Novinka: Aplikácia Pomáhať a chrániť

Policajný zbor SR spustil od 21. mája 2020 mobilnú aplikáciu Pomáhať a chrániť na pomoc obetiam domáceho násilia. Dostupná je pre pužívateľov mobilných telefónov s operačnými systémom Android alebo iOS bezplatne, zatiaľ však v prvej fáze iba v rámci územia Trenčianskeho samosprávneho kraja. Názory a podnety môžete posielať cez stránku Polícia Slovenskej republiky na Facebooku.

Po stiahnutí a nainštalovaní aplikácie bude povinná registrácia používateľa prostredníctvom formulára. Povinným krokom bude overenie identity svojho telefónneho čísla pomocou doručeného SMS kódu. Policajný zbor odporúčai formulár vyplniť pravdivo, keďže požadované informácie môžu viesť k záchrane ľudského života. Zadanie mailovej adresy slúži na prípadné zaslanie zabudnutého prihlasovacieho hesla. Po registrácii sa používateľ dostane na domovskú obrazovku aplikácie (ak sa nachádza na území TN kraja), v ktorej sa nachádza jeho poloha podľa súradníc GPS a možnosť privolať pomoc prostredníctvom jediného stlačenia tlačidla. Už po prvom stlačení tlačidla bude operačné stredisko upozornené na žiadosť o pomoc, získa polohu odosielateľa a vyšle policajnú hliadku na preverenie situácie. V prípade omylu je možnosť odvolania žiadosti o pomoc, avšak to neznamená, že hliadka na miesto nebude vyslaná. Po stlačení tlačidla Privolať pomoc bude môcť používateľ absolvovať ďalšie kroky - jednoduchým klikaním odošle na operačné stredisko špecifické informácie o udalosti. V prípade domáceho násilia bude môcť uviesť, či sa v byte alebo dome nachádza zbraň a na záver bude mať možnosť dopísania krátkej textovej informácie.

Farebný dizajn aplikácie je zeleno-čierny. Menšinová zelená reprezentuje Policajný zbor. Väčšinová čierna bola zvolená ako tmavá farba, ktorá nevyžaruje žiarenie ako biela, a teda nepriťahuje pozornosť ostatných osôb. Aplikácia ponúka vo svojom menu skúšobný režim. Ak si ho používateľ aktivuje, môže stláčať ľubovoľné tlačidlá a informácia nebude zaslaná polícii. Policajný zbor odporúča občanom, aby si aplikáciu vyskúšali. Vyhnú sa tak stresu z neznámeho prostredia, kedy aplikáciu budú musieť použiť na ostro po prvýkrát.

Policajný zbor pripraví niekoľko ďalších aktualizácií aplikácie vrátane jej dostupnosti pre celé územie SR, ako aj rozšírenie možností kritických životných situácií, v ktorých ju občania budú môcť použiť. V prípade, že je to možné, volajte vždy núdzovú linku 158. Aplikácia Pomáham chrániť nie je náhradou tejto linky.

Trend: Zero downtime

Výsledky prieskumu Acronis s analytickou firmou Omdia medzi 263 poskytovateľmi IT služieb (MPS, malé a stredne veľké spoločnosti) z celého sveta ukázal, že ich zákazníci aktuálne najviac požadujú služby komplexnej kybernetickej bezpečnosti. Najrýchlejšie rastúcou bezpečnostnou službou je zaistenie nulových prevádzkových výpadkov (zero downtime).

Najzaujímavejšie zistenia prieskumu:

1. 50 % opýtaných poskytovateľov IT služieb uviedlo, že najväčší dopyt zo strany zákazníkov je teraz po službách kybernetickej bezpečnosti.
2. 89 % poskytovateľov očakáva, že v nasledujúcich 12 mesiacoch budú nad rámec obvyklých anti-malvérových funkčností ponúkať služby komplexnej ochrany koncových bodov (endpoint protection).
3. Dlhodobo najvyužívanejšou schopnosťou MSP poskytovateľov je minimalizácia straty dát, avšak aktuálne najrýchlejšie rastie dopyt po zaistení „zero downtime“.
4. Medzi najdôležitejšími zálohovacími funkčnosťami uviedlo 25 % respondentov automatizáciu zálohovania, 23 % ochranu proti ransomvéru a 22 % zálohovanie SaaS riešení (Office 365 a pod.).
5. Pre 92 % MSP poskytovateľov je najväčšou výzvou schopnosť rýchlo reagovať na najnovšie bezpečnostné hrozby s cieľom efektívne chrániť svojich zákazníkov a procesy.

