EU: Audiovizuálne mediálne služby

Európska komisia prijala usmernenia na pomoc členským štátom pri vykonávaní revidovanej smernice o audiovizuálnych mediálnych službách. Poskytnú praktický nástroj na zabezpečenie propagácie európskych diel v mediálnom obsahu, čím sa podporí kultúrna rozmanitosť a väčší výber pre európskych spotrebiteľov. Zároveň pomôžu lepšie ochrániť používateľov videí na požiadanie a platforiem na zdieľanie videí, najmä maloletých, pred nenávistným prejavom a škodlivým obsahom.

Členské štáty EÚ majú revidovanú smernicu o audiovizuálnych mediálnych službách transponovať do vnútroštátnych právnych predpisov do 19. septembra 2020. Očakáva sa, že usmernenia, aj keď nezáväzné, prispejú k jej harmonizovanému vykonávaniu a presadzovaniu. Komisia v nich poskytuje svoj názor na aplikáciu špecifických konceptov s cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie mediálnych pravidiel vo všetkých členských štátoch. Usmernenia sú súčasťou širšej činnosti zameranej na jasnejšie vymedzenie povinností a zodpovedností za sociálne médiá a on-line platformy a dopĺňajú pripravovaný balík predpisov o digitálnych službách, v súvislosti s ktorým v súčasnosti prebieha verejná konzultácia.

Usmernenia týkajúce sa európskych diel

Smernicou o audiovizuálnych mediálnych službách sa sprísnila povinnosť podporovať európske filmy a televízne vysielanie v službách na požiadanie, ktoré musia zabezpečiť vo svojich katalógoch aspoň 30 % európskeho obsahu a zabezpečiť mu poprednú prezentáciu. Členským štátom za určitých podmienok umožňuje požadovať od poskytovateľov mediálnych služieb so sídlom v inom členskom štáte, ale s cieľovým publikom na ich území, aby finančne prispievali na tvorbu európskych diel.

Usmernenia obsahujú aj odporúčanú metodiku výpočtu 30 % podielu európskeho obsahu v každom národnom katalógu na základe názvov filmov a sezón televíznych seriálov. Usmernenia objasňujú aj definíciu pojmov „nízka sledovanosť“ a „nízky obrat“ s cieľom oslobodiť menších poskytovateľov od povinností týkajúcich sa propagácie európskych diel, vďaka čomu sa neohrozí vývoj na trhu, ani sa nebude brániť vstupu nových subjektov na trh.

Usmernenia týkajúce sa platforiem na zdieľanie videí

Revidovaná smernica o audiovizuálnych mediálnych službách rozširuje normy EÚ týkajúce sa nezákonného a škodlivého obsahu na platformy na zdieľanie videí vrátane služieb, ako sú sociálne médiá, kde poskytovanie audiovizuálneho obsahu nie je hlavným účelom služby, ale napriek tomu predstavuje jednu zo zásadných funkcií. V dôsledku toho budú musieť online subjekty podobným spôsobom ako tradičné multimediálne spoločnosti zabezpečiť ochranu používateľov pred nenávistnými prejavmi a ochranu maloletých pred škodlivým obsahom. Online platformy musia prijať opatrenia proti nahlásenému obsahu, ktorý podnecuje násilie, nenávisť a terorizmus, a zabezpečiť primeranú propagáciu a umiestňovanie produktov v detských programoch.

V tejto súvislosti poskytujú usmernenia členským štátom súbor nástrojov, ktoré im majú pomôcť posúdiť, ktoré online služby by mali patriť do rozsahu pôsobnosti európskeho mediálneho rámca. Obsahujú aj zoznam relevantných indikátorov, ktoré môžu členské štáty používať pri hodnotení toho, či je audiovizuálny obsah zásadnou, a nie len doplnkovou alebo menšou časťou online platformy. Okrem toho zohľadňujú dynamický charakter prostredia online platforiem a ich cieľom je zabezpečiť flexibilitu v tejto oblasti.

Home office: Výhodný pre väčšinu Slovákov

Väčšina zamestnávateľov spustila postupný návrat na pracoviská od júna. Najväčšia časť zamestnancov by však najradšej pracovala z domu. Ukázal to prieskum HR Pulse, ktorý iniciovala spoločnosť Profesia a HR open forum. Do prieskumu boli zapojení personalisti zamestnávateľov, ktorí pôsobia na Slovensku.

Nariadenie práce z domu, identifikácia zamestnancov nevyhnutných pracovať na pracovisku, zastavenie služobných ciest a vytvorenie nových pravidiel - toto boli najčastejšie opatrenia, ktoré prijali firmy počas prvých týždňov po vypuknutí nového koronavírusu na Slovensku. Po prísnych opatreniach sa však pracovný život zamestnancov na Slovensku opäť mení. Takmer 76 % firiem uvádza, že svojich zamestnancov vracia postupne späť na pracovisko od júna. Desatina personalistov uviedla, že návrat zamestnancov plánujú počas júla alebo augusta a približne osem percent potvrdilo návrat v septembri. Personalisti uvádzajú, že návrat zamestnancov na pracovisko sprevádzajú zvýšené hygienické normy, rozširovanie benefitu práce z domu či úprava spoločných priestorov. Nie každý zamestnanec ale vníma návrat pozitívne. Takmer 52 % firiem uvádza, že najväčšia časť zamestnancov by najradšej pracovala z domu a na pracovisko by prichádzala iba výnimočne na porady a stretnutia. Postoje sú však rôznorodé. Naopak, až 42 % personalistov informovalo, že medzi zamestnancami vnímajú pozitívny postoj k návratu do práce. Firmy však uviedli, že vnímajú aj skupiny pracovníkov, ktoré s návratom na pracovisko vôbec nesúhlasia. Približne 23 % uvádza, že zamestnanci sú veľmi spokojní s prácou z domu a nechcú sa vrátiť späť a 17 % sa nechce vrátiť, lebo cíti obavy z dôvodu ohrozenia zdravia.

