Upozorňujeme: Predaj mentolových cigariet sa končí

Už budúci týždeň 20. mája 2020 vstúpi do platnosti úplný zákaz mentolových cigariet a cigariet s mentolovými kapsulami. Zákaz sa dotkne všetkých trhov v Európskej únie (EÚ) vrátane bezcolných predajní. Nevzťahuje sa ale na elektronické cigarety ani na zariadenia na zahrievanie tabaku.  

Zákaz mentolových cigariet a cigariet s mentolovými kapsulami yplýva z európskej smernice o tabakových výrobkoch, ktorá nadobudla platnosť 19. mája 2014. Táto smernica zaviedla zákaz cigariet a tabaku na ručné balenie cigariet s charakteristickými príchuťami, teda s jasne rozpoznateľnú vôňou alebo chuťou odlišnou od tabaku. Pre mentolové cigarety a tabak doposiaľ výrobcovia využívali prechodné obdobie, ktoré sa končí práve 20. mája 2020. 

Podľa spoločnosti Philip Morris Slovakia sa zákaz EÚ vzťahuje na cigarety a tabak na ručné balenie cigariet, netýka sa bezdymových tabakových výrobkov a elektronických cigariet. Regulácia príchutí týchto výrobkov naďalej ostáva v kompetencii jednotlivých členských štátov EÚ. Dospelí fajčiari sa nemusia vzdať ani mentolových kapsúl (pukačiek). Po 20. máji sa objavia už len v zariadeniach na zahrievanie tabaku ako napríklad IQOS, na ktoré sa zákaz taktiež nevzťahuje.

Mentolové cigarety si podľa odhadov vyberalo približne 150.000 dospelých fajčiarov na Slovensku. Z prieskumu spoločnosti Kantar (v decembri 2019 na vzorke 881 dospelých fajčiarov zo Slovenska) vyplynulo, že mentolové cigarety fajčí 12,4 %. Celkovo fajčí na Slovensku približne 26 % populácie.

EU: Nové opatrenia na ochranu prostriedkov

Európsky parlament udelil Európskej komisii a väčšine ďalších inštitúcií a orgánov EÚ  rozpočtové absolutórium. Poslanci schválili 52 správ o absolutóriu a rovnaký počet súvisiacich uznesení. Zároveň  vyzval na posilnenie boja proti podvodom, a to aj na Slovensku.

Poslanci odporučili udelenie absolutória Európskej komisii za rok 2018, ktoré sa týka 94 % celého rozpočtu EÚ za rok 2018. V samostatnom uznesení poslanci vyzvali na posilnenie ochrany prostriedkov EÚ pred podvodmi, korupciou, konfliktom záujmov, úmyselným zneužívaním a organizovaným zločinom. Zákonodarcovia tiež poukázali na dôležitosť spravodlivejšieho a transparentnejšieho prideľovania prostriedkov EÚ.

Poslanci vyzvali Európsku komisiu, aby v snahe zabrániť podvodom a nespravodlivému prideľovaniu dotácií z rozpočtu EÚ predložila návrh na stanovenie maximálnej sumy priamych poľnohospodárskych platieb pre fyzickú osobu. Toto opatrenie by malo zabrániť jednotlivcom získať podporu vo výške stoviek miliónov eur počas jedného sedemročného programovacieho obdobia. Parlament tiež požaduje vytvorenie informačného systému, ktorý by v reálnom čase prinášal informácie o dotáciách v rámci poľnohospodárskej a kohéznej politiky EÚ, ako aj o ich konečných prijímateľoch. Kým sa tak stane, poslanci chcú dostávať aspoň informácie o päťdesiatich najväčších konečných prijímateľoch prostriedkov z fondov EÚ v celej únii.

Poslanci v nadväznosti na prípady, ktoré sa vyskytli v Taliansku a na Slovensku, vyzvali na zavedenie osobitného mechanizmu na podávanie sťažností na úrovni EÚ. Nový mechanizmus by mal poľnohospodárom umožniť kontaktovať priamo Európsku komisiu, a to v prípade, že sa stanú obeťou zabratia pôdy, pochybenia vnútroštátnych orgánov, nátlaku zo strany zločineckých štruktúr, prípadne ak boli vystavení nútenej alebo otrockej práci. Parlament vyzval Európsku komisiu, aby predložila spoločné usmernenia na predchádzanie konfliktom záujmov vysokopostavených politikov a Radu, aby v tejto oblasti prijala spoločné etické normy. Poslancov znepokojuje najmä situácia v Českej republike. Zákonodarcovia preto požiadali Európsku komisiu, aby venovala osobitnú pozornosť vyplácaniu prostriedkov EÚ spoločnostiam, ktoré priamo alebo nepriamo vlastní predseda českej vlády.

Uznesenie zdôrazňuje, že novovytvorená Európska prokuratúra potrebuje minimálne 76 dodatočných miest a osem miliónov eur vo svojom rozpočte, ak má byť plne funkčná a schopná spracovať očakávaných tritisíc prípadov ročne. Poslanci tiež požadujú urýchlené prijatie nariadenia, ktoré by umožnilo obmedziť prístup k fondom EÚ tým členským krajinám únie, v ktorých dochádza k porušovaniu zásad právneho štátu. Nariadenie v súčasnosti blokuje Rada (ministrov) EÚ.