„Aj zo strany našich českých a slovenských poskytovateľov služieb dlhodobo cítime záujem nielen o riešenia samotného zálohovania dát, ale tiež o ochranu proti ramsomvéru a o ďalšie nástroje kybernetickej bezpečnosti", dodal Štěpán Bínek. 

e-Commerce: Aktuálne trendy na Slovensku

Prvé mesiace roku 2020 poznačila koronakríza a spôsobila aj viaceré zmeny vo sfére  elektronického obchodovania na internete. E-commerce v prvom štvrťroku t. r. naďalej rástol. Marcový predaj stúpol až o 54 % a aprílový o 49 %. Za tento nevídaný rast je čiastočne zodpovedná aj prebiehajúca koronakríza. Na internet sa presunuli nielen nakupujúci, ale aj predajcovia. 

Podľa Heureka.sk koronakríza ovplyvnila aj spôsob, akým platíme za on-line objednávky. Kým donedávna na Slovensku kraľovala dobierka, čiže platba v hotovosti pri prevzatí tovaru, do popredia sa z hygienických dôvodov dostala platba kartou on-line. Tá vzrástla až o približne 200 %. „Očakávame, že tento trend sa udrží. Akonáhle si to zákazníci vyskúšajú, budú sa k platbe on-line vracať, pretože je extrémne pohodlná, rýchla a hlavne bezpečná“, dodal Tomáš Braverman. V reakcii na koronakrízu začali Slováci nakupovať on-line aj produkty, ktoré doteraz boli skôr výsadou kamenných predajní. Predaj trvanlivých potravín alebo toaletného papiera v e-shopoch narástol rádovo o stovky percent. Popularita čistiacich prostriedkov taktiež stúpla.

Heureka.sk v posledných týždňoch zaregistrovala  obrovský počet novovzniknutých e-shopov. Veľa z nich sú kamenné predajne, ktoré potrebovali presunúť predaj do on-line prostredia. Ale mnohé vznikli len s cieľom využiť, či dokonca zneužiť súčasnú situáciu a ich sortiment pozostáva len z rúšok či respirátorov. Heureka.sk tieto e-shopy pozorne sleduje a priebežne vyhodnocuje ich dôveryhodnosť. Pri nakupovaní on-line odporúča nezabúdať na obozretnosť.

EU: Stratégia biodiverzity a z farmy na stôl

Európska komisia prijala novú stratégiu v oblasti biodiverzity zameranú na návrat prírody do nášho života a stratégiu „z farmy na stôl“, vďaka ktorej chce vytvoriť spravodlivý a zdravý potravinový systém šetrný k životnému prostrediu. V súlade s európskou zelenou dohodou sú v nich navrhnuté ambiciózne opatrenia a záväzky Európskej únie (EÚ) s cieľom zastaviť stratu biodiverzity v celom svete a pretransformovať naše potravinové systémy na globálny etalón konkurencieschopnej udržateľnosti, ochrany ľudského zdravia, ako aj zdravia celej planéty a živobytia pre všetkých, ktorí sú zapojení do potravinového hodnotového reťazca. 

Nová stratégia v oblasti biodiverzity sa zaoberá kľúčovými faktormi straty biodiverzity, akými sú neudržateľné využívanie pôd a morí, nadmerné využívanie prírodných zdrojov, znečisťovanie a invázne nepôvodné druhy. Bola prijatá v čase pandémie COVID-19 a je kľúčovým prvkom plánu obnovy EÚ, keďže je rozhodujúca pri prevencii budúcich epidémií a budovaní odolnosti proti nim a poskytuje okamžité podnikateľské a investičné príležitosti na obnovu hospodárstva EÚ. Jej cieľom je takisto začleniť aspekty biodiverzity do celkovej stratégie EÚ v oblasti hospodárskeho rastu. Okrem iného navrhuje stanoviť záväzné ciele zamerané na obnovu poškodených ekosystémov a riek, zlepšenie zdravia chránených biotopov a druhov v EÚ, návrat opeľovačov na poľnohospodársku pôdu, zníženie miery znečisťovania, ekologizáciu našich miest, posilnenie ekologického poľnohospodárstva a iných poľnohospodárskych postupov podporujúcich biodiverzitu, ako aj zlepšovanie zdravia európskych lesov. Stratégia prináša konkrétne kroky zamerané na nasmerovanie európskej biodiverzity k obnove do roku 2030, a to vrátane transformácie minimálne 30 % európskych pôd a morí na účinne spravované chránené oblasti a návratu veľmi pestrých krajinných prvkov na aspoň 10 % poľnohospodárskej plochy. Každoročne sa na opatrenia v oblasti biodiverzity uvoľnia finančné prostriedky vo výške 20 miliárd eur z rôznych zdrojov vrátane fondov EÚ, vnútroštátnych a súkromných zdrojov.