Prieskum tiež ukázal, že nariadená práca z domu viacerým firmám z pohľadu produktivity skôr pomohla, ako uškodila. Väčšina, teda 57 % zamestnávateľov uviedlo, že počas práce z domu nepocítili zmenu v produktivite svojich ľudí. Takmer 19 % personalistov dokonca potvrdilo, že produktivita práce počas tohto obdobia stúpla. Firmy okrem toho uviedli, že zaznamenali rozdiely medzi pracovníkmi na jednotlivých oddeleniach. Potvrdili, že kým pracovníkom zákazníckej podpory sa doma pracovalo často lepšie, lebo ich nikto nerušil, horšiu situáciu videli pri obchodníkoch, ktorým chýbali tržby. Personalisti tiež uvádzali aj problémy medzi zamestnancami, ktorí majú deti a nemajú dobré podmienky na pokojnú prácu doma. Benefit v podobe práce z domu sa bude podľa výsledkov prieskumu rozširovať. Plánované zmeny uviedlo až 80 % oslovených firiem.

Upozorňujeme: Skleník z auta

Zo stojaceho auta so zatvorenými oknami sa na slnku stáva skleník, v ktorom veľmi rýchlo stúpa teplota vzduchu. Ten sa môže počas jednej hodiny prehriať na 60 až 70 stupňov Celzia. Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby (OS ZZS) SR upozorňuje, že takúto vysokú teplotu živý organizmus nemôže zniesť. 

Postupne so zohrievaním vzduchu sa zohrieva aj organizmus, a to do 40,5 až 41 stupňov. Pri takejto vysokej teplote už začnú zlyhávať základné životné funkcie – vedomie, dýchanie a krvný obeh. Smrť organizmu v niektorých prípadoch môže nastať už po 15 až 20 minútach strávených pri extrémne vysokej teplote vzduchu. V žiadnom prípade nie je preto bezpečné nechávať v uzamknutom aute deti, starých a bezvládnych ľudí, ale ani zvieratá, ktoré sa bez pomoci nedokážu dostať z auta von!

Aj počas dlhej cesty v aute bez funkčnej klimatizácie pri otvorených oknách s prísunom čerstvého vzduchu môže podľa záchranárov nastať prehriatie organizmu, ktoré sa prejaví s odstupom niekoľkých hodín zvýšenou telesnou teplotou až horúčkou, bolesťami hlavy, vracaním a celkovou slabosťou. Môžeme tiež dostať úpal. Veľmi dôležité v takomto prípade je dopĺňanie tekutín už počas cesty, aby organizmus mal šancu sám sa ochladzovať potením. Dehydratácia, teda nedostatok tekutín v organizme, urýchľuje prehrievanie organizmu.

Trend: Ľudské zdroje v roku 2020

Témou roka v oblasti ľudských zdrojov je pre slovenské firmy budovanie a udržiavanie znalostí naprieč meniacou sa pracovnou silou. V prieskume Globálne trendy v oblasti ľudských zdrojov na rok 2020 to uviedlo až 78 % účastníkov zo Slovenska. Pripravená na to je ale menej ako tretina z nich. 

Štúdie Deloitte sa zúčastnilo takmer 9.000 lídrov zo 119 krajín sveta vrátane Slovenska. „Tým, že organizácie často nestíhajú držať krok s potrebou budovať znalosti svojich zamestnancov dôležité pre budúcnosť, nevedia naplno využiť potenciál, ktorý nové technológie prinášajú. Pripravujú sa tak o možnosť profitovať z inovácií, ktoré môžu byť nevyhnutné nielen na prekonanie krízy COVID-19, ale aj na udržanie ich konkurencieschopnosti po nej“, uviedla Zuzana Kostiviarová. Viac ako 70 % respondentov zo Slovenska uviedlo spolupatričnosť, odmeňovanie a HR analytiku ako ďalšie nosné témy v oblasti ľudských zdrojov. Na globálnej úrovni považujú lídri za najdôležitejšiu tému well-being. Ako kľúčovú ju označilo až 80 % z nich. Ako veľmi dôležité hodnotia aj spolupatričnosť (79 %) a manažment znalostí (75 %). „Technológie vytvárajú svet, v ktorom môže byť všetko individualizované, ľudia však potrebujú cítiť spolupatričnosť k niečomu väčšiemu. Posilňovanie spolupatričnosti zamestnancov s firmou bolo témou už pred globálnou pandémiou, ale až v dnešnej situácii ide, obzvlášť z hľadiska využívania virtuálneho prostredia a nástrojov na spoluprácu na diaľku, o jednu z kľúčových výziev v oblasti ľudských zdrojov. Talent (HR) lídri sa budú musieť v tejto súvislosti zamyslieť najmä nad tým, ako „v novom normále“ pracovať s firemnou kultúrou a lídrami, alebo ako nastaviť pracovné prostredie, aby ľudia cítili spolupatričnosť k firme. Tá je, podľa spomínanej štúdie, výsledkom troch vzájomne sa ovplyvňujúcich atribútov: pocitu prínosu ich práce k zmysluplným výsledkom, pocitu prepojenia s kolegami a s tímami, ktorých sú súčasťou a pocitu pracovného komfortu, ktorý zahŕňa aj to, že sa k nim kolegovia správajú férovo a s rešpektom“, dodala Monika Kováčová. 

Zo štúdie ďalej vyplýva, že spoločnosti by sa mali sústrediť najmä na tri hlavné oblasti, do ktorých sú zaradené aj jednotlivé trendy tohto roka. Prvou je Zmysel práce a jeho proces začlenenia do každodenných pracovných povinností. S tým súvisí aj otázka, ako začleniť well-being do každodennej práce. Spoločnosti by mali vytvárať pre ľudí priestor, ktorý im umožní vydať zo seba to najlepšie a zároveň by sa mali snažiť chápať ich individuálne potreby. Druhou oblasťou je Potenciál a spôsob, ako maximálne využiť schopnosti ľudí. V tejto oblasti bude hlavnou potrebou príprava zamestnancov na dynamické zmeny a vytvorenie firemnej kultúry, v ktorej bude odovzdávanie znalostí a začleňovanie nových technológií do výkonu práce bežnou praxou. Tretia oblasť Perspektíva súčasnej situácie je zameraná na zmenu vnímania hrozby skôr ako príležitosti na to, ako sa pri zachovaní potrebnej transparentnosti lepšie a rýchlejšie rozhodovať. Kľúčovým naďalej zostáva ľudský prístup a to, ako ho zachovať, či dokonca posilniť vo svete stále viac ovplyvňovanom technológiami, ktorý sa navyše spamätáva z globálnej pandémie. 

