Trend: Menej ojazdných vozidiel

V auguste t.r. bolo v inzertných ponukách na slovenskom trhu v porovnaní s júlom o 3 tisíc ojazdených áut menej. Hlavnou príčinou poklesu je stále sa predlžujúce riziko koronavírusu a s ním spojené pomalšie tempo rastu dopytu aj ponuky ojazdených automobilov. 

Analýza AAA AUTO, ktorá pravidelne vyhodnocuje ponuku automobilov od súkromných inzerentov, bazárov a firiem ukázala, že augustová ponuka sa oproti predchádzajúcemu mesiacu početne znížila. V auguste si mohli Slováci vyberať z celkovej ponuky 49.567 vozidiel. Najbežnejší stav na tachometri bol úrovni 168 000 km, vek ojazdených automobilov sa držal na hodnote 9,8 roku. Cena ojazdených áut sa v auguste pohybovala najčastejšie okolo 6.000 eur a oproti júlu tak klesla o 200 eur. 

Segment, ktorý si na trhu ojazdených automobilov prekvapivo drží svoju pozíciu, sú menej obvyklé značky. Tie majú síce menej potencionálnych zákazníkov, ich silnou stránkou je však vysoká miera vernosti k danej značke. Idea o vozidlá, ktoré na cestách nie sú tak bežné, skalní priaznivci týchto automobilov však majú neotrasiteľnú základňu, napr. značky Subaru, Saab, Jaguar, Daewoo či Chrysler. A tak zatiaľčo Škodovka zaznamenala v inzertných ponukách v auguste medzimesačný pokles o 6,6 %, počet ponúkaných vozidiel Subaru bol o 8,7 % vyšší. Počet menej frekventovaných vozidiel v ponuke je oproti známym značkám niekoľkonásobne nižší. Príčinou je práve nižšie povedomie o týchto autách, horšie dostupné servisné miesta či náhradné diely alebo aj netradičné využívané technológie. Na druhej stranu si menej bežné značky automobilov kupujú vo väčšine prípadov súkromní majitelia a tieto autá spravidla nepochádzajú z firemných fleetov. 

TOP 10 najinzerovanejších ojazdených áut za august 2020
Model (počet ks.) 

1. Škoda Octavia (3.763) 

2. Škoda Fabia (1.981) 

3. Volkswagen Passat (1.896) 

4. Volkswagen Golf  (1.830) 

5. Škoda Superb (1.305)  

6. BMW 3 (1.216) 

7. Audi 4 (949) 

8. Audi 6 (845) 

9. BMW 5 (830) 

10. Ford Focus (624)

EU: Životné prostredie a zdravie

Znečistenie ovzdušia a hluk, vplyv klimatických zmien a vystavovanie nebezpečným chemickým látkam sú podľa správy Európskej environmentálnej agentúry (EEA) častou príčinou zlého zdravotného stavu Európanov a môžu za 13 percent všetkých úmrtí v Európe. 

Správa Zdravé prostredie, zdravý život: ako životné prostredie ovplyvňuje zdravie a dobré životné podmienky v Európe vznikla na základe rozsiahleho posúdenia zdravia a životného prostredia. Znečistenie ovzdušia je dnes hlavnou environmentálnou hrozbou pre zdravie v Európe s vyše 400.000 predčasnými úmrtiami v Európskej únii každý rok. Na druhom mieste je hluk, ktorý si ročne vyžiada okolo 12.000 predčasných úmrtí, a do tretice zmeny klímy, hlavne vlny horúčav. Environmentálna záťaž a zmeny klímy sa v rámci Európy líšia, pričom sú jasné rozdiely medzi krajinami na východe a západe Európy. Najvyššiu úmrtnosť medzi krajinami Európy má kvôli zlému životnému prostrediu Bosna a Hercegovina (27 percent), najmenej obetí má Island a Nórsko (9 percent). 

Európania sú neraz súbežne vystavení viacerým rizikovým faktorom, akými sú znečistenie ovzdušia a vody, hluk a chemikálie, ktorých vplyv sa môže kombinovať a zintenzívniť negatívne dôsledky na zdravie. Obzvlášť zraniteľné voči viacnásobným hrozbám sú európske mestá, ktoré majú menej zelených a vodných plôch. Sociálne znevýhodnené spoločenské vrstvy bojujú s trojnásobným zaťažením, a to s chudobou, zlou kvalitou životného prostredia a zlým zdravotným stavom. Chudobnejšie vrstvy sú často vystavené vyššej úrovni znečistenia a hluku, ako aj vyšším teplotám, pričom existujúce ochorenia zvyšujú ich zraniteľnosť voči vplyvom prostredia ohrozujúcim ľudské zdravie.