Aktuálne: Deti a elektronika v čase koronavírusu

Slovenskí školáci sa viac než dva mesiace po uzavretí škôl ako prevencii proti šíreniu nákazy novým typom koronavírusu COVID-19 už nemôžu dočkať, kedy sa znovu vrátia do lavíc. Podľa prieskumu spoločnosti Samsung by sa 59 % detí už najradšej vrátilo znovu do školy. Naopak štvrtine detí sa po školskom vyučovaní vôbec necnie. U všetkých detí stúpla konzumácia elektronických médií a používanie smart zariadení. 

Napríklad počítač alebo notebook sa stal nevyhnutnou učebnou pomôckou pre takmer osem z desiatich slovenských školákov (78 %), viac ako polovica (56 %) z nich používa pre učenie a plnenie domácich úloh mobil a takmer tretina tablet alebo televízor. Najčastejším spôsobom, akým učitelia zadávajú školákom učenie a domáce úlohy sú webové stránky školy alebo aplikácie. Využíva ich 64 % detí respondentov výskumu, 62 % detí dostáva úlohy prostredníctvom emailov a 44 % využíva videokonferenčné hovory. Najčastejšie takto komunikujú s učiteľmi žiaci v Banskobystrickom a Trnavskom kraji, kde túto možnosť uviedla hneď polovica respondentov. Používanie videokonferencií takisto stúpalo s počtom členov domácnosti, najčastejšie ich využívali školáci žijúci s tromi až štyrmi ďalšími súrodencami.

Deti teraz využívajú elektronické zariadenia najčastejšie na príjem zadaní domácich úloh od učiteľov (86 %). Viac ako polovica detí (54 %) prostredníctvom nich hľadá informácie na splnenie domácich úloh. Špeciálne školské vysielanie v televízii ako napr. Školský klub na programe Dvojka, sleduje podľa výsledkov výskumu takmer štvrtina školákov, ktorí sledujú televíziu. 67 % školákov dáva prednosť rozprávkam a animovaným seriálom na voľne dostupných televíznych programoch. Celkový čas, ktorý deti trávia na mobile, tablete alebo počítači výrazne vzrástol. Pätina školákov takto denne „presurfuje“ štyri a viac hodín. Najčastejšie im to však rodičia dovolia na dve až tri hodiny denne (v 28 % prípadov). Ruka v ruke s vyšším využívaním elektroniky rastie aj riziko, ktoré plynie z jeho nadmerného či nevhodného používania. Pritom len viac ako polovica (57,2 %) rodičov používa na zariadeniach, ku ktorým majú prístup deti, nejaký spôsob rodičovskej kontroly.

Pre viac ako polovicu rodičov je podľa prieskumu trochu problém skombinovať starostlivosť o deti a pracovné povinnosti, naopak pre štvrtinu sa prakticky nič nezmenilo a fungujú ako pred vyhlásením stavu núdze. Viac ako tri štvrtiny rodičov sa musia po uzatvorení škôl starať o deti sami, ale každé štrnáste dieťa stráži jeho starší súrodenec. Ako sa rodičom darí zabaviť deti počas doby, keď sú uzatvorené školy? Najčastejšie im zadajú domáce úlohy (68 %), alebo ich nechajú hrať sa hry na mobiloch, tabletoch a konzolách (63 %).

Prieskum realizovala spoločnosť Samsung Electronics Czech and Slovak prostredníctvom služby Instant Research výskumnej agentúry Ipsos v dňoch 23. až 25. apríla 2020 na vzorke 324 rodičov detí, ktoré chodia do základnej školy a žijú s nimi v spoločnej domácnosti.

EU: Nový rozpočet

Európska únia sa v dôsledku súčasnej zdravotnej krízy musí oveľa naliehavejšie zaoberať rizikom, že budúci dlhodobý rozpočet EÚ do 1. januára 2021 nenadobudne účinnosť.

Európsky parlament v stredu prijal legislatívne uznesenie, prostredníctvom ktorého požiadal Európsku komisiu, aby do 15. júna predložila takzvaný pohotovostný plán pre Viacročný finančný rámec (VFR). Pokiaľ nový dlhodobý rozpočet EÚ nebude k dispozícii ani 1. januára 2021, platnosť aktuálnych rozpočtových stropov sa síce automaticky predĺži, mnohé programy EÚ, napríklad v oblasti kohéznej politiky, výskumu alebo program Erasmus, však budú musieť byť prerušené. Pohotovostný plán by teda mal zaistiť kontinuitu týchto programov a zabrániť ich chaotickému prerušeniu či neriadenému predĺženiu.

Podľa poslancov by mal tiež dočasne preorientovať rozpočet na financovanie zmierňovania okamžitých hospodárskych a sociálnych dopadov pandémie COVID-19 a podpory oživenia ekonomiky. Parlament v tejto súvislosti požaduje väčšiu flexibilitu čerpania prostriedkov a zároveň ich navýšenie tak, ako to bolo realizované aj v tohtoročnom rozpočte. Parlament vo svojom uznesení zo 17. apríla vyzval na prijatie rozsiahleho balíka opatrení zameraných na oživenie a obnovu hospodárstva, ktoré by boli financované z navýšeného dlhodobého rozpočtu EÚ. Poslanci v uznesení zdôraznili, že pohotovostný plán by bol lepším základom pre ozdravné opatrenia a súčasné politické priority ako neskoro prijatý, finančne poddimenzovaný a nevyhovujúci Viacročný finančný rámec.

