COVID-19: EÚ potrebuje spoločný prístup

Podľa poslancov Európskeho parlamentu (EP) z Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín Európska únia (EÚ) potrebuje spoločný prístup na obmedzenie COVID-19 a zabrániť situácii, aby členské štáty označili iné krajiny EÚ za červené zóny. 

Miera nových infekcií na úrovni celej EÚ za posledných päť týždňov stúpala a momentálne je na úrovni 46 infekcií na 100.000 obyvateľov za jeden týždeň. Medzi členskými krajinami sa však epidemiologická situácie veľmi líši - od dvoch až do 176 prípadov na 100.000 obyvateľov týždenne. Testovanie na COVID-19 v krajinách EÚ sa pohybuje od 173 do 6.000 osôb na 100.000 obyvateľov týždenne, čo má priamy vplyv na počet oznámených nových prípadov nákazy. Opätovné nakazenie sa pacientov, ktorí COVID-19 už prekonali, je zriedkavé a má miernejšie príznaky. 

Europoslanci vyjadrili poľutovanie nad tým, že stále neexistuje spoločný spôsob počítania prípadov COVID-19 alebo testovania, pretože každá krajina sa bez koordinácie riadi odporúčaniami svojich vlastných vedeckých agentúr. Harmonizáciu testovacích postupov a frekvencie považuje za kľúč na dosiahnutie lepších a porovnateľnejších údajov o úrovniach infekcie v Európe aj riaditeľka Európskeho strediska pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) Dr. Andrea Ammonová. Víta tiež rozhovory o rozšírení mandátu ECDC na vydávanie odporúčaní, ktoré sú v súčasnosti iba v kompetencii členských štátov, ako aj zvýšenie jeho zdrojov. ECDC s členskými štátmi pripravuje 1. októbra protokol o zimnej a sezónnej chrípke vrátane zvýšeného očkovania proti chrípke pre zraniteľné skupiny. Už 7. septembra sa uskutoční diskusia s Európskou komisiou o vakcínach COVID-19 a verejné vypočutie je naplánované na 22. septembra t.r. 

Radíme: Rúško musí zakrývať ústa aj nosové dierky

Jednorazové alebo plátenné rúška pri dlhšom používaní nezabudnite vymeniť! Hlavný hygienik SR Ján Mikas odporúča odložiť vlhké rúško do čistého mikroténového vrecúška. S jednorazovými rúškami sa vyhodí do odpadkového koša ako bežný komunálny odpad. Plátenné rúška je potrebné oprať v práčke aspoň na 60 °C s bežne dostupnými pracími prostriedkami, prípadne vyvariť a následne ožehliť suchým teplom. 

Ako správne použiť rúško:

• Pred použitím rúška je potrebné očistiť ruky vodou a mydlom alebo dezinfekčným prostriedkom. 
• Rúško je potrebné nasadiť tak, aby priliehalo k tvári a zakrývalo ústa aj nosové dierky: len tak dokážeme účinne chrániť seba a svoje okolie. 
• Minimalizujte dotyk s rúškom počas jeho nosenia. 
• Tvárové rúško je potrebné vymieňať za nové, ak je poškodené, vlhké alebo špinavé. 
• Jednorazové rúška nie sú určené na opätovné používanie. 

S rúškom manipulujte prostredníctvom gumičiek alebo šnúrok, neodstraňujte ho úchopom na prednej strane, pretože môže byť pokryté patogénmi. Po odstránení rúška je dôležité umyť si ruky mydlom a vodou, respektíve ich vydezinfikovať. Na dôkladné umývanie a dezinfekciu rúk je potrebné dbať pravidelne počas celého dňa - neumytými rukami sa šíri až 80 % infekcií. 

Tvárové rúško je kľúčovou ochrannou pomôckou, ktorou zabraňujeme šíreniu nového koronavírusu do okolia. Vírus totiž prenáša aj osoba bez príznakov ochorenia, ktorá nemusí vedieť, že je jeho nosičom, no je tiež infekčná. Nespôsobuje vdychovanie vysokej koncentrácie oxidu uhličitého a nemá dopad na zdravie osoby. Táto dezinformácia môže vzniknúť z pocitu nedostatku vzduchu spojeného s nezvykom nosenia tvárového rúška. Jednorazové aj plátenné masky sú porézne, čo umožňuje normálne dýchacie funkcie.

