EU: Globálna reakcia na koronavírus

Európska komisia už zaregistrovala 7,4 miliardy eur (8 miliárd amerických dolárov) v prísľuboch od darcov z celého sveta počas darcovskej konferencie v rámci globálnej reakcie na koronavírus. Cieľom je vyzbierať významné finančné prostriedky na zabezpečenie spoločného vývoja a všeobecného zavedenia diagnostiky, liečby a vakcín v súvislosti s koronavírusom.

Ide o sľubný začiatok procesu mobilizácie ďalších zdrojov. Pôvodný cieľ 7,5 miliardy eur totiž nebude stačiť na zabezpečenie distribúcie zdravotníckych technológií na boj s koronavírusom na celom svete. Na podporu snáh o dosiahnutie cieľov globálnej reakcie na koronavírus Európska komisia vyčleňuje 1 miliardu eur vo forme grantov a 400 miliónov eur vo forme záruk prostredníctvom prehodnotenia priorít programu Horizont 2020 (1 miliarda eur), RescEU (80 miliónov eur), nástroja núdzovej podpory (150 miliónov eur) a vonkajších nástrojov (170 miliónov eur). Koalícia pre inovácie epidemickej pripravenosti CEPI dostane 100 miliónov eur a Svetová zdravotnícka organizácia 158 miliónov eur. Výzvy EÚ na predkladanie návrhov a nadväzujúcich projektov v rámci programu Horizont 2020 sa zosúladia s cieľmi troch partnerstiev a budú podliehať otvorenému prístupu k údajom. Financovanie v rámci systému RescEU bude určené na obstarávanie, vytváranie zásob a distribúciu vakcín, liečebných prípravkov a diagnostických prostriedkov.

Darcovia už boli vyzvaní, aby naďalej poskytovali príspevky na globálnu reakciu na koronavírus. Môžu si zvoliť, ktorú prioritu chcú podporiť – testovanie, liečbu alebo prevenciu. Môžu podporiť aj horizontálne činnosti v rámci globálnej reakcie na koronavírus, ktorých cieľom je pomôcť systémom zdravotnej starostlivosti na celom svete čeliť pandémii. Komisia čoskoro oznámi, ako sa vybrané prostriedky rozdelia a koľko sa vyčlení na vakcíny, liečebné prípravky, diagnostické prostriedky a na posilnenie systémov zdravotnej starostlivosti v súvislosti s COVID-19.

On-line: Bezpečnosť na Slovensku

Približne tri štvrtiny používateľov internetu na Slovenskú využíva antivírusový softvér (74 %) aj ďalšie odporúčané formy ochrany. Prieskum Inštitútu pre verejné otázky na vzorke 884 respondentov vo veku od 14 rokov mapoval reálne používateľské správanie prostredníctvom 14-tich, v súčasnosti najbežnejších a odporúčaných spôsobov ochrany pred bezpečnostnými hrozbami. 

Používatelia najčastejšie avizujú, že neotvárajú emaily od neznámych odosielateľov (76 %); nezverejňujú svoje osobné informácie na sociálnych sieťach, diskusných fórach, chate a pod. (72 %); nikdy nespúšťajú neoverené programy a nedôveryhodné internetové stránky (71 %); nepoužívajú jednoduché heslá na prihlasovanie do elektronických služieb a aplikácií (71 %); nepoužívajú jedno heslo do všetkých aplikácií a služieb (64 %). Pretrvávajúcim problémom však zostáva, že iba menej ako polovica praktizuje aj ďalšie dôležité formy ochrany, ako napr. pravidelné sťahovanie bezpečnostných záplat a aktualizáciu softvéru, zálohovanie a šifrovanie údajov, používanie firewallu; nastavenie vyššej úrovne zabezpečenia / filtrovania obsahu na internetovom prehliadači alebo bezpečné nastavenie domáceho routera. Len tretina  slovenských internetových používateľov využíva na ochranu viacfaktorovú autentifikáciu, anti-spyware softvér alebo službu VPN na neznáme alebo nezabezpečené siete (v reštauráciách, kaviarňach, na letiskách, a pod.).