EU: Podpora zamestnanosti mladých ľudí

V dôsledku celosvetovej finančnej krízy v roku 2008 vzrástla nezamestnanosť mladých ľudí zo 16,0 % v roku 2008 na maximálnych 24,4 % v roku 2013. Čísla postupne klesali a pred vypuknutím pandémie dosahovali rekordne nízku úroveň 14,9 %. Napriek tomu je nezamestnanosť mladých ľudí stále viac ako dvakrát vyššia než celková nezamestnanosť. Z najnovších údajov vyplýva, že v apríli 2020 bola v EÚ nezamestnanosť mladých ľudí na úrovni 15,4 %. Mnohí sa obávajú, že prudký nárast ešte len príde.

Európska komisia prijala opatrenia, ktoré majú mladým ľuďom priniesť všetky možné príležitosti v plnej miere rozvinúť svoj potenciál pretvárať budúcnosť EÚ a ťažiť z prechodu na zelené a digitálne hospodárstvo. Už v programe NextGenerationEU a budúcom rozpočte EÚ navrhla viacero možností finančnej podpory zamestnanosti mladých ľudí zo strany EÚ. Teraz je na členských štátoch, aby si určili priority. Na podporu zamestnanosti mladých ľudí by sa malo použiť najmenej 22 miliárd eur.

Balík na podporu zamestnanosti mladých ľudí pozostáva zo štyroch pilierov, na ktorých je most k pracovným miestam pre ďalšiu generáciu postavený:

• EÚ vytvorila v roku 2013 záruku pre mladých ľudí a odvtedy „postavila mosty“ na trh práce pre približne 24 miliónov mladých ľudí. Návrhom Komisie na odporúčanie Rady o iniciatíve „Most k pracovným miestam“ sa posilní záruka pre mladých ľudí a zvýši dosah opatrení na zraniteľných mladých ľudí v celej EÚ, ktoré sú dnes určené ľuďom vo veku od 15 do 29 rokov. V odporúčaní je zachovaný záväzok, že ak sa zapojíte do záruky pre mladých ľudí, do štyroch mesiacov dostanete ponuku zamestnania, vzdelávania, učňovskej alebo odbornej prípravy. Most k pracovným miestam bude inkluzívnejší, aby sme sa vyhli všetkým formám diskriminácie a oslovili širšie spektrum najzraniteľnejších skupín, akými sú rasové a etnické menšiny, mladí ľudia so zdravotným postihnutím či mladí ľudia žijúci v niektorých okrajových, vzdialených alebo znevýhodnených mestských častiach. Vychádza z potrieb podnikov a ponúka požadované zručnosti, zvlášť tie, ktoré sú nevyhnutné na prechod na ekologické a digitálne hospodárstvo, ale aj krátke prípravné kurzy. Zároveň umožňuje prispôsobiť poradenstvo, pokyny a usmernenia daným potrebám.
• Cieľom návrhu Európskej komisie na odporúčanie Rady o odbornom vzdelávaní a príprave je urobiť vzdelávacie systémy modernejšími, príťažlivejšími, flexibilnejšími a pripravenými na prechod na digitálne a ekologické hospodárstvo. Agilnejšie odborné vzdelávanie a odborná príprava so zameraním na študenta pripravia mladých ľudí na ich prvé pracovné miesta a dospelým poskytnú príležitosti na zlepšenie alebo zmenu ich kariéry. Poskytovatelia odborného vzdelávania a prípravy sa tak môžu stať špičkovými strediskami odborného vzdelávania a zároveň podporovať rozmanitosť a inkluzívnosť.
• Nový impulz pre učňovskú prípravu bude prínosom tak pre zamestnávateľov, ako aj pre mladých ľudí a zvýši počty kvalifikovaných pracovných síl v širokom spektre odvetví. Európske združenie učňovskej prípravy poskytlo viac ako 900 000 príležitostí. Toto obnovené združenie bude presadzovať vytváranie vnútroštátnych koalícií, podporí MSP a zvýši účasť sociálnych partnerov: odborových a zamestnávateľských organizácií. Cieľom je zachovať súčasnú ponuku učňovskej prípravy, keďže vieme, že z dnešných učňov sa o niekoľko rokov stanú vysokokvalifikované pracovné sily.
• K ďalším opatreniam na podporu zamestnanosti mladých ľudí patria stimuly do zamestnania a startupov v krátkodobom a do budovania kapacít, sietí mladých podnikateľov a medzipodnikových vzdelávacích centier v strednodobom horizonte.

Komisia vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili podporu zamestnanosti mladých ľudí využitím veľkého objemu finančných prostriedkov dostupných v rámci programu „NextGenerationEU“ a z budúceho rozpočtu EÚ. EÚ tak môže pomôcť napríklad s financovaním:

• grantov pre startupy a úverov mladým podnikateľom, mentorských programov a podnikateľských inkubátorov,
• príspevkov pre MSP, ktoré zamestnávajú učňov,
• odbornej prípravy na získanie nových zručností potrebných na trhu práce,
• budovania kapacít verejných služieb zamestnanosti,
• odbornej prípravy v oblasti riadenia kariéry v rámci formálneho vzdelávania,
• investícií do digitálnej vzdelávacej infraštruktúry a technológií.

Radíme: Ako nemať úraz

Počas prázdnin majú deti veľa voľného času na rozličné aktivity, často bývajú rozptýlené, nesústredené a nemyslia na to, že by sa mohli zraniť. Rodičia by však riziko úrazov podceňovať nemali. 

Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR pripomína, že nie je vhodné preceňovať schopnosti dieťaťa a treba preňho vyberať aktivity primerané veku. Napríklad pri bicyklovaní dajte dieťaťu bezpečnostnú vestu a prilbu, pri korčuľovaní aj chrániče na zápästia, lakte a kolená. Prilba podľa hygienikov redukuje riziko poranenia hlavy až o 85 percent. Ak je to možné, dieťa by malo športovať na miestach so slabou premávkou, ideálne na cyklistických chodníkoch. Pri plávaní, hrách vo vode či vodných atrakciách dieťa nenechávajte ani na chvíľu bez dozoru dospelého, rovnako aj na trampolínach a na nafukovacích atrakciách – hradoch, preliezačkách, kĺzačkách. Je potrebné tiež dohliadnuť na to, aby sa deti s loptou nehrali blízko cesty, pretože nevedia dobre odhadnúť rýchlosť a blízkosť auta a zhodnotiť dopravnú situáciu.

Medzi najčastejšie prázdninové úrazy detí patria podľa poisťovne Generali zlomeniny, ďalej vyvrtnutia a vykĺbenia, narazenia a pomliaždenia, najčastejšie prstov rúk. Príčinou prázdninových úrazov sú najmä pády, potom poranenia a otravy. Vyskytujú sa aj úrazy pri manipulácii s predmetmi.

Deti podľa poisťovne treba poučiť aj o bezpečnom správaní sa pri návšteve kúpalísk. Vyvarovať ich treba pred behaním po mokrých plochách. Zvlášť nebezpečné je pre deti skákanie do rybníkov s neznámou hĺbkou vody. Pri skoku do vody na mieste, kde je jazero plytké alebo má kamenisté dno, si dieťa môže spôsobiť vážne zranenie. Deti by mali skákať len do vôd, ktoré dobre poznajú a v teplom počasí sa pred skokom vopred schladiť, aby predišli teplotnému šoku pre telo.

Radíme: Nočné zmeny s rozvahou

Nočné zmeny sú pre ľudský organizmus veľkou záťažou. Narušujú prirodzený biorytmus človeka a môžu výrazne ovplyvniť produktivitu aj kvalitu odvedenej práce. Zamestnávatelia by tak mali brať ohľad na osobné potreby zamestnancov a prácu v noci plánovať s rozvahou.

Zamestnávatelia by mali pri plánovaní nočnných zmien brať ohľad na potreby zamestnancov a poskytnúť im také podmienky, ktoré minimalizujú negatívny vplyv nočných zmien na ich organizmus. Poradenská spoločnosť Déhora, ktorá sa plánovaním pracovných síl v zmenových prevádzkach zaoberá, prináša niekoľko tipov, ako to dosiahnuť.

1. OBMEDZTE POČET NOČNÝCH ZMIEN: Nočná práca je v zásade nezdravá a drahá a je lepšie sa jej vyhnúť. Často však existujú spôsoby, ako problém s nočnými zmenami vyriešiť a ešte z nich aj vyťažiť. Pozrite sa kriticky na to, aký druh práce sa u vás v noci prevádzkuje. Možno sa dá niektorú jej časť presunúť na dennú zmenu a zamestnancov tak od práce v noci ušetriť. Využiť môžete aj tzv. koncept flexibilných zmien, ktorý podľa potreby umožňuje upravovať počet zamestnancov nielen na nočnej zmene. Pokiaľ si neviete rady s reorganizáciou zmien, zavolajte si na pomoc odborníka, ktorý vám poradí a podporí vás.

2. PLÁNUJTE ZMENY UVÁŽENE: Najvýhodnejší je taký zmenový model, kedy sa zmeny posúvajú smerom dopredu. To znamená, že zamestnanec pracuje najskôr ráno, potom popoludní a až následne na nočnej zmene. Takýto spôsob riadenia zmien nazývame zdravý plán, pretože pomáha predchádzať hromadeniu nedostatku spánku a telo sa pri ňom jednoduchšie zotavuje, než ako keď sa zmeny otočia „proti smeru hodinových ručičiek“. Takýto pravidelný a stabilný harmonogram zmien s čo najmenším počtov úprav je nielen udržateľný a zdravý, ale pozitívne sa prejaví aj na produktivite.

3. S NOČNÝMI ZMENAMI OPATRNE: Je lepšie, keď zamestnanci odpracujú viac krátkych nočných zmien, než menej dlhých. V druhom prípade je totiž biorytmus príliš narušený a zotavenie trvá oveľa dlhšie. Dĺžka zmien by nemala prekročiť 9 hodín a podceňovať by ste nemali ani radenie zmien za sebou. Riziko poranenia je pri v poradí druhej nočnej zmene v priemere o 6 % vyššie, pri tretej je to už o 17 % viac a pri štvrtej ide o priemerný nárast dokonca o 36 %. Riziko úrazu sa síce zvyšuje aj pri troch po sebe idúcich denných zmenách, no je podstatne nižšie.

4. VLASTNÉ ZMENY? Koncept samoplánovania umožní nastaviť pracovný kalendár podľa fyzických aj sociálnych potrieb. V pracovnom kolektíve sa vždy nájdu ľudia, ktorí dávajú prednosť práci v noci. To naopak umožní zamestnancom, ktorí preferujú denné zmeny, absolvovať menší počet tých nočných. Samoplánovanie môže ponúknuť veľké výhody pre všetky zúčastnené strany. Zamestnanci si zlepšia rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom a vy sa už nebudete musieť trápiť s vysokou fluktuáciou. Pokiaľ svojim zamestnancom umožníte rozhodovanie o ich zmenách, môžete si byť istí, že sa to odrazí aj na ich celkovej spokojnosti, pracovnom výkone aj lojalite k firme.

