Trend: Vyššie výkupné

Rovnakú dilemu ako firma Garmin zaplatiť, či nezaplatiť výkupné po útoku ransomvérom, ktorá podľa britskej Sky News zaplatila hekerom koncom júla 10 mil. USD, riešia aj slovenskí a českí manažéri. V ostatných 12 mesiacoch stálo pred touto otázkou 15 % organizácií v Slovenskej aj Českej republike.

Čoraz viac obetí napadnutých ransomvérom, ktorý blokuje prístup k dátam a umožňuje tak útočníkom žiadať za opätovné sprístupnenie výkupné, sa vydieračom rozhodne zaplatiť. Kým pred dvomi rokmi priznalo v celosvetovom prieskume spoločnosti CyberEdge platbu výkupného 38 % napadnutých firiem, vlani ich bolo 45 % a tento rok až 58 %. Výkupné vo výške niekoľko miliónov eur koncom minulého mesiaca zaplatil podľa zdrojov Sky News aj výrobca navigačných systémov a inteligentných hodiniek Garmin. Pred dilemou či hackerom zaplatiť, sa ocitajú aj mnohí slovenskí manažéri a podnikatelia. Za posledných 12 mesiacov bolo ransomvérom infikovaných takmer 15 % organizácií zo Slovenska a Českej republiky. Ukázal to tohtoročný prieskum spoločnosti Flowmon Networks a jej partnerov QuBit Conference, Synapsa Networks a SecTec na vzorke sto respondentov z rôznych odvetví priemyslu aj z verejnej správy. 

Obete útokov dúfajú, že zaplatením výkupného skrátia výpadky svojho fungovania na minimum, vyhnú sa nákladom na obnovu IT systémov a že neprídu o dáta. Odborník na IT bezpečnosť Roman Čupka ale organizáciám platenie výkupného vo všeobecnosti neodporúča: „Štatistiky a skúsenosti z praxe ukazujú, že zaplatenie negarantuje obetiam prinavrátenie dát.“ Po zaplatení výkupného, či už bitcoinami alebo iným spôsobom, sa k nim dostali iba dve tretiny organizácií. Z tých čo zaplatiť odmietli, sa dáta podarilo obnoviť až 85 % respondentov, upozorňuje prieskum CyberEdge. „Dôvod vyššej úspešnosti neplatičov sa však neukrýva v samotnom odmietnutí pristúpiť na podmienky hackerov, ale v tom, že boli na takýto scenár pripravení a mali dáta zabezpečené tak, že sa útočníkom nepodarilo zašifrovať aj záložné kópie“, vysvetľuje R. Čupka. Manažéri a podnikatelia by podľa neho nemali kalkulovať s tým, že v prípade útoku zaplatia výkupné z peňazí ušetrených za zvýšenie bezpečnosti a zálohovanie: „Nielen preto, že nemajú záruku prinavrátenia dát. Úspech hekerov neraz povzbudí, aby pýtali ďalšie peniaze za to, že dáta nezverejnia, alebo si ponechajú po preniknutí do systémov zadné vrátka, cez ktoré vedia neskôr útok zopakovať.“ Rastúca ochota napadnutých organizácií platiť zvyšuje priemernú výšku požadovaného výkupného. Podľa prieskumu Atlas VPN pýtali hekeri vlani od obetí v priemere 18 tisíc USD, čo znamená medziročný nárast o 140 %.

EU: Aplikácie na sledovanie pohybu

Mobilné aplikácie síce môžu prispieť k úspešnému postupu proti koronavírusu, zároveň ale vyvolávajú otázky ohľadom súkromia ich používateľov. Európsky parlament pripomenul, že tieto aplikácie musia byť vyvíjané s najväčšou opatrnosťou. Pri takej citlivej záležitosti, akou je zaznamenávanie kto sa s kým stretáva, vydala svoje odporúčania aj Európska komisia. 

Európsky parlament zdôraznil, že akékoľvek digitálne opatrenia proti pandémii musia byť v súlade s ochranou súkromia a platnou legislatívou. Aplikácie by nemali byť povinné a mali by mať jasne stanovený koniec platnosti, aby sa dali po skočení pandémie jednoducho odinštalovať. Poslanci vyzdvihli aj nutnosť anonymizácie údajov a varovali na pred ich možných zneužitím. Zozbierané údaje by sa podľa nich nemali ukladať do žiadnych centrálnych databáz a za žiadnych okolností by sa nemali využívať na komerčné účely. 

EÚ a viaceré členské štáty zaviedli na mapovanie a zmierňovanie pandémie viaceré digitálne opatrenia. Za najsľubnejšie Európska komisia označila aplikácie, ktorú umožnia spätne vystopovať, s kým sa ich používateľ stretol. Nefungujú na základe lokalizácie alebo na technológiách, akou je napríklad Bluetooth. Používateľa vedia varovať, ak sa pohyboval v blízkosti nakazených ľudí bez toho, aby zaznamenávali jeho polohu. Spoločne s ďalšími metódami, napríklad dotazníkmi, môžu poskytnúť užitočné informácie o šírení pandémie bez zbytočných zásahov do súkromia. Oproti tomu sledovacie aplikácie, ktorú fungujú na základe geolokalizácie, zaznamenávajú presnú polohu a pohyb používateľa - a to všetko v reálnom čase. Podľa Európskej komisie však príliš zasahujú do súkromia. 