Výsledky tiež poukázali na pomerne silný deficit v edukácii, resp. v digitálnom vzdelaní. Niektoré formy ochrany používatelia totiž vôbec nepoznajú. Zväčša ide o tie, ktoré sú technicky náročné a sofistikované, ako napr. zálohovanie a šifrovanie údajov, nastavenie vyššej úrovne zabezpečenia internetového prehliadača, nastavenie domáceho routera či využívanie viacfaktorovej autentifikácie. Porovnanie vývoja medzi rokmi 2013 a 2020 ale ukazuje, že napriek pretrvávajúcim deficitom došlo v správaní internetovej populácie takmer vo všetkých sledovaných formách opatrení k miernemu zlepšeniu. Napríklad v prípade takých foriem, kde sa vyžaduje vlastná interakcia založená na zodpovednom prístupe a obozretnosti (napr. pri používaní hesiel, otváraní emailov, spúšťaní aplikácií a webstránok, zverejňovaní osobných údajov), sa podiel zvýšil priemerne o 10 percentuálnych bodov. „Index digitálnej bezpečnosti, ktorý súhrnne vyjadruje rizikovosť správania sa užívateľov v kyberpriestore naznačuje, že niektoré sociálne skupiny a prostredia situáciu výrazne podceňujú. Ide najmä o ľudí nad 55 rokov, ľudí so základným a stredoškolským vzdelaním bez maturity, manuálne pracujúcich, dôchodcov, alebo obyvateľov 2 – 5-tisícových obcí. Rizikovosť správania v kyberpriestore pritom úzko súvisí s dosiahnutou úrovňou digitálnej gramotnosti. Čím sú digitálne zručnosti vyššie, tým je správanie užívateľov menej rizikové, a naopak“, dodáva Marián Velšic.

Dôležitosť zodpovedného správania dokumentuje aj zistenie, že spomedzi širokej škály bezpečnostných hrozieb má takmer každý druhý respondent skúsenosti s vážnejšími bezpečnostnými hrozbami: s nenávistným správaním na internete, s rôznym druhom malware, so šírením poplašných správ, dezinformácií, konšpirácií alebo s phishingom. Ďalšia štvrtina má tiež skúsenosti so zneužitím osobných údajov a takmer pätina so stratou / narušením súkromia alebo s útokom hekerov na internetové služby, ktoré využíva. Na druhej strane uspokojivé nie je ani potenciálne správanie používateľov v konkrétnej krízovej situácii. Napríklad pri potenciálnom infikovaní počítača, tabletu alebo smartfónu vírusom, by sa takmer polovica opýtaných (43%) obrátila na laickú pomoc – teda niekoho z najbližšieho sociálneho okolia (rodinu, kamaráta, známeho, kolegu, a pod). Iba štvrtina by požiadala odborníka (napr. z firmy poskytujúcej antivírusový softvér, PC servis a pod.), menej ako pätina by si trúfla problém vyriešiť svojpomocne a desatina by požiadala o pomoc svojho poskytovateľa internetových služieb alebo konektivity. Mnohé z týchto problémov pritom používateľ bez odborných znalostí zvládne len veľmi ťažko. „Naše detekčné technológie ukazujú, že Slováci denne narazia na tisícky škodlivých kódov rôzneho druhu. Najčastejšie ide o advér, ktorý zobrazuje množstvo nevyžiadaných reklám a tým znemožňuje normálne použitie infikovaného zariadenia, či coinminery, ktoré zneužívajú mobil alebo počítač na nepovolenú ťažbu kryptomien. No treba si uvedomiť, že od týchto hrozieb je to už len krok k sofistikovanejším škodlivým kódom, ktoré podľa príkazov útočníkov môžu vytvárať váš profil, kradnúť vaše mená a heslá, sledovať váš každý „ťuk“ alebo sa napríklad snažiť šifrovať vaše dáta a vydierať vás“, opisuje riziká digitálneho sveta Ondrej Kubovič, špecialista na digitálnu bezpečnosť.