Stratégia „z farmy na stôl“ umožní prechod k udržateľnému potravinovému systému EÚ, ktorý je zárukou potravinovej bezpečnosti a zabezpečuje prístup k zdravému stravovaniu, ktorého zdrojom je zdravá planéta. Vďaka tejto stratégii sa zníži environmentálna a klimatická stopa potravinového systému EÚ a posilní sa jeho odolnosť, čo povedie k ochrane zdravia občanov a zabezpečeniu živobytia pre hospodárske subjekty. V stratégii sú stanovené konkrétne ciele zamerané na transformáciu potravinového systému EÚ, ktoré zahŕňajú aj zníženie používania pesticídov a s nimi súvisiacich rizík o 50 %, zníženie používania hnojív minimálne o 20 %, zníženie predaja antimikrobiálnych látok používaných u hospodárskych zvierat a v akvakultúre o 50 %, ako aj obhospodarovanie 25 % poľnohospodárskej pôdy v súlade so zásadami ekologického poľnohospodárstva. Navrhujú sa v nej aj ambiciózne opatrenia, ktorými sa má zabezpečiť, aby zdravé možnosti boli pre občanov EÚ zároveň tými najjednoduchšími. Medzi takéto opatrenia patrí lepšie označovanie, ktoré uspokojí potreby občanov, pokiaľ ide o informácie o zdravých a udržateľných potravinách. Európski poľnohospodári, rybári a producenti v odvetví akvakultúry zohrávajú pri prechode na spravodlivejší a udržateľnejší potravinový systém kľúčovú úlohu. Aby mohli zaviesť udržateľné postupy, získajú podporu z nových tokov financovania a ekologických režimov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a spoločnej rybárskej politiky. Udržateľnosť ako nová značka Európy otvorí nové podnikateľské príležitosti a povedie k diverzifikácii zdrojov príjmu európskych poľnohospodárov a rybárov.

Obe stratégie, ktoré patria k základným prvkom európskej zelenej dohody, podporia aj oživenie hospodárstva. V kontexte koronavírusu sa zameriavajú na posilnenie odolnosti našej spoločnosti voči budúcim pandémiám a hrozbám, akými sú dôsledky zmeny klímy, lesné požiare, potravinová neistota alebo nové epidémie, okrem iného aj tak, že podporujú udržateľnejšie postupy v oblasti poľnohospodárstva, rybolovu a akvakultúry a zaoberajú sa ochranou voľne žijúcich živočíchov a rastlín a nelegálnym obchodovaním s nimi.

Radíme: Bezpečné videohovory

Takmer tretina Slovákov zintenzívnila počas koronakrízy komunikáciu cez videohovory a vyše desatina začala videokonferencie využívať vôbec po prvýkrát v živote. Podľa aprílového on-line prieskumu agentúry Go4insight na vzorke 750 respondentov sú tak videohovory aktivitou, ktorá do našich životov pribudla v ostatných týždňoch najviac.

Videokomunikácia zažíva v čase pandémie boom po celom svete. Počet denných mítingov cez videokonferenčný systém Zoom narástol od vlaňajšieho decembra až 30-násobne, z 10 miliónov na aprílových 300 miliónov. Popri tom, ako pri práci aj v súkromí čoraz viac komunikujeme na diaľku on-line, však rastie aj riziko útoku hekerov. Niekedy môže nepozvaný hosť komunikáciu „iba“ odpočúvať, prípadne sa do nej zapojiť vyhrážkami, vulgarizmami či rasistickými poznámkami, alebo zobrazovaním pornografického obsahu. Nedávno sa však v internete objavila na predaj aj databáza s pol miliónom prihlasovacích údajov do videokonferenčného systému Zoom, vrátane prihlasovacích práv z bánk, škôl a zdravotníckych zariadení. Chyba, ktorá umožňuje prevziať kontrolu nad používateľským účtom, bola objavená aj v softvéri Microsoft Teams.

Zraniteľnosti v konferenčných systémoch sa tiež dajú zneužiť na získanie prístupových hesiel do rôznych webových účtov a internetového bankovníctva, alebo k neoprávnenej inštalácii škodlivého kódu vrátane nebezpečného ransomvéru. Ten umožňuje útočníkom zašifrovať dáta v napadnutom systéme a následne obete vydierať požiadavkami na zaplatenie výkupného za prinavrátenie zablokovaných údajov. „Ľudia nevedia, aké základné pravidlá majú pri videohovoroch dodržiavať, prípadne často uprednostňujú pohodlie pred bezpečnosťou. Nevšímajú si, aké má systém bezpečnostné nastavenia, a tým pádom si ich ani nezapnú“, dodáva Roman Čupka.