Platnosť aktuálneho dlhodobého rozpočtu EÚ vyprší 31. decembra 2020. EÚ preto potrebuje nový rozpočtový plán na ďalších sedem rokov. Európska komisia už predložila návrh budúceho Viacročného finančného rámca (VFR) na roky 2021-2027 v máji 2018. V dôsledku zdravotnej krízy a jej následkov však oznámila, že v máji 2020 predloží prepracovanú verziu návrhu dlhodobého rozpočtu EÚ.

Home office: Úskalia využívania IT

Podmienky, ktoré sa stali novým štandardom a s ktorými sa zamestnanci v súčasnosti musia vysporiadať, začínajú mať vplyv na ich rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom. Takmer tretina (31 %) pracovníkov uviedla, že práci venujú viac času než predtým. Na druhej strane 46 %  uvádza, že zvýšili objem času venovaný osobným aktivitám. K tejto zmene mohlo dôjsť aj z toho dôvodu, že zamestnanci v súčasnosti nemusia toľko cestovať, resp. nemusia dochádzať do práce, ak pracujú z domu. 

Správa  spoločnosti Kaspersky – Ako COVID-19 zmenil spôsob, akým ľudia pracujú tiež odhalila, že oddeliť pracovný a súkromný život je náročné hlavne čo sa týka informačných technológií. Pre firmy môže byť znepokojujúce, že až 51 % zamestnancov, ktorí priznali, že začali sledovať viac obsahu pre dospelých, odkedy pracujú z domu, tak robí na zariadeniach, ktoré využívajú aj na prácu. Takmer pätina (18 %) zamestnancov dokonca tento obsah sleduje na zariadeniach, ktoré im poskytol zamestnávateľ, pričom 33 % ich pripustilo, že obsah pre dospelých sleduje na svojich súkromných zariadeniach, ktoré však využívajú aj na prácu. Navyše, 55 % zamestnancov povedalo, že odkedy začali pracovať z domu, oveľa viac čítajú spravodajský obsah. Toto zistenie je samozrejme pochopiteľné, nakoľko ľudia chcú byť o vývoji v súvislosti s koronavírusom informovaní. Avšak až v 60 % prípadov, tak robia na zariadeniach, ktoré využívajú aj na prácu. Pokiaľ teda zamestnanci nebudú venovať dostatočnú pozornosť zdrojom a webovým stránkam, ktoré navštevujú, riskujú, že sa ich zariadenie infikuje malvérom. 

Pracovníci si takisto vypestovali návyk využívať služby, ktoré používajú v súkromí, aj na pracovné účely – čím zvyšujú riziko vyplývajúce z tieňového IT, vrátane zverejnenia citlivých informácií. 42 % zamestnancov napríklad využíva osobné e-mailové účty na pracovné záležitosti a 49 % pripúšťa, že prácou z domu sa ich používanie ešte zvýšilo. 38 % pracovníkov využíva messengerové aplikácie, ktoré neboli schválené ich IT oddelením, pričom 60 % z nich intenzitu ich používania počas týchto nových okolností ešte zvýšilo. „Organizácie jednoducho nemôžu splniť všetky požiadavky používateľov, ako napríklad povoliť zamestnancom využívať akékoľvek služby, ktoré by sa im páčili. Je potrebné nájsť rovnováhu medzi spokojnosťou používateľa, potrebami firmy a bezpečnosťou. Na jej dosiahnutie by firma mala zabezpečiť prístup k službám na základe zásady poskytnúť iba najnutnejšie používateľské práva, implementovať VPN a používať bezpečné a schválené korporátne systémy. Tieto typy softvéru môžu mať určité obmedzenia, ktoré mierne znižujú ich použiteľnosť, no zaručujú väčšiu mieru zabezpečenia“, vysvetľuje Miroslav Kořen. 

Spoločnosť Kaspersky na ochranu zamestnancov a firemných dát odporúča zamestnávateľom dodržiavať nasledovné opatrenia: 

· Naplánujte školenie zamerané na zvýšenie povedomia zamestnancov v oblasti bezpečnosti. Môžete ho realizovať aj online a malo by pokrývať všetky nevyhnutné aktivity, ako sú správa účtu a hesla, bezpečnosť e-mailov či bezpečnosť koncových bodov. Spoločnosť Kaspersky v spolupráci so vzdelávacou organizáciou Area9 Lyceum pripravila bezplatný modul, ktorý pomáha zamestnancom pracovať z domu bezpečne. 

· Zabezpečte, aby boli zariadenia, softvér, aplikácie a služby vždy aktualizované na najnovšiu verziu. Aktualizácie pomáhajú eliminovať ich zraniteľnosti. 

· Nainštalujte si overený bezpečnostný softvér ako napríklad Kaspersky Endpoint Security Cloud na všetky koncové body, vrátane mobilných zariadení a zapnite firewall. Akékoľvek riešenie, pre ktoré sa rozhodnete, by malo zahŕňať ochranu pred webovými hrozbami a e-mailovým phishingom. 