On-line: Výmena energetických štítkov

Informácie na energetických štítkoch pri nákupe zohľadňuje 79 % spotrebiteľov. So štítkami Európskej únie rozlišujeme už vyše 25 rokov zariadenia s vyššou a nižšou spotrebou energie. Väčšina aktuálne vyrábaných produktov dnes už patrí do najvyšších tried energetickej účinnosti A až A+++ a najnižšie triedy tak nie sú potrebné. Zásadne sa budú preto meniť pravidlá zaraďovania výrobkov do tried v škále od G po A aj samotný výpočet spotreby energie, ktorý by sa mal viac priblížiť reálnym podmienkam.

Predajcovia spotrebičov s energetickými štítkami majú vo všetkých členských krajinách podľa Nariadenia EÚ 2017/1369 zabezpečiť výmenu štítkov v predajniach, e-shopoch a na webových stránkach v určených termínoch v priebehu 14 pracovných dní. Ako prvé bude nutné od 1. do 18. marca 2021 vymeniť štítky k chladničkám, mrazničkám, vinotékam, práčkam, práčkam so sušičkami, umývačkám riadu, elektronickým displejom, vrátane televízorov a monitorov. Od 1. mája 2021 sa budú meniť štítky pneumatík a od 1. septembra 2021 štítky svetelných zdrojov a svietidiel. 

Pre predajcov je na webstránke SIEA pripravený krátky elektronický dotazník, v ktorom môžu do 23. septembra 2020 uviesť, aké informačné nástroje uprednostňujú. Výsledky dotazníka budú zohľadnené pri výbere a príprave aktivít základnej informačnej kampane na Slovensku financovanej zo zdrojov štátneho rozpočtu.

Trend: Sporitelia v II. pilieri menia DSS

Sociálna poisťovňa po prvej vlne pandémie (kedy bolo možné o akceptačný list požiadať len prostredníctvom e-schránky sporiteľa) obnovila postup pri vydávaní akceptačných listov, čo viedlo k rekordnému zvýšeniu ich počtu. Vydanie akceptačného listu je podmienkou pri prestupe sporiteľa z jednej dôchodkovej správcovskej spoločnosti (DSS) do inej DSS.

V júli t.r. už Sociálna poisťovňa evidovala vyšší počet vydaných akceptačných listov ako v ktoromkoľvek mesiaci v minulého roku – a to 6.916 (z nich 6.898 bezodplatne a 18 odplatne). V auguste t.r. dokonca zaznamenala rekordný počet vydaných akceptačných listov za jeden mesiac – 7.352 (z toho 7.331 bezodplatne a 21 odplatne). Za minulý rok pritom Sociálna poisťovňa vydala celkom 39.893 akceptačných listov a od začiatku roka 2020 ich k začiatku septembra bolo vydaných 31.286.

Vydanie akceptačného listu je bezplatné s výnimkou, ak oň žiadajú sporitelia, ktorí zmenili DSS a od posledného prestupu ešte neuplynul ani jeden rok (16 eur). Po obdržaní akceptačného listu ho sporiteľ odovzdá novej DSS, s ktorou podpíše novú zmluvu (prestupovú).

EU: Integrácia migrantov a utečencov

Európska komisia, odborové zväzy, obchodné komory a organizácie zamestnávateľov obnovili vzájomnú spoluprácu s cieľom posilniť integráciu migrantov a utečencov na trhu práce. V spoločnom vyhlásení vyjadrili záujem o ďalšiu spoluprácu v oblasti migrácie pracovnej sily v rámci európskeho partnerstva pre integráciu, ktoré sa začalo v roku 2017. 

Od vzniku európskeho partnerstva pre integráciu pred tromi rokmi Európska komisia financovala projekty na podporu integrácie utečencov na trhu práce realizované organizáciami sociálnych a hospodárskych partnerov. Príklady zahŕňajú projekt Labour-INT, ktorý podporuje integráciu utečencov od príchodu na pracovisko prostredníctvom posudzovania zručností, odbornej prípravy a umiestňovania do zamestnania v Taliansku, Nemecku a Belgicku; alebo Európsky akčný program pre integráciu utečencov pôsobiaci v Bulharsku, Grécku, Taliansku a Španielsku. Sociálni a hospodárski partneri takisto zaviedli iniciatívy v 20 členských štátoch, ako napríklad platforma fachkraeftepotenzial, ktorú spustila Rakúska spolková hospodárska komora s cieľom poskytovať informácie spoločnostiam, ktoré chcú prijímať utečencov. 

Na základe týchto úspechov sa signatári dohodli, že budúce úsilie zamerajú na 3 oblasti: 

• prepojenie zainteresovaných strán v rámci celého hospodárstva a spoločnosti v záujme integrácie na trhu práce; 
• podporu podnikania, 
• uľahčenie identifikácie, posudzovania a potvrdzovania zručností. 