EU: Rozšírený dočasný rámec

Európska komisia prijala tretiu zmenu, ktorou sa rozširuje rozsah pôsobnosti dočasného rámca štátnej pomoci prijatého 19. marca 2020 s cieľom podporiť hospodárstvo v súvislosti s pandémiou koronavírusu. Dočasný rámec bol prvýkrát zmenený 3. apríla 2020, čím sa rozšírili možnosti verejnej podpory výskumu, testovania a výroby produktov potrebných na boj proti pandémii koronavírusu s cieľom chrániť pracovné miesta a výraznejšie podporiť ekonomiku. Komisia 8. mája 2020 schválila druhú zmenu, ktorou sa rozsah pôsobnosti dočasného rámca rozširuje o opatrenia týkajúce sa rekapitalizácie a podriadeného dlhu.

Hlavným účelom dočasného rámca je poskytnúť cielenú podporu inak životaschopným podnikom, ktoré sa však pre pandémiu koronavírusu dostali do finančných ťažkostí. Podniky, ktoré boli v ťažkostiach už pred 31. decembrom 2019, preto na pomoc podľa dočasného rámca nárok nemajú, no môžu ju dostávať na základe existujúcich pravidiel štátnej pomoci, najmä usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu. V týchto usmerneniach sú stanovené jasné podmienky, podľa ktorých musia mať tieto podniky vypracované spoľahlivé reštrukturalizačné plány umožňujúce dosiahnuť dlhodobú životaschopnosť. Zároveň boli mikropodniky a malé podniky (t. j. s počtom zamestnancov do 50 a ročným obratom a/alebo súvahovým súčtom do 10 miliónov EUR) osobitne zasiahnuté nedostatkom likvidity v dôsledku hospodárskych vplyvov pandémie koronavírusu, čo im ešte viac sťažilo prístup k financovaniu v porovnaní s väčšími firmami. Ak by sa tieto problémy neriešili, mnoho mikropodnikov a malých podnikov by sa mohlo ocitnúť v konkurze, čo by vážne narušilo celé hospodárstvo EÚ. 

Aktuálnymi zmenami sa dočasný rámec rozširuje tak, aby členské štáty mohli poskytovať verejnú podporu na základe dočasného rámca všetkým mikropodnikom a malým firmám, aj keď už boli k 31. decembru 2019 vo finančných ťažkostiach. Platí to, pokiaľ tieto podniky nie sú v konkurznom konaní, nedostali pomoc na záchranu, ktorú ešte nesplatili a nepodliehajú reštrukturalizačnému plánu v zmysle pravidiel štátnej pomoci. Vzhľadom na obmedzenú veľkosť a objem medzinárodných transakcií týchto podnikov je menej pravdepodobné, že dočasná štátna pomoc mikropodnikom a malým podnikom naruší hospodársku súťaž na vnútornom trhu tak, ako štátna pomoc pre väčšie podniky. Zároveň sa touto zmenou rozširujú možnosti podpory startupov (z ktorých väčšina spadá do kategórie mikropodnikov a malých podnikov) – predovšetkým tých inovačných, ktoré môžu v rastovej fáze generovať stratu a sú pre oživenie hospodárstva v EÚ kľúčové. Komisia ďalej pripomína, že všetky malé a stredné podniky, ktoré k 31. decembru 2019 existovali menej ako tri roky, už mohli využiť opatrenia pomoci stanovené v dočasnom rámci, pokiaľ nie sú v konkurznom konaní, nedostali pomoc na záchranu, ktorú ešte nesplatili, a nepodliehajú reštrukturalizačnému plánu v zmysle pravidiel štátnej pomoci.

Upravené sú tiež podmienky rekapitalizačných opatrení v dočasnom rámci pre prípady, keď súkromní investori prispievajú k navyšovaniu kapitálu spoločností spolu so štátom. Tieto zmeny podporia kapitálové injekcie s významnou súkromnou účasťou v podnikoch, čím znížia potrebu štátnej pomoci, ako aj riziko narušenia hospodárskej súťaže. Ak sa štát rozhodne poskytnúť rekapitalizačnú pomoc, ale k zvýšeniu kapitálu významne prispievajú súkromní investori (v zásade aspoň 30 % novovloženého kapitálu) za rovnakých podmienok ako štát, zákaz nadobudnutia a obmedzenie odmeňovania manažmentu sa obmedzujú na tri roky. Okrem toho sa ruší zákaz vyplácania dividend pre držiteľov nových akcií, ako aj existujúcich akcií za predpokladu, že podiel držiteľov takýchto existujúcich akcií je v podniku celkovo nižší než 10 %. Zvýši sa tak motivácia spoločností vyhľadávať na uspokojenie svojich kapitálových potrieb trhové, ako aj štátne príspevky, a zároveň sa zachovajú záruky na ochranu efektívnej hospodárskej súťaže na jednotnom trhu. Okrem toho v súlade so zásadou neutrality z hľadiska verejného a súkromného vlastníctva, ktorá je zakotvená v Zmluve o fungovaní Európskej únie, nová zmena takisto umožní spoločnostiam s existujúcim štátnym podielom získavať kapitál od akcionárov podobne ako v súkromných spoločnostiach. Ak sú splnené uvedené podmienky týkajúce sa účasti súkromných investorov v zvyšovaní kapitálu a štát je existujúcim akcionárom (t. j. bol akcionárom už pred poskytnutím rekapitalizačnej pomoci), ktorý investuje pomerne k svojmu existujúcemu podielu, Komisia nepovažuje za potrebné stanoviť osobitné podmienky, pokiaľ ide o ukončenie angažovanosti štátu.

Komisia v rámci zmeny objasnila, že pomoc by sa nemala podmieňovať premiestnením výrobnej činnosti alebo inej činnosti príjemcu z inej krajiny v Európskom hospodárskom priestore (EHP) na územie členského štátu poskytujúceho pomoc, keďže takáto podmienka by výrazne poškodila vnútorný trh.

Aktuálne: Nové cesty pre elektronické mýto

Od 1. júla 2020 nadobúda platnosť vyhláška Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky č. 175/2020 Z. z.. Stanovuje nový zoznam vymedzených úsekov ciest (VÚC) s elektronickým výberom mýta.

