EU: Nové projekty Erasmus+

Európska komisia navrhla financovanie piatich nových platforiem centier odbornej kvality s cieľom uspokojiť potreby inovatívneho, inkluzívneho a udržateľného hospodárstva. Platformy, ktoré sú financované prostredníctvom programu Erasmus +, každý s maximálnym rozpočtom 4 milióny EUR, budú aktívne v odvetviach: ekologické inovácie a ekologizácia miest, mikroelektronika a sektor nábytku a dreva. Budú tiež podporovať hlavné európske priority ako digitálne a zelené prechody, udržateľný rast a sociálna spravodlivosť a začlenenie. 

Päť z novo vybratých platforiem odbornej prípravy zahŕňa 167 partnerských organizácií zo 17 členských štátov a 4 ďalších krajín zúčastňujúcich sa na programe Erasmus +. Vybrané projekty sa zamerajú na rozvoj ekosystémov zručností, zvýšenie ich kvality a prispôsobivosti prostredníctvom rozvoja inovatívnych učebných osnov a metodík výučby. Reagujú na meniaci sa trh práce a sú v súlade s prioritami európskeho programu zručností a návrhom Eruópskej komisie na odporúčanie Rady o odbornom vzdelávaní a príprave pre udržateľnú konkurencieschopnosť, sociálnu spravodlivosť a odolnosť predložené 1. júla.

Výzva Erasmus + na zriadenie platformy CoVE v roku 2020 sa stretla s veľmi vysokým záujmom: 55 projektových žiadostí, pričom o financovanie požiadalo vyše 1.300 partnerských organizácií zo všetkých 27 členských štátov a 25 nečlenských krajín EÚ.

Aktuálne: Superodpočet na výskum a vývoj

V daňových priznaniach podaných do 31. marca t.r. si superodpočet na výskum a vývoj uplatnilo 161 subjektov. Podľa analýzy CRIF – Slovak Credit Bureau na základe zoznamu subjektov zverejneného 22. júna 2020 spolu čerpali takmer 40 miliónov eur, na dani z príjmov tak ušetrili vyše 8 miliónov eur. 

Minulý rok priniesol opäť pozitívnu zmenu v odpočte nákladov na výskum a vývoj, a to zvýšenie sadzby zo 100 % na 150 %. Firmy si tak v daňových priznaniach za rok 2019 mohli v rámci superodpočtu prvýkrát zo svojho výsledného daňového základu odpočítať 1,5-násobok všetkých svojich nákladov, ktoré na vývoj a výskum v roku 2019 vynaložili. A odpočet mohli ešte navýšiť o 100 % kladného rozdielu medzi priemerom úhrnu výdavkov vynaložených v dvoch bezprostredne predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach, ako tomu bolo už aj v predchádzajúcom roku. To všetko za predpokladu, že na tieto aktivity nevyužívali dotačné prostriedky z iného verejného zdroja (domáceho alebo európskeho). Počet subjektov je úplne porovnateľný s rovnakým zoznamom za rok 2018, kedy čerpalo superodpočet 160 subjektov. Z nich však v tom tohtoročnom ešte chýba 76 subjektov. Naopak, prvý zoznam za rok 2019 poukázal na 56 nových subjektov, ktoré využili možnosť daňovej úľavy v podobe až 150-percentného superodpočtu. Analýza je preto zameraná na hodnotenie priebežných výsledkov roka 2019 v kontexte s finálnymi výsledkami roka 2018 pre prípadné odhalenie významných štrukturálnych zmien po zvýšení sadzby superodpočtu. 

O štátnu podporu výskumu a vývoja formou superodpočtu sa najviac uchádzali priemyselné podniky a subjekty IT sektora. IT sektor sa podieľa na počte subjektov aj na objeme superodpočtu okolo 30 %. Priemyselné podniky majú v oboch parametroch vyššie zastúpenie, ale ich podiel v počte nedosahuje polovicu (46 %), kým podiel v objeme čerpaného superodpočtu je nadpolovičný. Priebežné výsledky naznačujú zaostávanie sekcie Priemyselnej výroby oproti roku 2018 v sume superodpočtu (podiel klesol z takmer 80 % na necelých 62 %) pri zachovaní podielu v počte subjektov uplatňujúcich si túto daňovú úľavu. Predpokladáme však, že ide len o jav dočasný, ako to bolo aj v minulých rokoch, nakoľko tradiční najväčší využívatelia superodpočtu v priemysle sa objavujú až v zoznamoch s odkladom daňových priznaní. Aj rebríček TOP 10 superodpočtov úplne ovládli tieto dve sekcie národnej ekonomiky v pomere šesť priemyselných podnikov a štyri IT subjekty, všetky s výškou superodpočtu nad 1 mil. eur. 

V štruktúre subjektov podľa krajov SR nie sú podstatné zmeny oproti roku 2018, mierne si zatiaľ polepšil Banskobystrický kraj, čiastočne na úkor Žilinského a Bratislavského kraja. Necelá tretina subjektov, ktoré v roku 2019 čerpali superodpočet, však naďalej pochádza z Bratislavského kraja. Subjekty vo vlastníctve tuzemských osôb si udržiavajú aj v roku 2019 podiel tesne nad 70 % a nemení sa zatiaľ ani zastúpenie mikropodnikov: subjekty do 10 zamestnancov tvoria takmer štvrtinu a subjekty s obratom do 2 mil. eur viac ako 40 %. 

