Nástrahy „saganizmu“: Ako sa vyhnúť zraneniu na bicykli

Slováci čoraz viac objavujú čaro cyklistiky. Popularita Petra Sagana a rozširujúca sa infraštruktúra pre cyklistov napomáha rozvoju tohto športu. Počty cyklistov stúpajú o desiatky percent. Prinášame preto tipy, ako sa čo najlepšie chrániť počas jazdy na bicykli a vyhnúť sa nebezpečným zraneniam. 

1. Používajte ochranné prostriedky 

Podľa občianskeho združenia Cyklokoalícia napríklad v Košiciach stúpol počet cyklistov až o 60 %. Ide pritom prevažne o rekreačných cyklistov, pretože najväčší nárast evidujú počas víkendových dní. „Vo všeobecnosti môžeme povedať, že počet ľudí, ktorí bicyklujú, či už do práce alebo za oddychom, každoročne stúpa. Veľký nárast bolo možno badať aj v nedávnom období pandémie koronavírusu,“ hovorí Dan Kollár z Cyklokoalície. Prieskum, ktorí zrealizovali v máji dobrovoľníci Cyklokoalície, ukázal, že prilbu používa približne len polovica cyklistov. Nosenie prilby síce nie je povinné, no je to jeden z najúčinnejších ochranných prostriedkov, a jej nosenie odporúčajú najmä zdravotníci. 

2. Buďte viditeľní 

Byť videný na bicykli je to najdôležitejšie. Cyklisti aj chodci sú na cestách a cyklochodníkoch najzraniteľnejší účastníci premávky. Výrazná farba cyklodresu alebo iného oblečenia a reflexné prvky vám môžu (nielen) v kritickej situácii zachrániť zdravie alebo dokonca i život. Ponuka cyklooblečenia je momentálne naozaj pestrá a vyberie si každý. 

3. Zapnite svetlá 

Ak náhodou váhate, či si máte na bicykel kúpiť svetlá, tak už neváhajte. Jasne svietiace a blikajúce svetlo je pre vodičov automobilov viditeľnejšie na oveľa väčšiu vzdialenosť. Jednoduché svetlo na bicykel stojí pár eur a môžete si kúpiť aj také, ktoré sa dá dobíjať cez USB port a nepotrebuje baterky. 

4. Nezabudnite na zvonček 

Veľa nehôd cyklistov s chodcami a inými cyklistami spôsobuje fakt, že o sebe navzájom nevedia. Preto je dôležité mať na bicykli zvonček, ktorým na seba upozorníte. V špecializovaných obchodoch a na internete si môžete vybrať od miniatúrnych zvončekov až po dizajnérske kúsky. Opäť ide o zopár eurovú investíciu, ktorá vám môže zachrániť život. 

5. Predvídajte dopravnú situáciu 

Na bicykli ste veľmi zraniteľní. Je preto dobré, aby ste vždy pozorne sledovali dopravnú situáciu a predvídali. Každý cyklista si časom vypestuje šiesty zmysel, ktorý ho upozorní napríklad na to, že hoci má prednosť, tak auto blížiace sa z vedľajšej cesty nebrzdí tak, ako by malo. „Opatrnosť a predvídavosť sú najlepšou ochranou pred neželaným zranením na bicykli. Keď už však dôjde k úrazu, náročnú situáciu vám pomôže preklenúť aj životné poistenie so správnym pripoistením. Pri práceneschopnosti alebo hospitalizácii, či pri trvalých následkoch spôsobených úrazom je výpadok príjmu nepríjemným a neželaným dôsledkom nehody. Pre takéto prípady odporúčame napríklad Pripoistenie poúrazovej hospitalizácie, kedy poistná ochrana môže byť nastavená až na 70 € na deň. Pre tie vážnejšie následky odporúčame Pripoistenie trvalých následkov úrazu s progresívnym plnením, z ktorého môže byť klientovi vyplatených až 800 % dohodnutej poistnej sumy,“ vysvetľuje Daniela Tomášková, hovorkyňa NN Životnej poisťovne. 

6. Využívajte cyklochodníky 

Najčastejšie sa cyklisti cítia ohrození vysokou rýchlosťou automobilov v spojení s nedostatočným odstupom pri obiehaní cyklistu. Práve preto je najlepšie využívať na cyklovýlety vyznačené cyklotrasy, ktoré na Slovensku v poslednom období pribúdajú. 

7. Dodržujte pravidlá 

Posledné pravidlo je samozrejmosťou, ktorá platí pre každého účastníka cestnej premávky. Dodržujte pravidlá cestnej premávky a správajte sa ohľaduplne. To znamená, že ak idete v skupinke cyklistov, jazdite za sebou a nie vedľa seba. Ak sedíte v aute a predbiehate cyklistu, vyhnite sa mu na viac ako iba pár centimetrov, ako keby ste predbiehali auto. V prípade, že idete po cyklotrase dodržujte dostatočný rozostup od cyklistov pred vami, aby ste stihli zabrzdiť v prípade kolízie.

EU: 24 nových európskych univerzít

Európska komisia predstavila ďalších 24 európskych univerzít, ktoré sa pripoja k prvým 17 alianciám inštitúcií vysokoškolského vzdelávania vybraným už v roku 2019. S finančnou podporou z programov Erasmus+ a Horizont 2020 prispievajú k zlepšeniu kvality, začlenenia, digitalizácie a atraktívnosti európskeho vysokoškolského vzdelávania. Komisia navrhla v rámci nasledujúceho dlhodobého rozpočtu EÚ na roky 2021 – 2027 zriaďovať európske univerzity ako súčasť programu Erasmus v súčinnosti s programom Európsky horizont a inými nástrojmi EÚ.