SR: Osobné bankroty klesli

V apríli 2020 podľa analýzy CRIF – Slovak Credit Bureau zbankrotovalo 963 obyvateľov Slovenska. Medziročne tak počet osobných bankrotov klesol o viac než 28 % a medzimesačne ich počet klesol o 16 %.

„Na znížený počet osobných bankrotov v apríli mohli mať vplyv dve skutočnosti: pre pandémiu koronavírusu obmedzený režim prijímania a vybavovania žiadostí o osobný bankrot a aj znovuotvorená otázka exekučnej amnestie. Dlžníci tak môžu vyčkávať, čo bude pre nich výhodnejšie“, povedala analytička Ing. Jana Marková. 

V apríli 2020 najviac osobných bankrotov vyhlásili v Banskobystrickom kraji (202) a najmenej v Bratislavskom kraji (34). Z celkového počtu osobných bankrotov vyhlásených v tomto mesiaci ich pripadalo 588 na mužov a 375 na ženy. Najväčšou skupinou dlžníkov s osobnými bankrotmi boli muži a ženy vo veku od 40 do 49 rokov s podielom 29,60 %, tesne nasledovaní tridsiatnikmi s podielom 26,17 %. Súdy tiež zrušili 1049 konkurzov, ktoré boli vyhlásené v predchádzajúcich obdobiach. Z nich 970 bolo zrušených pre nedostatok majetku dlžníka a 79 po splnení konečného rozvrhu výťažku.

Z dlhodobých štatistík CRIF SK vyplýva, že od roku 2006, kedy na Slovensku začal platiť inštitút osobného bankrotu, do konca apríla 2020 možnosť oddlženia využilo už vyše 42.000 obyvateľov SR.

EU: Pokles emisií

Podľa správy Európskej komisie  (EK) emisie skleníkových plynov od  prevádzkovateľov, na ktorých sa vzťahuje systém EÚ na obchodovanie s emisiami (EU ETS), klesli v roku 2019 o 8,7 percenta v porovnaní s úrovňami v roku 2018.

Prechod z uhlia a lignitu na obnoviteľné energie a plyn je zodpovedný za zníženie emisií v sektore energetiky o 15 %, zatiaľčo emisie vyprodukované priemyslom klesli o 2 %. Na druhej strane odvetvie letectva v roku 2019 spôsobilo zvýšenie skleníkových emisií o 1 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom.

V rámci EU ETS sa od všetkých prevádzkovateľov vyžadovalo, aby do 31. marca 2020 nahlásili svoje overené emisie za rok 2019 a aby do 30. apríla 2020 odovzdali dostatočné množstvo povoleniek na pokrytie týchto emisií. Údaje vzťahujúce sa na obdobie pred zdravotnou krízou spojenou s COVID-19 sú verejne dostupné na webovej stránke Európskej únie týkajúcej sa transakcií s emisiami.

Systém EÚ pre obchodovanie s emisiami je dôležitým nástrojom na obmedzenie emisií a stimulovanie ich ďalšieho znižovania prostredníctvom stanovovania ceny za uhlík. Týka sa priemyselných odvetví, ktoré produkujú približne 45 % emisií skleníkových plynov v EÚ. Obmedzuje emisie z viac než 11.000 elektrární, priemyselných závodov a leteckých spoločností.

Aktuálne: Nový termín pre štipendiá SAIA

Termín na podanie žiadosti o štipendiá Národného štipendijného programu (NŠP) SR na študijné, výskumné alebo umelecké pobyty v ľubovoľnej krajine sveta počas akademického roka 2020/2021 je predĺžený do 18. mája 2020. Slovenská akademická informačná agentúra (SAIA) s cieľom zmierniť negatívne dosahy opatrení proti šíreniu ochorenia COVID-19 tiež upravila a zjednodušila podmienky predkladania žiadostí. 