V prvom zozname uplatnených superodpočtov sa nachádza 56 nováčikov, ktorí si spoločne uplatnili takmer 5,8 mil. eur. Medzi nimi majú priemyselné podniky polovičný podiel na počte subjektov aj na objeme čerpaného superodpočtu. Pozícia IT sektoru je o niečo slabšia ako v zozname všetkých využívateľov superodpočtu: 22 % nováčikov čerpá 25 % nových superodpočtov. Tretí najväčší podiel na počte nových subjektov patrí sekcii odborných, vedeckých a technických činností, ale v objeme čerpaného superodpočtu je úspešnejšie stavebníctvo. Podiel mikropodnikov medzi nováčikmi je významnejší ako v zozname všetkých využívateľov superodpočtu: viac ako polovica z nich má obrat do 2 mil. eur a viac ako štvrtina zamestnáva do 10 zamestnancov.

Trend: Na smart televíziách najvyužívanejší YouTube

Medzi používateľmi televízie s internetom pribudlo najviac divákov streamovacej služby Netflixe (150 % nárast oproti minulému roku). Slováci sú v oblasti televíznych technológií taktiež informovanejší ako minulý rok a s pojmom HbbTV (hybridná televízia, funkcia tiež známa pod názvom "červené tlačidlo") sa už stretla skoro polovica. 

Podľa prieskumu Nielsen Admosphere Slovakia (online zber, 500 respondentov z internetovej populácie Slovenského národného panela starších než 15 rokov) televíziu s internetovým pripojením, ktorá je základom na využívanie smart funkcií vrátane HbbTV, vlastnia obdobne ako minulý rok dve tretiny slovenskej internetovej populácie. Vzrástla však frekvencia využívania smart funkcií a to tak, že skoro každý deň ich využíva 38 % vlastníkov smart TV. Tento nárast vo výške 8 percentných bodov bol kompenzovaný takmer identickým poklesom respondentov, ktorí smart funkcie využívajú na týždennej báze. Používateľov, ktorí smart funkcie na svojej televízií vôbec nepoužívajú, je momentálne iba 11 %. U respondentov, ktorí využívajú smart TV funkcie a aplikácie aspoň niekedy, stále suverénne vedie YouTube (82 %), na druhom mieste sa umiestnil internetový prehliadač, ktorý zaznamenal mierny pokles o 6 percentných bodov na 40 %. Podstatný nárast bol však evidovaný pri Netflixe, ktorého popularita sa u používateľov smart funkcií na televízoroch zvýšila viac než dvojnásobne, z 11 % na 27 %. Z celej internetovej populácie to (aj v minuloročných číslach) predstavuje 16 % používateľov.

Na rozdiel od minulého roku, kedy bola s pojmom HbbTV oboznámená len zhruba jedna tretina respondentov, tento rok došlo k nárastu povedomia na 45 %, teda o viac než polovicu. O niečo lepšie informovaní sú, rovnako ako po minulé roky, muži než ženy. Rovnako stúpol aj počet opytovaných, ktorí túto službu aktívne využívajú, a to trojnásobne (z 5 % na 15 %). Za najviac prínosnú funkciu HbbTV považujú internetoví Slováci (ktorí v predchádzajúcej otázke deklarovali, že vedia, čo je HbbTV) prístup do video archívu jednotlivých relácií televíznych staníc (52 %). Podobné percento respondentov (48 %) hodnotí ako prínosný a pohodlnejší prístup k internetovému obsahu a online službám televíznych staníc. Na treťom mieste je ponuka video obsahu prispôsobeného preferenciám používateľa, akými sú zoznamy odporúčaných videí a podobne - tie považuje za prínosné 25 % opytovaných. Zhruba na rovnakej úrovni potom hodnotia respondenti ako prínosné túto trojicu služieb: personalizované služby, ktoré využívajú najrôznejšie informácie o divákovi, napríklad predpoveď počasia alebo dopravné informácie vychádzajúce z polohy zariadenia (23 %); exkluzívny obsah, ktorý doplňuje a rozširuje klasické televízne vysielanie (23 %) a interaktívne služby umožňujúce okamžitú reakciu (napríklad zapojenie sa do televíznych diskusií, možnosť uzavretia live stávok a podobne; 20 %).

EU: Liečba COVID-19

Európska komisia podpísala zmluvu s farmaceutickou spoločnosťou Gilead, ktorou chce zabezpečiť liečebné dávky Veklury (obchodný názov pre remdezivir). Ide o prvý liek povolený na úrovni Európskej únie (EÚ) na liečbu ochorenia COVID-19. 

Zmluva vo výške 63 miliónov EUR bude financovaná nástrojom núdzovej podpory. Tým sa zabezpečí liečba približne 30.000 pacientov, ktorí vykazujú závažné symptómy ochorenia COVID-19. Pomôže to pokryť súčasné potreby v priebehu niekoľkých nasledujúcich mesiacov, pričom sa zabezpečí spravodlivé rozdelenie na úrovni EÚ na základe alokačného kľúča. Takisto sa pritom zohľadní odporúčanie Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb. Komisia v súčasnosti pripravuje aj spoločné obstarávanie na ďalšie dodávky lieku, ktoré by mali od októbra pokryť dodatočné potreby a zásoby. 

Remdezivir je terapeutikum proti ochoreniu COVID-19 určené dospelým a dospievajúcim vo veku od 12 rokov, u ktorých nastal zápal pľúc a ktorých stav si vyžaduje podpornú liečbu kyslíkom. Žiadosť o povolenie na uvedenie na trh bola 8. júna predložená Európskej agentúre pre lieky (EMA). Odporúčanie agentúry EMA podporili členské štáty prostredníctvom Stáleho výboru pre lieky na humánne použitie. Hoci je liek v EÚ povolený, v záujme zaistenia bezpečnosti je predmetom ďalšieho monitorovania. Spoločnosť Gilead bola takisto požiadaná, aby do decembra 2020 predložila agentúre EMA záverečné správy o štúdiách remdeziviru. Tieto správy sú súčasťou podmienok, ktoré musia byť splnené, aby podmienečné povolenie na uvedenie na trh mohlo byť zmenené na úplné povolenie na uvedenie na trh. Na dokončenie tohto procesu majú byť do augusta 2020 predložené ďalšie údaje o účinnosti a bezpečnosti lieku.