Pracovníkom a používateľom pracujúcim z domu na ich vlastných zariadeniach spoločnosť Kaspersky odporúča: 

· Použite spoľahlivé bezpečnostné riešenia určené na komplexnú ochranu pred mnohými hrozbami. 

· Zábavný a vzdelávací obsah sťahujte len z dôveryhodných zdrojov.

Upozorňujeme: Podozrivé volania

Slovenský mobilný operátor Slovak Telekom zaznamenal masívnu aktivitu podvodných volaní zo zahraničných telefónnych čísel z Nauru (predvoľba +674) a Alžírska (predvoľba +213), ktorá sa začala šíriť v utorok 12. 5. v podvečerných hodinách. 

Prijatie takéhoto hovoru síce nenesie podľa Slovak Telekom pre zákazníka žiadne nebezpečenstvo, avšak odchádzajúci hovor môže byť spoplatnený zvýšenou tarifikáciou. Odchádzajúce hovory na tieto čísla zo siete Slovak Telekom sú preto operatívne blokované.

Operátor zároveň prosí svojich zákazníkov, aby boli obozretní a nevolali späť na neznáme čísla zo zahraničia, pokiaľ hovor z danej krajiny neočakávajú.

e-Schránka: Pre právnické osoby nezapísané v obchodnom registri

Začiatok aktivácie elektronických schránok na doručovanie v zmysle aktuálne platného zákona o e-Governmente je v prípade právnických osôb, ktoré nemajú dobrovoľne aktivovanú elektronickú schránku a nie sú zapísané v Obchodnom registri SR, stanovený na 1. jún 2020. Prechodné obdobie (pôvodný termín aktivácie bol 1. február 2019) predĺžil zákon č. 313/2018 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy.

V nadväznosti na oznamovacie povinnosti v zmysle zákona o registri mimovládnych organizácií Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby (NASES) upozorňuje, aby mali tieto právnické osoby povinné údaje zapísané čím skôr. NASES totiž preberá len referenčné údaje zo zdrojových registrov a v prípade, že sa požadované údaje o štatutárnom orgáne v zdrojovom registri nenachádzajú, NASES sa o nich nemá ako inak dozvedieť.

V súvislosti s elektronickou komunikáciou cez prostredie elektronických schránok bude následkom nedoplnenia povinných údajov o štatutároch právnických osôb do registra najmä to, že:

• štatutár nebude mať možnosť prihlásiť sa do takejto elektronickej schránky, nakoľko prístup k nej nebude mať priradený, lebo NASES o jeho osobe nedostane z registra potrebné údaje (meno, priezvisko, rodné číslo),
• elektronické schránky týchto právnických osôb sa aj napriek tomu aktivujú na doručovanie povinne v súlade so zákonom o e-Governmente, a teda orgány verejnej moci budú môcť do takýchto elektronických schránok doručovať elektronické úradné dokumenty (rozhodnutia) s rovnakými právnymi účinkami, akoby boli doručené v listinnej podobe aj v prípade, ak márne uplynie úložná lehota na ich prevzatie a adresát sa o nich nedozvie,
• právnická osoba zmešká zákonné lehoty uvedené v doručených rozhodnutiach, nakoľko štatutár nebude mať možnosť oboznámiť sa s ich obsahom, keďže sa nebude vedieť do elektronickej schránky prihlásiť a rozhodnutia si zobraziť a prečítať.

Pokiaľ nebude mať právnická osoba zapísané v registri úplné údaje (t. j. budú chýbať údaje o štatutárnom orgáne), nebude môcť ani prijímať dotácie, eurofondy, asignovať podiel zaplatenej dane (tzv. 2 %) a nakladať s verejným majetkom (§ 6 zákona o registri mimovládnych organizácií).

EU: 117 miliónov eur na koronavírus

V rámci zrýchlenej výzvy na predkladanie návrhov bolo vybraných osem rozsiahlych výskumných projektov zameraných na vývoj liečby a diagnostiky infekcií spôsobených koronavírusom. Výzvu v marci zverejnila iniciatíva za inovačnú medicínu, ktorá je verejno-súkromným partnerstvom.

Z ôsmich projektov sa päť zameriava na diagnostiku a tri na liečbu. Cieľom projektov venovaných diagnostickým nástrojom je vyvinúť pomôcky, ktoré sa budú dať použiť kdekoľvek, napríklad aj v ordinácii lekára alebo u pacienta doma a dodajú rýchle výsledky (za 14 až 40 minút). Ostatné projekty zamerané na vývoj liečby sa budú v prvom rade zaoberať súčasnou pandémiou koronavírusu, no značné úsilie sa v nich vynaloží aj na to, aby sme boli pripravení na budúce nákazy.

