SR: Každý druhý podnik uvažuje o krátení pracovného času

Podľa prieskumu Štatistického úradu SR (ŠÚ SR) v kľúčových odvetviach ekonomiky SR (v priemysle, obchode, stavebníctve a vo vybraných službách) zvažoval skrátenie rozsahu svojej podnikateľskej činnosti formami, akou je napr. skrátenie pracovného času zamestnancov alebo dočasné vynechanie pracovnej zmeny, v čase vrcholu koronakrízy každý druhý podnikateľský subjekt na Slovensku. Úvahy o využití tohto nástroja potvrdilo 46,5 % podnikateľských subjektov. Naopak len 38,2 % podnikov zatiaľ neuvažovalo nad skrátením režimu činnosti podniku.

ŠÚ SR zozbieral v rámci prieskumu odpovede od 434 firiem či podnikov zo štyroch odvetví ekonomiky - obchodu, priemyslu, stavebníctva a vybraných trhových služieb. „Možnosť krátenia rozsahu podnikania najviac uvádzali firmy z odvetvia priemyslu, potvrdilo to až 57 % podnikov. V obchode pripúšťalo krátenie rozsahu podnikania necelých 45 % spoločností, vo vybraných trhových službách takmer 44 % firiem a podnikov“, uviedol Alexander Ballek. Najmenší podiel firiem uvažujúcich o znížení rozsahu podnikania - len 28,8 % - sa prejavilo v stavebníctve. Z hľadiska veľkosti firiem sa odpovede o krátení vyskytovali u šiestich z desiatich podnikov najmä vo veľkých firmách s 250 a viac zamestnancami.

Pokles tržieb potvrdila absolútna väčšina firiem (88 %) v skúmaných odvetviach slovenskej ekonomiky. Spomedzi všetkých firiem 33,9 % podnikov deklarovalo pokles tržieb do 25 % a viac ako polovica podnikov uvádzala prepad tržieb ešte vyšší. Prepad vyšší ako je 50 % tržieb uviedla približne štvrtina podnikov. Najvýraznejšie bolo postihnuté odvetvie vybraných trhových služieb, v ktorom až 74,2 % podnikateľských subjektov riešilo poklesy tržieb. Odvetvie zahrňuje o. i podnikanie s nehnuteľnosťami, cestovné kancelárie, právne, účtovnícke a administratívne služby, stávkové kancelárie či napríklad kadernícke a kozmetické služby. V odvetví obchodu pokles tržieb potvrdilo viac ako 70 % podnikov, v kľúčovom odvetví ekonomiky v priemysle pokles zasiahol 64,8 podnikov a v stavebníctve 58,9 % subjektov. Najhoršia situácia bola v odvetví obchodu, kde najväčší podiel podnikov deklaroval pokles tržieb o viac ako 50 %. Platilo to najmä v kategórii podnikov s 20 – 249 pracovníkmi.

„Celkovo úvahy o prepúšťaní potvrdilo 24 % podnikov. Najväčší podiel firiem pripúšťajúcich prepúšťanie bolo v odvetví stavebníctva, kde očakávalo prepúšťanie 27,4 % a v obchode 26,2 %“,  spresnil Alexander Ballek. Podnikateľské subjekty naprieč sledovanými odvetviami zhodne najčastejšie deklarovali očakávaný pokles zamestnanosti približne do 25 % pracovníkov, uviedlo to až 73 % firiem. Najvýraznejšie sa uvedená miera prepúšťania prejavila vo veľkých spoločnostiach (s 250 až 499 zamestnancami), z ktorých spomenutú mieru prepúšťania uviedlo celkovo 8 z 10 podnikov. Zaujímavosťou tiež bolo, že väčší objem prepúšťania - až do 50 % zamestnancov - uviedlo 14,2 % podnikov, a to najmä stredne veľké spoločnosti (s 20 až 249 pracovníkmi).

Rovnako prieskum potvrdil, že absolútna väčšina spoločností vo všetkých štyroch skúmaných odvetviach neuvažuje o zmene doterajšej podnikateľskej činnosti na inú činnosť.

.

EU: "Zelené" zotavovanie ekonomiky po pandémii

Medzinárodná agentúra pre energetiku (IEA) vyzvala  Európsku úniu (EÚ), aby urýchlila renováciu budov s cieľom znížiť emisie oxidu uhličitého (CO2). A zaviedla tiež schémy, ktoré povzbudia spotrebiteľov, aby nahradili neefektívne staré spotrebiče a autá novými v rámci "ekologického" zotavovania ekonomiky po pandémii nového koronavírusu.

Podľa odporúčaní IEA pre úniu nová politika pomôže zabezpečiť, aby fond na obnovu hospodárstva vo výške 750 miliárd eur, ktorý navrhla Európska komisia, podporil čistú energiu a zamedzil trvalému nárastu emisií po pandémii. Európska komisie chce, aby sa blok stal klimaticky neutrálny do roku 2050, investície do úspor energie by tak podľa IEA mali byť jej „hlavným cieľom“. Renovácie budov riadené prísnejšími stavebnými normami EÚ by pomohli európskym spotrebiteľom znížiť účty za energie, ktoré sa odhadujú na viac ako 500 miliónov eur. Ďalšie programy by ich mohli povzbudiť, aby staré chladničky, automobily a iné spotrebiče nahradili novými, úspornejšími. 