Pri používaní videokonferenčných systémov sa odporúča dodržiavať  základné bezpečnostné pravidlá:

• Používajte na videokonferencie vždy aktuálnu verziu osvedčeného softvéru, ktorý umožňuje šifrovať sieťovú komunikáciu.
• Pred použitím skontrolujte prednastavené bezpečnostné nastavenia, aby mohol napríklad nový účastník vstúpiť do on-line mítingu iba po schválení a aby ste pri organizovaní väčšieho mítingu mali kontrolu nad tým, čo sa na obrazovke zobrazuje.
• Používajte na počítači firewall, organizácie by tiež mali monitorovať sieťovú prevádzku pokročilejšími nástrojmi s prvkami umelej inteligencie, ktoré dokážu upozorňovať na možné riziká.
• Vypnite pred telekonferenciami nepotrebné služby operačného systému.
• Zaheslujte prístup do videokonferenčného systému aj zvlášť každý videohovor.
• Pri výmene citlivých informácií rozdeľte údaje na viaceré časti a vybrané dáta napríklad pošlite dodatočne iným kanálom.
• Po ukončení videokonferencie ihneď vypnite a skontrolujte kameru, aby nezostala aktívna.

Aktuálne: Digitálna gramotnosť na Slovensku

Projekt Digitálna gramotnosť na Slovensku monitoruje od roku 200 jeden z kľúčových predpokladov úspešnej transformácie na informačnú spoločnosť a znalostnú ekonomiku – pripravenosť širokých vrstiev obyvateľstva na používanie moderných informačných a komunikačných technológií (IKT). Aké sú tohtoročné výsledky podľa Inštitútu pre verejné otázky?

Podiel digitálne gramotných Slovákov, ktorí majú aspoň elementárne skúsenosti s ovládaním moderných informačných technológií, je v súčasnosti 83 %. Za posledné roky významnejšie stúpol najmä podiel respondentov deklarujúcich skúsenosti s prácou na prenosnom počítači, tablete či smartfóne a s rôznymi typmi elektronických služieb a komunikačných technológií. V súčasnosti tvoria už viac ako tri štvrtiny populácie. Vyplýva to zo zistení celoslovenského reprezentatívneho výskumu z februára 2020, ktorý sa uskutočnil na výberovej vzorke 1.073 respondentov starších ako 14 rokov. Zvýšila sa aj úroveň digitálnej gramotnosti – teda to, ako dobre či zle vieme s modernými IKT pracovať. Úroveň 29 digitálnych zručností, ktoré súhrnne meria tzv. index digitálnej gramotnosti, dosiahla hodnotu 0,53 bodu. Inými slovami, populácia Slovenska nad 14 rokov by za svoje zručnosti dostala 53 zo 100 možných bodov. 

Od posledného prieskumu v roku 2013 došlo k najvýraznejšiemu zlepšeniu najmä v oblasti elektronickej komunikácie – v technológiách ako sociálne siete, chat / videochat, elektronická pošta, komunikácia cez SMS / MMS či diskusné skupiny a fóra. Obdobné zlepšenie deklarujú respondenti aj v práci s informáciami a elektronickými službami, pričom najvýraznejší posun vidno v ovládaní internetbankingu a e-shoppingu. No zlepšili sa tiež v ďalších zručnostiach – v práci s formulármi, tlačivami a dotazníkmi, v downloade / uploade súborov alebo vo vyhľadávaní rôznych informácií cez internet a počítačové siete. Ďalšou oblasťou, kde došlo za posledných sedem rokov k zlepšeniu, je ovládanie hardvéru. Napríklad pripojenie počítača k internetu (cez WiFi, modem, LAN...), práca so skenerom, ale aj práca s klasickým PC, notebookom či modernými dotykovými zariadeniami ako smartfóny a tablety. 

 