Upozorňujeme: Varovania SOI

Slovenská obchodná inšpekcia (SOI) zaznamenala zvýšený nárast podaní proti internetovej galérii www.sunsea.sk. Zároveň upozorňuje na zvýšenú opatrnosť pri uzatváraní zmluvy alebo zasielaní žiadosti o registráciu subjektu CENTRÁLNY REGISTER DLŽNÍKOV s.r.o. (CERD ako aj zmluvy so spoločnosťou GLOBAL GROUP c/o REVERSE LOGISTIC, DISCOUNT CLUB.

Prevádzkovateľ internetovej stránky sunsea.sk MILLPARKS s.r.o. ju označuje za Slovenskú nákupnú internetovú galériu, prostredníctvom ktorej sprostredkováva záujemcom (kupujúcim) obchody s predávajúcim. Po uskutočnení objednávky a jej následnom zaplatení však nie je tovar spotrebiteľovi doručený a s predávajúcim nie je možné komunikovať žiadnym zo spôsobov uvedených na stránke internetového obchodu. 

Podľa informácii Národnej banky Slovenska CERD nie je evidovaný ako oficiálny register, ktorý eviduje a spracúva údaje o klientoch, ich úverových záväzkoch a platobnej disciplíne podľa platných právnych predpisov Slovenskej republiky. Výpis z registra dlžníkov, ktorý vydáva CERD a vyberá zaň poplatky, tak nie je pre finančné inštitúcie relevantný. Napriek prísľubu bezplatnej registrácie aj napriek tomu, že služby CERD nevyužívali, boli viacerým osobám vystavené faktúry vo výške 500 EUR na úhradu za poskytnuté služby. CERD ako poskytovateľ služby má sídlo na území mimo Slovenskej republiky. Osoby, ktoré sa cítia, alebo boli danou spoločnosťou poškodené, by mali kontaktovať orgány činné v trestnom konaní, alebo sa s návrhom obrátiť na príslušný súd.

Európske spotrebiteľské centrum v SR tiež upozornilo na Zľavový klub alebo nákup prostredníctvom inzercie v novinách a časopisoch. V inzercii sa ponúkajú rôzne druhy výrobkov (magnetické vložky, krémy, naslúchadlá a iné), pričom nie je jasné, kto je predávajúcim týchto výrobkov. Na stránke inzercie sa nachádza len odkaz na podmienky na internete a telefonické čísla. Spotrebiteľom sa odporúča riadne zvážiť vykonanie telefonátu a objednávky, prípadne uzatvorenia zmluvy s vyššie uvedenou spoločnosťou.

Aktuálne: Povinnosť pripájania kvalifikovanej elektronickej časovej pečiatky

Od 1. júla 2020 je orgán verejnej moci povinný na základe novely zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) pripájať časovú pečiatku ku každému doručenému elektronickému podaniu, ktoré ju neobsahuje.

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie vydalo Metodické usmernenie k § 23 ods. 8 zákona o e-Governmente. Pojednáva o povinnosti pripájania kvalifikovanej elektronickej časovej pečiatky zahŕňajúcej objekt autorizácie ku všetkým prijatým elektronickým podaniam, ktoré sú autorizované kvalifikovaným elektronickým podpisom (KEP) alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou a ktoré neobsahujú kvalifikovanú elektronickú časovú pečiatku. Povinnosť pridávania pečiatky bola zavedená z dôvodu zabezpečenia dlhodobej overiteľnosti autorizácie podaní, úspory finančných prostriedkov a času napr. pre subjekty, ktoré časovou pečiatkou nedisponujú.

Každý orgán verejnej moci, ktorý používa centrálnu elektronickú podateľňu, si už plní povinnosť pripájať časovú pečiatku k podaniam, ku ktorým nie je pripojená, nakoľko centrálna elektronická podateľňa pripája časové pečiatky k podaniam automaticky. Časové pečiatky sú v súčasnosti pripájané k elektronickým podaniam v internej evidencii centrálnej elektronickej podateľne a využívajú sa na účely zaslania výsledku overenia autorizácie orgánu verejnej moci obsahujúcemu aj informáciu o čase z pripojenej časovej pečiatky. Priame zahrnutie časových pečiatok z internej evidencie centrálnej elektronickej podateľne aj do elektronických podaní ukladaných do elektronických schránok orgánov verejnej moci sa plánuje zrealizovať v neskoršom období.

EU: Partnerstvá medzi regiónmi

Európska komisia zverejnila výzvu na vyjadrenie záujmu o tematické partnerstvá na vedenie medziregionálnych inovatívnych projektov zameraných na podporu reakčnej schopnosti a oživenia hospodárstva v nadväznosti na pandémiu koronavírusu. Cieľom je pomôcť regiónom využiť príležitosti vyplývajúce z krízy, vybudovať si odolnosť a pri oživení najpostihnutejších odvetví, ako zdravotníctvo a cestovný ruch, vychádzať zo zelenej a digitálnej transformácie.

Európska komisia sa snaží získať vyjadrenie záujmu nadnárodných partnerstiev regionálnych orgánov a iných zainteresovaných strán, akými sú univerzity, výskumné centrá, podnikateľské klastre a malé a stredné podniky, ktoré sú ochotné viesť medziregionálne inovatívne partnerstvá zamerané na uľahčenie komercializácie a rozšírenie medziregionálnych inovatívnych projektov a na stimulovanie podnikateľských investícií. 