Pokles cien palív vyvolaný novým koronavírusom je podľa OEA príležitosťou pre EÚ postupne ukončiť dotácie na fosílne palivá a zreformovať dane v prospech nízkouhlíkovej energie. Plánované zmeny pravidiel štátnej pomoci EÚ na budúci rok by mali umožniť verejné investície do veľkých projektov s vodíkovými a lítium-iónovými batériami. Európska komisia už deklarovala, že výdavky EÚ na obnovu nesmú ohroziť jej cieľ znížiť čisté emisie skleníkových plynov do roku 2050 na nulu zo súčasných vyše 4 miliárd ton ekvivalentu CO2.

Keďže sa očakáva, že investície do obnoviteľnej energie v Európe v tomto roku klesnú o tretinu v porovnaní s rokom 2019, IEA pripomenula, že financovanie výskumu v EÚ a podpora od Európskej investičnej banky musia pomôcť vyrovnať tento „historický“ pokles. Obnoviteľné zdroje už tvoria 32 % energetického mixu EÚ. Ale mimo odvetvia energetiky sa podľa IEA transformácia smerom k nižšej produkcii emisií ešte „len začala“. Agentúra preto odporúča prísnejšie požiadavky na úsporu energií v priemysle, ktorý je ich najväčším spotrebiteľom.

On-line: Ochrana súkromných informácií

Používate Google? Väčšina z nás určite áno, preto je dobré vedieť o novinkách v oblasti on-line bezpečnosti a ochrany súkromia, ktoré oznámil Sundar Pichai, CEO Google prostredníctvom oficiálneho blogu spoločnosti.

Zodpovedné zaobchádzanie s osobnými dátami

* Automatické odstraňovanie dát - používateľovi, ktorý si po prvýkrát zapne "Históriu polohy sa automaticky zapne možnosť automatického odstraňovania dát po 18 mesiacoch. To isté nastavenie platí v rámci "Aktivity na internete a v aplikáciách pre všetky nové účty. Pre používateľov, ktorí mali už predtým obe možnosti zapnuté, sa ich osobné nastavenia meniť nebudú.

* Automatické odstraňovanie dát sa bude týkať aj služby YouTube, ktoré bude pre nové účty prednastavené na 36 mesiacov. Toto nastavenie používateľ aktivuje aj vtedy, ak si po prvýkrát zapne "Históriu YouTube".

Súkromie pod kontrolou - aktualizácia nástrojov na ochranu súkromia a osobných údajov

* Ovládanie Google účtu priamo z Vyhľadávania - prihlásený používateľ bude čoskoro môcť napríklad vyhľadávať "Google kontrola ochrany súkromia" či otázky typu "Je môj Google účet zabezpečený". Zobrazí sa mu prehľadné okienko, v ktorom bude možné svoje nastavenia súkromia a zabezpečenia skontrolovať a zmeniť.

* Jednoduchší prístup k režimu Inkognito - stačí len dlhšie podržať profilový obrázok vo Vyhľadávaní, v Mapách Google a YouTube, čo aktivuje režim Inkognito. Táto možnosť je dostupná pre aplikáciu Google na iOS a čoskoro bude k dispozícii aj pre Android a ďalšie aplikácie.

* Vylepšené ovládacie prvky ochrany súkromia - každý rok viac ako 200 miliónov používateľov navštívi Kontrolu ochrany súkromia. Novinkou sú proaktívne odporúčania, vrátane pomoci pri spravovaní nastavení súkromia.

Zabezpečenie a kontrola hesiel

* Používateľ bude mať jedným kliknutím k dispozícii prehľad o zabezpečení účtu, kde budú zahrnuté aj personalizované odporúčania na ochranu dát. Čoskoro bude nástroj Kontrola hesiel prepojená s Kontrolou zabezpečenia, kde bude používateľovi automaticky oznámené, či nedošlo k narušeniu prihlasovacích údajov.

* Kontrolu hesiel využíva viac ako 100 miliónov používateľov, ktorí zaznamenali pokles úniku prihlasovacích údajov o 30 %, čo sa preukázalo ako veľmi efektívny spôsob chrániť používateľov nielen na Googli, ale aj na internete. Používateľom budeme poskytovať informácie, ktoré potrebujú na zabezpečenie akéhokoľvek rizikového účtu. Táto možnosť je momentálne integrovaná do Google účtu a Chromu.

Investície do technológií na ochranu súkromia

*Google sprístupnil svoju knižnicu diferenciálnej ochrany súkromia, aby uľahčil zakomponovanie ochrany súkromia do rôznych produktov naprieč odvetviami. Mnohí vývojári už túto knižnicu využívajú. Teraz ju rozširuje o nové programovacie jazyky, vrátane Java a Go. Takisto uvádza aj ďalšie nástroje, ktoré majú vývojárom pomôcť zabezpečiť ochranu súkromia pri nasadzovaní strojového učenia. Technológia diferenciálnej ochrany súkromia bola napríklad využitá pri zverejňovaní prehľadov o pohybe komunít (Community Mobility Report), ktoré pomáhajú zdravotníckym organizáciám v boji s pandémiou koronavírusu.

Zelené budovy: Nové normy

Energetická náročnosť pokrytá z obnoviteľných zdrojov, nižšie emisie, ekologickejšie stavby, vyššia hodnota nehnuteľnosti, úspora nákladov na prevádzku – to je len niekoľko celospoločenských prínosov zelených budov. Od 1. 1. 2021 začnú platiť prísnejšie normy na energetickú hospodárnosť budov. Sme pripravení akceptovať a plniť nové normy? 