Spomedzi 62 žiadateľov bolo vybraných 24 nových európskych univerzít, ktoré zahŕňajú 165 inštitúcií vysokoškolského vzdelávania z 26 členských štátov a ďalších krajín zúčastňujúcich sa na programe Erasmus+. Zahŕňajú rôzne typy inštitúcií vysokoškolského vzdelávania, od univerzít aplikovaných vied, technických univerzít a škôl pôsobiacich v oblasti filmu a médií až po komplexné univerzity a univerzity s intenzívnym výskumom. Zapojí sa do nich približne 280 inštitúcií vysokoškolského vzdelávania zo všetkých členských štátov a mimo nich, ktoré sa nachádzajú nielen v hlavných mestách, ale aj vo vzdialenejších európskych regiónoch. Každá aliancia je zložená v priemere zo siedmich inštitúcií vysokoškolského vzdelávania. Zatiaľ čo niektoré aliancie sú komplexné a týkajú sa všetkých disciplín, iné sú zamerané napríklad na udržateľný rozvoj, zdravie a blahobyt, digitalizáciu a umelú inteligenciu, umenie, inžinierstvo alebo vesmír.

Komisia nedávno uskutočnila prieskum už existujúcich 17 európskych univerzít vybraných minulý rok. Podľa výsledkov sa 96 % inštitúcií domnieva, že by boli lepšie pripravené na pandémiu koronavírusu, keby európska univerzita, do ktorej patria, už plne fungovala (univerzity boli zriadené len pred 6 až 9 mesiacmi). Viac ako 60 % respondentov sa domnieva, že zapojenie do európskej univerzity im už pomohlo pri riešení súčasných ťažkostí spojených s krízou. Medzi dobré príklady patrí vytvorenie virtuálnych medziuniverzitných kampusov, ktoré ponúkajú spoločné zmiešané kurzy a spoločné vyučovacie jednotky integrované do učebných osnov všetkých členských univerzít. Európske univerzity sa zameriavajú aj na ďalšiu podporu celoživotného vzdelávania tým, že študentom všetkých vekových kategórií poskytujú príležitosť získať mikrokredity udelené po dokončení krátkych kurzov alebo modulov.

Celkovo má prvých 41 európskych univerzít k dispozícii rozpočet až do výšky 287 miliónov eur. Každá aliancia dostane z programu Erasmus+ až 5 miliónov eur a z programu Horizont 2020 až 2 milióny eur na tri roky, aby mohla začať realizovať svoje plány a pripraviť podmienky pre ďalšie inštitúcie vysokoškolského vzdelávania v celej EÚ. Financovanie z oboch programov je dôležitým krokom pri posilňovaní vzájomného pôsobenia medzi európskym vzdelávacím priestorom a Európskym výskumným priestorom. Pokrok každej aliancie sa podrobne monitoruje.

Radíme: Príprava automobilu

Veľa Slovákov plánuje stráviť tento rok dovolenku doma či v ostatných krajinách, kde bude možné vycestovať hlavne autom. O to nutnejšie bude práve cestovanie autom na mimoriadne dlhé vzdialenosti. Ani kratšie cesty však nemôžu vodiči podceňovať a príprava vozidla by mala byť porovnateľná ako napríklad s prípravou pred cestou do Talianska. 

Tradičná slovenská značka pneumatík Matador ponúka niekoľko rád, ako zvládnuť letné cestovanie bez zbytočných starostí.  Pred odjazdom skontrolujte prevádzkové kvapaliny a vizuálne overte, či je vozidlo v poriadku. Začať môžete vodou do ostrekovača, ktorá ubúda najrýchlejšie. Pokiaľ viete, že pri letnej dovolenke najazdíte veľké množstvo kilometrov, je rovnako vhodné skontrolovať interval výmeny oleja, aby nedošlo k jeho prekročeniu. V lete sa viac využíva aj klimatizácia, jej základnú údržbu zvládnete aj doma, alebo navštívte odborníkov v servise. 

Zanedbať by ste nemali ani stav pneumatík. Zimné pneumatiky majú rozdielnu konštrukciu a ich použitie pri letných teplotách môže byť rizikové! Nemenej dôležitým faktorom je aj správny tlak plášťov. Odporúčaný tlak pneumatík majú autá väčšinou uvedený na viečku palivovej nádrže, prípadne na bočnom stĺpiku dverí. Podhustené plášte môžu pre vodičov predstavovať riziko, pretože môžu spôsobiť horšiu stabilitu vozidla a sú pri jazde viac namáhané, čo vedie ku kratšej životnosti pneumatiky. Ideálna ale rozhodne nie je ani prehustená pneumatika, u ktorej dochádza k nerovnomernému zaťaženiu a tým pádom opäť ku kratšej životnosti. Vždy je nutné prispôsobiť tlak pneumatík zaťaženiu auta, ktoré je pri jazde na dovolenku obsadené väčším počtom osôb a nákladom. 

Pre bezpečnú a bezproblémovú jazdu je vhodné skontrolovať aj hĺbku dezénu pneumatík. Podľa slovenskej legislatívy je minimálna hĺbka dezénu počas letnej sezóny 1, 6 milimetra. Odborníci však odporúčajú obozretnosť najmä pri jazde v daždi na mokrom povrchu už v prípade, že hĺbka dezénu letných plášťov klesne pod tri milimetre. Pri nižších hodnotách sa totiž predlžuje brzdná dráha a rastie riziko akvaplaningu, pretože pneumatiky nedokážu odvádzať dostatočné množstvo vody z dotykovej plochy medzi plášťom a vozovkou. Nezabudnite ani na kontrolou hustenia rezervnej pneumatiky, prípadne sa ubezpečte, že máte sadu na opravu pneumatík, aby ste defekt mohli sami opraviť. Ak máte obuté pneumatiky s technológiou SSR Runflat, dorazíte aj s drobným poškodením plášťa.

EU: Klimaticky neutrálne hospodárstvo

Aby sa stala Európa klimaticky neutrálnou do roku 2050, potrebuje transformovať svoj energetický systém so 75 % emisií skleníkových plynov EÚ. Prijaté stratégie EÚ v oblasti integrácie energetických systémov a vodíka majú vydláždiť cestu k efektívnejšiemu a vzájomne prepojenému energetickému sektoru, ktorý bude poháňaný dvojitými cieľmi čistejšej planéty a silnejšieho hospodárstva. Predstavujú nový investičný program v oblasti čistej energie v súlade s balíkom opatrení EÚ na obnovenie novej generácie EÚ a európskou dohodou o ochrane zelene.  