V rámci výzvy sa podporia medziregionálne partnerstvá v štyroch tematických oblastiach. Prvé partnerstvo pre vývoj zdravotníckeho hodnotového reťazca sa zameriava na oblasť liekov alebo zdravotníckych pomôcok určených na boj proti koronavírusu na akejkoľvek úrovni hodnotového reťazca, t. j. počnúc návrhom až po distribúciu. Druhé partnerstvo v oblasti bezpečnosti a nakladania so zdravotníckym odpadom je spojené s témou obehového hospodárstva v oblasti zdravia. Tretie partnerstvo sa týka projektov, ktoré podporujú udržateľný a digitálny cestovný ruch. Štvrté partnerstvo sa zameriava na rozvoj vodíkových technológií v regiónoch s vysokými emisiami uhlíka, a to napríklad prostredníctvom konverzie existujúcich uhoľných baní, taviarní alebo výrobných zariadení.

Do konca roka 2021 by každé vybrané partnerstvo malo mať stanovený súbor opatrení na urýchlenie zavádzania inovácií, komercializácie a rozšírenia medziregionálnych investičných projektov. Vybrané partnerstvá by mali dovtedy preskúmať finančné a právne prekážky komercializácie a rozšírenia a mali by rozvinúť spoluprácu s inými programami a iniciatívami EÚ. Okrem toho budú musieť v rámci vybraných akcií spolupracovať s už existujúcimi partnerstvami v iných oblastiach, na ktoré sa vzťahujú tri tematické platformy inteligentnej špecializácie.

Výzva: Podpora regionálnej a multikultúrnej výchovy

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky vyčlenilo 48 tisíc eur na financovanie rozvojových projektov v programe Podpora regionálnej a multikultúrnej výchovy žiakov patriacich k národnostným menšinám 2020.

Účelové finančné prostriedky sa poskytujú na základe § 4d zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov. Prioritnou oblasťou podpory sú aktivity prispievajúce k vzájomnému spoznávaniu, multikultúrnemu dialógu, odbúravaniu predsudkov voči iným a podpore regionálneho vzdelávania. 

Vyplnenú žiadosť predkladá zriaďovateľ školy do 7. septembra 2020 príslušnému odboru školstva okresného úradu v sídle kraja. Žiadosť je potrebné na obálke označiť Podpora regionálnej a multikultúrnej výchovy žiakov patriacich k národnostným menšinám 2020. Pre podanie žiadosti je rozhodujúci dátum na poštovej pečiatke. Žiadosti, ktoré spĺňajú požadované kritériá, zašle príslušný odbor školstva okresného úradu v sídle kraja sekcii národnostného a inkluzívneho vzdelávania ministerstva v lehote do 16. septembra 2020.

Trend: Fairtrade

Aj na Slovensku rastie predaj tovaru s certifikáciou Fairtrade. V minulom roku sa tu predalo najviac  fairtradového kakaa. Takmer o polovicu vzrástol aj objem predanej fairtradovej kávy. Skokanom roka je bavlna s najvyšším percentuálnym medziročným nárastom. 

Podľa  Fairtrade Česko a Slovensko rastúci predaj prináša väčšiu podporu pre pestovateľov týchto surovín v krajinách Afriky, Ázie a Latinskej Ameriky. Len za fairtradový tovar predaný v SR dostali vlani okrem ceny, ktorá skutočne pokrýva náklady ich práce, tiež fairtradový príplatok vyše 320.000 eur. Po vypuknutí pandémie ochorenia COVID-19 Fairtrade International umožnila flexibilnejšie nakladanie s fairtradovým príplatkom. Do konca septembra 2020 majú družstvá väčšiu voľnosť v rozhodovaní, akým spôsobom fairtradový príplatok využijú. Časť príplatku tak môžu vyplácať aj priamo pestovateľom. Za fairtradové produkty, ktoré si vlani kúpili slovenskí zákazníci, získali družstvá farmárov v Afrike, Ázii a Latinskej Amerike na fairtradovom príplatku celkovo vyše 324.000 eur, teda o približne dve tretiny viac ako v roku 2018.

Fairtradovej kávy, ktorá je zrejme najznámejšou fairtradovou surovinou, sa vlani na slovenskom trhu predalo 310 ton, teda o 43 % viac ako v roku 2018. Ide o hmotnosť nepražených zŕn, ktorá zodpovedá asi 249 tonám praženej zrnkovej kávy. Z tohto množstva fairtradovej kávy by sa dalo pripraviť vyše 29 miliónov šálok espressa. To znamená, že každý obyvateľ SR vypil vlani päť a pol šálky fairtradovej kávy. Vo vzťahu k celkovej spotrebe kávy v SR podľa Štatistického úradu SR je podiel fairtradovej kávy 1,48 %, v roku 2018 to bolo asi 1,17 %. O 58 % vzrástla v roku 2019 na slovenskom trhu spotreba fairtradového kakaa, predalo sa ho celkovo 1019 ton, prevažne vo forme čokolády a cukroviniek.

Známka Fairtrade označuje výrobky, ktoré spĺňajú sociálne, ekonomické a environmentálne štandardy nastavené medzinárodnou organizáciou Fairtrade International. Zákazníkov informuje o tom, že pestovatelia dostali za svoju prácu spravodlivú a stabilnú výkupnú cenu, ktorá pokrýva náklady na udržateľné pestovanie. Nákupom výrobkov Fairtrade zákazníci prispievajú k zlepšovaniu životných podmienok drobných pestovateľov v krajinách globálneho juhu (tzv. rozvojových krajinách). Okrem zodpovedajúcej výkupnej ceny dostávajú pestovatelia zapojení do systému Fairtrade ešte príplatok, ktorý môžu použiť na investície do rozvoja svojich fariem a svojich komunít.

Aktuálne: Pitný režim Slovákov

Pandémia koronavírusu zmenila najviac nakupovanie potravín (zmenu potvrdzuje 69 % Slovákov), organizáciu času počas dňa (66 %), čas strávený s deťmi (61 %) a logicky na to naviazaný spôsob trávenia voľného času. Zásadnou zmenou neprešiel náš stravovací režim (deklaruje 58 % Slovákov), spánok (68 %), nealko pitný režim (80 %) a dokonca sa výrazne nezmenila ani konzumácia alkoholu (82 %). Nealko nápojov začalo piť viac až 46 % opýtaných a 53 % Slovákov pilo menej alkoholu (z tých, u ktorých k zmene došlo). 