Udržateľné, zodpovedné a ekonomicky efektívne stavby aj renovácie sa stali súčasťou spoločenskej objednávky, kedy ľudia stále viac vyžadujú zásahy šetrné k životnému prostrediu, ako aj legislatívnych noriem, ktoré sa neustále sprísňujú. V zmysle zákona o energetickej hospodárnosti budov (555/2005 Z. Z.) je u nás od roku 2008 povinná energetická certifikácia. Pri nej sa každá budova zaradí do energetickej triedy podľa kritéria škálovania, ktorým je globálny ukazovateľ – primárna energia v kWh/(m2. a) s konkrétnou stanovenou úrovňou pre rôzne typy stavieb. 

Posledná veľká zmena na Slovensku prebehla pred 4 rokmi, kedy od 1. 1. 2016 musia byť všetky novostavby „ultranízkoenergetické“, resp. spadajúce do energetickej triedy A1. Od 1. 1. 2021 nás v kontexte novej legislatívy Európskej únie čaká sprísnenie noriem a prechod na energetickú triedu A0 (úroveň výstavby budov s takmer nulovou potrebou energie). Rozhodujúci bude pritom podľa Slovenskej rady pre zelené budovy dátum žiadosti o stavebné povolenie – ak sa právoplatne podá žiadosť do 31. 12. 2020, budova ešte bude podliehať ET A1. K 1. 1. 2021 to už bude ET A0. Energetická trieda A0 pritom nie je konečná stanica. Pribudnúť by mali 3 ďalšie stupne - zosúladenie projektových hodnotení EHB s realitou, uhlíkovú neutralitu budov počas prevádzky (Operational Net Zero Carbon) a uhlíkovú neutralitu stavieb v celom životnom cykle (Whole-life NZC).

Trend: Zahraničné potraviny

Slovenskí poľnohospodári a potravinári sú maximálne znepokojení vývojom zahraničného obchodu s agropotravinárskymi komoditami. Kým ešte v roku 2018 k nám potraviny vozilo 700 kamiónov počas každého pracovného dňa, dnes je to už 823 kamiónov plne naložených zahraničnými potravinami. 

Podľa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory na Slovensko stále dovážame množstvo výrobkov, ktoré si dokážeme dopestovať alebo vyrobiť aj sami. Zo živočíšnych výrobkov sme v roku 2019 najviac doviezli mäso zo svíň, čerstvé, chladené alebo mrazené v celkovej hodnote 302 mil. eur, syry a tvarohy v hodnote 187,9 mil. eur tisíc eur, mäso a jedlé droby z hydiny, čerstvé chladené alebo mrazené v hodnote 171,4 mil. eur, ale aj maslo a iné tuky a oleje pochádzajúce z mlieka; mliečne nátierky v hodnote 57,2 mil. eur. Z rastlinných výrobkov sme v roku 2019 najviac dovážali zemiaky, čerstvé alebo chladené v hodnote 35, 6 mil. eur, mrkvu, cviklu, koziu bradu, hľuzový zeler, reďkev, repy a podobné jedlé korene v celkovej hodnote 29,4 mil. eur, jačmeň v hodnote 25,6 mil. eur alebo zeleninu (nevarená alebo varená vo vode alebo v pare), mrazenú v hodnote 24,3 mil. eur. Zo skupiny potraviny, nápoje a tabak sme v roku 2019 najviac doviezli chlieb, zákusky, koláče, sušienky a ostatné pekárske výrobky, obsahujúce kakao v celkovej hodnote 208,8 mil. eur, vody, vrátane minerálnych vôd a sýtených vôd, obsahujúce pridaný cukor v hodnote 143,5 mil. eur alebo párky, salámy a podobné výrobky z mäsa, drobov alebo z krvi v hodnote 107,9 mil. eur.

Ak porovnávame množstvo dovezených potravín, tak medzi našich najhlavnejších importérov patria naši susedia. Za prvé štyri mesiace 2020 nás najviac zásobili Česi. Doviezli k nám viac ako 353 tisíc ton potravín v hodnote takmer 430 mil. eur. Nasledujú Maďari s objemom viac ako 157 tisíc ton potravín v hodnote 133 mil. eur. Tretí najväčší dovozca na Slovensko je za spomenuté obdobie Poľská republika. Doviezla k nám viac ako 140 tisíc ton potravín v hodnote 189 mil .eur. (zdroj: Eurostat).

 

Upozorňujeme: Negatívne dôsledky stresu

Stresové podnety vyvolávajú v organizme stresovú reakciu, ktorá aktivuje mozog, žľazy s vnútornou sekréciou, nervový a imunitný systém. Výsledkom je zvýšené prekrvenie kostrového svalstva potrebného na útok alebo útek. Práve tieto dôsledky stresu v dávnej minulosti človeku mnohokrát zachránili život, dnes má však stres, najmä ten dlhodobý, presne opačný účinok.

„Počas stresu v tele nastanú zmeny, ktoré môžeme považovať za pozitívne a ktoré nám pomáhajú záťažovú, stresovú situáciu prekonať. Je to napríklad zvýšenie pozornosti, zrýchlenie činnosti srdca, vylúčenie stresových hormónov, čo umožní človeku podať lepší výkon. Ak sa však stresové situácie často opakujú, nevieme ich kontrolovať a nedokážeme ich zvládať, začnú sa prejavovať negatívne dôsledky stresu vedúce k nárastu chronických ochorení", vysvetľuje prof. PharmDr. Daniela Ježová, DrSc., z Ústavu experimentálnej endokrinológie Biomedicínskeho centra SAV. Nezvládaný stres nám tak môže výrazne poškodiť imunitný systém a zvýšiť náchylnosť na rôzne infekcie. Následkom stresu stúpa aj riziko vzniku astmy, cukrovky, tráviacich a kožných problémov či migrény. Dlhodobý stres však zanecháva najhoršie stopy na srdcovo-cievnom systéme. Životný štýl, ktorého súčasťou je aj stresový faktor, sa dokonca podieľa na riziku vzniku infarktu až 60 %. Pri sedavom spôsobe života a práci sa stresové hormóny hromadia v organizme a rôznymi mechanizmami poškodzujú najmä srdce a cievy.