SR: Pod dočasnou ochranou 225 podnikateľských subjektov

V auguste 2020 rozhodli súdy o poskytnutí dočasnej ochrany pre 31 podnikateľských subjektov a na základe vlastnej žiadosti zrušili ochranu 2 firmám. Podľa štatistík analytickej spoločnosti CRIF – Slovak Credit Bureau (CRIF SK) od 12. mája do konca augusta 2020 dočasnú ochranu využíva na Slovensku celkovo už 225 podnikateľských subjektov. 

V uvedenom období súdy rozhodli o dočasnej ochrane celkom pre 256 podnikateľských subjektov, 29 z nich zrušili dočasnú ochranu na základe ich vlastnej žiadosti a 2 subjektom dočasnú ochranu zrušil súd. „V auguste o dočasnú ochranu požiadalo zatiaľ najmenej podnikateľských subjektov. V porovnaní s 95 žiadosťami v máji sa záujem o túto formu štátnej pomoci prepadol o vyše 67 percent“, uviedla Ing. Jana Marková, hlavná analytička. Najväčšou spoločnosťou, ktorá dočasnú ochranu podnikateľov začala využívať v auguste 2020, je z hľadiska obratu spoločnosť VEGUM a. s. so sídlom v Dolných Vesteniciach (od 15 do 29,999 miliónov eur). 

Najpočetnejšiu skupinu využívajúcou dočasnú ochranu tvorí 47 firiem, ktoré sa venujú veľkoobchodu a maloobchodu a oprave motorových vozidiel a motocyklov, za ňou nasleduje 27 spoločností z oblasti priemyselnej výroby a rovnaký počet firiem z oblasti stavebníctva. Z celkového počtu podnikateľských subjektov, ktoré dočasnú ochranu využívajú, ich najviac (27,11 %) sídli v Bratislavskom kraji (61) a v Banskobystrickom kraji (37, 16,44 %); najmenej využívateľov dočasnej ochrany sídli v Trnavskom kraji (12, 5,33 %) a v Trenčianskom kraji (15, 6,67 %). 

Dočasná ochrana je určená poctivým podnikateľom, ktorí sa kvôli pandémii korona vírusu ocitli v zlej ekonomickej situácii. Pre žiadateľa o poskytnutie dočasnej ochrany to znamená viacero výhod, napr.: veritelia nemôžu podať návrh na vyhlásenie konkurzu a prerušuje sa konanie o veriteľskom návrhu na vyhlásenie konkurzu a ani podnikateľ nie je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu; exekúcie začaté po 12. marci 2020 sa prerušujú; nie je možné začať výkon záložného práva na majetok podnikateľa; podnikateľovi nemôže byť vypovedaná žiadna zmluva z omeškania podnikateľa s plnením. Ak o ukončenie dočasnej ochrany nepožiada podnikateľ skôr, alebo o jej zániku nerozhodne súd, dočasná ochrana podľa zákona zaniká 1. októbra, prípadne na konci roka 2020. Dočasnú ochranu podnikateľov definuje Zákon č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktorý bol vyhlásený 25. marca 2020 s účinnosťou od 12. mája 2020.

COVID-19: Veľkokapacitné mobilné odberové miesta

V stredu 2. septembra začalo v areáli bývalého štadiónu Inter Bratislava prevádzku prvé veľkokapacitné mobilné odberové miesto na Slovensku. Na tomto mieste bude možné otestovať na ochorenie COVID-19 denne 500 až 600 ľudí.

Testovať sa budú môcť iba záujemci nad 10 rokov každý deň dopoludnia od 7.30 h do 11.30 hod. a popoludní od 13.00 do 17.00 hod., ktorí prídu s platným COVID-passom. Je preto potrebné najskôr sa zaregistrovať cez elektronický formulár na webstránke korona.gov.sk.

Veľkokapacitné mobilné odberové miesta na testovanie majú podľa ministerstva zdravotníctva postupne pribudnúť aj v ostatných krajských mestách Slovenskej republiky.