Stratégia EÚ pre integráciu energetických systémov poskytne rámec pre prechod na zelenú energiu. Integrácia energetického systému znamená, že systém je plánovaný a prevádzkovaný ako celok, ktorý spája rôzne nosiče energie, infraštruktúry a sektory spotreby. Tento prepojený a flexibilný systém bude efektívnejší a zníži náklady pre spoločnosť. Napríklad to znamená systém, v ktorom by elektrina, ktorá poháňa európske autá, mohla pochádzať zo solárnych panelov na našich strechách, zatiaľ čo naše budovy sú udržiavané v teple teplom z neďalekej továrne a továreň je poháňaná čistým vodíkom vyrábaným z pobrežia. veterná energia.

Táto stratégia má tri hlavné piliere:

1. „Kruhový“ energetický systém, ktorého jadrom je energetická účinnosť. V stratégii sa určia konkrétne opatrenia na praktické uplatnenie zásady „energetickej účinnosti“ a na efektívnejšie využívanie miestnych zdrojov energie v budovách alebo komunitách. Pri opätovnom využití odpadového tepla z priemyselných miest, dátových stredísk alebo iných zdrojov a energie vyrobenej z biologického odpadu alebo z čistiarní odpadových vôd existuje značný potenciál. Dôležitou súčasťou týchto reforiem bude vlna obnovy.
2. Väčšia priama elektrifikácia sektorov konečného použitia. Keďže odvetvie energetiky má najväčší podiel na obnoviteľných zdrojoch energie, mali by sme stále viac využívať elektrinu tam, kde je to možné: napríklad pre tepelné čerpadlá v budovách, elektrické vozidlá v doprave alebo elektrické pece v určitých odvetviach. Medzi viditeľné výsledky bude patriť sieť jedného milióna nabíjacích staníc elektrického vozidla spolu s rozšírením slnečnej a veternej energie.
3. V odvetviach, v ktorých je elektrifikácia zložitá, sa v stratégii presadzujú čisté palivá vrátane obnoviteľného vodíka a trvalo udržateľných biopalív a bioplynu. Komisia navrhne nový klasifikačný a certifikačný systém pre obnoviteľné a nízkouhlíkové palivá.

Stratégia stanovuje 38 opatrení na vytvorenie integrovanejšieho energetického systému. Patrí medzi ne revízia existujúcich právnych predpisov, finančná podpora, výskum a zavádzanie nových technológií a digitálnych nástrojov, usmernenie pre členské štáty o fiškálnych opatreniach a postupné rušenie dotácií na fosílne palivá, reforma riadenia trhu a plánovanie infraštruktúry a zlepšené informovanie spotrebiteľov. Analýza existujúcich prekážok v týchto oblastiach bude informovať o našich konkrétnych návrhoch, napríklad o revízii nariadenia TEN-E do konca roku 2020 alebo o revízii smernice o zdaňovaní energie a regulačného rámca trhu s plynom v roku 2021.

V integrovanom energetickom systéme môže vodík podporovať dekarbonizáciu priemyslu, dopravy, výroby energie a budov v celej Európe. Stratégia EÚ v oblasti vodíka sa zaoberá tým, ako premeniť tento potenciál na realitu prostredníctvom investícií, regulácie, tvorby trhu a výskumu a inovácií. Vodíkový sektor môže poháňať odvetvia elektriny, ktoré nie sú vhodné na elektrifikáciu a ktoré poskytujú skladovanie na vyrovnanie premenlivých tokov obnoviteľnej energie, ale to sa dá dosiahnuť iba koordinovanou činnosťou medzi verejným a súkromným sektorom na úrovni EÚ. Prioritou je rozvoj obnoviteľného vodíka, ktorý sa vyrába hlavne pomocou veternej a slnečnej energie. V krátkodobom a strednodobom horizonte sú však potrebné ďalšie formy nízkouhlíkového vodíka, aby sa rýchlo znížili emisie a podporil rozvoj životaschopného trhu.

Tento prechod si bude vyžadovať postupný prístup:

• Od roku 2020 do roku 2024 sa bude podporovať inštalácia najmenej 6 gigawattov obnoviteľných vodíkových elektrolyzérov v EÚ a výroba až jedného milióna ton obnoviteľného vodíka.
• Od roku 2025 do roku 2030 sa vodík musí stať neoddeliteľnou súčasťou integrovaného energetického systému s najmenej 40 gigawattov obnoviteľných vodíkových elektrolyzérov a výrobou až 10 miliónov ton obnoviteľného vodíka v EÚ.
• Od roku 2030 do roku 2050 by technológie obnoviteľného vodíka mali dosiahnuť zrelosť a mali by sa vo veľkom rozsahu využívať vo všetkých ťažko dekarbonizujúcich odvetviach.

S cieľom pomôcť pri plnení tejto stratégie Európska komisia otvára Európsku alianciu pre čistý vodík s vedúcimi predstaviteľmi priemyslu, občianskej spoločnosti, národnými a regionálnymi ministrami a Európskou investičnou bankou. Aliancia vybuduje investičný plynovod na rozšírenú výrobu a podporí dopyt po čistom vodíku v EÚ. S cieľom zamerať podporu na najčistejšie dostupné technológie bude komisia pracovať na zavedení spoločných noriem, terminológie a certifikácie založených na emisiách uhlíka počas životného cyklu, zakotvených v existujúcich právnych predpisoch v oblasti klímy a energetiky av súlade s taxonómiou EÚ pre udržateľné investície. Komisia navrhne politické a regulačné opatrenia na vytvorenie istoty investorov, uľahčenie zavádzania vodíka, podporu potrebnej infraštruktúry a logistických sietí, prispôsobenie nástrojov plánovania infraštruktúry a podporu investícií, najmä prostredníctvom plánu obnovy EÚ novej generácie.