V stresových situáciách sa však podľa viacerých prieskumov ocitáme práve na pracovisku. Až 49 % zamestnancov na Slovensku v on-line prieskume, ktorý zrealizovala spoločnosť Profesia pre združenie zodpovedných firiem Business Leaders Forum pri Nadácii Pontis, potvrdilo, že pociťuje stres v práci niekoľkokrát za týždeň, resp. takmer každý deň. Negatívny vplyv dlhodobého stresu na zdravie zamestnancov zistili aj fínski vedci, ktorým sa dvadsaťpäťročnou štúdiou na 800 zamestnancoch podarilo preukázať, že tým, na ktorých sa v zamestnaní kladú vysoké nároky, hrozí až dvojnásobne vyššia pravdepodobnosť úmrtia na srdcovo-cievne ochorenia. Podľa Európskej agentúry pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci je v rámci Európskej únie pracovný stres dokonca druhým najčastejším problémom súvisiacim s prácou a vysoké pracovné nasadenie negatívne vplýva na zdravie a duševnú pohodu.

V práci trávime veľkú časť života, preto sa nemožno čudovať, že popri rodinnej anamnéze a spôsobe života môže byť aj povolanie, ktoré vykonávame, spúšťačom závažných ochorení, najmä ak na pracovisku pravidelne čelíme veľkému pracovnému tlaku a stresu. Dokonca určité skupiny povolaní sú špecifické práve tým, že sa u nich častejšie než v iných profesiách vyskytujú ochorenia, ktoré priamo súvisia s výkonom ich práce. „Pri povolaniach s vysokým pracovným nasadením a s vysokou mierou zodpovednosti sa najčastejšie rozvinú choroby srdcovo-cievneho systému. Takmer rovnakým rizikom je v nich rozvoj psychických problémov. Pri sedavom zamestnaní a práci s počítačom zasa môžeme pozorovať problémy s chrbticou, očami a častý je aj syndróm karpálneho tunela“, upozorňuje prof. PharmDr. Daniela Ježová, DrSc.

Aktuálne: Dotácia na nájomné

Pre koronakrízu muselo byť podľa odhadov na Slovensku zatvorených približne 50-tisíc predajní a 20-tisíc reštaurácií. Podnikatelia už môžu žiadať o dotáciu na nájomné, ak mali zatvorené prevádzky, alebo významne obmedzili svoju činnosť. Ministerstvo hospodárstva SR spustilo aplikáciu na registráciu žiadateľov o dotáciu, žiadosti sa podávajú prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy. Žiadosti bude možné podávať do konca novembra tohto roka. 

O dotáciu žiada prenajímateľ, ktorý sa prihlási na Ústredný portál verejnej správy. Vo formulári vyplní potrebné dáta, ktoré si dopredu dohodol s nájomcom a formulár odošle do elektronickej schránky nájomcu. Ten bude mať 48 hodín, aby dáta overil a dodal na žiadosť elektronický podpis. Následne pôjde formulár späť prenajímateľovi, ktorý ho taktiež elektronicky podpíše. Až potom putuje žiadosť na ministerstvo a do systému na spracovanie. Keďže sa očakáva okolo 70 až 100-tisíc žiadostí, aby sa predišlo problémom s preťažením systému, vytvoril sa harmonogram predkladania žiadostí podľa krajov. Prví môžu o pomoc môžu žiadať podnikatelia z Prešovského kraja. Následne bude každý deň vyčlenený pre jeden kraj. Ako druhí sa dostanú na rad podnikatelia z Banskobystrického kraja, potom z Košického, Žilinského, Nitrianskeho, Trenčianskeho, Trnavského a ako poslední z Bratislavského kraja. Keď sa vystriedajú všetky kraje, celý postup sa zopakuje a po opadnutí prvotného náporu sa už podľa poradkyne budú môcť hlásiť všetci. 

Návrh je postavený na dobrovoľnosti, na dohode prenajímateľa a nájomcu. Dotáciu na nájomné možno poskytnúť nájomcovi vo výške, v akej bola poskytnutá zľava z nájomného na základe dohody medzi prenajímateľom a nájomcom, najviac však vo výške 50 % nájomného za obdobie sťaženého užívania. Súčasne platí, že výška dotácie nesmie presiahnuť polovicu nájomného. Nájomcovi sa taktiež umožňuje zaplatiť zostávajúce nájomné najviac v 48 rovnako vysokých mesačných splátkach.

EU: Nenávistné prejavy na internete

Európska komisia uverejnila výsledky piateho hodnotenia Kódexu správania pre boj proti nezákonným nenávistným prejavom na internete z roku 2016. Výsledky sú celkovo pozitívne, keďže IT spoločnosti zhodnotia 90 % označeného obsahu do 24 hodín a odstránia 71 % obsahu, ktorý sa považuje za nezákonný nenávistný prejav. Platformy však musia ďalej zlepšovať transparentnosť a spätnú väzbu používateľom. Takisto musia zabezpečiť, aby sa označený obsah vyhodnocoval v priebehu času jednotne; medzi jednotlivými vzájomne porovnateľnými hodnoteniami, ktoré boli vykonané v rôznych obdobiach, sa totiž vyskytli rozdiely.