Štipendiá NŠP sú určené pre študentov a doktorandov slovenských vysokých škôl a postdoktorandov pôsobiacich na slovenských vysokých školách a výskumných organizáciách s trvalým pobytom na Slovensku na pokrytie životných nákladov na pobyt. Podrobné informácie o programe, ako aj zmenách v rámci aktuálnej uzávierky sú dostupné na webovej stránke programu stipendia.sk. Študenti, doktorandi a postdoktorandi, ktorí majú trvalý pobyt v SR, sa môžu uchádzať v súvislosti s plánovaným študijným, výskumným či umeleckým pobytom v zahraničí aj o cestovný grant, teda o paušálny príspevok na financovanie cestovného. 

Vznik NŠP schválila vláda SR v roku 2005. Program je financovaný Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR, administratívne ho zabezpečuje SAIA. Doteraz bolo v rámci programu schválených 1.691 štipendistov zo Slovenska na študijné a výskumné pobyty v rôznych krajinách sveta, z nich 1.246 získalo aj cestovný grant, a vďaka tomuto programu mohlo realizovať svoje študijné pobyty a výskum na Slovensku aj 2.142 štipendistov zo zahraničia.

Radíme: Najúčinnejšie je čistenie ozónom

V tomto neľahkom období by sme popri nosení rúška a dôkladnom umývaní rúk nemali zabúdať ani na čistenie predmetov, s ktorými denne prichádzame do kontaktu. Okrem mobilného telefónu, kľúčov či peňaženky je takým predmetom aj auto. Pripravili sme si pre vás pár tipov a rád, ako sa účinne postarať o dezinfekciu interiéru vozidla, aby ste tak mohli ochrániť zdravie nielen seba, ale aj ostatných. 

Základnú a najdôležitejšiu dezinfekciu interiéru si môžete urobiť sami. Stačí mať štandardnú tekutú dezinfekciu na báze alkoholu. Nanesiete dezinfekciu na utierku a potriete všetky časti interiéru, ktoré chytáte vy ako vodič rukami. Po odhodení znečistenej utierky do koša si naozaj dôkladne umyte a prípadne vydezinfikujte vaše ruky.

Ozón je najdokonalejším dezinfekčným činidlom. Neexistujú žiadne vírusy, baktérie ani plesne, ktoré by mu odolali. Po aplikácii ozón nezanecháva žiadne stopy a nespôsobuje žiadne alergické alebo dýchacie problémy, ktoré môžu vytvárať chemické dezinfekčné prostriedky. Má vysokú účinnosť, dostane sa na miesta, kde bežné sprejové dezinfekcie nemajú šancu. Naviac je schopný odstrániť aj ťažko identifikovateľné zdroje zápachu, napr. po cigaretách.

Upozorňujeme: Nebezpečná kozmetika

Nové nebezpečné kozmetické výrobky pribudli do rýchleho výstražného systému pre nepotravinárske výrobky (Rapex)  po kontrolách v Litve, vo Francúzsku a v Španielsku. Môžu sa však predávať aj v iných krajinách Európskej únie.

Potenciálne nebezpečnými pre zdravie sú maskary Beauty Waterproof Mascara Intense Black, Long Lasting 4D Mascara Waterproof a Big Lashes Mascara Waterproof čínskej značky Ddonna z dôvodu obsahu aeróbnych baktérii, plesní a kvasiniek. Výrobky tak predstavujú mikrobiologické riziko a nie sú v súlade s požiadavkami normy pre výrobky určené na aplikáciu do oblasti očí.

Zdravie môže poškodiť aj manikúrové pero Stylo french manucure z Nemecka. V tomto výrobku sa nachádza Methylisothiazolinone, ktorý je povolený iba v zmývateľných výrobkoch. Používanie pera tak môže spôsobiť u citlivých používateľov alergickú reakciu.