Jediná aplikácia v telefóne by mohla používateľovi prinášať najnovšie informácie o vývoji pandémie, obsahovať jednoduchého sprievodcu o tom, ako sa chrániť alebo fórum na rýchle skontaktovanie sa s lekármi. Anonymizované dáta môžu okrem toho pomôcť identifikovať, ako je zasiahnutá tá ktorá oblasť. Zostáva však otvorená otázka ochrany súkromia. Európska komisia spoločne s členskými štátmi a európskymi orgánmi na ochranu súkromia pripravila pokyny a nástroje pre vývoj týchto aplikácií, ktoré by mali zabezpečiť potrebnú mieru bezpečnosti. Pokyny na zabezpečenie ochrany osobných údajov sú základnou súčasťou usmernení Európskej komisie. Tá trvá na tom, aby všetky aplikácie spĺňali pravidlá EÚ, predovšetkým nariadenie GDPR a pravidlá bezpečnosti v digitálnom prostredí. V máji Európska komisia zahrnula používanie týchto aplikácie medzi inštrukcie na obnovenie cestovania po Európe. Aplikácie by mali byť podľa nej kompatibilné a použiteľné všade v Európe. V júni začali členské štáty upúšťať od prísnych opatrení na obmedzenie cestovania. V rámci toho súhlasili s tým, že sa postarajú o bezpečnú výmenu informácií z týchto aplikácií, aby mohli ľudia používať svoje národné aplikácie po celej EÚ. Toto nadväzuje na bezpečnostné a technické pokyny z mája, aby aplikácie spolupracovali. 

Pokyny EÚ ohľadne sledovacích aplikácií 

• Aplikácie musia schvaľovať národné orgány, ktoré nesú zodpovednosť za ich súlad s európskymi pravidlami na ochranu údajov. 
• Používatelia musia mať plnú kontrolu nad svojimi dátami. Inštalovanie aplikácií musí byť dobrovoľné a používať sa môžu len dovtedy, pokiaľ to je nevyhnutné. 
• Využívať sa môžu len údaje relevantné pre daný účel. Nesmie sa sledovať poloha užívateľa. 
• Osobné údaje sa môžu uschovávať len počas obdobia, ktoré je nevyhnutné. 
• Údaje by mali byť uložené len na zariadení používateľa a mali by byť šifrované. 
• Aplikácie musia fungovať aj v iných krajinách EÚ. 
• Do celého procesu musia byť plne zapojené národné úrady na ochrany údajov.

Radíme: Voľný čas detí

Deti narodené v 21. storočí sprevádza digitálny pokrok takmer od narodenia. Svoj voľný čas by však nemali tráviť pasívne pri obrazovkách televízií, smartfónov či tabletov. Dôležitá je príprava na vzdelávanie aj mimoškolské voľnočasové aktivity.

Rodinná terapeutka Nora Lauková upozorňuje rodičov, aby nastavovali pravidlá týkajúce sa hrania videohier a využívania elektronických zariadení: „U detí sa ich používaním znižuje koncentrácia, zvyšuje nervozita, správanie detí je agresívnejšie a dochádza k nižšej miere socializácie. Vedie k celkovej únave či nesústredenosti, čo sa premieta do celkových výsledkov v škole. Elektronické prostriedky nám majú pomáhať a nie nás obmedzovať." 

Rodičia majú dnes oproti minulosti na deti oveľa vyššie nároky, ktoré sú spojené s prípravou na povolanie. To vyvíja na deti veľký tlak a spôsobuje, že trávia veľmi veľa času učením. V niektorých prípadoch rodičia napríklad tlačia na deti, aby sa dostali na osemročné gymnázium. „Podľa môjho názoru v piatej triede, keď je dieťa citovo ešte nezrelé, tlak rodičov môže spôsobiť, že to dieťa do budúcnosti odradí absolvovať ďalšie štúdium, prípadne sa nebude chcieť učiť", dodáva N. Lauková. Viacerí rodičia majú záujem, aby sa dieťa profilovalo a rozvíjalo aj mimo školy - je však alarmujúce, že takmer polovica detí nenavštevuje žiadny krúžok. Deti navštevujú najmä športové a pohybové krúžky, venujú sa tiež štúdiu jazykov alebo umelecky zamerané krúžky. U detí, ktoré už navštevujú nejaký krúžok, je časté, že si pridajú nejaký ďalší a niekedy navštevujú aj tri a viac.

EU: Vyšetrovanie fúzie Fitbit s Google

Európska komisia začala hĺbkové vyšetrovanie s cieľom posúdiť navrhované nadobudnutie spoločnosti Fitbit spoločnosťou Google podľa nariadenia Európskej únie (EÚ) o fúziách z dôvodu, že navrhovaná transakcia by ďalej posilnila postavenie spoločnosti Google na trhoch s online reklamou zvýšením už tak veľkého množstva údajov, ktoré by mohla použiť na prispôsobenie zobrazovaných reklám. 

Po prvom vyšetrovaní má Európska komisia (EK) obavy z dosahu transakcie na poskytovanie online vyhľadávacích a zobrazovacích reklamných služieb (predaj reklamného priestoru na výslednej stránke internetového vyhľadávacieho nástroja alebo na iných internetových stránkach), ako aj o poskytovaní služieb „adtech“ (analytické a digitálne nástroje používané na uľahčenie programového predaja a nákupu digitálnej reklamy). Nadobudnutím spoločnosti Fitbit by Google získala databázu spravovanú Fitbit o zdraví a zdatnosti svojich používateľov ako aj technológie na vývoj databázy podobnej databáze Fitbit. Zdá sa, že v tejto fáze preskúmania transakcie zo strany EK sú údaje zozbierané prostredníctvom nositeľných odevov na zápästí dôležitou výhodou na trhoch online reklamy. Zvýšením dátovej výhody spoločnosti Google pri prispôsobovaní reklám, ktoré zobrazuje prostredníctvom svojho vyhľadávacieho nástroja a zobrazovania na iných internetových stránkach, by bolo pre konkurentov ťažšie porovnávať online reklamné služby spoločnosti. Transakcia by tak vytvorila prekážky vstupu a rozšírenia konkurentov spoločnosti Google o tieto služby, čo by v konečnom dôsledku poškodilo inzerentov a vydavateľov, ktorí by čelili vyšším cenám a mali by na výber menej možností. 