Z piateho hodnotenia vyplýva, že v roku 2020 sa dosiahli tieto priemerné výsledky:

• Platformy do 24 hodín posúdili 90 % označeného obsahu – v roku 2016 to bolo len 40 % obsahu.
• Platformy odstránili 71 % obsahu považovaného za nezákonný nenávistný prejav – v roku 2016 bolo odstránených len 28 % obsahu.
• V priemere sa odstráni podobné množstvo obsahu, ako sme zaznamenali v predošlých hodnoteniach. Platformy teda naďalej rešpektujú slobodu prejavu a vyhýbajú sa odstraňovaniu obsahu, ktorý nemožno považovať za nezákonný nenávistný prejav.
• Platformy odpovedali a poskytli spätnú väzbu na 67,1 % prijatých upozornení. Oproti predchádzajúcemu hodnoteniu (65,4 %) sa tento podiel zvýšil. Len Facebook však informuje používateľov systematicky; všetky ostatné platformy sa v tom musia zlepšiť.

Výsledky získané za posledné štyri roky uplatňovania kódexu správania sa uplatnia v prebiehajúcich diskusiách o tom, ako posilniť opatrenia proti šíreniu nezákonného obsahu on-line v budúcom balíku právnych predpisov o digitálnych službách, ku ktorému Európska komisia nedávno otvorila verejnú konzultáciu. Komisia sa zamyslí nad spôsobmi, ako primäť všetky platformy, na ktorých sa objaví nezákonný nenávistný prejav, aby preň zaviedli účinné systémy oznamovania a protiopatrení. Okrem toho bude komisia v rokoch 2020 a 2021 pokračovať v sprostredkovaní dialógu medzi spoločnosťami IT a organizáciami občianskej spoločnosti pôsobiacimi proti nenávistným prejavom v teréne, a to najmä pokiaľ ide o spoluprácu s tímami zameranými na moderovanie obsahu a spoločné chápanie právnych špecifík nenávistného prejavu na tom-ktorom mieste.

Radíme: Užívanie viacerých liekov

Pri užívaní viacerých liekov by mali zvýšiť opatrnosť najmä kardiologickí pacienti, ktorí sa okrem ochorenia srdca často liečia aj na ďalšie choroby. Užívajú preto spravidla najviac nevhodných kombinácií liekov, v dôsledku čoho sú vo veľkej miere ohrození liekovými interakciami, ktoré môžu viesť k ďalším zdravotným problémom. 

Odborníci z Asociácie na ochranu práv pacientov (AOPP) na webovej stránke projektu Lieky s rozumom zdôrazňujú: „Ak napríklad takýto pacient pociťuje bolesti a únavu svalov a pritom nevykonával fyzicky náročnú aktivitu, mohla to zapríčiniť kombinácia liekov na vysoký cholesterol a liekov na poruchu srdcového rytmu.“ Užívanie liekov na riedenie krvi a liekov na poruchy srdcového rytmu môže zase zapríčiniť krvácanie z nosa, vznik modrín, ale aj prasknutie a krvácanie žalúdočného vredu. Lieky riediace krvné zrazeniny v kombinácii s tabletkami na žalúdočné vredy alebo baktériu Helicobacter pylori môžu okrem prasknutia a krvácania žalúdočného vredu dokonca spôsobiť aj infarkt či mŕtvicu.

Na záver odborníci AOPP ale dodávajú, že ak bola lekárom predpísaná liečba, v každom prípade je potrebné ju dodržať! Akékoľvek zmeny v užívaní liekov je vždy potrebné najprv konzultovať s lekárom či lekárnikom.

Aktuálne: Memorandum o porozumení

Ministerstvo financií SR a Slovenská banková asociácia podpísali Memorandum o porozumení. Súčasťou je aj záväzok bánk, že po zrušení legislatívneho rámca upravujúceho bankový odvod ukončia konania na vrátenie už uhradených prostriedkov a nebudú iniciovať nové konania ani právne kroky voči bankovému odvodu prostredníctvom Slovenskej bankovej asociácie. 

Bankám by mala byť už od 1. júla 2020 zrušená povinnosť platiť bankový odvod. Banky sa zaväzujú, že pre účtovné obdobia 2019 – 2022 vrátane navrhnú svojim akcionárom vyplatenie dividend najviac do výšky čistého zisku daného účtovného roka zníženého o sumu rovnajúcu sa 0,2 % výšky pasív banky vypočítaných podľa zákona o osobitnom finančnom odvode so stavom pasív k 30.6.2020. Táto povinnosť sa nevzťahuje na pobočky zahraničných bánk. Táto časť nerozdeleného zisku bude použitá na posilnenie vlastných zdrojov bánk tak, aby banky svojim úverovaním podporili sektory slovenskej ekonomiky, ktoré majú výrazný pozitívny vplyv na tvorbu hrubého domáceho produktu, a to najmä: spotreba domácnosti a fyzických osôb, vrátane potreby bývania, infraštruktúrne projekty, projekty zamerané na zvýšenie produktivity a efektivity podnikov a projekty „ zelenej„ ekonomiky.

Prostredníctvom úverovania vybraných sektorov by sa mohol zvýšiť hrubý domáci produkt krajiny každý rok o sumu rovnajúcu sa približne 7-násobku navýšených vlastných zdrojov. Hodnota 0,2 % zo sumy pasív bánk dnes predstavuje približne 150 mil. EUR, čo by mohlo viesť k navýšeniu úverov o cca. 1 mld. EUR. Týmto navýšením úverov by sa mohol hrubý domáci produkt krajiny každoročne zvýšiť približne o dodatočnú 1 mld. EUR s príjmami štátneho rozpočtu na úrovni 200-300 mil. EUR. Predpokladom napĺňania uvedeného navýšenia úverov je existencia zodpovedajúcej dopytovej stránky, t.j. existencia zodpovedajúcich projektov a predmetov financovania v súlade s úverovými a rizikovými politikami jednotlivých bánk. 