Polovica z ľudí, ktorí zostali doma (home office, OČR, povinné pracovné voľno) deklaruje zmenu nealko pitného režimu smerom k lepšiemu. Väčšina ľudí deklaruje, že má vybudované návyky ohľadom dodržiavania správneho pitného režimu. Tvrdí to 68 % Slovákov oproti 31 %, ktorý stabilný režim nemajú. Za pádny argument rátajú fľašu (56 %) či džbán na stole (26 %). Len 15 % opýtaných Slovákov si reálne počíta množstvo vypitých tekutín počas dňa. V sledovaní pitného režimu sú na seba kritickejšie či náročnejšie ženy oproti mužom. Až 14 % žien oproti 4 % mužov hodnotí, že pijú celkovo málo. Takmer zhodné percento žien (9 a 10 %) hodnotí, že nemali správny nealko pitný režim ani počas korona krízy, ani pred ňou. Mužov, ktorí hodnotia svoj pitný nealko režim kriticky, sú 3 % (počas korona krízy aj pred ňou). Kým v kategórii dospelých s deťmi svoj pitný režim kontroluje a dodržiava 65 % Slovákov, u svojich detí sú dôslednejší a pitný režim sledujú lepšie (až v 84 % prípadov). Jednoduchšie je pre dospelých dodržiavať pitný režim v práci ako doma. 

Za najdôveryhodnejší zdroj informácií súvisiacich s pitným režimom ľudia považujú lekárov (52 %) či odborníkov na zdravú výživu (40 %). „Veľa ľudí si už našťastie uvedomuje, že na dobrú radu je potrebné oslovovať odborníkov. Problémom však je, že pitnému režimu klienti nedávajú tak veľký význam ako tomu, čo majú jesť“, hodnotí MUDr. Boris Bajer. Naopak, najmenej dôveryhodnými zdrojmi sú influenceri a známe osobnosti (67 % im nedôveruje), alternatívne weby (58 %) či sociálne siete (60 %). Pitie minerálnych a pramenitých vôd je u Slovákov podporené viacerými názormi a dôvodmi. Až 86 % sa pre ne rozhodne, pretože sú presvedčení o ich blahodarnom vplyve na zdravie i organizmus. Ich pitie sa hodí ku každej príležitosti pre 84 % opýtaných a rovnaké percento ich berie ako dobrý prostriedok na uhasenie smädu. Pre 75 % Slovákov sú dôležité ich minerály a rovnako ich pijú tiež preto, že sú čisté a prírodné. Pre 61 % opýtaných sú pramenité a minerálne vody zdrojom energie a 59 % Slovákov ich pije aj kvôli pretráveniu. Podľa MUDr. Borisa Bajera majú minerálne a pramenité vody svoje miesto v našej zdravej životospráve: „Pramenité a minerálne vody vo všeobecnosti podporujú správne fungovanie nášho organizmu – viaceré funkcie, ako aj individuálne potreby. Každý človek by mal vo svojom pitnom režime zvážiť ich správne množstvo a skladbu podľa zdravotného stavu či aktuálnej potreby.“

Pieskum ktorý pre spoločnosť BUDIŠ realizovala agentúra 2muse (na reprezentatívnej vzorke 500 respondentov v čase od 22.5. do 26.5.2020) ukázal aj niekoľko demografických zaujímavostí. Z hľadiska veku sa významne odlišujú ľudia na 56 rokov v pití troch druhov nápojov. Až 72 % starších ľudí nikdy nepije energetické nápoje, 53 % nepije vodu so sirupom, 43 % sýtené sladené limonády. Naproti tomu, mladšie ročníky si doprajú z týchto nápojov viac a nikdy ich nepijú v nasledujúcich percentuálnych hodnotách: energetické nápoje 60 %, voda so sirupom 36 %, sýtené sladené limonády 26 %. Ak sa na tieto nápoje pozrieme z hľadiska pohlavia, ženy si na ich konzumáciu dávajú väčší pozor ako muži. Ženy nikdy nepijú energetické nápoje v 68 % prípadov (muži 53 %), vodu so sirupom v 42 % prípadov (muži 30 %) a sýtené sladené limonády nikdy nepije 32 % opýtaných žien (muži 20 %). Slováci sa začínajú pri kúpe balených vôd rozhodovať aj na základe ekologických argumentov. Pre 64 % je dôležité, aby obal balenej vody bol 100 % recyklovateľný. Pre 56 % je zasa dôležité, aby bol obal už vyrobený z recyklovaného materiálu. Dôležité je, aby sa ekologická alternatíva obalu nepremietla do ceny produktu. Deklarovalo to 52 % opýtaných. 

EU: Nová stratégia pre bezpečnostnú úniu

V posledných rokoch sa vynorili nové, čoraz zložitejšie cezhraničné a medziodvetvové bezpečnostné hrozby, ktoré zdôraznili potrebu užšej spolupráce v oblasti bezpečnosti na všetkých úrovniach. Európska bezpečnosť sa dostala do stredobodu pozornosti aj v dôsledku krízy spôsobenej koronavírusom, ktorá preverila odolnosť európskej kritickej infraštruktúry, pripravenosť na krízu a systémy krízového riadenia.