Komparatívne s ostatnými zručnosťami sú najslabším článkom digitálnej gramotnosti tie, ktoré sa dotýkajú práce so softvérom, resp. aplikáciami. Respondenti sa najmenej zlepšili v práci s textovým editorom, tabuľkovým procesorom, grafickým editorom, multimediálnym softvérom či internetovým prehliadačom. „Napriek celkovo pozitívnemu vývoju na úrovni celej populácie je úroveň digitálnych zručností v rôznych sociálnych prostrediach dlhodobo diferencovaná. Problémy v zvládnutí modernej techniky, alebo úplná rezignácia na jej využívanie, sa v súčasnosti týka predovšetkým seniorov, ľudí s nízkym vzdelaním (ZŠ a SŠ bez mat.), nízko kvalifikovaných pracovníkov, nezamestnaných, respondentov z domácností s najnižšími príjmami a obyvateľov najmenších obcí,"  hovorí autor projektu Marián Velšic. Ďalším problémom digitálnej gramotnosti je adaptácia – prispôsobovanie sa novým trendom v oblasti infotechológií. Dlhodobé mapovanie od roku 2005 ukázalo, že pozitívny trend sa v posledných piatich rokoch zhoršil. Podiel ľudí, ktorí sa adaptujú viac-menej bezproblémovo, nepribúda. V súčasnosti je ich 59 %. Naopak stúpa podiel tých, ktorí avizujú, že práca s IKT im ide ťažko alebo skôr ťažko. Kým v roku 2015 bolo takých iba 17 %, v roku 2020 predstavoval ich podiel už 27 %. „Za takouto zmenou treba vidieť najmä zvýšený vonkajší tlak spoločnosti na digitálne zručnosti. Modernizácia na pracovisku (zavádzanie nového hardvéru, softvéru, technológií), postup v kariére, zmena pracovného zaradenia, hľadanie nového zamestnania, rozbiehanie podnikania či živnosti, to všetko bolo hnacím motorom adaptácie na prahu nového milénia. Podobný význam mali pre mladšiu časť populácie najmä zmeny v škole, resp. vzdelávacom systéme. V posledných rokoch však predstavujú takýto tlak hlavne zmeny v cenách a dostupnosti používateľsky atraktívnych technológií (notebooky, tablety, smartfóny, smart TV, wearables, set-top-boxy...) podporované širokým spektrom komerčných i verejných e-služieb, resp. ich obsahom. Vlastniť a zvládať IKT sa stalo istou spoločenskou normou. Niektoré skupiny obyvateľstva,  ktoré doteraz „odolávali“, sú s takouto normou každodenne konfrontovaní a prinútení nadobudnúť aspoň základy digitálnej gramotnosti. Keďže ide o ľudí, ktorí doteraz žiadny kontakt s informačnými technológiami nemali, celkom logicky spadajú do kategórie tých, čo sa IKT prispôsobujú ťažko“, dodáva M. Velšic.

EU: Nová výzva na výskum koronavírusu

Európska komisia zmobilizovala ďalších 122 miliónov eur zo svojho výskumného a inovačného programu Horizont 2020 na výskum nového typu koronavírusu. Zdôraznila, že nové riešenia musia byť dostupné pre všetkých ľudí na svete v súlade so zásadami globálnej reakcie na koronavírus.

Medzi inovatívne technológie a nástroje, ktoré možno rýchlo využiť na predchádzanie pandémie, na optimálnu liečbu a prípravu na jej následky, patria aj digitálne riešenia a technológie, akými sú telemedicína, dáta získané za pomoci umelej inteligencie, robotika a fotonika. Projekty financované v rámci tejto výzvy by mali byť presmerované na rýchlu výrobu životne dôležitých zdravotníckych pomôcok a zariadení potrebných na testovanie, liečbu a prevenciu, ako aj na vývoj lekárskych technológií a digitálnych nástrojov na zlepšenie detekcie, dohľadu a starostlivosti o pacientov. 

Nový výskum bude zbierať dáta od veľkých skupín pacientov v celej Európe, pričom lepšie pochopenie behaviorálnych a sociálno-ekonomických dopadov epidémie by mohlo pomôcť zlepšiť stratégie liečby a prevencie. Termín na zapojenie sa do výzvy je do 11. júna 2020. 

Trend: VPN pripojenie pre home office

V súvislosti so súčasným silným firemným dopytom po VPN pripojení pre home office pracovníkov predstavilo GFI Software 7 hlavných predpokladov funkčnej a bezpečnej VPN siete. Špeciálnu pozornosť je potrebné venovať rýchlosti inštalácie, silnému šifrovaniu a zaisteniu proti výpadku prevádzky.

VPN vytvára dátový tunel medzi lokálnou sieťou a počítačom vzdialeného používateľa, takže celé pripojenie vyzerá, ako keby používateľ sedel v kancelárii firmy. Zašifrovaním prenášaných dát pritom chráni informácie uložené na firemných serveroch pred ich prečítaním či odcudzením. Je to dôležité hlavne teraz, kedy kybernetickí útočníci vycítili príležitosť a v súvislosti s pandémiou COVID-19 napádajú práve pripojenia, ktoré sú nezabezpečené.

Odporúčania GFI Software:

1. Rýchlosť inštalácie - vzhľadom na zamestnancov pracujúcich na diaľku je potrebné, aby inštalačný proces bol čo najjednoduchší a najrýchlejší, ideálne niekoľko minút.
2. Pripojenie mobilných zariadení - mnohí pracovníci sa pripájajú cez mobilné zariadenia, preto je nevyhnutné mať možnosť aj bezpečnej mobilnej VPN konektivity.
3. Súbežné spojenia - riešenie by malo ponúknuť aspoň dve súbežné spojenia v rovnakom čase.
4. Zaistenie výpadku prevádzky - pri výpadku internetu je pre mnoho firiem kľúčové zostať on-line tak, že sa systém dokáže prepnúť na sekundárne spojenie, kým primárne nebude obnovené.
5. Podporovaný protokol - odporúčame vyhnúť sa protokolu PPTP so slabým šifrovaním a zabezpečením a radšej využiť L2TP, ktoré je dnes priemyselným štandardom.
6. Riadenie VPN priepustnosti - obmedzením priepustnosti určitých dátových tokov či špecifických služieb je zaistená efektívna prevádzka celej VPN siete.
7. Cenový plán - vyplatí sa mať licenciu na server s minimálnym počtom používateľov, ktorý je možné flexibilne rozšíriť.