SR: Menej konkurzov aj reštrukturalizácie

V druhom štvrťroku 2020 bolo na Slovensku vyhlásených 36 konkurzov na majetok dlžníkov podnikateľských subjektov a povolené boli 4 reštrukturalizácie. Podľa CRIF – Slovak Credit Bureau, s. r. o. (ďalej CRIF SK) sa v porovnaní s prvým štvrťrokom 2020 počet vyhlásených konkurzov v druhom štvrťroku 2020 znížil o vyše 26 % a v medziročnom porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka klesol o viac ako 40 %. Počet konkurzov sa v druhom štvrťroku 2020 medziročne vyrovnal historickému minimu z roku 2007. 

Počet reštrukturalizácií povolených v druhej štvrtine tohto roka je v medziročnom porovnaní s rovnakým obdobím roka 2019 o 20 percent nižší a v porovnaní s predchádzajúcim, prvým štvrťrokom 2020 klesol až o 60 percent. Od roku 2006 do konca júna 2020 bolo na Slovensku vyhlásených 4 206 konkurzov a povolených bolo 850 reštrukturalizácií.

V druhom štvrťroku 2020 bolo najviac konkurzov vyhlásených v skupine odvetví veľkoobchod a maloobchod; oprava motorových vozidiel a motocyklov (12). Reštrukturalizácie súdy povolili v troch skupinách odvetví, najviac (2) v priemysle.  Najviac konkurzov súdy v druhom štvrťroku 2020 vyhlásili v Košickom (8) a v Prešovskom kraji (7), najmenej (2) v Bratislavskom a v Žilinskom kraji. Reštrukturalizácie boli povolené v štyroch krajoch: Banskobystrickom, Nitrianskom, Trnavskom a Žilinskom. Z hľadiska právnych foriem dlžníkov v druhom štvrťroku 2020 boli všetky konkurzy (100 %) vyhlásené na majetok podnikateľov - právnických osôb. Rovnako aj všetky reštrukturalizácie (100 %) boli povolené podnikateľom - právnickým osobám. 

V analýze sú zahrnutí podnikatelia – právnické a fyzické osoby, ako aj právnické osoby - nepodnikatelia, ktorým bola povolená reštrukturalizácia alebo na majetok ktorých bol vyhlásený konkurz alebo malý konkurz, vrátane tých dlžníkov, ktorým bola najskôr povolená reštrukturalizácia, neskôr však bolo reštrukturalizačné konanie zastavené a na ich majetok bol vyhlásený konkurz. Do analýzy neboli zahrnutí podnikatelia - fyzické osoby, ktorí svoj úpadok riešia oddlžením, t. j. spôsobom osobného bankrotu, čo im bolo od 1. marca 2017 umožnené novelou zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii.

Malvér: Ktorý sa skúma najviac?

Anonymizované štatistiky na základe nahraných súborov na portáli Kaspersky Threat Intelligence odhalili, že takmer tri štvrtiny (72 %) analyzovaných škodlivých súborov spadalo do troch kategórií: trójske kone, zadné vrátka (backdoor) a droppery. Zo štatistík tiež vyplýva, že typy malvéru, ktoré bezpečnostní analytici najčastejšie skúmajú, sa nezhodujú s tými najrozšírenejšími. 

Detekcia škodlivej aktivity je v procese vyšetrovania kyberútokov len východiskovým bodom. Na to, aby mohli bezpečnostní analytici navrhnúť opatrenia v zmysle odozvy a nápravy útoku, musia najprv identifikovať cieľ útoku, pôvod škodlivej aktivity, jej popularitu a pod. Portál Kaspersky Threat Intelligence pomáha analytikom rýchlejšie odhaliť pozadie útoku. Odborníci spoločnosti Kaspersky sa pozreli na súbory analyzované na portáli, aby zistili, aké škodlivé súbory (agregované anonymizované dáta za obdobie od novembra 2019 do mája 2020) sú najčastejšie skúmanou kybernetickou hrozbou. Vo väčšine prípadov sa ukázalo, že nahrané hashe či podozrivé súbory boli z veľkej časti trójske kone (25 % z nahraných súborov), čiže malvér, ktorý sa tvári ako bežný softvér, no v skutočnosti vykonáva škodlivé operácie, zadné vrátka (24 %), čiže malvér, ktorý útočníkovi umožňuje vzdialenú kontrolu nad počítačom obete a trojany typu dropper (23 %), čiže malvér, ktorý umožňuje inštaláciu ďalších škodlivých súborov. 

Štatistiky z údajov Kaspersky Security Network od miliónov dobrovoľných účastníkov po celom svete potvrdzujú popularitu trójskych koní, ktoré sú zvyčajne najrozšírenejším typom malvéru. Ale zadné vrátka, či trojany typu dropper až také bežné nie sú. Tvoria iba 7 % v prípade zadných vrátok a 3 % v prípade dropperov zo všetkých škodlivých súborov blokovaných produktmi spoločnosti zameranými na ochranu koncových bodov. Tento rozdiel sa dá vysvetliť tým, že bezpečnostní analytici sa často zaujímajú o konečný cieľ útoku, zatiaľčo produkty na ochranu koncových bodov sa snažia predchádzať útokom v čo najskoršom štádiu. Používateľovi napríklad neumožňujú otvoriť škodlivý e-mail či odkaz a takisto je ich úlohou, aby zabránili v prístupe k počítaču cez tzv. zadné vrátka. Okrem toho bezpečnostní analytici musia identifikovať všetky prvky v dropperi. Popularita týchto kategórií sa dá vysvetliť aj záujmom o konkrétne hrozby a potrebou analytikov ich čo najdetailnejšie preskúmať. Veľa používateľov napríklad aktívne vyhľadávalo informácie o malvéri Emotet, keď sa o ňom v médiách začiatkom roka objavilo niekoľko článkov. Zopár požiadaviek sa týkalo aj zadných vrátok v operačných systémoch Linux a Android. Analytici sa zaujímajú aj o tieto typy malvéru, no ich počty sú v porovnaní s hrozbami zameranými na Microsoft Windows relatívne nízke. 