Komisia a sociálni a hospodárski partneri sa zároveň zamerajú na preskúmanie toho, ako rozšíriť vzájomný dialóg a budúcu spoluprácu na oblasť migrácie za prácou v súlade s cieľmi nového programu v oblasti zručností pre Európu a nadchádzajúceho nového paktu o migrácii a azyle. Toto úsilie by sa mohlo zamerať na to, ako zlepšiť spôsoby migrácie pracovnej sily tak, aby sa uspokojili meniace sa potreby Európy.

Upozorňujeme: Povinná registrácia

Cestujúci, ktorí počas predchádzajúcich 14 dní navštívili rizikovú krajinu a prichádzajú na Slovensko letecky, sa musia zaregistrovať na stránke korona.gov.sk. Opatrenie platí od 10. septembra od 7.00 h. Registrácia je naďalej povinná aj pre ľudí prichádzajúcich na Slovensko autom z Ukrajiny. Potvrdením o registrácii sa preukazujete príslušníkom polície. 

Ministerstvo vnútra (MV) SR upozorňuje, že po prílete na Slovensko z ktorejkoľvek krajiny musí tiež každý cestujúci vyplniť formulár na vyhľadanie cestujúceho v súvislosti s ochranou verejného zdravia. Dostupný je v elektronickej verzii, a to aj v anglickom jazyku, na webe Ministerstva dopravy a výstavby SR. 

V zozname zelených krajín je aktuálne 26 štátov - Austrália, Cyprus, Česká republika, Čína, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Grécko, Írsko, Island, Japonsko, Južná Kórea, Lichtenštajnsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Monako, Nemecko, Nórsko, Nový Zéland, Poľsko, Rakúsko, Slovinsko, Spojené kráľovstvo, Švajčiarsko a Taliansko. Všetky ostatné krajiny, ktoré nie sú na tomto zozname, sú rizikové.

Za nerešpektovanie povinnosti registrácie môže príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva uložiť pokutu vo výške do 1.659 eur. V blokovom konaní môžu aj orgány Policajného zboru uložiť páchateľovi za nerešpektovanie tohto opatrenia pokutu vo výške do 1.000 eur.

Novinka: Pomoc pre rodičov detí so znevýhodnením

Na podporu rodičov detí so zdravotným znevýhodnením, rizikovým vývinom alebo špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami pribudla nová telefonická linka. Spustili ju platforma rodín detí so zdravotným znevýhodnením v spolupráci s Nadáciou pre deti Slovenska. Funguje na princípe peer to peer – rodičia rodičom a k dispozícii bude trikrát do týždňa. 

Na telefonickej linke + 421 948 991 444 bude rodičom v utorok, vo štvrtok a v piatok k dispozícii laická poradkyňa z Platformy rodín. Rodičia sa môžu obrátiť na laickú poradkyňu, ktorá ich vypočuje a spoločne sa potom pustia do hľadania riešenia zložitej životnej situácie. V prípade potreby rodič v poradni dokonca odkonzultuje podnet s právničkou špecializujúcou sa práve na oblasť sociálneho práva. V najbližších mesiacoch vznikne sieť laických poradcov z kruhu rodičov, ktorí podobné situácie, aké zažívajú rodičia v núdzi, už prekonali. Absolvujú vzdelávací kurz Platformy rodín a budú pripravení podporovať iných.

Podľa Nadácie pre deti Slovenska projekt Inklulinka vznikol pre rodičov, ktorí sú často nedostatočne informovaní o právach, možnostiach v rámci vzdelávania svojich detí, o dostupných finančných príspevkoch alebo nárokovateľných pomôckach pre svoje deti. Možnosť individuálnej podpory fungovala aj doteraz prostredníctvom emailu alebo kontaktného formulára. Pomoc sa zameriava na tri hlavné oblasti, ktoré rodičov najčastejšie trápia, a to kompenzácie (príspevkov a pomôcok), vzdelávanie detí a ako postupovať v úradnom styku s inštitúciami.

Na webovej stránke projektu Inklulinka sú k dispozícii vzorové dokumenty odvolaní a žiadostí na úrady alebo do škôl, ktoré sú pre rodičov pripravené na stiahnutie. Rodičia tam okrem toho môžu nájsť aj rady a návody odborníkov na zvládnutie situácie a vzdelávanie na diaľku v čase koronakrízy.