Od 1. júla pribudne 21 nových vymedzených úsekov ciest. Z pôvodne 1 vymedzeného úseku vzniknú 4 nové vymedzené úseky po preklasifikovaní rýchlostnej cesty R2 na cestu I. triedy č. 16 medzi mestskými časťami Košice-Západ a Košice-Šaca. Po preklasifikovaní rýchlostnej cesty R4 medzi výjazdom z diaľnice D1 pri obci Budimír a Košicami-Sever na cestu I. triedy č. 20 vznikne 1 nový vymedzený úsek. Po 1 novom vymedzenom úseku vznikne na rýchlostnej ceste R3 preklasifikovaním D1 v Martine a medzi Košickými Oľšanmi a Hrašovíkom na rýchlostnej ceste R4. 1 vymedzený úsek pribudne v intraviláne obce Malužiná. 2 nové vymedzené úseky vzniknú rozdelením pôvode 1 úseku na ceste I. triedy č. 61 medzi Bratislavou a Ivankou pri Dunaji, 4 na ceste I. triedy č. 63 medzi Bratislavou a Dunajskou Lužnou. Spolu 7 nových vymedzených úsekov vznikne na cestách II. triedy č. 143 medzi Malackami a Rohožníkom, č. 502 medzi Bratislavou a Trstínom a č. 572 medzi Bratislavou a Mostom pri Bratislave.

Rôzne parametre bude mať modifikované od 1. júla  40 vymedzených úsekov ciest - 30 vymedzeným úsekom sa zmení spoplatnená dĺžka spolu s inými parametrami, u 3 sa zmení názov začiatku alebo konca vymedzeného úseku a 7 vymedzeným úsekom sa zmení názov začiatku a/alebo konca križovania. Celkovo 12 vymedzeným úsekom ciest sa po 1. júli skončí platnosť, z nich 2 bez náhrady. Bezo zmeny zostane 4.086 vymedzených úsekov ciest.

Po všetkých úpravách vrátane tých, ktoré nemajú vplyv na výšku úhrady mýta (úseky spoplatnené nulovou sadzbou) sa počet vymedzených úsekov ciest zvýši o 10 na 4.148. Dĺžka siete vymedzených úsekov sa skráti o 0,2 km na 17.614,6 km.

EU: Výmenné poplatky

Európska komisia uverejnila správu o vplyve nariadenia o výmenných poplatkoch (ďalej len „IFR“) na platobné transakcie na základe kariet. Podľa správy sa hlavné ciele nariadenia dosiahli, keďže medzibankové poplatky za spotrebiteľské karty sa znížili, čo viedlo k zníženiu poplatkov obchodníkov za platby kartou, a to nakoniec viedlo k zlepšeniu služieb pre spotrebiteľov a nižším spotrebiteľským cenám. 

Hlavným cieľom IFR, ktorý nadobudol účinnosť v roku 2015, bolo riešenie výmenných poplatkov za karty a platobné transakcie na základe kariet, ktoré boli vysoko diverzifikované, zvýšené a netransparentné. Tieto poplatky predstavovali prekážku integrácie jednotného trhu a spôsobili narušenie hospodárskej súťaže vrátane vyšších nákladov pre maloobchodníkov a spotrebiteľov. Za týmto účelom stanovuje IFR medzibankové poplatky za spotrebiteľské karty, zavádza obchodné pravidlá a zakazuje postupy, ktoré vytvárajú trhové prekážky, akými sú územné obmedzenia alebo zabránenie výberu platobnej značky alebo žiadosti o platbu zo strany obchodníkov a spotrebiteľov.

Správa vychádza z komplexnej štúdie o uplatňovaní IFR, ktorú Európska komisia zadala externému dodávateľovi a ktorá bola uverejnená 11. marca 2020. Ďalej sa spolieha na rozsiahle dodatočné informácie poskytnuté zúčastnenými stranami vrátane hlavných kartových systémov, maloobchodníkov a poskytovateľov platobných služieb vrátane obchodných združení, spotrebiteľov a príslušných vnútroštátnych orgánov. Skonštatovala tiež, že sa zlepšila aj integrácia trhu zvýšeným využívaním obchodníkov nadobúdateľov (banky obsluhujúcich obchodníkov) so sídlom v iných členských štátoch (cezhraničné nadobúdacie služby) a viacerými cezhraničnými transakciami s kartami. V niektorých oblastiach je však potrebné ďalšie monitorovanie a zhromažďovanie údajov, vrátane tých, ktorým od nadobudnutia účinnosti nariadenia uplynul iba obmedzený čas. Vzhľadom na pozitívny vplyv IFR a potrebu dlhšieho času na úplné preskúmanie účinkov nariadenia k správe nie je pripojený legislatívny návrh na revíziu.

Aktuálne: Najviac mladých Slovákov býva u rodičov

Takmer polovica (44 %) mladých Slovákov vo veku 18 až 30 rokov býva u svojich rodičov. Podľa prieskumu, ktorý pre spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika (KRUK) vypracovala agentúra STEM/MARK, necelá tretina (32 %) mladých ľudí žije vo vlastnom dome či byte. Viac ako šestina (15 %) mladých Slovákov býva v podnájme. 

Vlastné bývanie majú viac muži (35 %) oproti ženám (29 %) a najčastejšie ide o mladých ľudí vo veku 27 až 30 rokov (59 %) s vysokoškolským vzdelaním (42 %). Minimum mladých Slovákov býva na vysokoškolskom internáte alebo u kamarátov či známych. Bývanie u rodičov je bežnejšie u slovenských respondentov, u českých zas bývanie v podnájme. „Mladí ľudia sa usilujú o vlastné bývanie a zaobstaranie bytu či domu na hypotéku berú ako jeden z hlavných dôvodov, prečo sa zadlžiť. Nie je prekvapivé, že vo vlastnom bývajú predovšetkým ľudia v manželstve či dlhodobí partneri a ľudia s vyšším mesačným príjmom“, hovorí Jaroslava Palendalová. 