EU: Nebezpečné výrobky

Európska komisia zverejnila najnovšiu správu o systéme na rýchlu výmenu informácií, ktorým chce zabrániť predaju nebezpečných výrobkov na trhu, resp. tento predaj obmedziť. Počet opatrení, ktoré prijali príslušné orgány na základe varovaní, medziročne stúpa, pričom v roku 2019 ich bolo 4.477 v porovnaní so 4.050 varovaniami za rok 2018. Najviac nahlásených rizík súviselo s výrobkami spôsobujúcimi zranenia (27 %), akými sú napríklad zlomeniny alebo otras mozgu. Druhým najčastejšie nahlasovaným rizikom boli chemické zložky vo výrobkoch (23 %), po ktorých nasledovalo riziko zadusenia pre deti (13 %).

V roku 2019 si orgány z 31 zúčastnených krajín (členské štáty EÚ, Spojené kráľovstvo, Nórsko, Island a Lichtenštajnsko) prostredníctvom systému na rýchlu výmenu informácií odovzdali 2.243 varovaní týkajúcich sa nebezpečných výrobkov, na základe ktorých sa prijalo 4.477 následných opatrení. To predstavuje nárast o 10 % v porovnaní s minulým rokom a o 63 % od roku 2015. V rámci rôznych opatrení distribútori a maloobchodní predajcovia stiahli z trhu, alebo zničili výrobky skôr, než sa dostali k spotrebiteľom, či stiahli nebezpečné výrobky od používateľov. Podľa správy patrili k najviac nahlasovanej kategórii hračky (29 % všetkých nahlásení), po ktorých nasledovali motorové vozidlá (23 %) a elektrické spotrebiče a vybavenie (8 %). Vysoký počet varovaní sa zaznamenal aj v kategóriách kozmetika, odevy, textil a módne doplnky, ako aj v súvislosti s výrobkami určenými na starostlivosť o dieťa a vybavením pre deti. 

Od vypuknutia pandémie koronavírusu sa zaznamenalo množstvo nových varovaní, ktoré sa nespomínajú v správe za rok 2019. Do 1. júla sa zaregistrovalo 63 varovaní týkajúcich sa rúšok, 3 varovania v súvislosti s ochranným odevom, 3 varovania týkajúce sa prostriedkov na dezinfekciu rúk a 3 varovania, pokiaľ ide o UV lampy (tzv. sterilizačné lampy). Medzi 1. marcom a 1. júlom sa prijalo 10 následných opatrení v súvislosti s rúškami a jedno v súvislosti s prostriedkami na dezinfekciu rúk, čo viedlo k ďalšej harmonizácii opatrení proti takýmto výrobkom a následne k zlepšeniu ochrany spotrebiteľov v celej Európe.

Komisia zverejnila aj výsledky koordinovaných činností týkajúcich sa bezpečnosti výrobkov. V rámci týchto činností Európska komisia a európske orgány spoločne testovali výrobky vybrané členskými štátmi, pričom sa otestovala bezpečnosť 652 výrobkov. Členské štáty vybrali na testovanie osobné dopravné prostriedky, vypchaté mäkké hračky, nabíjačky, batérie, sedadlá na bicykel pre deti a slizové hračky. Zo všetkých otestovaných výrobkov 38 % nezodpovedalo konkrétnym aspektom právnych predpisov EÚ v oblasti bezpečnosti. V prípade 11 % z nich, čo predstavuje 75 výrobkov, sa zistilo, že predstavujú závažné riziko pre spotrebiteľov. Napríklad všetky otestované sedadlá na bicykel predstavovali istý druh rizika, no len pri 8 % išlo o závažné riziko. V rámci kategórií sa najvyššia miera závažného rizika zaznamenala pri mäkkých vypchatých hračkách (68 %) a najnižšia pri batériách (1 %). Ak sa pri testovaní zistí, že ide o závažné riziko, výrobok sa nahlási prostredníctvom systému na rýchlu výmenu informácií, aby sa zabránilo rozširovaniu nebezpečných výrobkov na trhu.

Trend: E-commerce stále rastie

On-line predaj v prvých mesiacoch roku 2020 rástol o nevídané percentá: v marci o 54 % a v apríli o 49 %. Jedným z dôvodov tohto nevídaného rastu je aj koronakríza, ktorá spôsobila, že na internet sa presunuli nakupujúci aj predajcovia. Rozšíril sa aj okruh kategórií, ktoré Slováci tradične nakupujú na internete – od minulého mesiaca stúpol záujem o dámske šaty, karnevalové kostýmy či clip-in vlasy o desiatky percent. 

Rastúci trend e-commerce sa držal aj v máji, ale už badať mierne spomalenie v porovnaní s marcom a aprílom t. r. V máji dosiahol medziročný rast e-commerce 30 %, čo je stále výborná hodnota. Spomalenie rastu môžeme pripísať uvoľňovaniu bezpečnostných opatrení, ktoré spôsobilo, že Slováci sa pomaly začali vracať k nákupom v kamenných obchodoch. 

Bezpečnostné opatrenia, medzi ktoré patrilo aj uzavretie posilňovní, plaveckých bazénov a ďalších športovísk, spôsobili, že Slováci sa obrátili k outdoorovým športom. To sa odrazilo aj na predaji bežeckých tenisiek u on-line predajcoch. Trendom mesiaca na Heureke ešte aj teraz vládnu bežecké tenisky – obsadili až 7 priečok z desiatich. Popularita vybraných modelov v máji rástla o stovky až tisíce percent. E-shopy v uplynulých týždňoch zaznamenávajú tiež zvýšený záujem o tovar, ktorý by Slovákom pomohol prežiť leto v pokoji a pohodlí. Zvýšenej popularite sa tešia napríklad ventilátory (nárast o 98 % oproti aprílu) a klimatizácie (nárast takmer o 460 % oproti minulému roku). 