On-line: Už takmer každý šiesty nákup Slovákov

Slovenskí zákazníci internetových obchodov nakupujú na webe čoraz častejšie, on-line nákupy považujú za jednoduché a pohodlné. Väčšinu nákupov v slovenských internetových obchodoch pritom robí iba 44 % najaktívnejších e-shopperov. 

Podľa aktuálneho prieskumu DPD E-shopper barometer robia pravidelní zákazníci až takmer 15 percent všetkých nákupov on-line, čiže takmer každý šiesty nákup. Ide o výrazný nárast oproti roku 2018, kedy slovenskí zákazníci robili na internete približne každý desiaty nákup. Pravidelní zákazníci, ktorí nakupujú na internete minimálne raz za mesiac, tvoria 44 % všetkých ľudí, ktorí využívajú služby internetových obchodov. Táto skupina ľudí však robí až 90 % všetkých on-line nákupov na Slovensku. „Aj keď pravidelných zákazníkov je menej ako polovica, táto skupina ľudí urobí až 9 z 10 nákupov v slovenských internetových obchodoch. On-line nakupovanie sa pre nich stalo bežnou súčasťou života. Až dve tretiny týchto zákazníkov využíva on-line nakupovanie viac ako päť rokov“, vysvetľuje Andrea Bačíková.

Pre väčšinu ľudí je on-line nakupovanie spôsob, ako nakupovať tovar výhodnejšie. Až 72 % ľudí v prieskume uviedlo, že vďaka nákupom na internete ušetria peniaze. Pre 85 % zákazníkov je dôležité, že nákup z pohodlia domova im šetrí čas, pričom až viac ako dve tretiny respondentov uviedlo, že nakupovanie on-line je pre nich menej stresujúce v porovnaní s návštevou bežných kamenných obchodov. „Väčšina ľudí, ktorí nakupujú on-line, si uvedomuje výhody, ktoré im to prináša. Vedia si jednoducho porovnať a vybrať najvýhodnejšiu ponuku bez zbytočného stresu. Dokazuje to aj fakt, že až 78 % ľudí v prieskume uviedlo, že nakupovanie cez internet je pre nich jednoduché“, dodala A. Bačíková.

Doručovanie tovaru je dôležitou súčasťou elektronického nakupovania. Väčšina pravidelných zákazníkov (81 %) aj samotné doručenie či prebratie zásielky považuje za jednoduché. Chcú však mať na výber z viacero možností. Väčšina zákazníkov (83 %) si necháva doručovať objednaný tovar na domácu adresu. Stále väčší počet ľudí (až 33 %) však využíva výhody, ktoré ponúka doručovanie do odberných miest. Ide o flexibilné riešenie, vďaka ktorému sa k zásielke dostanú vtedy, kedy im to najviac vyhovuje.

Prieskum E-shopper barometer 2019 pre DPD prebiehal od 27. mája do 10. júla 2019 na vzorke 23.255 respondentov starších ako 18 rokov z 21 európskych krajín. Zo Slovenska bolo zastúpených 1.001 respondentov.

SR: Slováci majú dlhy najmä v produktívnom veku

Priemerný dlh slovenských dlžníkov v roku 2019 bol 2.700 eur. Podľa analýzy spoločnosti Kruk Česká a Slovenská republika každý šiesty slovenský dlžník pochádza z Košického kraja a jeho priemerný dlh je 2.400 eur. O niečo menej dlžníkov býva v Nitrianskom kraji, ich priemerný dlh je 2.500 eur.

Z Bratislavského kraja pochádza síce len necelých 10 % dlžníkov, ale ich priemerný dlh je zároveň najvyšší, a to takmer 3.300 eur. Len o niečo menej, vyše 3 000 eur, dlhujú ľudia z Trenčianskeho kraja, z ktorého pochádza necelých 9 % dlžníkov. Najmenej dlžníkov, teda 8 %, má Žilinský kraj s priemerným dlhom 2.600 eur. Slováci sa v minulom roku podľa vyjadrení spoločnosti zadlžovali najmä v produktívnom veku, kedy majú ešte dostatok času svoje záväzky splatiť z príjmov zo zamestnania. „Zatiaľ nemôžeme povedať, aký veľký vplyv bude mať na zadlženosť pandémia koronavírusu. Už teraz však vidíme, že mnohým ľuďom, predovšetkým živnostníkom, sa znížil alebo celkom vypadol pravidelný príjem, čo niektorým z nich môže spôsobiť prinajmenšom krátkodobé finančné problémy“, konštatuje Jaroslava Palendalová.