Prekročený maximálne stanovený limit pre nečistoty niklu bol zistený vo farbe na tetovanie Solid Ink v odtieni Salmon zo Spojených štátov amerických. Aj používanie tohto výrobku môže byť zdraviu nebezpečné!

COVID-19: Ľudia chcú najmä odklad

Obavy z pandémie koronavírusu, ochranné opatrenia prijaté vládou a s tým súvisiace zastavenie ekonomiky sa už stihlo odzrkadliť na jednom z najcitlivejších miest - na strane dlžníkov. Z tých, ktorí uvádzajú vírus ako dôvod problému s platením, žiada 38 % odklad splátok a 24,4 % nemá na úhradu vôbec. 

Podľa údajov EOS KSI Slovensko čoraz viac ľudí nedokáže plniť svoje záväzky kvôli dôsledkom, ktoré im „koronakríza“ zanecháva. „Od polovice marca do začiatku apríla evidujeme, že u zhruba 10-15% všetkých zaznamenaných hovorov, je hlavným argumentom neplatenia dlžníkov, vírus COVID-19", uviedol Michal Šoltes. Najviac dlžníkov je takých, ktorí predtým riadne platili, no teraz žiadajú odklad (38 %), potom sú takí, ktorí prišli pre “koronakrízu” o príjmy a na úhradu nemajú vôbec (24,4 %). Dočasné zníženie splátok žiada 15,2 % ľudí a ako dôvod straty zamestnania uvádza 10 % ľudí. Z hľadiska typu pohľadávok jednoznačne vedú bankové inštitúcie – 429 (podiel cca 52%), nasledujú nebankové úvery - 254 (podiel 31%) a s väčším odstupom pohľadávky z poistenia - 63 (cca 7,7%) a telekomunikácii - 47 (5,7%).

Paradoxom je, že aj v tomto ťažkom období nielen pre hospodárstvo štátu, ale aj fungovanie firiem a jednotlivcov, spoločnosť zaznamenala úvodom “koronakrízy” jednorazové vysoké platby od privátnych osôb. „Je dosť možné, že niektorých dlžníkov komplikujúca sa situácia korony, prekvapivo naviedla na definitívne vyriešenie svojich problémov s dlhmi ešte kým sa dalo“, poznamenal Michal Šoltes. Za posledný mesiac zaznamenali až 10 najvyšších platieb v celkovej sume 108.000 EUR, pričom uhradený dlh s najvyššou čiastkou bol 20.388 EUR. „Je možné, že kríza niektorých ovplyvnila natoľko, že nemíňajú veľa peňazí na zbytočné nákupy, dovolenky a pod.“, domnieva sa. 

Premlčacie lehoty pohľadávok sa zo zákona nepozastavujú, takže dlžníci musia počítať s tým, že napríklad kvôli blížiacemu sa premlčaniu môže prísť k podaniu žaloby na súd a následne k exekúcii. Dlžníkom sa odporúča hlavne komunikovať, inak potom naozaj hrozí, že sa dostanú do súdneho konania a následnej do exekúcie.

Aktuálne: Finanční riaditelia európskych spoločností šetria

Ekonomický dosah pandémie a následných reštrikčných opatrení ovplyvní ekonomiku aj v roku 2021. Tohtoročný jarný prieskum Deloitte sa venuje predpokladanému vplyvu pandémie COVID-19 na krátkodobé a strednodobé tržby, ako aj na protiopatrenia prijaté európskymi spoločnosťami. Do prieskumu sa zapojilo viac ako tisíc finančných riaditeľov z osemnástich krajín Európy. 