Nakoľko aj nad dovolenkami v zahraničí visí otáznik neistoty, Slováci si v on-line obchodoch zariaďujú svoje záhrady a pripravujú ich na leto. Heureka registruje v posledných mesiacoch niekoľkonásobný nárast záujmu o záhradné lehátka (o 718 % za apríl), záhradné stoličky a kreslá (o 375 %) a záhradné hojdačky (o 260 %). O stovky percent rastie aj popularita záhradných bazénov, bazénových fólií a bazénového príslušenstva. Po minulé roky bolo trendom tieto nákupy vybavovať už v marci, ale situácia spojená s koronavírusom ich odsunula až na máj či dokonca jún. 

SR: Na Slovensku zbankrotovalo už vyše 44.000 ľudí

V júni 2020 bolo na Slovensku vyhlásených 816 osobných bankrotov a v druhom štvrťroku tohto roku ich počet dosiahol 2.834. Podľa analýzy CRIF – Slovak Credit Bureau, s. r. o. (ďalej CRIF SK) je to o 22,06 percenta menej než v predchádzajúcom, prvom štvrťroku 2020 s 3.636 osobnými bankrotmi. V medziročnom porovnaní v druhom štvrťroku 2020 zbankrotovalo až o 34,67 percenta menej dlžníkov než v rovnakom období minulého roka, kedy súdy rozhodli o oddlžení 4.338 občanov Slovenska. 

V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom s 1.055 osobnými bankrotmi predstavujú osobné bankroty v júni t.r. pokles o 22,65 percenta. V medziročnom porovnaní s júnom 2019 s 1.430 vyhlásenými osobnými bankrotmi sa ich počet v júni 2020 znížil až o 42,94 percenta. V druhom štvrťroku tohto roku počet osobných bankrotov dosiahol 2.834, čo je v porovnaní s predchádzajúcim, prvým štvrťrokom 2020 s 3.636 osobnými bankrotmi o 22,06 percenta menej. Počet osobných bankrotov v druhom štvrťroku 2020 ešte výraznejšie klesol v medziročnom porovnaní – až o 34,67 percent, keď v druhom štvrťroku 2019 súdy rozhodli o oddlžení 4.338 občanov.

Z celkového počtu rozhodnutí súdov o osobnom bankrote vydaných v júni 2020 vyplýva, že oddlženie formou konkurzu si zvolilo až 807 dlžníkov (98,90 %), pre oddlženie formou splátkového kalendára sa rozhodlo 9 dlžníkov (1,10 %). V júni 2020 bolo 751 osobných bankrotov (92,03 %) vyhlásených na majetok nepodnikajúcich fyzických osôb a 65 osobných bankrotov (7,97 %) bolo vyhlásených na majetok fyzických osôb – podnikateľov.

V júni 2020 bolo najviac osobných bankrotov vyhlásených v Bratislavskom kraji – 203. Nasledoval Trnavský kraj so 132, Nitriansky kraj so 111 a Prešovský kraj so 101 osobnými bankrotmi. Najmenej rozhodnutí o oddlžení vydali súdy v Žilinskom– 55 a v Banskobystrickom kraji – 59. S výnimkou Bratislavského a Trnavského kraja počet osobných bankrotov vo všetkých ostatných krajoch medziročne klesol, najviac – o 81,09 percenta v Banskobystrickom kraji a o 74,18 percenta v Žilinskom kraji. Zatiaľ čo v Trnavskom kraji počet osobných bankrotov medziročne stúpol o 10 percent, v Bratislavskom kraji medziročný nárast počtu osobných bankrotov v júni 2020 dosiahol až 238,33 percenta.

Z celkového počtu osobných bankrotov v júni 2020 pripadalo na mužov 521 (63,85 %) a na ženy 295 (36,15 %) osobných bankrotov. V medziročnom porovnaní sa podiel mužov a žien na osobných bankrotoch v júni 2020 zmenil o 3,78 percentuálneho bodu, keď u žien klesol a u mužov vzrástol. Najväčšou skupinou dlžníkov so 159 osobnými bankrotmi boli v júni 2020 muži vo veku 40 – 49 rokov (30,52 % z celkového počtu mužov) a v rovnakej vekovej kategórii aj ženy s 91 osobnými bankrotmi (30,85 % z celkového počtu žien). Prvýkrát medzi mužmi zbankrotoval aj jeden deväťdesiatnik. Medzi mužmi, ktorí zbankrotovali v júni 2020, malo 20 (3,84 %) dlžníkov vysokoškolské vzdelanie, medzi ženami malo vysokoškolské vzdelanie 8 (2,71 %) dlžníčok. 

Od roku 2006, kedy začal platiť inštitút osobného bankrotu, do konca júna 2020 zbankrotovalo na Slovensku 44.642 dlžníkov. Zároveň v júni 2020 súdy zrušili 1.081 konkurzov vyhlásených v predchádzajúcich obdobiach. Z nich 1.000 bolo zrušených pre nedostatok majetku dlžníka, čo znamená, že dlžníci nezaplatili veriteľom ani jedno euro a 81 po splnení konečného rozvrhu výťažku, keď veritelia získali aspoň časť z hodnoty svojich pohľadávok. 

EU: Miliarda eur do inovačných projektov čistých technológií

Európska komisia otvorila prvú výzvu na predkladanie návrhov v rámci inovačného fondu. Bude financovať prelomové technológie pre energiu z obnoviteľných zdrojov, energeticky náročné odvetvia, skladovanie energie, ako aj zachytávanie, využívanie a ukladanie CO2. Vytváraním lokálnych nadčasových pracovných miest podporí zelenú obnovu, pripraví pôdu pre klimatickú neutralitu a posilní vedúce postavenie Európy v celosvetovom meradle.

Na obdobie 2020 – 2030 sa z inovačného fondu vyčlení približne 10 miliárd eur z aukcie emisných kvót v rámci systému EÚ na obchodovanie s emisiami. Okrem toho sa využijú nevyplatené príjmy predchodcu inovačného fondu, programu NER 300. Prvá výzva poskytne na rozsiahle projekty čistých technológií grantové financovanie vo výške 1 miliardy eur, ktoré im pomôže prekonať riziká spojené s komercializáciou a demonštráciou veľkého rozsahu. Táto podpora pomôže novým technológiám dostať sa na trh. V prípade sľubných projektov, ktoré ešte nie sú pripravené na uvedenie na trh, je vyčlenený samostatný rozpočet vo výške 8 miliónov eur na pomoc pri rozvoji projektov.