Európska komisia predložila novú stratégiu EÚ pre bezpečnostnú úniu na obdobie 2020 – 2025. Zameriava sa v nej na prioritné oblasti, v ktorých môže EÚ priniesť pridanú hodnotu pri podpore úsilia členských štátov o zaistenie bezpečnosti pre všetkých obyvateľov Európy. Stratégia pokrýva rôzne oblasti od boja proti terorizmu a organizovanej trestnej činnosti, cez predchádzanie hybridným hrozbám a ich odhaľovanie či zvyšovanie odolnosti našej kritickej infraštruktúry až po propagáciu kybernetickej bezpečnosti a podporu výskumu a inovácie. Stanovujú sa v nej nástroje a opatrenia, na ktorých bude potrebné v nasledujúcich piatich rokoch pracovať, aby sa zaistila bezpečnosť v našom fyzickom a digitálnom prostredí.

V stratégii sú stanovené 4 strategické priority, ktoré si budú vyžadovať opatrenia na úrovni EÚ:

1. Nadčasové bezpečnostné prostredie

Komisia predloží nové pravidlá EÚ ochrany a odolnosti kritickej infraštruktúry, či už fyzickej alebo digitálnej. Do konca roka by mala dokončiť revíziu smernice o sieťovej a informačnej bezpečnosti (základného európskeho predpisu o kybernetickej bezpečnosti) a načrtnúť strategické priority v oblasti kybernetickej bezpečnosti. Komisia poukázala na potrebu zriadiť spoločnú kybernetickú jednotku ako platformu pre štruktúrovanú a koordinovanú spoluprácu. V neposlednom rade by mala EÚ pokračovať v budovaní a udržiavaní silných medzinárodných partnerstiev, aby mohla naďalej predchádzať kybernetickým útokom, odrádzať od nich a reagovať na ne a zároveň presadzovať normy EÚ s cieľom zvýšiť kybernetickú bezpečnosť partnerských krajín.

2. Riešenie vyvíjajúcich sa hrozieb

Malvér a krádež dát sú na vzostupe. Komisia zabezpečí, aby existujúce pravidlá EÚ v oblasti boja proti počítačovej kriminalite spĺňali svoj účel a aby boli správne vykonávané a preskúma opatrenia proti krádeži totožnosti. Komisia sa bude zaoberať opatreniami na posilnenie kapacít v oblasti presadzovania práva pri digitálnom vyšetrovaní a zabezpečí, aby boli k dispozícii primerané nástroje, techniky a zručnosti. Súčasťou bezpečnostnej politiky by sa tak stali umelá inteligencia, veľké dáta a vysokovýkonná výpočtová technika. Komisia predkladá aj stratégiu účinnejšieho boja proti sexuálnemu zneužívaniu detí online. Dôležitým prvkom stratégie bezpečnostnej únie je boj proti hybridným hrozbám. Komisia a vysoký predstaviteľ budú naďalej spoločne pokračovať v tejto činnosti v úzkej spolupráci so strategickými partnermi, najmä s NATO a G7.

3. Ochrana Európanov pred terorizmom a organizovanou trestnou činnosťou

Za organizovanú trestnú činnosť platia vysokú cenu nielen jej obete, ale aj hospodárstvo, pričom sa odhaduje, že každý rok dochádza k strate 218 až 282 miliárd EUR. Ku kľúčovým opatreniam patrí agenda boja proti organizovanej trestnej činnosti vrátane obchodovania s ľuďmi. Viac ako tretina organizovaných zločineckých skupín pôsobiacich v EÚ je zapojená do obchodovania s nelegálnymi drogami. Komisia predkladá novú agendu v oblasti drog, ktorej cieľom je posilniť úsilie v oblasti znižovania dopytu po drogách a ich ponuky a posilniť spoluprácu s externými partnermi. Organizované zločinecké skupiny a teroristi sú kľúčovými aktérmi aj v obchodovaní s nelegálnymi strelnými zbraňami. Komisia predstavuje nový akčný plán EÚ na boj proti obchodovaniu so strelnými zbraňami. Preskúma súčasný rámec upravujúci zaisťovanie majetku z trestnej činnosti, aby sa trestná činnosť nevyplácala. Komisia čoskoro predloží nový akčný plán EÚ proti prevádzačstvu migrantov, v ktorom sa zameria na boj proti zločineckým sieťam, posilnenie spolupráce a podporu pri presadzovaní práva.

4. Pevný európsky bezpečnostný ekosystém

EÚ bude prispievať k podpore spolupráce a zdieľaniu informácií s cieľom bojovať proti trestnej činnosti a presadzovať spravodlivosť. Medzi kľúčové opatrenia patrí posilnenie mandátu Europolu a ďalší rozvoj Eurojustu, čo umožní lepšie prepojiť justičné orgány s orgánmi presadzovania práva. Kľúčová je aj spolupráca s partnermi mimo EÚ zameraná na získavanie informácií a dôkazov. Posilní sa aj spolupráca s Interpolom. Účinnými nástrojmi na boj proti hrozbám a predvídanie rizík a príležitostí sú výskum a inovácie. V rámci revízie mandátu Europolu komisia posúdi možnosť vytvorenia európskeho inovačného centra pre vnútornú bezpečnosť. Pri potláčaní kybernetických útokov zohráva svoju úlohu okrem ochrany, ktorú zabezpečujú poskytovatelia služieb, aj uvedomovanie si rizík počítačovej kriminality a základné zručnosti, ako sa pred nimi chrániť. Európsky program v oblasti zručností, prijatý 1. júla 2020, podporuje celoživotné získavanie zručností, a to aj v oblasti bezpečnosti.

Trend: Vodík ako energonosič budúcnosti

Vodík má z dlhodobého hľadiska pre Slovensko obrovský potenciál. Podľa vicepremiéra a ministra hospodárstva Richarda Sulíka je na čase prestať podporovať uhlie ako zdroj energie a začať sa orientovať na vodíkové technológie. Vodíkové technológie sú na začiatku svojho cyklu a ich odpadovým produktom je len voda. Tým by sa mohlo Slovensko priblížiť požadovaným cieľom Európskej komisie do roku 2050 o uhlíkovej neutralite.