Hneď 3 zo 4 mladých Slovákov (75 %) považujú vlastné bývanie za podmienku spokojného života – platí to vo všetkých vekových kategóriách, ženy však túžia po vlastnom bývaní o niečo viac než muži. O zaobstaraní vlastnej nehnuteľnosti na bývanie začínajú mladí ľudia v priemere uvažovať v 22 rokoch. Najčastejšie majú vlastný dom či byt zamestnanci vo verejnom sektore (88 % respondentov s vlastným bývaním). „Viac ako polovica mladých ľudí vlastniacich dom či byt uvádza, že má jednu veľkú pôžičku – veľmi pravdepodobne hypotéku alebo úver zo stavebného sporenia. Mladí ľudia bývajúci vo vlastnom byte či dome tiež zďaleka najviac uvádzajú, že si pravidelne sporia peniaze. Môžeme predpokladať, že si takto vytvárajú rezervu na splátky úveru na bývanie pre prípad výpadku príjmov“, dodáva Jaroslava Palendalová. Vlastné bývanie majú častejšie vysokoškolsky vzdelaní ľudia, ale zaobstarávajú si ho vo vyššom veku, čo pravdepodobne súvisí s ich neskorším vstupom do ekonomicky aktívneho života.

Upozorňujeme: Najväčšia bezpečnostná slabina home office

Najväčším rizikom práce z domu pre firemné siete je podľa GFI Software využívanie súkromných PC a ďalších zariadení. Počas koronavírusovej epidémie sa české a slovenské firmy zaujímali najmä o riešenia VPN (podľa 86 % lokálnych predajcov spoločnosti), autentizáciu, prípadne firewall, pričom aktuálne ich trápili zvýšené náklady na zabezpečenie IT. 

V uplynulých niekoľkých mesiacoch sa veľká časť zamestnancov musela spoľahnúť na prácu na diaľku a začali využívať niektoré rizikové komunikačné kanály, akými sú verejné wi-fi siete či domáce routery. Avšak najväčšiu hrozbu predstavujú osobné zariadenia – hlavne PC, ale aj tablety či inteligentné telefóny – bez potrebného zabezpečenia. Veľa hlavne malých a stredne veľkých spoločnosti (SMB) si však nemohlo dovoliť zabezpečiť pre svojich zamestnancov zo dňa na deň firemné a riadne zabezpečené zariadenia, takže v mnohých firmách pracovníci dodnes doma využívajú súkromné počítače. Tým ale zvyšujú riziko napadnutia kľúčových firemných systémov a sietí. 

Najzaujímavejšie zistenia prieskumu: 

· Najväčšie riziko práce na diaľku predstavuje podľa 82 % IT predajcov práca zo súkromných PC, podľa 59 % je hlavným rizikom slabá autentizácia a podľa 45 % využívanie verejných wi-fi sietí. 

· 86 % partnerov potvrdilo, že najväčší dopyt počas karantény pocítili po VPN riešeniach, 30 % po autentizácii a po zálohovaní a 27 % po riešení firewallu. 

· Pre zákazníkov bolo najdôležitejším kritériom VPN riešenia cena (57 % respondentov), rýchlosť nasadenia (43 %) a zaistenie proti výpadku (36 %). 

· Podľa 76 % predajcov je najväčšou prekážkou komplexného IT zabezpečenia jeho cena. 

„Rovnako ako vo svete, tak aj v Českej republike a na Slovensku hralo prím zabezpečenie pomocou VPN sietí, ktorým firmy reagovali na masívnu zmenu spôsobu práce. Avšak táto zmena so sebou prináša potrebu aj ďalších opatrení typu firewallu, zálohovania, zvýšenej ochrany emailov či patch manažmentu a firmy sa preto stále viac obzerajú po komplexných modeloch zabezpečenia za rozumnú cenu“, dodal Zdeněk Bínek.

Aktuálne: Potravinový odpad

Na Slováka pripadá ročne 100 kilogramov (kg) kuchynského bioodpadu. Nielen podľa analýzy WOOD & Company si tak za plytvanie potravinami v budúcnosti priplatíme.

Ceny potravín z roka na rok rastú, ich nákupy ukrajujú domácnostiam na Slovenskú až pätinu celkových výdavkov a 15 % slovenských domácností si dokonca nemôže dovoliť poriadny obed každý druhý deň. Napriek tomu však každý Slovák denne vyprodukuje 0,27 kg potravinového odpadu. Okrem domácností vzniká potravinový odpad aj pri produkcii a preprave potravín, v reštauráciách či hoteloch, ale aj na pracoviskách. Najčastejšie v odpadových nádobách končia chlieb a pečivo, ovocie a zelenina, mliečne výrobky, zvyšky uvareného nedojedeného jedla, ale aj nerozbalené potraviny. A je to práve kuchynský biologický odpad, pre ktorý má obsah kontajnerov charakteristický hnilobný zápach. Zároveň sa práve tento typ odpadu podpisuje pod nekontrolovanú produkciu tzv. skládkového plynu tvoriaceho nebezpečnú zmes metánu, oxidov dusíka a sírovodíka. Pri skládkovaní, ktoré sa praktizuje na 80 % územia SR, je takýto bioodpad najväčším tvorcom skleníkových plynov a znečisťovateľom povrchových a podzemných vôd, pôdy či ovzdušia.

Vzhľadom na spomenuté ekonomické a ekologické faktory by mali Slováci v najbližších rokoch kuchynský odpad triediť. Do platnosti príde vyhláška dopĺňajúca zákon o odpadoch, podľa ktorej budú obce a mestá musieť zabezpečiť vykonávanie triedeného zberu pre biologicky rozložiteľný kuchynský odpad. Cieľom opatrenia je eliminovať, ideálne odstrániť kuchynský bioodpad zo zmesového komunálneho odpadu. Podľa zákona by sa mal zber kuchynského bioodpadu realizovať raz za dva týždne, avšak skúsenosti z EÚ najčastejšie hovoria o frekvencii jedenkrát týždenne. V rodinných domoch prichádza do úvahy tzv. vedierkový zber od domu k domu. V prípade panelákov je reálnejší tzv. centralizovaný zber do špecializovaných nádob. Súčasťou domácností by sa tak mali stať kompostovateľné vrecká, vedierka a pri bytových zástavbách aj hnedé nádoby. Vytriedený a vyzbieraný odpad z kuchyne sa môže následne zhodnotiť v bioplynových staniciach, v kompostárňach či v zariadeniach na energetické využitie odpadu.

