Prvým krokom na výpočet uhlíkovej stopy je stanovenie využitia zdrojov pri výrobe a spotrebe jednotky produktu či služby. Následne sa k týmto zdrojom priradí zodpovedajúci emisný faktor, ktorý spája množstvo uvoľnenej znečisťujúcej látky s aktivitou spojenou s jej vypúšťaním (napr. 0,2 g metánu na kilogram spotrebovanej nafty). Výsledné emisie tak získame prenásobením emisného faktora mierou aktivity: 𝐸𝑚𝑖𝑠𝑖𝑒𝑥 = 𝐸𝐹𝑥 × 𝑄 × 𝐺𝑊𝑃𝑥, kde 𝐸𝑚𝑖𝑠𝑖𝑒𝑥 sú emisie znečisťujúcej látky x, 𝐸𝐹𝑥 je emisný faktor znečisťujúcej látky x, 𝑄 je miera aktivity, spotreby alebo produkcie a 𝐺𝑊𝑃𝑥 je potenciál globálneho otepľovania danej látky.
V akých jednotkách sa meria uhlíková stopa? Keďže medzi skleníkové plyny patrí viacero látok (oxid uhličitý, metán a iné), emisie týchto látok sa prevádzajú do ekvivalentov emisií oxidu uhličitého (CO2e) prenásobením s potenciálom pre globálne otepľovanie (Global Warming Potential – GWP). Emisie skleníkových plynov, ktoré škodia v rôznych pomeroch, tak môžeme pomocou CO2e vzájomne porovnávať.