Projekty bude realizovať spolu 94 organizácií, napríklad univerzity, výskumné organizácie, podniky a verejné organizácie/inštitúcie. Vo výraznej miere sa na nich budú podieľať aj malé a stredné podniky, ktoré predstavujú viac ako 20 % účastníkov a získajú 17 % rozpočtu. Aby Európska komisia mohla finančne podporiť väčší počet kvalitných návrhov, zvýšila sumu, ktorú na tieto účely prisľúbila z rámcového programu EÚ pre výskum a inováciu Horizont 2020 z pôvodne plánovaných 45 miliónov eur na 72 miliónov eur. Ďalších 45 miliónov eur poskytnú farmaceutické spoločnosti, pridružení partneri iniciatívy a ďalšie organizácie zapojené do jednotlivých projektov. Celková investícia tak bude predstavovať 117 miliónov eur.

Aktuálne: Návštevy v nemocniciach

Slováci už môžu navštevovať či sprevádzať pacientov v nemocniciach počas epidemického výskytu ochorenia COVID-19 pri dodržaní pravidiel určených Úradom verejného zdravotníctva (ÚVZ).

Konkrétne pre lôžkové zariadenia pre dospelých pacientov bez podozrenia z ochorenia COVID-19 je povolená návšteva súčasne dvoma blízkymi osobami, jeden sprievod pri pôrode a popôrodnej starostlivosti, jedna osoba pre sprevádzanie pacienta pri prepustení z nemocnice či jedna osoba u pacienta s poruchami duševného zdravia, akou je demencia, porucha učenia alebo autizmus – ak by neprítomnosť spôsobila stavy úzkosti osoby. Pre lôžkové zariadenia pre deti je povolený sprievod detského pacienta a návšteva dieťaťa v paliatívnej starostlivosti príbuznými dieťaťa vrátane iných detí žijúcich s rodičmi v spoločnej domácnosti bez príznakov respiračnej a/alebo gastrointestinálnej infekcie. Výnimky sa obmedzujú návštevám či sprievodom osobám mladším ako 16 rokov, rizikovým skupinám osôb, ktoré majú nad 65 rokov, osobám s potvrdeným prípadom ochorenia COVID-19, osobám v karanténe či osobám vykazujúcim respiračné príznaky. 

Pre lôžkové zariadenia, kde sú hospitalizovaní pacienti s ochorením COVID-19, tvoria výnimku zo zákazu návštev okolnosti, akou je umožnenie rozlúčky najbližších príbuzných s pacientmi v terminálnych štádiách ochorenia, nevyhnutný sprievod dieťaťa, prítomnosť kňaza, duchovného u umierajúcich a ťažko chorých či prítomnosť psycho-sociálneho a duchovného koordinátora (člena Národného krízového klinického tímu) u zasiahnutého (napríklad traumou vrátane smrti alebo v akútnej potrebe manažmentu stresu a podobne) zdravotníckeho pracovníka, iného pracovníka pracujúceho v zdravotníctve alebo pacienta z indikácie zdravotného personálu v príslušnom zdravotníckom zariadení. Výnimky sa podľa ÚVZ obmedzujú v tomto prípade návštevám a sprievodom osobám vystaveným vysokému riziku vážnych chorôb spôsobených COVID-19, osobám nad 65 rokov či osobám s chronickými ochoreniami alebo závažnými základnými ochoreniami so zníženou funkciou imunitného systému, osoby v paliatívnej starostlivosti.

Upozorňujeme: Nebezpečný doplnok

Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR upozorňuje na nebezpečný výživový doplnok Hydroxycut Hardcore Next Gen značky Muscletech, dóza s obsahom 100 kapsúl, krajina pôvodu Spojené štáty americké. 

ÚVZ SR obdržal 9. mája 2020 cez Rýchly výstražný systém pre potraviny a krmivá (RASFF) varovné oznámenie č. 2020.1924 zo Španielska o podozrení na úmrtie po konzumácii výživového doplnku Hydroxycut Hardcore Next Gen Muscletech. Podľa následného oznámenia fup2 je dodávateľom tohto nebezpečného výživového doplnku Nutribulk, S. L., Španielsko a odberateľom na Slovensku spoločnosť GymBeam, s. r. o., Košice. Predmetný nebezpečný výživový doplnok je ponúkaný aj prostredníctvom internetu.

Spotrebiteľom sa odporúča, aby predmetný nebezpečný výživový doplnok nekupovali a už zakúpený neužívali!

EU: Prvých 1,5 milióna rúšok

V nadchádzajúcich dňoch sa 17 členským štátom a Spojenému kráľovstvu doručí 1,5 milióna rúšok na ochranu zdravotníckych pracovníkov pred koronavírusom. Táto najnovšia dodávka rúšok od EÚ je súčasťou novej objednávky 10 miliónov rúšok, ktoré zakúpila Európska komisia prostredníctvom nástroja núdzovej podpory. 

Rúška sa členským štátom a regiónom dodajú v týždenných dávkach, pričom v každej dávke bude 1,5 milióna rúšok. Tieto dodávky sa pridávajú k státisícom rúšok, ktoré už boli poskytnuté z rezervy zdravotníckeho vybavenia v systéme rescEU v posledných týždňoch, ako aj k pomoci mobilizovanej prostredníctvom mechanizmu Európskej únie v oblasti civilnej ochrany. Len pred niekoľkými týždňami sa Európska komisia rozhodla v rámci nástroja núdzovej podpory únie zmobilizovať 320 miliónov EUR na núdzové podporné opatrenia, pričom 100 miliónov EUR z tejto sumy je určených na základné zdravotnícke produkty, ktoré sa budú obstarávať v nasledujúcich mesiacoch.