Takmer 28 % slovenských dlžníkov je vo veku 35 až 44 rokov a ich priemerný dlh je viac než 2.800 eur. Nasleduje veková kategória 44 až 55 rokov reprezentujúca viac než 26 % dlžníkov s rovnakým priemerným dlhom 2.800 eur. Najviac je zadlžená veková skupina 25 až 34 rokov, kde viac než 15 % dlžníkov dlhuje v priemere 3.200 eur. Viac než 11 % dlžníkov je vo veku viac ako 65 rokov s priemerným dlhom takmer 1.700 eur. Relatívne vysoké dlhy u ľudí v postproduktívnom veku môžu podľa Palendalovej znamenať problém, pretože pokiaľ je jediným zdrojom príjmov dôchodok, nemusí jeho výška stačiť na pokrytie životných nákladov aj splátok dlhov. Súčasne sa často naráža na kumuláciu dlhov, takmer každý desiaty dlžník má viac než jeden dlh. Spoločnosť zároveň zaregistrovala zvýšenú aktivitu subjektov pôsobiacich na nebankovom trhu. „V tejto súvislosti odporúčame dôkladne zvážiť, či je nevyhnutné výpadok príjmov riešiť pôžičkou, a to predovšetkým v prípadoch, keď sa pôžičkou má riešiť iný starší dlh. Zároveň odporúčame sledovať prijímané vládne opatrenia na zmiernenie dopadu prebiehajúcej pandémie. Takisto je nevyhnutné aktívne komunikovať s veriteľom a dohodnúť sa na úprave splátkového kalendára, prípadne na odložení splátok“, radí Palendalová.

Novinka: Inteligentná karanténa

Po podpísaní novely zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a zákona o elektronických komunikáciách prezidentkou SR budú môcť osoby prichádzajúce na Slovenskú okrem povinnej štátnej karantény využiť alternatívnu mobilnú aplikáciu umožňujúcu tzv. inteligentnú karanténu. Ostrý štart je plánovaný na piatok 22. mája 2020.

Mobilná aplikácia sa má poskytovať bezodplatne na základe  dobrovoľného a preukázateľného súhlasu. Jej používatelia budú povinní počas trvania nariadenej izolácie nainštalovať si a používať aplikáciu na monitorovanie dodržiavania nariadenej izolácie a umožniť jej prístup k údajom na monitorovanie polohy mobilného zariadenia. Musia mať tiež povolené prijímanie notifikácií na mobilnom zariadení, na ktorom je aplikácia nainštalovaná, povoliť zariadeniu funkciu rozpoznávania tváre, umožniť automatickú aktualizáciu aplikácie, povoliť lokálne uložiť odfotenú podobizeň tváre na monitorovanie dodržiavania nariadenej izolácie a zároveň zdržať sa konania, ktoré by viedlo k nefunkčnosti či nesprávnemu fungovaniu tejto aplikácie. Za porušenie pravidiel karantény budú môcť dostať pokutu 1.650 eur.

Ľudia v inteligentnej karanténe by sa mali v jej tretí deň objednať na vyšetrenie na COVID-19, a aj pokiaľ bude test negatívny, doma budú musieť zostať dohromady 14 dní. Úrad verejného zdravotníctva SR bude povinný vymazať ich osobné údaje ihneď ako pominie dôvod ich spracovania. O zničení údajov bude úrad informovať dotknutú fyzickú osobu, ktorá môže následne uplatňovať svoje práva podľa nariadenia o GDPR, respektíve podľa zákona o ochrane osobných údajov. Na kontrole dodržiavania zákonnosti spracúvania údajov sa má podieľať ústavnoprávny výbor parlamentu, ktorému bude úrad predkladať správu o využívaní údajov.

Výzva: Príspevok na rodinné domy

Ministerstvo dopravy a výstavby SR Andrej vyhlásilo v poradí druhú výzvu na predkladanie žiadostí o príspevok na rodinné domy s takmer nulovou potrebou energie. Žiadosti bude možné podávať elektronicky od 1. júla 2020. 

V rámci výzvy môže príspevok získať 200 vlastníkov nových rodinných domov s takmer nulovou potrebou energie. V prvom kole výzvy bol zaznamenaný veľký záujem majiteľov rodinných domov, preto chce ministerstvo v tomto type príspevkov pokračovať. Elektronický formulár žiadosti bude dostupný od 1. júla 2020 na webovom portáli byvajteusporne.sk. Termín ukončenia podávania žiadostí je 30. septembra 2020 alebo do naplnenia 200 elektronicky zaevidovaných žiadostí.