EU: Juvenes Translatores

Európska komisia vyhlásila otvorenie každoročnej prekladateľskej súťaže Juvenes Translatores pre stredoškolákov z celej Európy. Od poludnia 2. septembra sa školy z celej Európskej únie (EÚ) môžu zaregistrovať online a umožniť tak svojim študentom súťažiť s vrstovníkmi z ostatných členských štátov. V tomto roku budú musieť zúčastnení tínedžeri preložiť text na tému Ako si poradiť v ťažkých časoch – v jednote je sila.

Súťažiaci si budú môcť vybrať jednu z 552 možných jazykových kombinácií, pričom každá z nich obsahuje dva z 24 úradných jazykov EÚ. V minuloročnej súťaži študenti využili až 150 rôznych kombinácií. Registrácia pre školy je prvou fázou dvojfázového procesu a končí sa 20. októbra 2020 napoludnie. Následne Európska komisia pozve do druhej fázy celkovo 705 škôl. Počet zúčastnených škôl z každej krajiny sa bude rovnať počtu kresiel, ktoré má daná krajina v Európskom parlamente, pričom ich náhodne vyberie počítač.

Vybrané školy potom musia do súťaže nominovať dvoch až piatich študentov. Študenti môžu mať akúkoľvek národnosť, no musia byť narodení v roku 2003. Súťaž sa uskutoční online 26. novembra 2020 vo všetkých vybraných školách. Víťazi (jeden za každú krajinu) budú vyhlásení začiatkom februára 2021. Ak to podmienky dovolia, na jar 2021 si vyzdvihnú ceny na slávnostnej ceremónii v Bruseli, kde budú mať možnosť stretnúť sa s profesionálnymi prekladateľmi z Komisie a dozvedieť sa viac o práci s jazykmi.

Výzva: Dotácia na verejne prístupné elektrické nabíjacie stanice

 Počet elektronabíjačiek na Slovensku sa vďaka príspevku od štátu zvýši. Od 2. septembra do 30. novembra je možné požiadať o dotáciu na vybudovanie verejne prístupných elektrických nabíjacích staníc. Ide o druhé kolo tejto podpory, vyčlenených je na ňu 650 tisíc eur. O dotáciu môžu požiadať okrem samosprávy aj podnikatelia. 

Obce, vyššie územné celky a nimi zriadené organizácie môžu získať dotáciu vo výške 95 % sumy potrebnej na svoj projekt, 5 % musia byť ich vlastné zdroje. Podnikatelia môžu získať dotáciu vo výške 50 %. Minimálna výška dotácie je stanovená na 2.500 eur. V závislosti od projektu môže samospráva získať maximálnu dotáciu 18.000 eur a podnikatelia 36.000 eur. Úspešní žiadatelia budú mať pol roka od nadobudnutia účinnosti zmluvy o poskytnutí dotácie na realizáciu projektu.

Výzva s presnými podmienkami podpory je zverejnená webovej stránke rezortu mhsr.sk, kde sú zverejnené aj odpovede na najčastejšie otázky týkajúce sa tejto výzvy. Všetky potrebné informácie sú zverejnené aj na stránke Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry (SIEA), ktorá celú výzvu administruje. V rámci Salónu elektromobilov 2020 v Košiciach sa 4. septembra uskutoční seminár pre žiadateľov k 2. kolu výzvy. Podľa záujmu verejnosti by sa mohli uskutočniť aj ďalšie semináre. Prípadné otázky je možné zaslať na e-mailovú adresu stanice@siea.gov.sk.

Historicky prvú výzvu na podporu budovania verejne prístupných nabíjacích staníc pre elektromobily vyhlásil rezort hospodárstva v júli minulého roka. Výzva bola určená len pre samosprávy, ktoré si prerozdelili 350.000 eur. Vďaka prvej výzve pribúdajú nabíjacie stanice pre elektromobily v 71 mestách a obciach po celom Slovensko. Podporu najviac využili obce a mestá v Prešovskom, Nitrianskom a Košickom kraji. V súčasnosti je na Slovensku vyše 120 tzv. rýchlonabíjačiek typu DC a približne 180 štandardných staníc typu AC. Na Slovensku je aktuálne zaregistrovaných vyše 1.590 čistých elektromobilov, plug-in hybridných osobných automobilov je registrovaných cez 1.020. V súvislosti s podporou elektromobility rezort hospodárstva pokračuje aj vo vyplácaní dotácii na kúpu elektromobilov. Pri tejto výzve, do ktorej už ale nie možné zapojiť sa, bolo doteraz schválených 611 žiadostí o dotáciu. Vyplatených už bolo cez 1,5 milióna eur.