COVID-19: Väčšia jednoznačnosť a predvídateľnosť opatrení obmedzujúcich voľný pohyb v EÚ

Európska komisia prijala návrh na odporúčanie Rady s cieľom zabezpečiť, aby akékoľvek opatrenia prijaté členskými štátmi v oblasti obmedzenia voľného pohybu v dôsledku pandémie koronavírusu boli koordinované a jasne oznamované na úrovni Európskej únie (EÚ). Občania aj podniky potrebujú predvídateľnosť a členské štáty musia vynaložiť maximálne úsilie, aby čo najviac obmedzili sociálne a hospodárske dôsledky cestovných obmedzení. Jedným zo spôsobov by mohlo byť aj poskytovanie informácií verejnosti jasným, komplexným a včasným spôsobom.

V návrhu sa stanovujú štyri kľúčové oblasti, v ktorých by členské štáty mali užšie spolupracovať:

• spoločné kritériá a limity pre členské štáty pri rozhodovaní o tom, či treba zaviesť cestovné obmedzenia;
• mapovanie spoločných kritérií pomocou dohodnutého farebného kódu;
• spoločný rámec pre opatrenia uplatňované na cestujúcich z vysokorizikových oblastí;
• jasné a včasné informovanie verejnosti o akýchkoľvek obmedzeniach.

V súčasnosti existujú veľké rozdiely medzi kritériami jednotlivých členských štátov na zavedenie opatrení, ktorými sa obmedzuje voľný pohyb v EÚ. Komisia navrhuje, aby každý členský štát pri zavádzaní akýchkoľvek reštriktívnych opatrení zohľadňoval tieto kritériá:

• celkový počet novo oznámených prípadov ochorenia COVID-19 na 100 000 osôb v danej oblasti počas 14-dňového obdobia;
• percentuálny podiel pozitívnych testov zo všetkých testov na koronavírus vykonaných v danej oblasti počas 7-dňového obdobia;
• počet testov na koronavírus vykonaných na 100 000 osôb v danej oblasti počas 7-dňového obdobia.

Členské štáty by mali tieto údaje nahlasovať Európskemu centru pre prevenciu a kontrolu chorôb na týždennej báze. Zároveň by tieto údaje mali poskytovať aj na regionálnej úrovni, aby sa opatrenia mohli zacieliť na tie regióny, kde je to nevyhnutne potrebné. Komisia navrhuje, aby za predpokladu, že má členský štát odchodu týždennú mieru testovania vyššiu ako 250 na 100.000 osôb, členské štáty neobmedzovali voľný pohyb osôb prichádzajúcich z iného členského štátu, keď:

• celkový počet novo oznámených prípadov ochorenia COVID-19 v danej oblasti nepresiahne 50 na 100 000 osôb počas 14-dňového obdobia ALEBO
• percentuálny podiel pozitívnych testov zo všetkých testov na koronavírus vykonaných v danej oblasti je nižší ako 3 %.

Európska komisia navrhuje, aby Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb každý týždeň uverejňovalo aktualizovanú mapu krajín EÚ a EHP na základe údajov poskytnutých členskými štátmi. Mapa bude obsahovať spoločný farebný kód, ktorý bude slúžiť členským štátom a cestujúcim. Komisia navrhuje toto kódovanie:

• zelená pre oblasť, kde je celkový počet novo oznámených prípadov ochorenia COVID-19 počas 14-dňového obdobia nižší ako 25 A SÚČASNE percentuálny podiel pozitívnych testov zo všetkých testov na koronavírus je nižší ako 3 %;
• oranžová pre oblasť, kde je celkový počet novo oznámených prípadov ochorenia COVID-19 počas 14-dňového obdobia nižší ako 50, ALE percentuálny podiel pozitívnych testov zo všetkých testov na koronavírus je 3 % a viac ALEBO celkový počet novo oznámených prípadov ochorenia COVID-19 sa pohybuje v rozmedzí 25 až 150, ALE percentuálny podiel pozitívnych testov zo všetkých testov na koronavírus je nižší ako 3 %;
• červená pre oblasť, kde je celkový počet novo oznámených prípadov ochorenia COVID-19 počas 14-dňového obdobia vyšší ako 50 A SÚČASNE percentuálny podiel pozitívnych testov zo všetkých testov na koronavírus je 3 % a viac ALEBO celkový počet novo oznámených prípadov ochorenia COVID-19 počas 14-dňového obdobia je vyšší ako 150 na 100 000 osôb;
• šedá, ak neexistuje dostatok informácií na posúdenie uvedených kritérií, ktoré navrhla Komisia, ALEBO ak je počet vykonaných testov na koronavírus nižší ako 250 na 100 000 osôb.