V tejto fáze vyšetrovania sa EK domnieva, že Google: 

• má dominantné postavenie v poskytovaní reklamných služieb online vyhľadávania v krajinách EHP (s výnimkou Portugalska, pre ktoré nie sú dostupné trhové podiely); 
• má silné postavenie na trhu v oblasti poskytovania online grafických reklamných služieb aspoň v Rakúsku, Belgicku, Bulharsku, Chorvátsku, Dánsku, Francúzsku, Nemecku, Grécku, Maďarsku, Írsku, Taliansku, Holandsku, Nórsku, Poľsku, Rumunsku, na Slovensku, v Slovinsku, Španielsko, Švédsko a Spojené kráľovstvo, najmä pokiaľ ide o grafické reklamy mimo sociálnych sietí; 
• má silné postavenie na trhu v oblasti poskytovania adtech služieb v EHP. 
• Komisia teraz uskutoční hĺbkové vyšetrenie účinkov transakcie s cieľom určiť, či sa potvrdili jej počiatočné obavy z narušenia hospodárskej súťaže týkajúce sa trhov online reklamy. 

Komisia okrem toho ďalej preskúma: 

• účinky kombinácie databáz Fitbit a Google a schopností v sektore digitálnej zdravotnej starostlivosti, ktorá je v Európe stále v rodiacej sa fáze; 
• a či by spoločnosť Google mala schopnosť a motiváciu zhoršiť interoperabilitu nosičov súperov s operačným systémom Android pre smartfóny spoločnosti Google, keď bude vlastniť spoločnosť Fitbit. 
• Počas počiatočného vyšetrovania EK úzko spolupracovala s orgánmi hospodárskej súťaže na celom svete, ako aj s Európskym výborom pre ochranu údajov. Komisia bude v tejto spolupráci pokračovať aj počas hĺbkového vyšetrovania. 

Transakcia bola EK oznámená 15. júna 2020. Google predložil záväzky na riešenie obáv 13. júla 2020. Záväzok spočíval vo vytvorení dátového sila, ktoré predstavuje virtuálne ukladanie údajov, kde určité údaje zozbierané prostredníctvom nositeľného zariadenia zariadenia by boli vedené oddelene od všetkých ostatných súborov údajov v rámci spoločnosti Google. Údaje v zásobníku by boli obmedzené na použitie na reklamné účely spoločnosti Google. Komisia sa však domnieva, že záväzok údajového sila navrhnutý spoločnosťou Google nepostačuje na jasné vyvrátenie vážnych pochybností zistených v tejto fáze, pokiaľ ide o účinky transakcie. Okrem iného je to preto, že nápravné opatrenie týkajúce sa údajového sila nezahŕňalo všetky údaje, ku ktorým by spoločnosť Google pristupovala v dôsledku transakcie a bolo by to užitočné na reklamné účely. Komisia má teraz 90 pracovných dní, do 9. decembra 2020, na prijatie rozhodnutia. Začatie hĺbkového vyšetrovania nemá vplyv na konečný výsledok vyšetrovania.

SR: Na Slovensku zbankrotovalo už vyše 45.000 obyvateľov

V júli 2020 zbankrotovalo na Slovensku 829 obyvateľov, pričom na mužov pripadlo 534 a na ženy 295 osobných bankrotov. Najväčšou skupinou dlžníkov boli muži a ženy vo veku od 40 do 49 rokov (34,02 %), nasledovali tridsiatnici (26,78 %). Medzi mužmi malo 4,31 % dlžníkov vysokoškolské vzdelanie a medzi ženami malo vysokoškolské vzdelanie 5,76 % dlžníčok. 

Od roku 2006, kedy na Slovensku začal platiť inštitút osobného bankrotu, do konca júla 2020 využilo možnosť oddlženia už viac ako 45.000 obyvateľov Slovenskej republiky. Podľa analýzy CRIF – Slovak Credit Bureau, s. r. o. (ďalej CRIF SK) v medziročnom porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka (1.589 osobných bankrotov) išlo v júli t.r. o pokles takmer o 48 percent a v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom, kedy v júni 2020 zbankrotovalo 816 dlžníkov, počet osobných bankrotov vzrástol o viac ako poldruha percenta. V júli t.r. bolo najviac osobných bankrotov vyhlásených v Nitrianskom kraji (143), najmenej v Žilinskom kraji (58). Z celkového počtu osobných bankrotov vyhlásených v júli 2020 ich pripadalo na mužov 534 (64,41 %) a na ženy 295 (35,59 %). Najväčšou skupinou dlžníkov s osobnými bankrotmi boli muži a ženy vo veku od 40 do 49 rokov s podielom 34,02 %, nasledovaní tridsiatnikmi s podielom 26,78 %. „V štatistikách osobných bankrotov sa pravidelne objavujú dlžníci bez trvalého bydliska – v júli sme identifikovali 100 ľudí, ktorí sú prihlásení na obecných alebo miestnych, resp. mestských úradoch. Z nich bolo 58 mužov a 42 žien. Rovnako zaznamenávame aj osobné bankroty dlžníkov s rodinnými väzbami, keď v júli 2020 bol osobný bankrot vyhlásený na 20 manželských párov a v 4 prípadoch sme zaregistrovali prepojenie rodič – dieťa“, uviedla Ing. Jana Marková. 

Zároveň v júli 2020 súdy zrušili 1.306 konkurzov, ktoré boli vyhlásené v predchádzajúcich obdobiach. Z nich 1.211 bolo zrušených pre nedostatok majetku dlžníka, čo znamená, že dlžníci nezaplatili veriteľom ani jedno euro a 95 po splnení konečného rozvrhu výťažku, keď veritelia získali aspoň časť z hodnoty svojich pohľadávok.

SR: Vyše 30 miliónov eur na zamestnávanie ľudí

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR informovalo o projektoch na podporu nezamestnaných, najmä mladých. Práve ľudia do 29 rokov si často pre nedostatočnú prax ťažšie hľadajú zamestnanie. Ministerstvo im podáva pomocnú ruku podporou vytvárania pracovných miest aj zvyšovaním motivácie. 