Podpora vodíka nemá byť na úkor elektromobility. „Nikto nejde zakazovať elektrické autá a nabíjačky, práve naopak. Chceme súťaž konceptov. Nech firmy súťažia a čo bude najlepšie, čo sa presadí, to budeme používať“, uviedol Richard Sulík. „Budúcnosť automobilového priemyslu vidíme v synergii medzi elektromobilmi a vodíkovými autami. Batériové autá sú vhodnejšie na kratšie a vodíkové na dlhšie vzdialenosti. Technické výhody vodíka sa teda zatiaľ ukazujú skôr v ťažšej a dlhšej doprave", doplnil Ján Weiterschutz z Národnej vodíkovej asociácie Slovenska. Rezort hospodárstva je pripravený podporiť vodíkové technológie v oblasti vedy a výskumu, priemyslu, mobility aj legislatívy. V Košiciach by malo byť napríklad zriadené výskumné vodíkové centrum s celoslovenskou pôsobnosťou. 

Európska komisia predložila nedávno novú vodíkovú stratégiu Európskej únie (EÚ). Členské štáty však musia do tejto technológie investovať čím skôr, ak chcú dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050. Dôvodom je totiž fakt, že energetický investičný cyklus pri vodíku trvá viac ako 25 rokov. Vodík by mohol pokryť už do roku 2030 až 24 % celosvetového dopytu po energiách a jeho predaj by mal priniesť až 630 miliárd eur ročne. S investíciami a plánovaním treba v EÚ začať už teraz. Od čistej vodíkovej technológie totiž závisí budúcnosť životného prostredia a priemyslu únie.

Slovensko chce potenciál vodíka využiť aj na budúcoročnej svetovej výstave Expo Dubaj a predstaviť svetovej verejnosti ucelený vodíkový program a aktivity, ktoré sa v tejto oblasti na Slovensku rozbehli.Účasť na výstave zabezpečuje rezort spolu s agentúrou SARIO. Prihlásiť sa je možné prostredníctvom formuláru na webstránke https://www.mhsr.sk/ministerstvo/expo-dubaj-2020-1/zaujem-o-ucast. 

EU: Parlament trvá na zmenách v dlhodobom rozpočte

Zriadenie fondu obnovy je pre Európsku úniu (EÚ) historickým krokom, dlhodobé priority únie súvisiace napríklad s Európskym ekologickým dohovorom či digitálnou agendou sú však podľa Európskeho parlamentu ohrozené. 

Zákonodarcovia skritizovali rozsiahle škrty v grantových zložkách balíka obnovy pre budúce generácie. Vyzvali tiež na plné demokratické zapojenie Európskeho parlamentu do nástroja obnovy, ktorý nepriznáva zvoleným poslancom žiadnu formálnu úlohu. Parlament tiež odmietol škrty v dlhodobom rozpočte EÚ, ktoré sa týkajú programov zameraných na budúcnosť, nakoľko podľa poslancov oslabia základy udržateľného a odolného ozdravenia. Kľúčovým programom EÚ v oblasti ochrany klímy, digitálnej transformácie, zdravia, mládeže, kultúry, výskumu či ochrany hraníc hrozí v rokoch 2020 a 2021 bezprostredný pokles financovania. Poslanci poukazujú tiež na to, že po roku 2024 bude rozpočet EÚ ako celok nižší ako v roku 2020, čo ohrozí záväzky a priority EÚ.

Parlament odmieta akceptovať politickú dohodu Európskej rady o Viacročnom finančnom rámci (VFR) na roky 2021 - 2027 v jej súčasnej forme. Poslanci sú pripravení neudeliť súhlas s budúcim dlhodobým rozpočtom EÚ, kým sa na nadchádzajúcich rokovaniach parlamentu a Rady nedosiahne uspokojivá dohoda. Rokovania by podľa zákonodarcov mali byť ukončené do konca októbra, aby sa zaistilo bezproblémové naštartovanie nových programov od 1. januára 2021. Poslanci zároveň pripomínajú, že v prípade neskorého schválenia budúceho Viacročného finančného rámca bude na základe článku 312 Zmluvy o fungovaní EÚ možné dočasne predĺžiť platnosť rozpočtových stropov z posledného roku predchádzajúceho dlhodobého rozpočtu EÚ. Rozpočtové stropy z roky 2020 by tak zostali v platnosti aj v roku 2021. Tento núdzový plán je pritom podľa zákonodarcov plne kompatibilný s plánom obnovy EÚ, ako aj s prijatím nových programov budúceho VFR.

Hlavy štátov a vlád EÚ nedoriešili problematiku splácania nástroja obnovy. Bez ďalších škrtov v rozpočtoch programov EÚ či zvýšenia príspevkov členských štátov do rozpočtu EÚ zostáva vytvorenie nových vlastných zdrojov financovania únie jediným prijateľným riešením, ktoré presadzuje aj Európsky parlament. Parlament neudelí svoj súhlas s Viacročným finančným rámcom, kým sa nedosiahne dohoda na reforme systému vlastných zdrojov financovania EÚ. Súčasťou tejto reformy by podľa zákonodarcov malo byť aj zavedenia súboru nových vlastných zdrojov, a to v priebehu platnosti budúceho dlhodobého rozpočtu EÚ - teda v rokoch 2021-2027, ktorý by mal pokrývať aspoň splatenie nákladov spojených s plánom obnovy EÚ. Parlament požaduje, aby právne záväzná revízia Viacročného finančného rámca v polovici obdobia jeho platnosti nadobudla účinnosť najneskôr do konca roka 2024. Súčasťou tejto revízie by podľa poslancov malo byť aj prehodnotenie rozpočtových stropov na obdobie 2025-2027, zavedenie ďalších vlastných zdrojov financovania Eu a dosahovanie cieľov v oblasti klímy a biodiverzity.