EU: Proti detskej rakovine

K celosvetovej iniciatíve Glow Gold September na zvyšovanie povedomia o detskej rakovine sa pripojil aj Európsky parlament. Od 1. do 6. septembra t.r. preto vysvieti svoje budovy na zlato.

V Európskej únii (EÚ) každý rok diagnostikujú rakovinu vyše 35 tisícom detí. Ich šance na prežitie sú vysoké - približne 80 percent. No medzi jednotlivými krajinnými EÚ existujú veľké rozdiely v prístupe k najmodernejšie starostlivosti a liečbe. Najčastejším a najzákernejším druhom detskej rakoviny je leukémia. Predstavuje až 30% nových prípadov a je zodpovedná za 30% úmrtí.

Pre EÚ je boj proti rakovine jednou z jej priorít, Európsky parlament tento rok zriadil osobitný výbor pre rakovinu, ktorého členovia preskúmajú, čo môže únia robiť v boji proti tejto zákernej chorobe.

Osobitný výbor pre boj proti rakovine sa bude venovať:

• Ako zlepšiť kvalitu života pacientov a ich rodín.
• Ako môže EÚ podporiť prevenciu, diagnostiku a liečbu rakoviny u detí a vzácnych druhov rakoviny.
• Ako môže EÚ zlepšiť transparentnosť cien liečby a zlepšiť prístup k nej.
• Fajčeniu, obezite, alkoholu a znečisteniu.
• Diagnostike a sledovanie ochorenia.
• Neziskovým klinickým testom.

Radíme: Pandemické ošetrovné

V aktuálnej situácii by rodičia mali vedieť, ako postupovať pri prípadných žiadostiach o dávky ošetrovného (OČR). Základné informácie zverejnila Sociálna poisťovňa.

V prípade detí, ktoré sú školopovinné, rodič nemôže od septembra svojvoľne nechať dieťa doma, ak sa obáva pandémie, nakoľko by tým porušil školský zákon. Režim prerušenia vyučovania v triedach škôl, t. j. uzatvorenia častí škôl, od 1. 9. 2020 nanovo upraví rozhodnutie ministra školstva. Nárok na pandemické OČR preto budú mať iba tie oprávnené osoby, ktoré sa budú starať o deti do 11 rokov (do 18 rokov pri deťoch s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom), ktorých trieda bola uzatvorená riaditeľom školy v súlade s rozhodnutím ministra školstva. Ak však rodič dieťaťa bude ošetrovať choré dieťa do 16 rokov veku, t. j. dieťa, ktorému sa náhle zhoršil jeho zdravotný stav a ošetrujúci lekár mu preto potvrdil potrebu ošetrovania, bude mať nárok na pandemické OČR aj od 1.9.2020.

Iná situácia pri starostlivosti bude v prípade detí, ktoré navštevujú materskú školu. Nakoľko dochádzka do predškolského zariadenia nie je povinná zo zákona, u tejto skupiny detí sa budú až do prípadnej zmeny zákona o sociálnom poistení uplatňovať také postupy ako doteraz, t. j. nárok na pandemické OČR budú mať jednak oprávnené osoby, ktorých dieťa nebude chodiť do triedy v škôlke, ktorá bola uzatvorená a jednak aj oprávnené osoby, ktorých dieťa nenavštevuje materskú školu pre obavu z koronavírusu.

U detí, ktoré ešte nenavštevujú materskú školu a u blízkych príbuzných, ktorým je poskytovaná starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb zostáva situácia nezmenená, t. j nárok na pandemické OČR budú mať oprávnené osoby naďalej aj v prípade, ak sa rozhodnú nedať dieťa alebo blízkeho príbuzného do zariadenia z obavy pred koronavírusom.