Komisia tiež navrhuje, aby členské štáty zaujali spoločný prístup k cestujúcim, ktorí prichádzajú z „vysokorizikových“ zón. Členské štáty by nemali odopierať vstup osobám cestujúcim z iných členských štátov. Členské štáty, ktoré zavedú obmedzenia voľného pohybu na základe vlastných rozhodovacích procesov, by mohli vyžadovať od osôb prichádzajúcich z „červených“ alebo „šedých“ zón, aby buď absolvovali karanténu, alebo aby sa nechali pri príchode otestovať na koronavírus – pričom sa uprednostňuje možnosť nechať sa otestovať. V oprávnených prípadoch by mohli členské štáty osobám prichádzajúcim z „oranžových“ zón odporúčať, aby sa pred odchodom alebo pri príchode nechali aspoň otestovať na koronavírus. Členské štáty by mohli od osôb prichádzajúcich z „červených“, „oranžových“ alebo „šedých“ zón vyžadovať, aby predložili lokalizačnú kartu verejného zdravia cestujúcich, a to v súlade s požiadavkami na ochranu údajov. Toto opatrenie by sa vzťahovalo najmä na cestujúcich leteckej dopravy. Cestujúci s nevyhnutnou funkciou alebo potrebou, ako sú pracovníci vykonávajúci kritické povolania, cezhraniční a vyslaní pracovníci, študenti alebo novinári vykonávajúci svoje povinnosti, by nemali mať povinnosť absolvovať karanténu.

Členské štáty by mali ostatným členským štátom a Európskej komisii poskytovať podrobné informácie o pripravovaných obmedzeniach voľného pohybu alebo zrušení cestovných obmedzení na týždennej báze. Zmeny by sa mali oznamovať týždeň pred nadobudnutím účinnosti. Informácie by sa mali zverejňovať aj na webovej stránke „Re-open EU“ spolu s odkazom na mapu, ktorú bude každý týždeň uverejňovať Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb.

SR: V auguste zbankrotovalo najmenej občanov v tomto roku

V auguste 2020 zbankrotovalo 676 obyvateľov Slovenska. V medziročnom porovnaní s 1.639 osobnými bankrotmi v auguste 2019 to predstavuje podľa analýzy CRIF – Slovak Credit Bureau, s. r. o. (CRIF SK) pokles o vyše 58 percent. V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom, kedy v júli 2020 zbankrotovalo 829 dlžníkov, ich počet v auguste klesol o viac ako 18 percent.

„V auguste 2020 zatiaľ zbankrotovalo najmenej ľudí v tomto roku. Prvýkrát sa najväčšou skupinou dlžníkov s osobnými bankrotmi v roku 2020 stali muži a ženy vo veku od 30 do 39 rokov s podielom 30,47 percenta, nasledovaní štyridsiatnikmi s podielom 27,81 percenta. Dlhšie sledujeme aj počty zbankrotovaných dlžníkov bez trvalého bydliska – aj v auguste sme identifikovali 89 ľudí, ktorí sú prihlásení na obecných alebo miestnych, resp. mestských úradoch. Ich podiel na osobných bankrotoch tak predstavuje 13,17 percenta“, uviedla analytička Ing. Jana Marková.  Z celkového počtu osobných bankrotov, ktoré súdy vyhlásili v auguste 2020, bolo 671 konkurzov (99,26 percenta) a 5 dlžníkov (0,74 percenta) sa rozhodlo pre oddlženie formou splátkového kalendára. Z celkového množstva osobných bankrotov ich bolo 52 (7,69 percenta) vyhlásených na majetok fyzických osôb – podnikateľov.

Na mužov pripadlo v auguste t.r. 415 (61,39 percenta) a na ženy 261 (38,61 percenta) osobných bankrotov. Medzi mužmi, ktorí zbankrotovali v auguste 2020, malo 4,34 percenta dlžníkov vysokoškolské vzdelanie (v auguste 2019 ich bolo 4,18 percenta). Medzi ženami malo vysokoškolské vzdelanie 4,21 percenta dlžníčok (v auguste 2019 ich bolo 1,98 percenta). V auguste 2020 bolo najviac osobných bankrotov vyhlásených v Nitrianskom - 106 a v Prešovskom kraji - 103. Najmenej osobných bankrotov bolo vyhlásených v Bratislavskom - 31 a v Trnavskom kraji - 65. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka v auguste 2020 počet osobných bankrotov klesol vo všetkých krajoch: najviac v Bratislavskom (- 71,82 percenta) a v Nitrianskom (- 71,20 percenta).

Z dlhodobých štatistík spoločnosti CRIF SK vyplýva, že od roku 2006, kedy na Slovensku začal platiť inštitút osobného bankrotu, do konca augusta 2020 možnosť oddlženia využilo už 46.147 obyvateľov Slovenskej republiky, v tomto roku do konca autusta 7.975. Zároveň v auguste 2020 súdy zrušili 1.109 konkurzov, ktoré boli vyhlásené v predchádzajúcich obdobiach. Z nich 1.032 bolo zrušených pre nedostatok majetku dlžníka, čo znamená, že dlžníci nezaplatili veriteľom ani jedno euro a 77 po splnení konečného rozvrhu výťažku, keď veritelia získali aspoň časť z hodnoty svojich pohľadávok.