SIEA: Kreatívne vouchery v roku 2020

Malí a strední podnikatelia z celého Slovenska si môžu aj v roku 2020 požiadať o kreatívny voucher na služby architektov, dizajnérov, marketérov a programátorov. Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA) zverejnila podmienky výziev pre jednotlivé odvetvia na www.vytvor.me a elektronická registrácia bude dostupná od 3. do 31. augusta.

Kreatívne vouchery sú určené pre mikro, malé a stredné podniky, ktoré majú záujem inovovať a využiť pritom služby z vybraných oblastí kreatívneho priemyslu. Vouchery, ktoré pokrývajú maximálne 50 % nákladov na služby kreatívneho priemyslu, sú od roku 2018 k dispozícii v rámci národného projektu Podpora rozvoja kreatívneho priemyslu na Slovensku. V rokoch 2018 a 2019 sa slovenským podnikateľom prostredníctvom kreatívnych voucherov vyplatilo 1.730.502,48 eura. V rámci aktuálne vyhlasovaných výziev môžu podnikatelia využiť 101 kreatívnych voucherov v celkovej hodnote 495.000 eur. Pri rozdeľovaní tejto sumy pre jednotlivé odvetvia kreatívneho priemyslu sa podľa SIEA zohľadnil doterajší záujem žiadateľov o kreatívne vouchery, ako aj názor odborných pracovných skupín projektu. Z dostupných zdrojov je na odvetvie reklama a marketing vyčlenených 157.000 eur, pre odvetvie ikt-programovanie je to 134.000 eur, 105.000 eur je určených pre architektúru a dizajn je stanovený vo výške 101.000 eur. 

Podnikatelia, ktorí získajú voucher, zaplatia celú zákazku a po predložení kompletnej dokumentácie SIEA im bude voucher spätne preplatený. On-line registrácia žiadostí bude otvorená v pracovných dňoch od 3. do 31. augusta, v čase od 12.00 do 20.00 hod. Pri elektronickej registrácii vyplní podnikateľ formulár, do ktorého uvedie už aj názov víťazného dodávateľa, ktorý predložil najnižšiu cenovú ponuku. Zhotovenie cenových prieskumov je potrebné vykonať ešte pred samotnou registráciou. Od momentu zaregistrovania sú pre podnikateľa v systéme rezervované prostriedky na jeho voucher. Dodávatelia služieb, ktoré sú predmetom kreatívnych voucherov, musia podľa SIEA podnikať v príslušnom odvetví kreatívneho priemyslu minimálne rok. Ak sa chcú do projektu zapojiť, môžu požiadať o zápis do zoznamu oprávnených realizátorov. Momentálne je v galérii realizátorov zverejnených viac ako 800 profilov oprávnených realizátorov. V tomto roku sa upresnili informácie pre subjekty kreatívneho priemyslu pôsobiace v oblasti úžitkového umenia a reštaurátorstva, ktoré sa, po splnení štandardných podmienok, môžu uchádzať o zaradenie do zoznamu oprávnených realizátorov v odvetviach dizajn a architektúra. Aby však mohli byť výstupy z ich kreatívnej činnosti podporené prostredníctvom kreatívneho voucheru, musí byť preukázateľné ich využitie v rámci podnikateľskej činnosti príjemcu kreatívneho voucheru. Kompletné žiadosti bude možné predkladať do 31. októbra 2020. V prípade otázok môžu záujemcovia o vouchery využívať konzultačné centrá národného projektu v Bratislave a Košiciach.

Upozorňujeme: Nebezpečná kozmetika a testy na COVID-19

Do rýchleho výstražného systému pre nepotravinárske výrobky (RAPEX) nahlásili kontrolné orgány vo Francúzsku, Rakúsku a v Spojenom kráľovstve nebezpečnú henu, sérum na rast vlasov a henu - čiernu farbu na vlasy. Zároveň Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) opätovne upozornil na samotesty na COVID-19.  

Podľa Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR je potenciálne nebezpečná Henna Emergency Cone Henna značky Rasm E z Pakistanu, na obale ktorej chýbajú povinné údaje. Ďalším nebezpečným výrobkom je sérum na rast vlasov Hair serum crocodylinae značky 4 Mega Inovel z Thajska. Obsahuje látku triclosan, ktorý sa môže pridávať len do určených druhov kozmetických výrobkov v stanovenej koncentrácii s cieľom konzervácie výrobku. Nebezpečnou je tiež hena - čierna farba na vlasy Herbal Henna značky Moon Star (výrobná dávka 200 JAN-2019). Obsahuje látku p-phenylenediamine (PPD) v takej koncentrácii, ktorá po zmiešaní s nedostatočným množstvom činidla a dlhým časom pôsobenia na pokožku hlavy predstavuje riziko pravdepodobného poškodenia zdravia a má vysoký alergický účinok.Všetky výrobky možno zakúpiť aj cez internet. 

Na základe podnetu uskutočnil ŠÚKL cielenú inšpekciu v distribučnej spoločnosti zameranú na kontrolu zdravotníckych pomôcok. Kontrolovaný bol aj test na COVID-19 od spoločnosti Laverna Trade. Na jeho vonkajšom obale sa nachádzajú falošné údaje, ktoré navodzujú dojem, že ide o samotest na domáce použitie. Testu tiež chýba potrebná certifikácia (tzv. Vyhlásenie o zhode). ŠÚKL nálezy inšpekcie vyhodnotí v najkratšom možnom termíne a príjme potrebné kroky v súlade s platnou legislatívou. Keďže prioritou je ochrana spotrebiteľa, najbližším krokom bude konanie vo veci stiahnutia danej zdravotníckej pomôcky z trhu. Občanov aj lekárne opätovne upozorňuje, že v súčasnosti na Slovensku nie sú registrované žiadne samotesty na COVID-19 na domáce použitie. Takéto testy si preto nekupujte a v prípade podozrenia na COVID-19 sa riaďte pokynmi Úradu verejného zdravotníctva.