Trend: Dlhšia cesta do zamestnania

Spôsob dopravy do práce je pri výbere zamestnania dôležitým faktorom pre 54% Slovákov. Podľa prieskumu Amazon v spolupráci s Ipsos na Slovensku a v Česku v júli 2020 (po 1.000 respondentov) trvá za normálnych podmienok cesta do zamestnania a späť takmer polovici Slovákov (49,5 %) menej ako pol hodinu a väčšina z nich si náklady spojené s presunom do zamestnania musí hradiť sama. 

Pre zamestnancov môžu predstavovať náklady na každodenné cestovanie do práce značnú finančnú záťaž. Väčšina Slovákov (79 %) si náklady spojené s cestou do zamestnania hradí sama. Iba 3 % opýtaných uviedli, že im zamestnávateľ zabezpečuje dopravu v plnom rozsahu. Ďalším 5 % zamestnancov prispieva zamestnávateľ na dopravu do zamestnania menej ako polovicu a 3 % zamestnancov viac ako polovicu z nákladov. Podobná situácia je aj v Česku, kde sú zamestnanci z hľadiska dopravy do práce odkázaní na vlastné náklady v 77 % prípadov. Medzi najčastejšie používané formy prepravy do zamestnania patrí na Slovensku predovšetkým vlastné motorové vozidlo (58 %), ďalej chôdza pešo (29 %) a preprava MHD (26 %). Diaľkovým autobusom sa prepravuje necelých 10 % respondentov, vlakom len 7 %. Z environmentálnych dôvodov si spôsob dopravy vyberajú najmä mladí ľudia vo vekovej skupine od 18 do 26 rokov (21 %). Celkovo sú environmentálne dôvody podstatné pre 15 % opýtaných. Až dve tretiny opýtaných (65,4 %) uvádzajú, že dôvodom pre voľbu dopravy do zamestnania je ich vlastné pohodlie. Pre Bratislavu je špecifické dochádzanie do práce mestskou hromadnou dopravou, ktorú využíva takmer 55 % opýtaných. Je to výrazne viac oproti všetkým ostatným krajom (16 – 31 %). Vlastným vozidlom sa v rámci Bratislavy za prácou prepravuje 46 % zamestnancov, čo je, naopak, v rámci celej republiky najmenej. Podobné je to aj v Košickom kraji, 48 %. Vlastnými vozidlami sa najčastejšie prepravujú zamestnanci v Banskobystrickom (67 %), Žilinskom a Trnavskom kraji (v oboch 65 %).

Takmer polovici opýtaných (49,5 %) trvá presun na pracovisko a späť menej ako 30 minút denne, takmer tretina (32 %) opýtaných uvádza, že cesta do a zo zamestnania im trvá do jednej hodiny denne. Hodinu až hodinu a pol strávi cestovaním 6 % opýtaných a hodinu a pol až dve hodiny 4 %. Najmenšie percento respondentov (len 2 %) uviedlo, že cestujú do zamestnania a späť viac ako 2 hodiny. Dáta z globálnej štúdie spoločnosti Visa týkajúce sa otázkou mobility v mestách, ktorej sa zúčastnilo viac než 19. 000 respondentov z 19 krajín sveta ukazujú, že sa takmer polovici (46%) opýtaných po celom svete predĺžil čas ich dochádzania a viac než tretina (37%) predpokladá, že počas najbližších 5 rokov dôjde k ďalšiemu predlžovaniu. Rovnaký trend opisuje tiež docent Tomáš Horák z Ústavu logistiky a management dopravy ČVUT: „Priemernému Európanovi cesta do práce a z práce zaberie denne asi 60 minút, priemerný Američan je na tom so svojimi 54 minútami veľmi podobne. V oboch prípadoch platí, že sa priemerná doba dochádzania neustále predlžuje. Medzi dôvody patrí obmedzená ponuka dostupného bývania alebo nedostatočné investície do dopravnej infraštruktúry a systémov verejnej dopravy. Pokračujúce urbanizácie v kombinácii s týmito a ďalšími dôvodmi so sebou prinášajú aj extrémy v dobe dochádzania za prácou. Napríklad vo veľkých čínskych mestách priemerná cesta z domu do práce a späť trvá denne dve hodiny, ešte horšie je potom situácia v mestských aglomeráciách Latinskej Ameriky.“

Elektromobily: Špeciálne pneumatiky

Vozidlá s elektrickým a hybridným pohonom sú ťažšie ako automobily s bežnými motormi. Pri rozbiehaní pôsobia na vozovku ďaleko väčším krútiacim momentom. V ideálnom prípade sú tieto autá pre cestujúcich sotva počuteľné. Veľkú úlohu v tom zohrávajú aj pneumatiky. 