Triedený zber bioodpadu z kuchýň a jeho následné zhodnotenie nebude zadarmo. Vyššie náklady miest a obcí sa s najväčšou pravdepodobnosťou odrazia aj na vyšších poplatkoch za odpad pre samotných občanov. Nárast nákladov spojených so zavedením a zabezpečením triedeného zberu kuchynského bioodpadu sa očakáva o desiatky percent. Vyššie sadzby za triedenie kuchynského bioodpadu však nie sú a ani nebudú takou výraznou záťažou pre peňaženky ako samotný fakt, že potravinami sa v domácnostiach plytvá. Odhaduje sa, že priemerný Slovák alebo Slovenka vyhodí ročne do svojej odpadovej nádoby zvyšky jedál či potraviny po dátume spotreby v hodnote 100 až 150 eur. V súlade s princípmi cirkulárnej ekonomiky je ideálne nevytvárať žiadny, alebo aspoň zbytočný potravinový odpad. Pomôcť by mohli rozumnejší prístup k samotným nákupom potravín, správne uskladňovanie potravín, ale napríklad aj poznanie rozdielu medzi dátumom spotreby a minimálnej trvanlivosti.

EU: Platforma spravodlivého prechodu

V pondelok 29. júna začína fungovať platforma spravodlivého prechodu (JTP), ktorá má pomôcť členským štátom vypracovať ich územné plány spravodlivého prechodu a získať prístup k financovaniu z viac ako 150 miliárd EUR mechanizmu spravodlivého prechodu. 

Nová on-line platforma bude poskytovať technickú a poradenskú podporu verejným a súkromným zainteresovaným stranám v uhoľných a iných oblastiach s vysokým obsahom uhlíka a ľahký prístup k informáciám o možnostiach financovania a zdrojoch technickej pomoci. Platforma má zabezpečiť, aby sa 40 miliárd EUR (v stálych cenách v roku 2018) navrhnutých v rámci fondu Just Transition Fund nasmerovalo na správne projekty a nezostal žiadny región. Podporí tiež prístup k špecializovanej schéme v rámci InvestEU a pôžičke vo verejnom sektore, ktoré spolu s Fondom spravodlivého prechodu tvoria tri piliere mechanizmu spravodlivého prechodu. 

Platforma spravodlivého prechodu poskytne:

1. Technickú a poradenskú podporu pre členské štáty a regióny vrátane operatívnosti územných plánov spravodlivého prechodu a budovania potrubí projektov pre mechanizmus spravodlivého prechodu.
2. Jednotné webové prístupové miesto vrátane možnosti kontaktovať Európsku komisiu s technickými a administratívnymi otázkami, ktoré sa týkajú spravodlivého prechodu.
3. Zdieľanie informácií, skúseností a znalostí pre fosílne palivá a regióny náročné na uhlík s vyhradenými projektovými a expertnými databázami.
4. Fórum pre dialóg o spravodlivom prechode, do ktorého sú zapojené miestne a národné zainteresované strany, sociálni partneri, verejné orgány a inštitúcie EÚ.

Zároveň spustením platformy štartuje týždeň on-line podujatí zameraných na uhlie, lignit, rašelinu a ropné bridlice, ako aj na regióny náročné na uhlík, ktoré sa organizujú v rámci virtuálneho týždňa uhlia a seminára o regiónoch zameraných na uhlík. Tieto udalosti informujú zúčastnené strany o najnovšom vývoji politiky EÚ a poskytnú príležitosť na výmenu osvedčených postupov.

Upozorňujeme: Problémy s elektronickými schránkami

Od poslednej povinnej aktivácie e-schránok právnických osôb mimovládneho neziskového sektora zdrojové registre Ministerstva vnútra SR evidujú vyše 33.000 subjektov, ktoré nemajú doplnené údaje o svojom štatutárovi alebo štatutároch a nevedia sa tak prihlásiť do svojej elektronickej schránky. 

Ide o právnické osoby z radov nadácii, neinvestičných fondov, neziskových organizácii poskytujúcich všeobecne prospešné služby, občianskych združení, odborových a zamestnávateľských organizácií a záujmových združení právnických osôb. Je potrebné, aby štatutári kontaktovali príslušný zdrojový register ministerstva vnútra a chýbajúce údaje si doplnili. Rovnako budú tieto organizácie v blízkej dobe kontaktovať pracovníci okresných úradov a vyzývať ich na doplnenie. Ak má organizácia viac štatutárov, musia byť údaje správne vyplnené o každom z nich. 

Do svojej úradnej elektronickej schránky sa štatutár dostane vtedy, ak sa v danom registri nachádzajú údaje v podobe – IČO právnickej osoby, meno, priezvisko a rodné číslo štatutára. Iba v tomto prípade vie štát priradiť úradnú e-schránku konkrétnemu štatutárovi tak, ako je to v prípade elektronických schránok právnických osôb zapísaných v obchodnom registri. Niektoré organizácie existujú desaťročia a štatutárov možno ani nenapadlo ohlásiť príslušnému registru zmenu, ak zmenili meno či adresu pobytu, alebo zmenili samotného štatutára. 

Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby bude e-schránky ďalších organizácií v rámci právnických osôb zapísaných v inom ako v Obchodom registri SR aktivovať na doručovanie úradných rozhodnutí postupne v nasledujúcich fázach podľa indikatívneho harmonogramu. Štatutári nájdu potrebné informácie o elektronických schránkach a prístupe k nim na statutar.sk a komplexné informácie aj na slovensko.sk.