Banky sa ďalej zaväzujú, že investujú finančné prostriedky, ktoré môžu mať základ aj v nevyplatených dividendách, vo výške aspoň 500 mil. EUR v každom z kalendárnych rokov 2020 až 2023 na financovanie vybraných projektov v jednotlivých sektoroch slovenskej ekonomiky, ktoré majú výrazný pozitívny vplyv na tvorbu hrubého domáceho produktu, a to najmä: Významné infraštruktúrne a rozvojové investičné projekty štátu vrátane projektov Rozvojového fondu Slovenska – napr. zdravotníctvo – nemocnice, projekty kritickej infraštruktúry, či iné sektory a iné projekty zamerane na rozvoj ekonomiky Slovenskej, projekty zamerané na rozvoj podnikov s majetkovou účasťou štátu, štátne dlhopisy a štátne pokladničné poukážky Slovenskej republiky. V prípade, ak bude bankám v danom kalendárnom roku vo finančných nástrojoch splatená akákoľvek suma, banky sa zaväzujú svoj investičný záväzok zvýšiť o túto sumu. 

V zmysle Memoranda by mal do konca tohto roka vzniknúť Rozvojový fond Slovenska zameraný na podporu a financovanie rozvojových programov vlády SR. Po zrušení legislatívneho rámca bankového odvodu bude do fondu vložená suma vo výške 1 mld. EUR z vyzbieraných prostriedkov osobitného odvodu finančných inštitúcií. Uvedená čiastka môže priniesť až 4 mld. EUR na HDP Slovenska. Medzi oblasti, ktoré budú z fondu financované, budú patriť napr. zdravotníctvo – nemocnice, projekty kritickej infraštruktúry, či iné sektory a iné projekty zamerane na rozvoj slovenskej ekonomiky. Približne 250 mil. EUR z účtu štátnych finančných aktív za účelom riešenia finančných kríz v bankovom sektore bude rozdelených nasledovne: približne 150 mil. EUR bude použitých na doplnenie zdrojov Fondu ochrany vkladov k naplneniu cieľovej hodnoty krytých vkladov k 31.12.2019 a približne 80 mil. EUR z vyzbieraných zdrojov doplní zdroje národného fondu, aby došlo k naplneniu hodnoty kumulovaných prostriedkov národného fondu vo výške 1 % krytých vkladov so stavom k 31.12.2019.

EU: Krízová pomoc pre poľnohospodárov

Európsky parlament schválil navýšenie krízovej pomoci, ktorú budú môcť štáty Európskej únie (EÚ) už čoskoro vyplatiť poľnohospodárom a malým agropotravinárskym podnikom z fondu rozvoja vidieka EÚ.

Nová právna úprava umožní vládam členských štátov využiť dosiaľ nevyčerpané prostriedky EÚ z ich programov rozvoja vidieka na vyplatenie jednorazových paušálnych kompenzácií pre farmárov a malé podniky - pôsobiace napríklad v oblasti spracovania poľnohospodárskych produktov, ktoré výrazne zasiahla kríza spôsobená pandémiou ochorenia COVID-19. Toto mimoriadne a časovo obmedzené opatrenie zamerané na cielenú podporu likvidity za účelom udržania výroby bude financované z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV).

Strop kompenzácií určených pre krízou najviac zasiahnutých poľnohospodárov dosiahne úroveň 7.000 eur, čo predstavuje o 2.000 eur viac, ako pôvodne navrhovala Európska komisia. Malé agropotravinárske podniky by v súlade s pôvodným návrhom komisie mohli získať podporu do 50.000 eur. Členské štáty budú môcť na financovanie mimoriadnych kompenzácií využiť maximálne 2% celkového objemu prostriedkov EÚ, ktoré im boli pridelené v rámci ich programu rozvoja vidieka. Európska komisia pôvodne navrhovala stanoviť strop na úrovni 1%.

Parlament tiež v snahe poskytnúť členským štátom viac času na uvoľnenie podpory schválil predĺženie lehoty na vyplatenie kompenzácií z 31. decembra 2020 na 30. júna 2021. Žiadosti o podporu však budú musieť byť schválené kompetentnými vnútroštátnymi orgánmi do 31. decembra 2020.

Parlamentom schválený text nariadenia, ktorý je výsledkom neformálnej dohody poslancov so zástupcami členských štátov, musí ešte formálne odobriť aj Rada (ministrov) EÚ. Následne bude nová legislatívna úprava zverejnená v Úradnom vestníku EÚ a ihneď potom vstúpi do platnosti.

Radíme: Čo môže na sociálnych sieťach uškodiť

Sociálne siete slúžia personalistom aj na získanie doplňujúcich informácií ku kandidátom na pohovor. Podľa životopisu neodhadnete osobnosť človeka a jeho vystupovanie. Chýbajúce informácie môžu personalistom doplniť práve sociálne siete ako je Facebook a Instagram a po novom aj TikTok. Prezentácia či vyjadrenia na sociálnych sieťach vypovedajú o osobnosti človeka, vieme tak predpokladať, či sa napríklad potenciálny uchádzač hodí do firemnej kultúry danej spoločnosti, prípadne kolektívu. 