V rámci národného projektu Úspešne na trhu práce sa zamestnávateľom, ktorí vytvoria pracovné miesto pre mladého nezamestnaného na minimálne 9 mesiacov, poskytne finančný príspevok na jeho mzdu vo výške maximálne 638,40 eur mesačne počas 6 mesiacov. Zamestnávateľ je pritom povinný udržať vytvorené pracovné miesto najmenej v dĺžke polovice obdobia, za ktoré dostáva príspevok. Ak bude zamestnávateľ dostávať príspevok 12 mesiacov, musí udržať toto miesto ďalší polrok. Druhou aktivitou tohto projektu je poskytovanie príspevkov mladým bez práce, ktorí sa rozhodnú prevádzkovať samostatnú zárobkovú činnosť. Tí dostanú od úradu na rozbehnutie vlastného podnikania 3.500 eur. Musia sa však zaviazať, že budú svoju činnosť vykonávať minimálne jeden rok. V rámci tohto projektu sa plánuje podporiť približne 2.500 mladých nezamestnaných do 29 rokov. 

Podporí sa aj aktivita mladých nezamestnaných do 29 rokov pri hľadaní práce. V rámci národného projektu Reštart pre mladých UoZ 2 môžu požiadať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o finančný príspevok k mzde, ak si sami nájdu zamestnanie. Prvých 6 mesiacov budú dostávať každý mesiac 126,14 eura, ďalších 6 mesiacov 63,07 eura. Zámerom je motivovať ich prijať prácu aj za nižšiu mzdu, ktorá ich doteraz mohla odrádzať od nástupu do zamestnania. Podporiť sa má takmer 1.200 nezamestnaných. 

Spúšťa sa tiež podpora pre nezamestnaných v najmenej rozvinutých okresoch s vysokou mierou evidovanej nezamestnanosti, ktorí uvažujú o začatí samostatnej zárobkovej činnosti. V rámci opatrenia 3 národného projektu Cesta na trh práce 2 môžu požiadať úrad práce o príspevok na prevádzkovanie samostatnej zárobkovej činnosti v rôznych odvetviach. Ak budú garantovať udržateľnosť svojej činnosti na minimálne dva roky, úrad im pošle v dvoch splátkach 5.600 eur. Pomôcť sa touto formou môže približne 440 nezamestnaným. 

Od 20. júla t.r. môžu zamestnávatelia, ktorí majú záujem zamestnať mladého nezamestnaného do 29 rokov a poskytnúť mu prax, požiadať na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny aj o finančný príspevok na jeho mzdu, aj mentorovanie. Podmienkou je, že pre neho vytvoria nové pracovné miesto na minimálne 6 mesiacov, resp. na dobu neurčitú, pričom finančné príspevky sa mu poskytujú najviac 9 mesiacov. Príspevok na mzdu zamestnanca je vo výške 95 % celkovej ceny práce, maximálna 784, 16 eura. Na každého mentora môže zamestnávateľ dostať najviac 98,02 eura. Úrad prispeje aj na osobné ochranné pracovné prostriedky, pracovné pomôcky či náradie, a to najviac 71,92 eura. 

Tieto projekty boli pripravované v období, kedy miera nezamestnanosti na Slovensku dosahovala historické minimá. Pandémia koronavírusu však trh práce pozmenila, čo si žiada aj inú formu pomoci. Ministerstvo preto plánuje v najbližších mesiacoch pripravovať nové projekty, ktoré budú odrážať aktuálne potreby tak, aby pomohlo nájsť prácu čo najväčšiemu počtu nezamestnaných.

SR: Aktuálne ceny nehnuteľností

Priemerná cena bývania v 2. štvrťroku 2020 vzrástla podľa údajov Národnej banky Slovenska (NBS) oproti predchádzajúcemu štvrťroku o 3,6 %, v medziročnom porovnaní pokračovali ceny v raste 11,2 % (predchádzajúci štvrťrok 8,6 %). Rast zaznamenali priemerné ceny bytov, ako aj priemerné ceny domov. Jednoznačne najvyšší rast bol pozorovaný v Košickom kraji, na medziročnej báze sa však ceny bývania zvýšili v každom kraji. 

Priemerná cena bývania v 2. štvrťroku 2020 vzrástla medzikvartálne o takmer 60 EUR/m2 na hodnotu 1731 EUR/m2. Ceny nehnuteľností sa oproti prvému štvrťroku zvýšili o 3,6 %. Najvyšší príspevok dosiahol Košický kraj, v ktorom ceny nehnuteľností v priebehu posledných rokov rástli iba mierne. Tlmiaco naopak pôsobil Banskobystrický kraj, kde dochádzalo ku korekcii predchádzajúceho obdobia. Medziročné tempo rastu zrýchlilo na 11,2 %, čo predstavuje najvyšší medziročný rast cien bývania od roku 2008. Na celkovej medziročnej zmene priemernej ceny bývania sa podieľal medziročný rast cien bytov vo vyššej miere než rast cien domov, podiel je približne na úrovni 55 %. Priemerná cena bytov sa v 2. štvrťroku 2020 zvýšila o 18 EUR/m2 na 2024 EUR/m2. V porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom rástla o 0,9 %, medziročné tempo rastu však dosahuje hodnotu 9,5 %. Najvyšší rast medzi štvrťrokmi dosiahli menšie byty (1-izbové a 2-izbové), 4-izbové byty zaznamenali dokonca mierny pokles. Priemerná cena domov vzrástla o 32 EUR/m2 na 1296 EUR/m2. Oproti 1. štvrťroku 2020 sa zvýšila o 2,6 % (rovnako ako v predchádzajúcom štvrťroku), čo predstavuje v medziročnom porovnaní rast o 7,3 %. Zvýšila sa najmä priemerná cena štandardných rodinných domov, zatiaľ čo priemerné ceny rodinných víl naopak medzikvartálne klesali. Pre vily je v posledných rokoch typické striedanie období výrazného rastu a poklesu. 