Okrem vlastností, ktoré sa od pneumatík tradične očakávajú - bezpečnosť na mokrých aj suchých vozovkách, presné riadenie, krátka brzdná dráha, odolnosť proti aquaplaningu alebo maximálny kilometrový nájazd, je pre elektromobily obzvlášť dôležitý aj nízky valivý odpor. Vývojári pneumatík v hannoverskej továrni Continental sa s touto výzvou vysporiadali a navrhli pneumatiky určené špeciálne pre automobily, autobusy a nákladné vozidlá s elektrickým pohonom.

Vyššia hmotnosť vozidiel s elektrickým pohonom je spôsobená batériami, ktoré vážia ďaleko viac než plná palivová nádrž auta so spaľovacím motorom. V prípade hybridov to platí dvojnásobne, pretože sú vybavené nielen spaľovacím motorom, ale aj elektromotorom. V ich útrobách nájdeme ako palivovú nádrž, tak aj výkonné batérie. Táto vyššia hmotnosť je kompenzovaná vyššou nosnosťou kostry pneumatík, ktoré vo väčšine prípadov nesú označenie symbolom XL. V súčasnej dobe prebiehajú snahy o štandardizáciu pneumatík, ktoré majú ešte väčšiu nosnosť. Tie budú pravdepodobne označené symbolom XL+. Minimalizácia opotrebovania spôsobená vysokým krútiacim momentom pri rozjazde vyžaduje aj zmeny dezénu a zmesi, z ktorej je vyrobený.

Pre veľmi nízky valivý odpor je nutné súčasne upraviť dezén behúňa, použité zmesi, konštrukciu pneumatiky (najmä jej bočnice) a tiež znižovaním celkovej hmotnosti. Všetky tieto opatrenia je nutné starostlivo skoordinovať pre zachovanie maximálnej bezpečnosti pneumatík. Elektromobily sú v porovnaní s rovnakým modelom vozidla so spaľovacím motorom výrazne tichšie, a preto je dôležité znížiť hlučnosť pneumatík na minimum. To možno dosiahnuť pridaním špeciálnej penovej vrstvy do pneumatiky - technológia Continental ContiSilent.

EU: Nové pravidlá pre čistejšie a bezpečnejšie autá

V utorok 1.9.2020  nadobudne účinnosť nariadenie Európskej únie (EÚ) o schvaľovaní motorových vozidiel a o dohľade nad trhom s nimi. Vďaka novým pravidlám sa má zvýšiť úroveň a nezávislosť typového schvaľovania a testovania vozidiel ako aj počet kontrol automobilov, ktoré sú už na trhu EÚ a posilniť celkový systém prostredníctvom prísnejšieho európskeho dohľadu.

Medzi kľúčové prvky nových pravidiel EÚ patria:

• Nezávislosť a kvalita testovania pred uvedením automobilu na trh: Technické služby, ktoré vykonávajú skúšky a kontroly nových modelov automobilov prejdú pred udelením poverenia od členského štátu nezávislým auditom na základe prísnych kritérií, ktorý sa bude opakovať, ak si budú chcieť poverenie zachovať. Vnútroštátne schvaľovacie úrady sa budú navzájom hodnotiť, aby sa zabezpečilo dôsledné vykonávanie a presadzovanie príslušných pravidiel v celej EÚ.
• Kontrola automobilov, ktoré už sú na trhu: Novým rámcom sa takisto zlepšujú kontroly vozidiel, ktoré sa už používajú, alebo ich ponúkajú v autosalónoch. Členské štáty sú odteraz povinné pravidelne testovať minimálny počet automobilov. Zároveň môžu na svojom území prijať ochranné opatrenia proti vozidlám, ktoré nie sú v súlade s právnymi predpismi bez toho, aby museli čakať na kroky úradu, ktorý vydal typové schválenie.
• Európsky dohľad: Európska komisia môže okrem toho teraz vykonávať kontroly dodržiavania požiadaviek a kontroly zhody vozidiel v laboratóriách alebo na cestách. Ak výrobcovia porušia právne predpisy o typovom schvaľovaní (napr. použitím rušiacich zariadení alebo vydaním falošného vyhlásenia), Európska komisia môže nariadiť stiahnutie výrobkov z obehu v rámci celej EÚ a uložiť im sankcie do výšky 30.000 eur na automobil. Doteraz mohli takéto opatrenia uložiť len vnútroštátne úrady, ktoré typovo schválili dané vozidlo.

Európska komisia poskytla Spoločnému výskumnému centru (JRC) dodatočné zdroje, aby prevzalo novú úlohu v rámci dohľadu nad trhom. Centrum tak získalo financie na ďalších zamestnancov, prevádzkové náklady a výstavbu dvoch nových laboratórií. JRC využíva na vykonávanie kontrol dve nové najmodernejšie laboratóriá.

Výzva: SK-NIC pre malé IT projekty

Spoločnosť SK-NIC spúšťa v utorok 1.9. výzvu zo svojho fondu pre malé IT projekty, na ktorú vyčlenila ďalších 100.000 eur.  Ukončenie výzvy je plánované 15. októbra t.r.

Pre malé projekty tak žiadatelia môžu získať podporu od 2.500 do 10.000 eur na jeden projekt. Výzva zahŕňa tri okruhy tém: o podporu sa môžu uchádzať projekty efektívne využívajúce informačno-komunikačné technológie (IKT) na vzdelávanie alebo projekty vzdelávajúce o týchto technológiách, projekty podporujúce komunity prostredníctvom IKT a projekty zavádzajúce umelú inteligenciu alebo strojové učenie.

Fond SK-NIC začal svoju činnosť v takejto forme prvou výzvou v roku 2019. Odvtedy rozdelil takmer 450.000 eur. S touto výzvou tak podpora fondu pre internetovú komunitu a virtuálne Slovensko presiahne pol milióna eur.

Kryptomena: Slovákov to neláka

Pojem kryptomena pozná 84 % Slovákov aktívnych na internete. Podľa výsledkov výskumu  Nielsen Admosphere Slovakia (on-line zber dát na vzorke päťsto respondentov starších ako 15 rokov) z minulých rokov jeho znalosť zostáva dlhodobo na približne rovnakej úrovni. 

Štvrtinu respondentov (26 %) táto téma dokonca zaujala natoľko, že si o nej hľadali ďalšie informácie. V tejto skupine je väčšie zastúpenie mužov (36 % vs. 15 % žien) a zo vzdelanostných kategórií taktiež vysokoškolákov. O téme kryptomien už počulo 43 % respondentov, ale nezaujíma ich to a 15 % deklaruje, že ich síce táto téma zaujíma, ale ďalšie informácie si o nej nevyhľadali. O kryptomene nikdy nepočulo iba 16 % respondentov zo Slovenska. V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi je tak zrejmé, že znalosť pojmu kryptomena v slovenskej internetovej populácií sa nijak nezvyšuje. O 11 percentuálnych bodov ale od minulého roka pribudlo tých, ktorí o téme síce počuli, ale nezaujíma ich a zároveň o 8 percentuálnych bodov ubudlo ľudí, ktorí pojem poznajú a téma ich zaujíma, ale žiadne informácie si o nich sami nevyhľadali.

A koľko slovenských respondentov už nejakú virtuálnu menu niekedy nakúpilo? Z tých, ktorí vedia, čo kryptomeny sú a zároveň si o nich aktívne hľadali informácie, ich jednorazovo nakúpilo 17 % opýtaných; pravidelne ich nakupujú iba 4 %.

Radíme: Pozor na DCC

V zahraničí by sme si mali dávať pozor na službu s názvom Dynamic Currency Conversion (DCC), ktorú ponúkajú prevádzkovatelia bankomatu alebo terminálu. 