Príspevok na rodinný dom s takmer nulovou potrebou energie je možné poskytnúť na nové rodinné domy s podlahovou plochou do 200 m2, na ktoré bolo vydané právoplatné kolaudačné rozhodnutie najskôr v roku 2018. Rodinný dom musí spĺňať požiadavky na energetickú hospodárnosť budov pre budovy s takmer nulovou potrebou energie. Všetky podmienky poskytnutia príspevku, ako aj návod na podávanie žiadostí verejnosť nájde na webovom portáli byvajteusporne.sk.

EU: Pomoc z ESM

Ministri financií eurozóny formálne schválili spustenie programu preventívnych úverových liniek v celkovej hodnote 240 miliárd eur z eurovalu na pomoc členským štátom pri pokrývaní zdravotných nákladov v súvislosti s pandémiou nového koronavírusu.

Rada guvernérov Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM), ktorá sa skladá z ministrov financií eurozóny, s konečnou platnosťou v piatok 15. mája 2020 schválila vytvorenie úverových liniek pre všetky krajiny eurozóny. Záujemcovia môžu čerpať úvery vo výške až 2 % hrubého domáceho produktu (HDP) na financovanie priamych a nepriamych zdravotných nákladov v súvislosti s pandémiou ochorenia Covid-19.

Úvery z ESM sú súčasťou balíka pomoci v celkovej hodnote 500 miliárd eur, na ktorom sa štáty Európskej únie (EÚ) dohodli v apríli t. r. Náklady na financovanie sú podľa ESM aktuálne takmer nulové, pričom podmienky úverov pre štáty eurozóny by mali byť tiež výhodné.

COVID-19: Prvý slovenský test

Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) zaregistroval vo štvrtok 14. mája 2020 prvý slovenský test na nový koronavírus. Žiadosť o registáciu bola prijatá 7. mája 2020. Verejnosti bol predstavený už začiatkom apríla t. r. Prvých stotisíc testov, ktoré budú využité výlučne pri testovaní obyvateľov Slovenska, zaplatí Nadácia ESET.

PCR test na nový koronavírus vyvinuli slovenskí vedci na čele s firmou MultiplexDX. Autorom kľúčového komponentu je vedec a biochemik Pavol Čekan, ktorý ocenil synergiu vedcov, štátnych orgánov, akademických inštitúcií, rovnako kooperáciu privátnej a verejnej sféry, ktorá sprevádzala vývoj a výrobu testov. 

Na vývoji testov a pri ich výrobe okrem Čekanovej firmy Multiplex DX spolupracovali aj spoločnosti Lambda Life i Proscience tech, rovnako tak nezisková organizácia CCCT, Biomedicínske centrum Slovenskej akadémie vied (BMC SAV), Vedecký park Univerzity Komenského i Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR.

eKasa: Praktické informácie

Finančná správa na svojom portáli zverejnila praktické informácie pre podnikateľov či výrobcov pokladničných riešení. Vznikol prehľad o životných situáciách a periodicite vybraných úkonov, ktoré musia podnikatelia či výrobcovia pokladničných riešení pravidelne vykonávať. Aj napriek tomu, že ide o informácie známe už z certifikačného procesu či podávania žiadostí o kódy pokladnice, finančná správa chce na tieto povinnosti pravidelne upozorňovať.

Na portali Finančnej správy sú zverejnené základné situácie, pri ktorých musia klienti eKasy myslieť na aktualizáciu či iné nevyhnutné úkony spojené s eKasou. Informácie a usmernenia sa týkajú napríklad zaplnenia chráneného dátového úložiska, konca platnosti autentifikačných údajov či konca platnosti rozhodnutia o certifikácii pokladničných programov. Podnikateľ či výrobca pokladničného riešenia si tak môže on-line overiť, ako často je potrebné žiadať o nové autentifikačné údaje v eKasa zóne podnikateľa (dva roky od vydania), kedy musia niektorí výrobcovia ORP opätovne požiadať o certifikáciu (najviac 5 rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia), či kedy je potrebná výmena chráneného dátového úložiska, ktoré sa môže časom zaplniť (každých dva až šesť rokov, závisí od veľkosti CHDÚ). 

Systém eKasa funguje už viac ako rok. Od 1. apríla 2019 sa museli k systému pripojiť všetky novovzniknuté prevádzky a nové pokladnice (tí, ktorí prvý raz začali po 1. apríli 2019 evidovať tržbu). Ostatné prevádzky sa mali pripojiť od 1. júla 2019. Finančná správa však nepokutovala za nepoužívanie eKasy do konca roka. Parlament totiž schválil prechodné obdobie na pokuty do 31.decembra 2019. V úplnej ostrej prevádzke tak funguje eKasa od januára 2020.