Regionálne štatistiky ukazujú medzištvrťročný rast cien takmer vo všetkých krajoch. Jedinou výnimkou je tentokrát Banskobystrický kraj (-1,3 %), ktorý v minulom štvrťroku rástol naopak najrýchlejšie. Najvýraznejšie rástol jednoznačne Košický kraj (23,9%). V absolútnom vyjadrení je priemerná cena bývania s odstupom najvyššia v Bratislavskom kraji (2273 EUR/m2), medzikvartálne rástla o necelé 2 %. Na druhé miesto sa po dlhšej dobe posunul opäť Košický kraj. V medziročnom porovnaní rástli všetky kraje, najviac už spomínaný Košický (33,2 %) a Žilinský kraj (21 %). Vysvetlenie pre dynamický vývoj v Košickom kraji treba hľadať v stave ponuky v tomto regióne. V celoslovenskom porovnaní sa počet ponúk zvýšil, v Košickom kraji však zostal takmer nezmenený. Väčšiu časť ponuky tam tvorili staršie nehnuteľnosti, nešlo teda o novostavby. Najväčšie príspevky k priemernej cene v kraji mali okresy Košice I,II a IV. Za nimi s určitým odstupom nasledujú Košice III a Košice - okolie. Výsledný rast preto nemožno pripísať žiadnemu konkrétnemu projektu či lokalite. Z mesačných dát, ktoré boli v priebehu pandémie špeciálne k dispozícii tiež vyplýva, že k rastu dochádzalo pozvoľna už od apríla, hoci najväčší skok sa pravdepodobne udial až počas júna.

Upozorňujeme: Falošné pracovné inzeráty

Na viaceré falošné ponuky, ktoré sa objavujú na rôznych pracovných portáloch aj na Slovensku, upozorňuje Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny. Záujemcovia o prácu v zahraničí by vo vlastnom záujme nemali na podozrivé pracovné ponuky reagovať a ak sa stali obeťou podvodu, mali by sa obrátiť na orgány činné v trestnom konaní. 

Na Slovensku aj v Českej republike k nim patria napr. pracovné ponuky na pozíciu operátor skladu od neexistujúcej rakúskej spoločnosti HGW Logistics GmbH s fiktívnym sídlom v Sankt Pöltene. Ide o finančne lákavo pôsobiace pracovné ponuky, ktoré údajne kladú na kandidáta len minimálne požiadavky. V spolupráci s rakúskym úradom práce AMS bolo zistené, že firma HGW Logistics GmbH v Rakúsku nie je registrovaná, na uvedenej adrese reálne nepôsobí a identita osôb prezentovaných na stránke www.hgw-logistics.at bola zneužitá, čo je už predmetom vyšetrovania v Rakúsku. 

Aj ďalšie agentúry, ktoré na internete vystupujú ako Letimdosveta.sk alebo Personnel.sk (nástupca Work and Travel) na svojej stránke uvádzajú nepravdivé údaje. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny im nevydalo povolenie na činnosť sprostredkovanie zamestnania za úhradu a ani s nimi žiadnym spôsobom nespolupracuje. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny neudeľuje povolenie na činnosť sprostredkovanie zamestnania za úhradu, nemá kompetenciu zrušiť ani pozastaviť oprávnenie na činnosť sprostredkovanie zamestnania za úhradu. Oprávnenie na vykonávanie činnosti sprostredkovanie zamestnania za úhradu je viazanou živnosťou a oprávnenie pre fyzickú alebo právnickú osobu vydáva príslušný živnostenský odbor v zmysle živnostenského zákona. Žiadny sprostredkovateľ zamestnania za úhradu nemá oprávnenie používať logo Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny na svojich webových stránkach. 

Zároveň je užitočné vedieť, že sprostredkovateľ môže vyberať poplatky za služby súvisiace so sprostredkovaním zamestnania za úhradu len od právnických alebo fyzických osôb pre ktorých hľadá zamestnancov! Rozhodne nie od osôb, ktoré si hľadajú zamestnanie. Aby ste predišli sklamaniu pri hľadaní práce prostredníctvom sprostredkovateľov zamestnania za úhradu, odporúča sa postupovať podľa informácií uvedených na stránke Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny v časti Sprostredkovanie zamestnania za úhradu.

COVID-19: Odberné miesta testovania

Ministerstvo zdravotníctva SR na svojom profile na Facebooku informuje, že na Slovensku funguje 56 odberových miest rozložených po celej krajine tak, aby reflektovali aktuálne potreby a epidemiologickú situáciu. 

Komplexný prehľad mobilných odberových miest v jednotlivých krajoch Slovenska je v pravidelných intervaloch aktualizovaný s prihliadnutím na aktuálnu epidemiologickú situáciu v krajine. Zoznam odberových miest je verejne dostupný na webovom portáli www.korona.gov.sk/poziadat-o-vysetrenie-na-covid-19.

Každý, kto má príznaky alebo podozrenie na ochorenie, môže požiadať o vyšetrenie formou elektronického formuláru. Povinné testy na ochorenie COVID-19, teda testy po návrate z rizikových krajín, sú zadarmo. Samoplatcovia žiadajú o vyšetrenie na COVID-19 cez súkromné laboratóriá. Cena týchto testov sa pohybuje v rozmedzí od 50 do 70 eur.

EU: Výročná správa o monitorovaní uplatňovania práva

Európska komisia sledovala a presadzovala právo Európskej únie (EÚ) aj v roku 2019 a zverejnila výsledky členských štátov v rôznych oblastiach politiky. Zatiaľčo počet otvorených prípadov porušenia povinnosti zostal v priebehu minulého roka stabilný, počet nových takýchto prípadov sa v porovnaní s predchádzajúcim rokom zvýšil o viac ako 20 %. Najmenej nových otvorených prípadov nesprávnej transpozície alebo nesprávneho uplatňovania práva EÚ mali v roku 2019 Luxembursko, Estónsko a Litva, zatiaľ čo najväčší počet bol v Španielsku, Taliansku a Grécku. 