Upozorňujeme: Nebezpečný krém

Do systému RAPEX (rýchly výstražný systém EÚ pre nepotravinárske výrobky) nahlásil kontrolný orgán vo Švédsku nový nebezpečný kozmetický výrobok. Je možné, že sa predáva aj v iných krajinách.

Ide Aneeza Gold Beauty cream neuvedenej značky (typ výrobku/číslo výrobku: MFB 03/19 EXP 03/21, výrobná dávka: B# 27645-56, čiarový kód: 1143723500026) z krajina pôvodu Pakistan.

V tomto kréme sa nachádza ortuť (21,300 mg/kg), čo je v rozpore s prílohu 2 (Zoznam zakázaných látok v kozmetických výrobkoch, položka č. 221) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1223/2009 o kozmetických výrobkoch v znení neskorších predpisov.

AI: Umelá inteligencia hlavná technológia budúcnosti?

Umelá inteligencia je schopnosť zariadenia prejaviť ľudské schopnosti ako uvažovanie, učenie, plánovanie a tvorivosť. Technické systémy vedia vďaka umelej inteligencii rozlišovať prostredie, v ktorom sa nachádzajú a riešiť rozpoznaný problém, pričom konajú v záujme dosiahnuť špecifický cieľ. 

Počítač dostáva údaje pripravené alebo zhromaždené prostredníctvom jeho senzorov (napr. kamery), spracováva ich a reaguje. Systémy umelej inteligencie sú schopné pracovať autonómne a adaptovať do istej miery svoje správanie na základe analýzy predchádzajúcich krokov. Niektoré technológie založené na umelej inteligencii existujú už vyše 50 rokov. Pokrok vo výpočtovej technike, dostupnosť enormného množstva údajov a nové algoritmy viedli v posledných rokoch k viacerým novým vynálezom.

Umelá inteligencia je kľúčová pre digitalizáciu spoločnosti a preto je pre Európsku úniu (EÚ) jednou z jej priorít. Už dnes je všadeprítomná v našom každodennom živote bez toho, aby sme si to uvedomovali. A budúce aplikácie prinesú ešte prevratnejšie zmeny. Sú to napr. virtuálni asistenti, softvér na analýzu obrázkov, vyhľadávače, systémy na rozpoznávanie reči a tvárí, roboty, samojazdiace autá, drony, internet vecí. Kde všade sa s ňou už stretávame v každodennom živote?

On-line nakupovanie a reklama: Umelá inteligencia sa vo veľkej miere využíva na vytváranie personalizovaných nákupných odporúčaní na základe predchádzajúcich nákupov alebo vyhľadávanie na internete. Je veľmi užitočná aj pri optimalizácii produktov, riadenia skladov a logistiky.

Hľadanie na webe: Internetové vyhľadávače sa učia z enormného množstva údajov, ktoré získavajú od svojich používateľov a na základe toho vedia poskytovať relevantné výsledky.

Digitálni osobní asistenti: Umelú inteligenciu nájdete aj vo vašom smartfóne. Či už sú to virtuálni asistenti odpovedajúci na otázky a poskytujúci odporúčania alebo navigácia, ktorá vám pomôže nájsť najlepšiu trasu.

Automatické prekladače: Softvéry na preklad jazykov, ktoré sú založené na písanom alebo hovorenom texte, sa spoliehajú na umelú inteligenciu. pri poskytovaní a vylepšovaní prekladov To platí aj pre funkcie, akými sú automatické titulky.

Inteligentné domácnosti, mestá a infraštruktúra: Inteligentné termostaty sa učia z nášho správania a pomáhajú nám šetriť energiou. Urbanisti inteligentných miest plánujú využiť umelú inteligenciu na reguláciu dopravy, aby sa znížili zápchy a zlepšila konektivita.

Automobily: Samojazdiace autá ešte síce nie sú štandardom, no dnešné automobily už využívajú bezpečnostné prvky založené na umelej inteligencii. EÚ napríklad pomáhala pri financovaní automatických senzorov VI-DAS, ktoré rozpoznávajú potenciálne nebezpečné situácie a nehody. Bez umelej inteligencie by sa nezaobišla ani navigácia.

Kybernetická bezpečnosť: Systémy umelej inteligencie môžu pomôcť rozpoznať a bojovať proti kybernetickým útokom a iným kybernetickým hrozbám na základe nepretržitého vkladania údajov, rozpoznávania vzorov a spätného sledovania útokov.