Komisia mobilizuje 3 miliardy EUR z rozpočtu EÚ na priamu podporu zdravotníckych systémov členských štátov, pričom 2,7 miliardy EUR z nich sa poskytne prostredníctvom nástroja núdzovej podpory a 300 miliónov EUR prostredníctvom rezervy zdravotníckeho vybavenia v systéme rescEU. Existuje aj možnosť dodatočných príspevkov, a to aj od členských štátov. Nástroj núdzovej podpory umožňuje priamu podporu členským štátom EÚ pri ich úsilí o riešenie pandémie prostredníctvom opatrení, ktoré môžu byť efektívnejšie, ak sa prijmú na úrovni EÚ. Nenahrádza existujúce nástroje (spoločné obstarávanie, rescEU atď.), ale ich dopĺňa.

e-Commerce: Nové spotrebiteľské práva

John F. Kennedy definoval 15. marca 1962 štyri základné práva spotrebiteľa: právo na informácie, výber, bezpečnosť a zastupovanie. Rozsiahle používanie internetu zmenilo koncept spotrebiteľských práv, ktorý teraz musí vyhovieť novým potrebám kupujúcich. K ich súčasnej interpretácii prispeli nové technologické riešenia, najmä e-commerce a m-commerce.

Právo spotrebiteľa na informácie nie je len schopnosťou ľahko sa dostať k ponuke spoločnosti vďaka rôznym informačným kanálom, ale tiež zoznámením sa s presným popisom tovaru alebo služby. Podľa prieskumu by dokonca 42 % slovenských spotrebiteľov na internete nakupovalo častejšie v zahraničí, keby mohli získať zákaznícku podporu vo svojom jazyku a 35 % by nakupovalo viac, ak by web predávajúceho bol k dispozícii v slovenčine. Štvrtina Slovákov vyhľadáva na webe informácie o tovare alebo službách prostredníctvom desktopov a 17 % prostredníctvom mobilných zariadení. „Napríklad spotrebitelia z generácie Z strávia v priemere až 2 hodiny denne na sociálnych médiách. Niet divu, že spoločnosti, ktoré sa ich snažia osloviť, sa tam čoraz častejšie stretávajú", vysvetľuje Marcin Głogowski.

V dnešnej dobe znamená voľba nielen širokú škálu produktov, ale tiež možnosť využiť rad rôznych predajných kanálov - nakupovanie v nákupnom centre, v blízkom obchode, on-line alebo pomocou mobilného telefónu na pláži. Za posledných šesť mesiacov už tretina spotrebiteľov po celom svete nakupuje prostredníctvom sociálnych médií. Takmer tretina (32 %) slovenských on-line kupujúcich hľadá inšpiráciu na sociálnych sieťach. V roku 2018 to bolo 23 % a toto číslo stále rastie. V Českej republike sú mobilné zariadenia v súčasnosti najobľúbenejším zariadením pre on-line nakupovanie s 54 % transakcií pomocou smartfónov. Tohto trendu si spoločnosti všimli - 2/3 globálnych on-line predajcov optimalizovalo svoj web tak, aby prijímal mobilné platby. „Zákazníci si chcú zvoliť spôsob, akým zaplatí za nákupy. Každý piaty elektronický spotrebiteľ zruší transakciu, ak nemôže zaplatiť svojim obľúbeným spôsobom a 87 % opustí nákupný košík, ak je celý platobný proces príliš obtiažny", varuje M. Głogowski.

Takmer polovica globálnych spotrebiteľov sa obáva o bezpečnosť mobilných transakcií a niektorí z nich tak radšej volia kamenné obchody, pretože sa domnievajú, že platobný proces je bezpečnejší. „Dynamický rozvoj on-line obchodu znamená, že spotrebitelia sú čím ďalej viac ochotní nakupovať v menších špecializovaných e-shopoch v zahraničí. To však súvisí s rastúcimi obavami o to, či nám predajca tovar pošle, alebo či bude vyzerať, ako by sa objavilo na webových stránkach," dodáva M. Głogowski .

Trend: DDoS útoky

Pandémia koronavírusu spôsobila, že sa takmer všetky aktivity – či už ide o vzdelávanie, prácu alebo voľný čas – presunuli do on-line prostredia. Zvýšený dopyt po on-line zdrojoch neunikol ani kyberzločincom, ktorí realizovali útoky na najdôležitejšie digitálne služby alebo na tie, ktorých popularita aktuálne rástla. Napríklad americké Ministerstvo zdravotníctva a sociálnej starostlivosti, skupina nemocníc v Paríži a servery jednej on-line hry, to všetko boli ciele DDoS útokov počas februára a marca t. r.

Správa o DDoS útokoch v prvom štvrťroku tiež odhalila výrazný nárast útokov na vzdelávacie zdroje a oficiálne webové stránky miest. V prvom kvartáli tohto roka sa ich počet v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka strojnásobil. Podiel týchto útokov dosiahol 19 % z celkového počtu DDoS útokov v prvom kvartáli 2020. Odborníci spoločnosti Kaspersky naznačujú, že rast záujmu útočníkov môže byť spôsobený tým, že ľudia sa čoraz viac spoliehajú na to, že tieto on-line zdroje zostanú aj počas súčasnej situácie stabilné a dostupné. Tí ľudia, ktorí sa dočítali protichodné správy o víruse alebo o odporúčaných preventívnych opatreniach, sa budú snažiť vyhľadať oficiálne informácie na oficiálnych stránkach, aby získali väčšiu istotu. A takisto mnoho škôl a univerzít prešlo na on-line výučbu.