Ak teda kandidát viackrát neprejde výberovým konaním napriek kvalitnému vzdelaniu a dobrému životopisu, je na čase skontrolovať všetky verejne dostupné zdroje informácií. Začať treba vyhľadaním svojho mena na Google – personalisti, ale aj ktokoľvek iný sa môže týmto jednoduchým spôsobom dostať k fotografiám, blogom či webovým stránkam, ktoré meno uchádzača spájajú s nevhodným obsahom. V takom prípade je možné využiť inštitút vymazania výsledkov vyhľadávania na základe predpisov Európskej únie o ochrane údajov. V ďalšom kroku je vhodné skontrolovať svoje verejne prístupné profily na sociálnych sieťach, ako je Facebook, Instagram, TikTok a podobne. Personalistov zaujíma akýkoľvek obsah, ktorý im doplní chýbajúce informácie o osobnostných a povahových črtách kandidáta. Najčastejšie ovplyvňujú rozhodnutia firiem provokatívne alebo obsahovo závadné fotografie, pozitívny vzťah k alkoholu a drogám, vulgárne komentáre, nedostatočné vyjadrovanie a gramatické chyby, ale aj diskriminačné alebo príliš sexistické komentáre uchádzača. O kandidátovi dokáže mnohé vypovedať aj šírenie konšpiračných a nepravdivých informácií. Veľmi citlivo je náborármi vnímané verejné osočovanie minulých či súčasných zamestnávateľov. A úplnú stopku dostanú tí uchádzači, ktorí na sociálnych sieťach zdieľajú z rôznych pohnútok kompromitujúce alebo tajné informácie od svojich zamestnávateľov. Kontrolou prechádzajú aj informácie o vzdelaní, mali by sa zhodovať na sociálnej sieti aj v životopise.

„Personalisti majú k dispozícii obrovské množstvo softvérových nástrojov, ktoré dokážu automaticky vygenerovať profil uchádzača z verejne dostupných informácií. Väčšina z nich vie pomocou umelej inteligencie identifikovať nevhodné príspevky na sociálnych sieťach, zaznamenať príspevky s vybranými kľúčovými slovami, upozorniť na verejne dostupné a nevhodné komentáre za akékoľvek obdobie, neraz aj hlboko v minulosti“, upozorňuje Diana Nackinová. Záujemci o pracovné miesto by si preto mali skontrolovať nastavenia svojich sociálnych sietí, upraviť spätne práva svojich súkromných príspevkov tak, aby neboli verejne prístupné. Pri fotografiách je vhodné skontrolovať, kto všetko je na nich označený, pretože k nim možno získať prístup cez priateľov. Grafton upozorňuje aj na fenomén čoraz obľúbenejšej sociálnej siete TikTok – rôzne výzvy a videá, ktoré v danej chvíli pripadajú uchádzačom vtipné, môžu po nejakom čase spôsobiť zbytočnú katastrofu vo výberovom konaní. Rovnaké pravidlá platia aj pre zamestnaných ľudí – personalisti môžu z času na čas získať zo sociálnych sietí informácie, ktoré môžu viesť k rozviazaniu pracovného pomeru.

Správny prístup k využitiu sociálnych sietí na sebaprezentáciu môže byť naopak rozhodujúcim faktorom vo výberovom konaní. „Sociálne siete sú neoddeliteľnou súčasťou práce náborárov, ktorí vyhľadávajú talenty. Spoločnosti využívajú na priame vyhľadávanie kandidátov najmä sociálnu sieť LinkedIn. Facebook sa častejšie používa na online náborové kampane, či kampane zamerané na povedomie o značke zamestnávateľa. Za výhodu sa považuje fakt, že komunikácia prostredníctvom sociálnych sietí je flexibilnejšia a kandidáti sa cítia otvorenejší a uvoľnenejší“, hovorí Diana Nackinová. Profil na sociálnej sieti LinkedIn nemusí mať každý – no pri manažérskych, alebo expertných profesiách je nevyhnutnosťou. Pasívny účet s podrobnými informáciami síce môže pomôcť personalistom pri vyhľadávaní, no aktívne príspevky prezentujúce profesionalitu uchádzača, relevantné komentáre alebo pravidelné zverejňovanie užitočných informácií pre ostatných užívateľov LinkedInu môžu byť faktorom, ktorý rozhodne o prijatí. Vynikajúco môže na budovanie vlastnej značky poslúžiť aj Facebook – ak si personalista môže overiť, že uchádzač je aktívny v rôznych verejných profesných skupinách alebo sa pravidelne zapája v expertných poradniach, takmer isto mu to pomôže tam, kde sa rozhoduje medzi rovnocennými kandidátmi.

Radíme: Zdravé kúpanie

Kúpaciu sezónu na umelých aj prírodných kúpaliskách ovplyvňujú protiepidemické opatrenia prijaté pre COVID-19. Úrad verejného zdravotníctva SR zverejnil zásady zdravotne bezpečného kúpania sa.

Ako sa v súčasnej situácii správať na kúpalisku

• Nenavštevujte kúpalisko, ak ste chorí, alebo máte príznaky ochorenia – ohrozujete seba aj ostatných.
• Pri vstupe na kúpalisko si dezinfikujte ruky – na častú dezinfekciu a umývanie rúk dbajte počas celého pobytu na kúpalisku u seba i detí a vyhýbajte sa dotyku očí, nosa a úst.
• Pri pobyte na voľných oddychových plochách odporúčame dodržiavať odstup dva metre od okolitých oddychujúcich jednotlivcov, členov skupín či domácností.
• Dvojmetrové odstupy odporúčame dodržiavať aj pri pohybe po areáli kúpaliska – bezpečnú vzdialenosť dodržiavajte najmä v šatniach a sprchách, na toaletách, v radoch na služby a pod.
• Vyhýbajte sa zoskupovaniu a úzkym kontaktom s neznámymi osobami.
• Uprednostňujte bezkontaktné platby.
• Rešpektujte pokyny a zavedené postupy prevádzkovateľa kúpaliska.
• Na kúpalisku nemusia nosiť rúška návštevníci ani zamestnanci.