Umelá inteligencia v boji proti koronavírusu: Počas boja proti koronavírusu sa umelá inteligencia využívala napríklad v termovíznych kamerách na letiskách a iných verejných miestach. Dokáže rozpoznať aj infekciu z počítačovej tomografie pľúc. Taktiež bola užitočná pri sledovaní šírenia nákazy.

Boj proti dezinformáciám: Niektoré typy umelej inteligencie vedia rozpoznať falošné správy a dezinformácie. Analyzujú informácie, ktoré kolujú na sociálnych sieťach pričom sa zameriavajú na poplašné slová alebo výrazy vyvolávajúce senzáciu. Vedia určiť aj to, ktoré online zdroje možno považovať za seriózne.

Umelá inteligencia má potenciál úplne zmeniť všetky aspekty nášho života aj hospodárstva. Tu sú ďalšie príklady jej využitia.

Zdravotníctvo: Výskumníci skúmajú, ako využiť umelú inteligenciu na analyzovanie veľkého množstva údajov o zdraví obyvateľstva a nájsť v nich trendy, ktoré by poviedli k novým medicínskym objavom alebo zlepšili individuálnu diagnostiku. Existuje napríklad program na preberanie tiesňového volania, ktorého tvorcovia si od neho sľubujú, že bude vedieť počas hovoru rozpoznať infarkt rýchlejšie a častejšie ako ľudský operátor. Ďalším príkladom je projekt KConnect, ktorý spolufinancovala aj EÚ. Jeho cieľom je vyvinúť viacjazyčný vyhľadávací portál, kde budú ľudia vedieť nájsť najrelevantnejšie informácie zo svet medicíny.

Železničná doprava: Umelá inteligencia môže obmedziť trenie kolies a umožniť autonómne riadenie vlakov a zlepšiť tak bezpečnosť, rýchlosť a efektivitu železničnej dopravy.

Výroba: Umelá inteligencia môže európskym výrobcom pomôcť zvýšiť ich efektivitu sa a vrátiť továrne späť do Európy pomocou robotov vo výrobe, optimalizáciou predajných trás alebo včasným predpovedaním údržby a porúch v inteligentných továrňach. Výskumný projekt spolufinancovaný EÚ SatisFactory, využíva systémy spolupráce a rozšírenej reality na zvýšenie spokojnosti s prácou v inteligentných továrňach.

Poľnohospodárstvo a potravinárstvo: Umelú inteligenciu možno využiť aj pri budovaní udržateľného potravinárskeho systému. Môže pomôcť regulovať zavlažovanie a znížiť využívanie hnojív či pesticídov, vďaka čomu budú potraviny zdravšie. Takisto môže zlepšiť produktivitu poľnohospodárstva a zredukovať jeho negatívne dopady na životné prostredie. Roboty môžu odstraňovať burinu, aby sa nemuselo používať toľko herbicídov. Veľa fariem v celej EÚ už využíva umelú inteligenciu na sledovanie pohybu, teploty a spotreby krmiva pre svoje zvieratá.

Verejná správa a služby: S využitím širokej škály údajov a rozpoznávania vzorov by umelá inteligencia mohla poskytnúť včasné varovania pred prírodnými katastrofami a umožniť efektívnu prípravu a zmierňovanie následkov.

Trend: Zdieľanie služieb

Takmer polovica ľudí bez problémov zdieľa streamingové služby so svojimi spolubývajúcimi, pričom nie vždy poznajú ich digitálne návyky. Podľa prieskumu spoločnosti Kaspersky on-line služby dokážu ľudí spojiť a ľudia sú ochotní zdieľať informácie o svojom účte, aby umožnili vzájomný prístup k nemu aj svojim spolubývajúcim. 

Tretina respondentov prieskumu potvrdila, že so svojimi spolubývajúcimi zdieľa aj retailové on-line služby ako eBay či Amazon Prime. Navyše 30 % ľudí zdieľa aj svoje účty na doručovanie jedál či svoje predplatné na on-line hry. Takmer štvrtina respondentov svojim spolubývajúcim sprístupní aj účty na aplikáciách na zdieľané jazdy. Pritom nie sú si všetci respondenti istí, ako bezpečne sa ich spolubývajúci správajú pri používaní internetu a či to ovplyvní ich digitálne návyky. Obavy v tomto kontexte vyjadrilo 43 % respondentov. Štvrtina ľudí je znepokojená napríklad tým, že digitálne návyky ich spolubývajúcich ovplyvnia rýchlosť internetu, čo bude mať vplyv na ich výkon pri hraní on-line hier.