Medzi najsledovanejšie oblasti politiky patrilo životné prostredie, vnútorný trh, priemysel, podnikanie a MSP či doprava a mobilita. Spoločne predstavovali polovicu všetkých prípadov. Kroky boli podniknuté napríklad voči trom členským štátom za nadmerné znečisťovanie ovzdušia a voči piatim členským štátom, ktoré nezabezpečili rovnocenný prístup k jednotnému európskemu číslu tiesňového volania 112 pre používateľov so zdravotným postihnutím. Európska komisia aktívne podporuje členské štáty pri vykonávaní práva EÚ formou usmernení a dialógu. V roku 2019 sa osobitný dôraz kládol na podporu vnútroštátnych a regionálnych orgánov pri vykonávaní pravidiel nakladania s odpadom, kvality ovzdušia, energetickej účinnosti, poľnohospodárskych trhov a rodovej rovnosti. 

Viac ako polovica všetkých konaní o nesplnení povinnosti v roku 2019 súvisela s neskorou transpozíciou smerníc, hoci ich počet sa mierne znížil (zo 419 prípadov v roku 2018 na 406 v roku 2019). Najvyšší počet nových prípadov oneskorenej transpozície za posledných päť rokov bol zaznamenaný v roku 2016 (847 prípadov). V záujme včasnej a správnej transpozície Európska komisia naďalej poskytovala členským štátom pomoc vo forme prípravy implementačných plánov, špecializovaných webových stránok a usmerňujúcich dokumentov, ako aj výmeny osvedčených postupov na zasadnutiach expertných skupín. Pokiaľ ide o prípady oneskorenej transpozície, najväčší počet otvorených prípadov mali Bulharsko, Belgicko, Grécko a Cyprus, zatiaľ čo najmenej takýchto konaní sa začalo voči Dánsku, Taliansku a Litve. 

Komisia aj naďalej postupovala prípady nesplnenia povinnosti vo veci oneskorenej transpozície Súdnemu dvoru so žiadosťou o denné sankcie podľa článku 260 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). V minulom roku predložila na Súdny dvor EÚ podanie so žiadosťou o uloženie finančnej sankcie proti Španielsku (vec C-658-19). Súdny dvor po prvýkrát uplatnil systém sankcií podľa článku 260 ods. 3 ZFEÚ vo svojom rozsudku z 8. júla 2019 vo veci Komisia/Belgicko. Belgicku uložil denné sankcie (vec C-543/17) za to, že neprijalo a neoznámilo všetky opatrenia potrebné na transpozíciu smernice o opatreniach na zníženie nákladov na zavedenie vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí.

SR: Dočasná ochrana v júli 2020

V júli 2020 rozhodli súdy na Slovensku o poskytnutí dočasnej ochrany pre 43 podnikateľských subjektov, zrušili ochranu 8 firmám na základe ich vlastnej žiadosti a jednému subjektu dočasnú ochranu zrušil súd. 

Podľa analytickej spoločnosti CRIF – Slovak Credit Bureau (ďalej CRIF SK) od 12. mája do konca júla 2020 dočasnú ochranu využíva celkovo už 196 podnikateľských subjektov. V tomto období súdy rozhodli o dočasnej ochrane celkom pre 225 podnikateľských subjektov, 27 z nich zrušili dočasnú ochranu na základe ich vlastnej žiadosti a 2 subjektom dočasnú ochranu zrušil súd. „Z hľadiska dosahovaného obratu najväčšími spoločnosťami, ktoré dočasnú ochranu podnikateľov začali využívať v júli 2020, je HASTRA s.r.o. so sídlom v Žiline, ktorá sa zaoberá výstavbou ostatných inžinierskych stavieb, a Arca Investments, a. s., so sídlom v Bratislave, ktorá sa venuje prenájmu a prevádzkovaniu vlastných alebo prenajatých nehnuteľností. Obe spoločnosti dosahujú obrat od 15 do 29,999 milióna eur. Najväčším zamestnávateľom je spoločnosť EDYMAX Europe s.r.o. z Bardejova. Táto agentúra, ktorá sprostredkúva zamestnanie na dobu určitú, zamestnáva 200 – 249 pracovníkov“, uviedla Ing. Jana Marková. 

Najpočetnejšiu skupinu, ktorá dočasnú ochranu využíva, tvorí 44 firiem venujúcich sa veľkoobchodu a maloobchodu a oprave motorových vozidiel a motocyklov, nasleduje 26 spoločností z oblasti priemyselnej výroby a 24 firiem z oblasti stavebníctva. Z celkového počtu podnikateľských subjektov, ktoré dočasnú ochranu využívajú, ich najviac sídli v Bratislavskom kraji (55) a v Banskobystrickom kraji (33); najmenej využívateľov dočasnej ochrany sídli v Trnavskom kraji (12) a v Nitrianskom a Trenčianskom kraji (v obidvoch krajoch po 14 subjektov).

Novinka: Interaktívny formulár žiadosti o pandemické ošetrovné

Sociálna poisťovňa rozširuje svoje elektronické služby pre verejnosť. Pre poistencov, ktorí využívajú e-schránky na portáli Slovensko.sk, pripravila nové interaktívne formuláre žiadosti o dávku pandemické ošetrovné a čestného vyhlásenia k tejto žiadosti na tomto portáli. Pre tých, ktorí nevyužívajú e-schránky, ale disponujú mobilným telefónom, Sociálna poisťovňa pripravila nové interaktívne elektronické formuláre, ktoré sú k dispozícii na portáli korona.gov.sk. 

Vyplnenie týchto formulárov uľahčí poistencom samotné podanie žiadosti o pandemické ošetrovné a podanie čestného vyhlásenia k tejto žiadosti, pričom eliminuje chybovosť pri ich vyplnení. V prípade druhej vlny pandémie, resp. po otvorení školského roka 2020/2021 takto zaslané formuláre zjednodušia ich spracovanie na strane Sociálnej poisťovne. Poistenci, ktorí nemajú aktívnu e-schránku na portáli Slovensko.sk, resp. nemajú k dispozícii mobilný telefón, môžu naďalej využívať formuláre zverejnené na stránke Sociálnej poisťovne. 