Pri výbere hotovosti alebo platbe kartou máme možnosť zaúčtovať transakcie v lokálnej mene, ktorej zmena do EUR prebehne neskôr, realizuje ju banka klienta, ktorá určí kurz prevodu. Ak ale zvolíme okamžité zúčtovanie cez DCC, transakcia prebehne podľa výmenného kurzu, ktorý si stanovuje samotný prevádzkovateľ. S vysokou pravdepodobnosťou bude tento kurz výrazne nevýhodnejší ako kurz banky, ktorá kartu vydala.

Zablokovať konverziu mien DCC na karte vopred umožňuje mobilná aplikácia mBank. Možnosť zablokovať DCC prostredníctvom internetového bankovníctva plánuje banka predstaviť neskôr, ešte v tomto roku. Klienti banky si ako prví na Slovensku môžu prostredníctvom mobilnej aplikácie zablokovať aj výbery z bankomatov s tzv. surcharge poplatkom, majú tiež možnosť zablokovať magnetický prúžok na svojej platobnej karte. Môžu sa tak veľmi flexibilne a rýchlo chrániť pred účtovaním zbytočných poplatkov či zneužitím karty pri cestovaní do zahraničia.

Aktuálne: Rúška v školách aj výnimky

Ako budú žiaci na školách od začiatku nového školského roka nosiť rúška? Nové nariadenie Úradu verejného zdravotníctva SR  bude platiť dva týždne, teda od 2. septembra od 06.00 hod. do 14. septembra do 18.00 hod. Informujeme aj o výnimkách z povinného nosenia rúška.

Výnimky z nosenia rúšok získali žiaci prvého stupňa základnej školy v interiéri školy v rámci výchovno-vzdelávacieho procesu. Ak však aj tieto deti budú rúško na tvári akceptovať, jeho nosenie sa jednoznačne odporúča. Rúško rovnako nebudú musieť nosiť žiaci so stredným a ťažkým mentálnym alebo so sluchovým postihnutím. Naopak povinnosť nosiť rúška pribudne pedagogickým zamestnancom a odborným zamestnancom, napríklad asistentom učiteľa alebo špeciálnym pedagógom v rámci výchovno-vzdelávacieho procesu. Taktiež bude povinnosťou u osôb s chronickými ochoreniami dýchacích ciest s dychovou nedostatočnosťou a osôb s kožnými ochoreniami tváre, u ktorých by nosenie rúška mohlo viesť k zhoršeniu stavu. K zrušeniu výnimky sa pristúpilo z dôvodu, že mnohí túto výnimku zneužívali.

Rúško naďalej nebudú musieť nosiť deti do troch rokov veku, osoby so závažnými poruchami autistického spektra, vodiči verejnej dopravy, ktorí sú sami v uzavretej kabíne oddelene od ostatného priestoru určeného na prepravu osôb, žiaci pri konaní prijímacích skúšok, komisionálnych skúšok, jazykových skúšok, skúšok odbornej spôsobilosti na výkon povolania a pri ukončovaní výchovy a vzdelávania. Rovnako rúško nebudú musieť mať poslucháči pri konaní štátnych jazykových skúšok, deti v interiéri materskej školy a jaslí, osoby pri výkone športu, fotografované osoby na čas nevyhnutný pre výkon procesu fotografovania, osoby nevesty a ženícha pri svadbe, deti pristupujúce k prvému svätému prijímaniu, účinkujúci pri nakrúcaní audiovizuálneho diela alebo výrobe programu a výkonní umelci pri podávaní umeleckého výkonu, osoby vo wellness a umelých kúpaliskách, účastníci zotavovacích podujatí pre deti a mládež, vrátane personálu, pri všetkých aktivitách v rámci lokality vyhradenej na konanie daného zotavovacieho podujatia, ako aj pri pobyte vo voľnej prírode, zamestnanci vykonávajúci prácu v spoločnom pracovnom priestore, ak sú od seba alebo od iných osôb vzdialení minimálne dva metre, alebo zamestnanec, ktorý sa nachádza na pracovisku sám.