V prvom štvrťroku 2020 vzrástol aj celkový počet DDoS útokov. Počas tohto obdobia bezpečnostné riešenie Kaspersky DDoS Protection odhalilo a zabránilo dvojnásobnému počtu útokov v porovnaní s posledným kvartálom 2019 a o 80 % viac v porovnaní s prvým štvrťrokom 2019. Vzrástla tiež priemerná dĺžka trvania útokov: v prvom kvartáli 2020 trval DDoS útok o 25 % dlhšie než v prvom kvartáli 2019.

Spoločnosť odporúča prijať nasledovné opatrenia: 

1. Neprepadajte panike. Neočakávaná zvýšená návštevnosť stránky môže vyzerať ako DDoS útok, no môže byť spôsobená legitímnymi používateľmi. Tí totiž môžu najmä v takýchto časoch vyhľadávať zdroje, ktoré predtým neboli až tak populárne a vlastne ani nemali potrebu ich navštíviť.
2. Vykonajte analýzu tolerancie chýb vašej infraštruktúry, aby ste identifikovali slabé miesta a zvýšili ich spoľahlivosť. Vektory útokov ako aj špičky dátových tokov sa menia, takže niektoré zdroje môžu pracovať nestabilne.
3. Zvážte ochranu pred DDoS útokmi pre vaše neverejné služby. Ich význam pre kontinuitu vášho podnikania sa môže zvýšiť a urobiť z nich cieľ pre kyberzločincov.

EU: Boj proti praniu špinavých peňazí

Európska komisia zverejnila akčný plán konkrétnych krokov, ktoré prijme v nasledujúcich dvanástich mesiacoch, aby mohla lepšie presadzovať pravidlá EÚ v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, vykonávať nad nimi dohľad a koordinovať ich. 

Akčný plán je založený na šiestich pilieroch:

1. Účinné uplatňovanie pravidiel EÚ: Európska komisia bude naďalej pozorne monitorovať, ako členské štáty vykonávajú pravidlá EÚ s cieľom zabezpečiť, aby vnútroštátne pravidlá zodpovedali čo najvyšším štandardom. Akčný plán zároveň nabáda Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA), aby v plnej miere využil svoje nové právomoci v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.
2. Jednotný súbor pravidiel EÚ: Hoci sú aktuálne pravidlá EÚ rozsiahle a účinné, členské štáty majú tendenciu ich uplatňovať každý inak. Rozchádzajúci sa výklad pravidiel preto vedie v systéme k medzerám, ktoré môžu zneužiť páchatelia trestnej činnosti. V snahe napraviť situáciu Európska komisia v prvom štvrťroku 2021 navrhne harmonizovanejší súbor pravidiel.
3. Dohľad na úrovni EÚ: Za dohľad nad pravidlami EÚ v tejto oblasti aktuálne zodpovedá jednotlivo každý členský štát, v dôsledku čoho sa v spôsobe dohľadu nad týmito pravidlami môžu objaviť nedostatky. V prvom štvrťroku 2021 Európska komisia navrhne zriadiť orgán dohľadu na úrovni EÚ.
4. Koordinačný a podporný mechanizmus pre finančné spravodajské jednotky členských štátov: Finančné spravodajské jednotky zohrávajú v členských štátoch kľúčovú úlohu pri identifikácii transakcií a činností, ktoré by mohli súvisieť s trestnou činnosťou. V prvom štvrťroku 2021 Európska komisia navrhne vytvorenie mechanizmu EÚ, ktorý pomôže ešte intenzívnejšie koordinovať a podporovať činnosť týchto orgánov.
5. Presadzovanie trestnoprávnych ustanovení a výmeny informácií na úrovni EÚ: Na to, aby sa zabezpečila náležitá výmena informácií, je nevyhnutná justičná a policajná spolupráca postavená na nástrojoch a inštitucionálnych dojednaniach EÚ. V boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu môže svoju úlohu zohrávať aj súkromný sektor. Európska komisia vydá usmernenie o úlohe verejno-súkromných partnerstiev, v ktorom spresní a objasní výmenu informácií.
6. Úloha EÚ v globálnom meradle: EÚ sa v rámci Finančnej akčnej skupiny a po celom svete aktívne zapája do vytvárania medzinárodných štandardov v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. EÚ bude musieť predovšetkým zmeniť svoj prístup k tým tretím krajinám, ktoré majú nedostatky vo svojich režimoch boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a ktoré sú preto hrozbou pre jednotný trh. Nová metodika, ktorá bola vydaná spolu s akčným plánom, na to poskytuje potrebné nástroje. Kým sa táto revidovaná metodika nezačne uplatňovať, aktualizovaný zoznam EÚ bude viac zodpovedať poslednému zoznamu Finančnej akčnej skupiny (FATF).