Výzva je otvorená pre projekty v oprávnených sektoroch zo všetkých členských štátov EÚ, Islandu a Nórska. Finančné prostriedky sa môžu použiť v spolupráci s inými iniciatívami financovania z verejných zdrojov, ako je štátna pomoc alebo iné programy financovania EÚ. Projekty sa budú hodnotiť podľa ich potenciálu zabrániť emisiám skleníkových plynov, podľa ich inovačnej schopnosti, finančnej a technickej vyspelosti a potenciálu rozšírenia a nákladovej efektívnosti. Uzávierka podávania žiadostí je 29. októbra 2020. Projekty možno prihlasovať cez portál EÚ na financovanie a verejné súťaže, na ktorom sú k dispozícii podrobnejšie informácie o celom postupe.

On-line: Agrodotácie na Slovensku

Vlastníci pozemkov si môžu na jednom mieste overiť, kto na ich pôdu poberal agrodotácie prostredníctvom takzvaných priamych podpôr. Rozšírené údaje o poľnohospodárskej pôde budú pomôckou aj pri uzatváraní nájomných zmlúv. Ide o výsledok dlhodobej spolupráce Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR a Úradu geodézie, kartografie a katastra (ÚGKK) SR.

Na mapovom portáli podľa MPRV pribudli tri nové agro vrstvy, a to hranice užívania ohraničujúce pozemky, na ktoré boli žiadané priame podpory s uvedením konkrétneho žiadateľa, ďalej obvyklá výška nájomného za užívanie poľnohospodárskej pôdy v katastrálnom území, ako aj bonitované pôdno-ekologické jednotky, ktoré vyjadrujú kvalitu a vyčísľujú produkčno-ekologický potenciál pôdy. Prostredníctvom niekoľkých krokov je možné zistiť nielen údaje o vlastníkovi pozemku, ale už aj to, či a aký subjekt na tento pozemok žiadal agrodotácie, za akú obvyklú výšku nájomného sa pozemky v danom katastri prenajímali a do akej bonitnej triedy samotný pozemok patrí. Mapový portál je prepojený s portálom Finstat, čo umožňuje rýchlo získať bližšie informácie o žiadateľovi, ktorý na vybraný pozemok poberá agrodotácie. Jedným klikom sa tak dá zistiť napríklad to, či na pozemku hospodári schránková firma či zadlžený poľnohospodár.

Na webovej stránke ÚGKK SR si po voľbe "mapový klient ZBGIS" kliknutím na farebný symbol vedľa poľa na vyhľadávanie môžete zmeniť tému na "kataster nehnuteľností". Kliknutím na ľavý bočný panel si ďalej zvolíte "vrstvy a podkladové mapy", následne "agro vrstvy" a po ich rozkliknutí je možné dostať sa k zoznamu vrstiev, ktoré si opäť aktivujete zaškrtnutím. K agro vrstvám sa dá dostať aj cez webovú stránku MPRV SR. Stačí kliknúť na tlačidlo "agromapy ZBGIS" v pravom bočnom paneli, ktoré priamo presmeruje na mapový portál. 

SR: Dočasná ochrana

V júni 2020 požiadalo na Slovenskú o poskytnutie dočasnej ochrany  87 podnikateľských subjektov, žiadosť o zrušenie ochrany podalo 16 firiem a jednému subjektu dočasnú ochranu zrušil súd. Podľa CRIF – Slovak Credit Bureau (CRIF SK) od 12. mája do konca júna 2020 dočasnú ochranu využíva celkovo už 162 podnikateľských subjektov.

Najväčšie spoločnosti z hľadiska dosahovaného obratu predstavujú topoľčianska nábytkárska spoločnosť Decodom a Nexis Fibers z Humenného, ktorá sa zaoberá výrobou umelých vlákien. Obe spoločnosti dosahujú obrat od 50 do 149,99 milióna eur. Najpočetnejšiu skupinu, ktorá požiadala o dočasnú ochranu v obidvoch mesiacoch, tvorí 45 firiem, ktoré sa venujú veľkoobchodu a maloobchodu a oprave motorových vozidiel a motocyklov, za ňou nasleduje 20 firiem z oblasti stavebníctva a rovnaký počet spoločností z oblasti priemyselnej výroby.  Najviac ich sídli v Bratislavskom kraji (53) a v Banskobystrickom kraji (29), najmenej žiadateľov o dočasnú ochranu sídli v Trenčianskom kraji (13) a v Trnavskom kraji (11).

Dočasná ochrana je určená podnikateľom, ktorí sa z dôvodu pandémie nového koronavírusu ocitli v zlej ekonomickej situácii. Pre žiadateľa o poskytnutie dočasnej ochrany to znamená viacero výhod, napríklad veritelia nemôžu podať návrh na vyhlásenie konkurzu a prerušuje sa konanie o veriteľskom návrhu na vyhlásenie konkurzu a ani podnikateľ nie je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Exekúcie začaté po 12. marci 2020 sa pri dočasnej ochrane prerušujú, nie je možné začať výkon záložného práva na majetok podnikateľa, podnikateľovi nemôže byť vypovedaná žiadna zmluva z omeškania podnikateľa s plnením. Ak o ukončenie dočasnej ochrany nepožiada podnikateľ skôr, alebo o jej zániku nerozhodne súd, dočasná ochrana podľa zákona zaniká 1. októbra, prípadne na konci roka 2020.

On-line: Digitálne vzdelávanie

Totálne zatvorenie škôl počas pandémie COVID-19 prinieslo slovenské školstvo do situácie, v ktorej sa doteraz nielen nikdy neocitlo, ale s akou ani nepočítalo. Napriek tomu väčšina učiteľov označila seba aj svoje školy v prieskume za viac pripravené ako nepripravené. 