Podľa výsledkov prieskumu spoločnosti nepočítajú s rýchlym oživením obchodu v pôvodnej miere. Osemdesiat percent riaditeľov očakáva negatívny vplyv opatrení do konca jesene, pričom až tretina riaditeľov odhaduje dvojciferný percentuálny pokles tržieb v nasledujúcom polroku. S odhadom vývoja na dlhšie obdobie rastie aj optimizmus respondentov. Polovica z nich je však presvedčených, že súčasný prepad ovplyvní ekonomiku aj v budúcom roku. Takmer tri štvrtiny spoločností sa zameriavajú na znižovanie nákladov. Rozdielny postoj však zastávajú ku kapitálovým výdavkom a k vývoju počtu zamestnancov. Kým niektoré plánujú nárast, iné spoločnosti už pristúpili k nutnej optimalizácii. 

Finanční riaditelia európskych spoločností kladú veľký dôraz najmä na vysokú likviditu, alternatívne pracovné vzťahy, ale aj na nové komunikačné plány svojich spoločností. „V súčasnej situácii, keď nie je jednoduché odhadnúť trvanie rôznych obmedzení a prekážok v podnikaní, je dôležitá likvidita a flexibilita spoločností. Výrazne sa v priebehu samotného prieskumu zmenil aj podiel účastníkov, ktorí ako jednu z priorít označili získanie nových úverových liniek. Narástol štvornásobne“, zhodnotil Ján Bobocký.

EU: Prepúšťanie v IT

Podľa európskeho prieskumu o dosahoch pandémie ochorenia Covid-19 na digitálny sektor tretina oslovených európskych firiem zo sektoru digitálnych technológií očakáva, že bude musieť prepúšťať svojich zamestnancov. 

Prieskum realizovala organizácia DIGITALEUROPE v spolupráci so 14 národnými obchodnými a IKT asociáciami od 17.3. do 16.4. a zapojilo sa doň 634 európskych subjektov pôsobiacich v sektore digitálnych technológií. Až 77 % respondentov pre koronakrízu očakáva negatívny finančný dosah a 36 % tvrdí, že bude musieť prepúšťať. Kvalitné a dobre platené pracovné miesto v digitálnom priemysle tak stratia tisíce Európanov. Digitálny priemysel ako odvetvie je pritom odolný. Veľká väčšina zamestnancov (82 %) sa podľa respondentov pomerne ľahko priklonila k práci z domu. Takmer pätina (19 %) respondentov - firiem uviedla, že ako opatrenie v súvislosti s pandémiou nového koronavírusu zaviedla zredukovaný pracovný čas, ďalších 23 % opýtaných digitálnych firiem tak plánuje urobiť. Takmer tretina (27 %) zatvorila prevádzky a výroby, deväť percent respondentov to plánuje zaviesť. Zhruba 18 % opýtaných technologických firiem vyzvalo svojich zamestnancov, aby si brali pravidelnú dovolenku, v pláne to má ešte 21 % firiem. Veľká väčšina respondentov (92 %) nahradila fyzické stretnutia videokonferenciami a 89 % prijalo hygienické usmernenia.

Prieskum odhalil aj narušenie globálnych dodávateľských reťazcov. Hoci najviac narušené boli dodávky z Číny, je prekvapujúce, že takmer rovnako ako v prípade externých obchodných partnerov sú prerušené aj dodávky z Európy. Až 74 % firiem, ktoré dodávajú služby mimo Európy, sa v nejakej forme stretlo s prerušením dodávok. Polovica respondentov zastáva názor, že vlády jednotlivých krajín robia málo pre podporu firiem, ktoré to potrebujú. Zhruba 93 % opýtaných digitálnych firiem je presvedčených, že pandémia povedie ku globálnej recesii. Približne 65 % respondentov uviedlo, že ich zákazníci odkladajú svoje objednávky. Viac ako polovica opýtaných spoločností odkladá svoje investičné rozhodnutia. Najčastejšie požadovanými opatreniami na národnej úrovni sú vládna pomoc s čiastočným znášaním nákladov na mzdy či daňové úľavy. Až 90 % respondentov zároveň považuje opatrenia zo strany EÚ za užitočné.