V úsilí o inkluzívnu diskusiu o forme týchto politík začala Európska komisia verejné konzultácie o akčnom pláne. Orgány, zainteresované strany a občania majú na poskytnutie svojich názorov na túto problematiku čas do 29. júla t. r.

SR: Vývoj cien nehnuteľností

Podľa zverejnenej štatistiky Národnej banky Slovenska (NBS) sa ceny na našom realitnom trhu v prvom tohtoročnom kvartáli medziročne zvýšili o 8,6 %, čo je druhý najrýchlejší rast od 3. kvartálu 2008. Aj v porovnaní so záverečným kvartálom vlaňajška sa ceny nehnuteľností zvýšili o 4,6 %. V úvode tohto roka sa zvýšila priemerná cena bytov (medziročne až o 9,7 %) aj domov (medziročne o 6,4 %). Napriek tomu ale byty rástli o niečo rýchlejšie ako domy. 

V prvom tohtoročnom štvrťroku sa však ešte dopad koronakrízy na slovenskom realitnom trhu neprejavil. Napriek tomu došlo v marci na našom realitnom trhu k výraznému prepadu dopytu po bytoch a domoch. Ľudia sa začali zameriavať hlavne na riešenie aktuálnej situácie ohľadom pandémie, svojho zdravia a kúpu či predaj nehnuteľnosti odložili. Predávajúci sa zase zaradili do vyčkávacej fázy, teda čakajú na to, ako sa bude situácia vyvíjať. Kto nutne nepotrebuje nehnuteľnosť predať, tak to počas krízy nerieši a radšej čaká na obdobie, kedy bude ekonomika viac otvorená a dopyt po nehnuteľnostiach opäť vzrastie. Dopad pandémie a zmeneného spotrebiteľského správania na realitný trh budeme podľa Poštovej banky vidieť až v nasledujúcich mesiacoch, najmä v cenách nehnuteľností za druhý kvartál. Okrem toho záujem o nehnuteľnosti zvyšuje aj fakt, že úrokové sadzby z úverov sú na historických minimách, čo láka ľudí ku kúpe bytu alebo domu. To taktiež tlačí ceny smerom nahor. Ruku k dielu pridáva aj nižšia ponuka cenovo dostupných nehnuteľností. 

V prvom tohtoročnom kvartáli oproti záverečnému kvartálu vlaňajška nás meter štvorcový nehnuteľnosti vychádza drahšie v priemere o 74 eur (o 4,6 %). Pri domoch sme si za meter štvorcový priplatili o 32 eur viac (o 2,6 %) ako v závere uplynulého roka. Pri bytoch cena v prvom štvrťroku kvartálne vzrástla výraznejšie, a to o 87 eur za meter štvorcový (o 4,5 %). Samozrejme pri bytoch boli rozdiely aj v nadväznosti na počet izieb. Oproti 4. kvartálu 2019 zdraželi hlavne 2 a 3 – izbové byty (o 91, resp. 86 eur za m2 ). Najmenej vzrástli ceny pri veľkometrážnych, teda 5 a viac izbových bytoch, a to o 11 eur za m2 (o 0,5 %). Aj v medziročnom porovnaní nás nehnuteľnosti vychádzajú drahšie. Oproti úvodu minulého roka sme si za meter štvorcový priplatili v priemere až 132 eur. Viac to pocítime pri kúpe bytu, kde priemerná cena za m2 je až o 177 eur vyššia (o 9,7 %) ako v prvom kvartáli vlaňajška. Tu išli najvýraznejšie nahor 5 a viac izbové byty (o cca 12 %, teda 223 eur za m2). Nasledovali trojizbáky, ktoré medziročne zdraželi taktiež až o takmer 12 % (teda o 202 eur za meter štvorcový). Výrazne nahor ale zamierili aj 1 a 2 – izbové byty, za ktoré si priplatíme 185, resp. 183 eur za m2 . V prípade rodinných domov cenový nárast nebol až taký výrazný a za meter štvorcový sme zaplatili „len“ o 76 eur viac ako v rovnakom období vlaňajška.

Najdrahšie nehnuteľnosti sú samozrejme v Bratislave a jej okolí, kde sa cena nachádza až na úrovni 2 231 eur za m2 , teda je aj viac než dvojnásobná v porovnaní s inými našimi regiónmi. Najlacnejšie nehnuteľnosti nájdeme v nitrianskom regióne s cenou len 900 eur za m2 a v banskobystrickom regióne s cenou za 923 eur za m2 . V ostatných našich krajoch sa nám už nepodarí kúpiť meter štvorcový nehnuteľností pod 1.000 eur. V kvartálnom porovnaní ceny najvýraznejšie vzrástli v Banskobystrickom kraji, ktorý patrí medzi naše najlacnejšie regióny (až o 12,2 %, resp. o 100 eur za m2) a v Žilinskom kraji o 90 eur za m2 , čo predstavuje nárast o 7,7 %. K poklesu cien došlo jedine v prešovskom regióne, a to o -35 eur za m2 (o -3,2 %). Aj medziročne zdraželi nehnuteľnosti najviac v Žilinskom a tiež v Trenčianskom kraji, a to až o 16,5 % resp. 14,5 %. Z medziročného hľadiska nedošlo k cenovému poklesu ani v jednom našom regióne.