Viaceré školy začali modernizovať svoje fungovanie už pred rokmi. Postupne prichádzali on-line žiacke knižky, elektronické tabule, no a v menšom množstve aj vzdelávací obsah určený pre digitálne prostredie. Prírodovední učitelia v prieskume Nadácie Dionýza Ilkoviča (jún 2020, 570 učiteľov prírodných vied zo základných a stredných škôl - učitelia matematiky, fyziky, informatiky a chémie) potvrdili svoju rýchlosť a vynaliezavosť v hľadaní spôsobu, ako učiť na diaľku: ¾ z nich dokázali funkčné on-line vyučovanie rozbehnúť do dvoch týždňov. Až 77 % učiteľov používalo na vyučovanie vlastnú techniku. Podobne 90 % učiteľov si vytváralo vlastný obsah, ktorý následne mohli používať aj iní kolegovia. Iba necelá štvrtina opýtaných využívala obsah od ministerstva školstva. Za najčastejšie používané nástroje na vyučovanie učitelia označili platformu Edupage a telekonferenčné nástroje Zoom, MS Teams či Skype. 

Celkovo 90 % učiteľov sa zhodlo, že on-line vyučovanie je pre nich oveľa náročnejšie ako klasická škola. Pritom 60 % nevidí veľký rozdiel v efektivite on-line vzdelávania a klasického vyučovania. Na to, aby mohli cez počítač plnohodnotne vzdelávať, potrebujú najmä počítačové zručnosti, technické vybavenie, dostatok času a tiež špeciálny obsah. Zároveň až 90 % z opýtaných si myslí, že by bolo dobré, aby sa on-line vzdelávanie vyučovalo na pedagogických fakultách. Potenciál on-line mimoškolskej činnosti vidí takmer ¾ opýtaných učiteľov. Viac ako 70 % však počas korony nedostalo žiadnu podporu na udržanie krúžkov v on-line prostredí. Podpora mimoškolských aktivít je na Slovensku dlhodobým problémom. Podľa 80 % učiteľov je mimoškolská činnosť podporovaná málo, väčšina tvrdí, že je podporovaná veľmi málo alebo vôbec.

EU: Formálna výzva pre Slovensko

Európska komisia vyzýva Slovensko, aby odstránilo obmedzenia pre maloobchodných predajcov potravín. Uvedené obmedzenia sú v rozpore s pravidlami Európskej únie týkajúcich sa voľného pohybu tovaru a slobody usadiť sa. 

Európska komisia (EK) sa rozhodla zaslať Slovensku formálnu výzvu, aby odstránilo obmedzenia v sektore maloobchodu potravín. Podľa EK vytvárajú slovenské opatrenia výhodnejšie marketingové podmienky pre domáce výrobky a obmedzujú slobodu maloobchodníkov rozhodovať o svojom sortimente a o usporiadaní predajnej plochy. Takéto opatrenia sú v rozpore s pravidlami EÚ týkajúcimi sa voľného pohybu tovaru a slobody usadiť sa a spôsobujú prekážky, ktoré sú zakázané podľa článkov 34 a 49 ZFEÚ, ako aj podľa smerníc o službách a o elektronickom obchode. 

Slovensko má teraz tri mesiace na reakciu. V opačnom prípade sa EK môže rozhodnúť, že vydá odôvodnené stanovisko. Komisia sa zároveň rozhodla uzatvoriť konanie o nesplnení povinnosti proti Rumunsku v súvislosti s jeho reštriktívnymi opatreniami týkajúcimi sa potravinárskych výrobkov, v rámci ktorých sa uprednostňovali domáce výrobky na úkor podobných dovezených. Po formálnej výzve EK a následnom dialógu s rumunskými orgánmi boli pravidlá týkajúce sa potravinového práva zmenené a obmedzenia voľného pohybu tovaru a slobody usadiť sa zrušené.

Auto: Bezpečnostné prvky

Nové technológie modernizujú aj automobily, pričom bezpečnosť by mala zostať vždy na prvom mieste. Bezpečnostné prvky a zavádzané technológie musia totiž chrániť všetkých cestujúcich. 

Každé vozidlo musí obsahovať aktívne aj pasívne bezpečnostné prvky, pretože havarijné poistenie vás pred nehodou neochráni. Určite ho však využijete pri riešení spôsobených škôd na automobile. Aktívne bezpečnostné prvky sú najmä moderné technológie ako je brzdový asistent, elektronický stabilizačný program alebo systém hľadania mŕtveho bodu. Aktívne prvky sú tie, ktoré zabraňujú, alebo predchádzajú dopravným nehodám. Bežne už dnes v autách nájdete napríklad: 

• ABS systém – predchádza zablokovaniu kôl pri brzdení, čím v núdzovej situácii udržuje auto ovládateľné. 
• BAS systém – brzdový asistent, ktorý zaisťuje rýchlosť a zošliapnutie brzdového pedálu, pričom potom reaguje na kritickú situáciu a dokáže skrátiť brzdnú dráhu až o celých 20 %. 
• BLIS systém – systém hľadania mŕtveho bodu vodiča upozorňuje na vozidlá alebo ľudí v miestach, ktoré sám nevidí. 

Okrem nich sa v nových vozidlách často nachádza aj adaptívny tempomat, ktorý udržuje vodičom zvolenú rýchlosť a bezpečnú vzdialenosť od vozidiel pred ním, multikolízna brzda, ktorá v prípade nehody auto zastaví bez stlačenia brzdy alebo systém detekcie únavy vodiča. 

Bežné pasívne bezpečnostné prvky sú najmä bezpečnostné pásy a airbagy. Bezpečnostný pás používajte vždy, aj keď idete autom len pár metrov. Aby ste nezabudli, pri nezapnutom bezpečnostnom páse bude v aute svietiť signalizácia, ktorá sa nevypne, dokiaľ si pás nezapnete.  Airbagy sú zabudované do volantu, palubnej dosky a ďalších častí interiéru. Ich primárnym účelom je ochrániť hlavu a trup pri náraze. Bez použitia bezpečnostných pásov, ale svoju účinnosť strácajú, preto idú oba tieto bezpečnostné prvky ruka v ruke.