E- commerce: Medziročný nárast

Januárový až marcový rast e-commerce bol silnejší ako vlani aj na Slovensku. Kým vlani rástli tieto mesiace o približne 10 %, tohtoročný marec vzrástol až o 54 %. Za tento nevídaný nárast je zodpovedná aj nutnosť Slovákov presunúť sa na internet v súvislosti s koronakrízou. 

 

Podľa analýzy Heureka.sk bol záujem na internete o veľmi netradičné kategórie, niektoré z nich narástli až o tisícky percent. „Na internet sa presunuli noví zákazníci, ktorých k tomu donútila aktuálna situácia a časť z nich pri nakupovaní on-line určite zostane. Na druhej strane aj zavedení kamenní predajcovia teraz hľadajú spôsoby, ako sa dostať k zákazníkom a tak vznikajú nové e-shopy, Heureka ich denne registruje až o polovicu viac ako obvykle”, hovorí Tomáš Braverman.

Najväčší medziročný nárast zaznamenal segment s klimatizáciami, ktorý medziročne narástol o neuveriteľných 6282 %. Zvýšené požiadavky na čistotu spojené s koronavírusom sa odrazili aj v on-line predajoch. Segment dezinfekcií vzrástol o 3404 % a segment mydiel o 1635 %. Rovnako stúpol aj dopyt po komoditách, ktoré boli dočasne nedostupné v kamenných predajniach – múky, strukoviny a toaletný papier narástli o stovky percent. Darilo sa aj kategóriám s produktmi na vyplnenie voľného času – kategória šijacích strojov vzrástla o 533 %, puzzle o 398 % a kettlebelly o 375 %.

Súčasný stav poznamená on-line trh tiež v budúcnosti. „V celom svete je totiž obrovský tlak na digitalizáciu a toto obdobie prechod do on-linu ešte urýchli. Zmeny nastanú napríklad aj v spôsobe platby. Dobierka sa už teraz znížila a naopak platba kartou výrazne vzrástla“, hovorí Tomáš Braverman a dodal: „Akonáhle si to zákazníci vyskúšajú, budú sa k platbe on-line vracať, pretože je extrémne pohodlná."

COVID-19: Útoky na nemocnice

Jedinci či skupiny, ktoré útočia na zdravotnícke zariadenia a organizácie, by mali byť tvrdo potrestané. Hoci na zdravotnícke zariadenia sa bežne vyvíja tlak, aby udržali svoje systémy v bezpečí, súčasné okolnosti sú v tejto oblasti väčšou výzvou než obyčajne.

V posledných mesiacoch došlo k nárastu príležitostných aj cielených kybernetických útokov, pričom najväčšiu výzvu predstavovali najmä spear phishingové útoky, ktoré šírili falošné rady týkajúce sa koronavírusu zamerané na vybraných používateľov. Podľa spoločnosti Kaspersky pribudli správy o chorobe COVID-19, ktoré sa snažia používateľov oklamať, aby klikli na škodlivé odkazy alebo súbory a stiahli si tak malvér. V období od januára do marca 2020 spoločnosť zaznamenala 43-percentný nárast takýchto útokov.

Od vypuknutia pandémie koronavírusu sa začali vyvíjať aplikácie na sledovanie sociálnych kontaktov, ktoré majú civilistov informovať o tom, či neboli v kontakte s niekým nakazeným. Aj keď sa tieto aplikácie vyvíjajú v prospech ľudstva, existujú voči nim určité výhrady a obavy týkajúce sa toho, ako by táto technológia mohla ovplyvniť súkromie jednotlivcov. Podľa spoločnosti Kaspersky táto technológia by sa mala implementovať vtedy, ak dokáže zachrániť životy. Aby však takéto množstvo údajov bolo v bezpečí, musia byť správne zabezpečené a šifrované. Ak sa to urobí správne a transparentne, úrady môžu skontrolovať, ktoré organizácie tieto dáta zozbierali a použili. Zostáva pritom dúfať, že akékoľvek z týchto aplikácií, ktoré sú súčasťou dočasných opatrení, nebudú firmy vnímať ako príležitosť monetizovať osobné údaje.