Interaktívne elektronické formuláre k pandemickému ošetrovnému môžu poistenci využívať od 31. júla 2020. K týmto elektronickým formulárom bude prístup cez portál Elektronických služieb Sociálnej poisťovne alebo priamo cez portál Slovensko.sk, resp. korona.gov.sk. Ak poistenec nevyužije jednu z uvedených možností, naďalej môže využiť formuláre zverejnené na stránke Sociálnej poisťovne, avšak vždy musí ísť o formuláre platné v čase ich podania, nakoľko tieto sa menia v súvislosti so zmenami protiepidemiologických opatrení a legislatívy. Tieto formuláre môže poistenec vyplniť priamo, alebo vytlačiť, vyplniť, naskenovať a odoslať emailom príslušnej pobočke. Prípadne môže tieto formuláre po ich vyplnení a podpísaní zaslať pobočke poštou, alebo priniesť osobne. 

Radíme: Bezpečne na horách

Slovenské hory sú obliehané turistami, pričom niektorí sa vyberú na turistiku bez predchádzajúcich skúseností či nedostatočne pripravení na rôzne situácie, ktoré ich potom v horách prekvapia. A tak je vo viacerých prípadoch potrebné privolať pomoc horských záchranárov – či už ide o úraz, vyčerpanie alebo zablúdenie v lese. Ako v týchto situáciách postupovať, aby sme im nesťažovali ich prácu a našu záchranu? Užitočné rady poskytol riaditeľ Horskej záchrannej služby Jozef Janiga.

NEVIETE, KDE SA NACHÁDZATE - až v 24 % prípadov sa na Horskú záchrannú službu obrátime, keď v horách zablúdime, alebo uviazneme a nevieme nájsť cestu späť. Podľa Jozefa Janigu by však nešlo až o taký problém, keby turisti vedeli, po akej trase šli, než zišli z chodníka: „Stretávame sa s prípadmi, keď sa ľudia vyberú do hôr na výlet bez predchádzajúceho plánu a idú takpovediac za nosom, resp. sa neorientujú podľa turistických značiek chodníkov. V týchto prípadoch je veľmi náročné lokalizovať oblasť, v ktorej by sa turisti mohli nachádzať.“ Záchranári musia prehľadávať oveľa väčšie oblasti, a tak pochopiteľne trvá dlhšie, než sa im podarí turistov nájsť a zachrániť. Úplne najhoršie, čo môžete v tejto situácii urobiť je, ak sa rozhodnete ísť záchranárom takpovediac oproti. Môžete tak úplne opustiť oblasť, ktorú budú na základe vašich indícií záchranári prehľadávať. Ak sa stratíte, najlepšie urobíte, ak zostanete na mieste a vyčkáte na privolanú pomoc.

NIKTO NEVIE, KAM STE ŠLI - Horská záchranná služba v posledných rokoch pozoruje nárast počtu zásahov nielen v rámci lyžiarskych stredísk, ale aj v horách. Len v minulom roku zasahovali záchranári takmer 3 000-krát, z toho v 13 % išlo o vážny stav, ohrozenie života až smrť. Mnohým prípadom s nešťastným koncom by sa však bolo možné vyhnúť, ak by ste pred svojím odchodom informovali blízku osobu o plánovanej trase, ako aj predpokladanom čase návratu, resp. sa zapísali do knihy vychádzok na horskej chate, z ktorej plánujete výstup. „Bohužiaľ, stretávame sa s prípadmi turistov-samotárov, ktorí nikomu nedajú vedieť a vyberú sa na vysokohorskú túru. Ak sa im cestou stane vážny úraz v odľahlejšom teréne a oni si nie sú schopní privolať pomoc, stáva sa, že sa záchranná akcia začína až po niekoľkých hodinách až dňoch, keď blízki zalarmujú príslušné orgány. Tieto prípady sa väčšinou nekončia šťastne“, konštatuje J. Janiga.

NEINFORMUJETE O SVOJOM ZDRAVOTNOM STAVE - Informujte o svojom zdravotnom stave ľudí vo vašej turistickej skupine, obzvlášť, ak trpíte vážnym ochorením ako epilepsia alebo cukrovka, či máte alergiu napríklad na včelie uštipnutie. „Občas sa stretávame so situáciami, keď turisti z jednej skupiny absolútne nevedia, že ich kamarát trpí závažným ochorením. Ak dostane záchvat, jednak nevedia adekvátne reagovať a podať mu prvú pomoc, než prídu na miesto záchranári a na druhej strane sú tieto informácie potrebné aj pre tiesňovú linku, ktorá následne kooperuje potrebnú pomoc“, upozorňuje J. Janiga. Ak trpíte vážnym ochorením je potrebné, aby ste vašich spolupútnikov okrem oboznámenia s vašim zdravotným stavom informovali aj o spôsobe podania prvej pomoci. Taktiež im ukážte, kde v batohu máte lieky a ako vám ich je v prípade núdze potrebné podať.

NEMÁTE VRECKOVÉHO ZÁCHRANÁRA - Nedávno sme už písali o novej aplikácii Horskej záchrannej služby, s ktorou si v prípade núdze privoláte pomoc jedným tlačidlom, zdieľate svoju polohu so záchranármi a máte prehľad o počasí, výstrahách a dôležitých miestach.

Výzva: Príspevok na zeteplenie

Ministerstvo dopravy a výstavby SR pre veľký záujem zo strany majiteľov rodinných domov v piatok 31.7.2020 vyhlásilo ďalšiu, v poradí siedmu výzvu na predkladanie žiadostí o poskytnutie príspevku na zateplenie starších rodinných domov. Žiadosti bude možné podávať elektronicky od 2. septembra 2020. 

Cieľom je pomôcť a motivovať občanov, aby si zvýšili kvalitu svojho bývania, šetrili náklady na energie a v konečnom dôsledku tak chránili životné prostredie. Žiadosti o príspevok bude možné elektronicky podávať v termíne od 2. septembra 2020 o 8:00 hod. do 30. októbra 2020, alebo do naplnenia počtu 150 elektronicky zaevidovaných žiadostí o príspevok.

Podmienky poskytnutia príspevku sa nemenia. Záujemcovia môžu získať príspevok do výšky 8.800 eur na domy staršie ako 10 rokov. Všetky informácie a podmienky poskytnutia príspevku na zateplenie rodinného domu sú dostupné na novom webovom portáli byvajteusporne.sk.