Najbezpečnejšie je navštevovať oficiálne prevádzkované a schválené kúpaliská, kde sa okrem kvality vody kontroluje aj dodržiavanie ďalších povinností, ktoré vyplývajú z legislatívy a prírodné vodné plochy, ktoré sú regionálnymi úradmi verejného zdravotníctva monitorované. Aktuálne výsledky kontrol uverejňuje počas letnej kúpacej sezóny pravidelne v týždňových intervaloch (vždy v piatok) na webe Úrad verejného zdravotníctva SR ako aj na internetových stránkach 36 regionálnych úradov verejného zdravotníctva.

Kúpanie je určené pre zdravých ľudí, ktorí majú normálnu imunitu a neporušenú pokožku. Ak je poškodená, môže byť vstupnou cestou infekcie – pri kúpaní sa nie je možné totiž úplne vylúčiť kontakt s rôznymi druhmi mikroorganizmov.

EU: Nový akčný plán digitálneho vzdelávania

Európska komisia vyhlásila otvorenú verejnú konzultáciu, aby jej budúci nový akčný plán digitálneho vzdelávania odrážal skúsenosti, ktoré Európska únia (EÚ) nadobudla v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy počas krízy spôsobenej koronavírusom. 

Pandémia spôsobila rozsiahle zatváranie škôl a univerzít, ako aj prechod na dištančné a online vzdelávanie a používanie digitálnych technológií v masovom a nebývalom rozsahu. Táto konzultácia pomôže poučiť sa zo skúseností a poskytnúť informácie o návrhoch akčného plánu, ktoré budú mať kľúčový význam v období obnovy po pandémii spôsobenej ochorením COVID-19. 

Cieľom verejnej konzultácie je zhromaždiť názory všetkých občanov, inštitúcií a organizácií z verejného aj zo súkromného sektora ochotných podeliť sa o svoje názory a skúsenosti s bezprecedentnou krízou a so svojou víziou digitálneho vzdelávania v Európe. Konzultácia bude k dispozícii vo všetkých úradných jazykoch EÚ a bude trvať do 4. septembra. Celý proces počas leta doplní rad on-line osvetových podujatí s cieľom získať ďalšie názory na digitálne vzdelávanie a krízu spôsobenú koronavírusom.

Digitálna transformácia je jednou z priorít, ktoré si Európska komisia vytýčila vo vlajkovej stratégii s názvom Európa pripravená na digitálny vek. Kvalitné a inkluzívne vzdelávanie a odborná príprava sú kľúčom na dosiahnutie tohto cieľa a zabezpečenie, aby všetci Európania boli pripravení žiť a pracovať v digitálnom veku. S cieľom dosiahnuť túto víziu predloží Európska komisia v septembri 2020 nový akčný plán digitálneho vzdelávania. Pôjde o kľúčový nástroj v procese obnovy po pandémii COVID-19, ktorý zohľadní skúsenosti z krízy a stane sa súčasťou dlhodobej vízie európskeho digitálneho vzdelávania.

COVID-19: Superpočítače a umelá inteligencia

Konzorcium Exscalate4CoV financované zo zdrojov Európskej únie (EÚ) oznámilo, že raloxifén – už registrovaný generický liek používaný na liečbu osteoporózy – by mohol byť účinný pri liečbe pacientov s ochorením COVID-19, ktorí majú mierne príznaky. 

Konzorcium využíva jedinečnú kombináciu vysokovýkonnej výpočtovej techniky, umelej inteligencie a biologického spracovania a spája 18 partnerov a ďalších 15 pridružených členov. Patria sem superpočítačové strediská v Taliansku, Španielsku a Nemecku, veľké výskumné centrá, farmaceutické spoločnosti a biologické inštitúty v celej Európe. Platforma má výpočtovú kapacitu približne 120 petaflopov, čo umožňuje výskum správania molekúl na identifikáciu účinnej liečby koronavírusu. Chemická databáza projektu vďaka dohodám s novopridruženými farmaceutickými spoločnosťami neustále rastie. Ide o jeden z mnohých príkladov toho, ako program EÚ pre výskum a inováciu Horizont 2020 spája najlepších európskych výskumníkov, farmaceutické spoločnosti, technológie a výskumné infraštruktúry v boji proti tomuto vírusu.

Konzorcium už vďaka superpočítačom virtuálne otestovalo 400.000 molekúl. Z nich sa 7.000 dostalo do užšieho výberu a bolo ďalej testovaných in vitro. Raloxifén sa objavil ako sľubná molekula: podľa autorov projektu by mohol účinne blokovať replikáciu vírusu v bunkách, čím by sa mohlo spomaliť šírenie ochorenia. Výskumníci uviedli, že medzi výhody tohto lieku patrí vysoká znášanlivosť pacientov, bezpečnosť a známy toxikologický profil. V ďalšom kroku bude konzorcium diskutovať s Európskou agentúrou pre lieky o tom, ako prikročiť ku klinickému skúšaniu, aby bolo možné posúdiť nové potenciálne použitie raloxifénu. V prípade úspechu by sa liek mohol rýchlo sprístupniť vo veľkých objemoch a pri nízkych nákladoch.