EU: Bezpečnosť technológií 5G

5G neovplyvní len digitálnu komunikáciu, ale aj kritické odvetvia, akým sú energetika, doprava, bankovníctvo a zdravotníctvo či priemyselné riadiace systémy. Siete 5G budú prenášať citlivé informácie a podporovať bezpečnostné systémy, ktoré od nich budú postupne závisieť. Za bezpečné zavedenie technológie 5G sú do veľkej miery zodpovední účastníci trhu. Členské štáty Európskej únie (EÚ) zodpovedajú za národnú bezpečnosť, takže kolektívna práca a koordinované vykonávanie vhodných opatrení sú predpokladom, aby sa zaistili plné výhody spojené s touto novou technológiu, a to bezpečným spôsobom.

Členské štáty EÚ s podporou Európskej komisie a Agentúry Európskej únie pre kybernetickú bezpečnosť (ENISA) uverejnili správu o pokroku dosiahnutom pri vykonávaní spoločného únijného súboru zmierňujúcich opatrení, na ktorom sa členské štáty dohodli a ktorý Európska komisia schválila vo svojom oznámení v januári 2020. V súbore sa vytýčila spoločná koncepcia založená na posúdení zistených rizík a primeraných zmierňujúcich opatreniach, ktoré majú pomôcť riešiť bezpečnostné riziká spojené so zavádzaním piatej generácie mobilných sietí (5G). V správe sa konštatuje, že všetky členské štáty odštartovali proces preskúmania a posilnenia bezpečnostných opatrení v súvislosti so sieťami 5G, pričom v mnohých členských štátoch tento proces ešte prebieha. Za každé opatrenie sa v správe uvádza prehľad, aký pokrok sa dosiahol od prijatia súboru nástrojov; čo sa spravilo i oblasti, kde sa doteraz opatrenia nevykonali.

Hlavné poznatky správy o súbore nástrojov EÚ pre bezpečnosť 5G

Dobrý pokrok sa už podarilo dosiahnuť pri niektorých opatreniach, konkrétne v týchto oblastiach:

o Veľká väčšina členských štátov už posilnila alebo je práve v procese posilnenia právomocí národných regulačných orgánov, aby mohli regulovať bezpečnosť sietí 5G, a to vrátane právomocí regulovať zaobstarávanie sieťového vybavenia a služieb operátorov.

o Niektoré členské štáty už zaviedli opatrenia zamerané na obmedzenie zapojenia dodávateľov na základe ich rizikového profilu a veľký počet ďalších členských štátov už dosiahol pokročilú fázu prípravných prác. V správe sa im adresuje výzva, aby dosiahli ďalší pokrok a v nasledujúcich mesiacoch tento proces dokončili. Pokiaľ ide o presný rozsah týchto obmedzení, správa zdôrazňuje, aké je dôležité vnímať sieť ako celok a zamerať sa na základné sieťové prvky a aj na iné kritické a vysoko citlivé prvky (napr. riadiace funkcie a rádiová prístupová sieť), ako aj zaviesť obmedzenia aj pri iných kľúčových prvkoch (napr. vymedzené zemepisné oblasti, vládne a iné kritické subjekty). Pre operátorov, ktorí už uzavreli zmluvy s vysokorizikovým dodávateľom, by sa mali stanoviť prechodné obdobia.

o Väčšina členských štátov sa zaoberá požiadavkami na bezpečnosť a odolnosť, ktoré musia spĺňať mobilní operátori. Správa zdôrazňuje potrebu posilniť tieto požiadavky, aby sa orientovali podľa aktuálnych vyspelých postupov, aby sa ich vykonávanie presadzovalo a operátori pri ich vykonávaní podliehali náležitému auditu.

Na druhej strane sa pri vykonávaní iných opatrení pokročilo menej. Predovšetkým sa v správe zdôrazňuje:

o Nutne potrebujeme dosiahnuť pokrok pri zmierňovaní rizika závislosti od vysokorizikových dodávateľov, a to aj vzhľadom na zníženie miery závislosti na úrovni Únie. Predpokladom na to je dôkladná inventarizácia dodávateľského reťazca siete a sledovanie vývoja situácie.

o Zistili sa problémy pri koncipovaní a zavádzaní primeraných stratégií zahŕňajúcich viacerých dodávateľov pre operátorov mobilných sietí alebo na vnútroštátnej úrovni z dôvodu technických alebo prevádzkových ťažkostí (napr. nedostatočná interoperabilita, veľkosť krajiny).

o Pokiaľ ide o preverovanie priamych zahraničných investícií, mali by sa vykonať kroky, aby 13 členských štátov, ktoré všeobecný mechanizmus preverovania ešte nezaviedli, tak bezodkladne urobili. Je to potrebné aj vzhľadom na blížiaci sa začiatok uplatňovania rámca EÚ pre preverovanie investícií od októbra 2020. Tieto mechanizmy by sa mali uplatňovať v prípade investičných trendov, ktoré majú potenciál ovplyvniť hodnotový reťazec 5G, pričom treba mať na pamäti ciele súboru nástrojov.

S vyhliadkou do budúcnosti sa v správe členským štátom odporúča, aby:

1. si vymieňali viac informácií o problémoch, najlepších postupoch a riešeniach v snahe vykonávať opatrenia zo súboru nástrojov,
2. naďalej monitorovali a hodnotili vykonávanie súboru opatrení,
3. ako aj naďalej spolupracovali s Európskou komisiou pri vykonávaní činností na úrovni EÚ, ktoré sú uvedené v súbore nástrojov, a to vrátane oblasti normalizácie a certifikácie, nástrojov na ochranu obchodu a pravidiel hospodárskej súťaže, aby sa predišlo narušeniam na dodávateľskom trhu technológie 5G. Malo by sa tiež investovať do kapacít EÚ v technológiách 5G a technológiách ďalších generácií a zabezpečiť podporu projektov 5G z verejných zdrojov a súčasné zohľadňovanie kyberneticko-bezpečnostných rizík.