Aby sa osobné údaje, ktoré ľudia zdieľajú so svojimi spolubývajúcimi, nedostali do rúk skupinám, ktorým nedôverujú, používatelia by sa mali obzrieť po špecifických pravidlách, ktoré niektoré služby ponúkajú. Umožňujú viacerým ľuďom používať jedno predplatné bez nutnosti zdieľania hesiel. Či už žijete s niekým ďalším, alebo nie, vždy sa odporúča, aby ste svoje zariadenia a prihlasovacie údaje mali chránené pomocou silných kyberbezpečnostných riešení, a tým zaistili, že vaše informácie zostanú v bezpečí. Odborníci neodporúčajú klikať na odkazy zdieľané pomocou nevyžiadaných alebo podozrivých emailov, nezdieľať osobné údaje s tretími stranami a neumožňovať im ani prístup k svojim účtom. Radia tiež použiť silné bezpečnostné riešenie na generovanie hesiel a nainštalovať si bezpečnostné riešenie na kontrolu účtu.

EU: Európska zelená dohoda

Európska komisia začala verejnú konzultáciu o akčnom pláne pre ekologické poľnohospodárstvo. Toto odvetvie bude zohrávať dôležitú úlohu pri dosahovaní ambícií európskej zelenej dohody a cieľov stanovených v stratégii „z farmy na stôl“ a stratégii biodiverzity. 

Prioritou je zabezpečiť, aby odvetvie ekologického poľnohospodárstva malo zavedené správne nástroje ako aj dobre fungujúci a konsenzuálny právny rámec, ktorý je kľúčom na dosiahnutie cieľa 25 % poľnohospodárskej pôdy určenej na ekologické poľnohospodárstvo. Nové nariadenie o ekologickej poľnohospodárskej výrobe síce poskytuje pevný základ, ale rovnako odolné musia byť aj sekundárne právne predpisy, ktoré sa ešte len majú prijať. Komisia preto na žiadosť členských štátov, Európskeho parlamentu, tretích krajín a iných zainteresovaných strán zároveň navrhla odložiť nadobudnutie účinnosti nových právnych predpisov o ekologickej poľnohospodárskej výrobe o rok, teda namiesto 1. januára 2021 na 1. januára 2022.

V záujme tejto ambície Európska komisia zavádza a využíva kľúčové nástroje:

• Akčný plán pre ekologické poľnohospodárstvo, ktorý bude nápomocný pri podpore tohto odvetvia, a to tak na úrovni dopytu ako aj ponuky. Bude rozdelený do troch kľúčových oblastí: stimulovanie dopytu po produktoch ekologickej poľnohospodárskej výroby pri súčasnom zachovaní dôvery spotrebiteľov; podpora rozširovania plochy, na ktorej sa uplatňuje ekologické poľnohospodárstvo v EÚ; posilnenie úlohy ekologickej výroby v boji proti zmene klímy a strate biodiverzity vrátane udržateľného riadenia zdrojov. Cieľom otvorenej verejnej konzultácie je získať spätnú väzbu k návrhu plánu od občanov, vnútroštátnych orgánov a príslušných zainteresovaných strán. Dotazník bude prístupný on-line do 27. novembra,
• Nové právne predpisy o ekologickej poľnohospodárskej výrobe, ktoré budú odrážať meniaci sa charakter tohto rýchlo rastúceho odvetvia. Cieľom je zaručiť poľnohospodárom spravodlivú hospodársku súťaž a zároveň predchádzať podvodom a zachovať dôveru spotrebiteľov. V záujme hladkého prechodu medzi súčasnými a budúcimi právnymi predpismi a toho, aby priemysel a členské štáty boli plne pripravené vykonávať nové pravidlá, navrhla Európska komisia odložiť nadobudnutie účinnosti o jeden rok. O odklad pôvodne požiadali členské štáty, Európsky parlament, tretie krajiny a ďalšie zainteresované strany z dôvodu zložitosti a významu pripravovaných sekundárnych právnych predpisov. V dôsledku krízy spôsobenej koronavírusom sa práca na nich spomalila. Odklad poskytne dostatočný čas na potrebné rozsiahle konzultácie a legislatívnu kontrolu,
• Politika Európskej únie (EÚ) na podporu agropotravinárstva, ktorá podporuje európsky poľnohospodársky sektor tým, že propaguje jeho kvalitu na vnútornom trhu a v tretích krajinách. Komisia plánuje na ekologické poľnohospodárstvo v rámci propagačnej politiky vyčleniť na rok 2021 osobitný rozpočet vo výške 40 miliónov eur. Z tohto rozpočtu sa budú spolufinancovať propagačné akcie a informačné kampane o odvetví ekologickej poľnohospodárskej výroby EÚ. Ich cieľom bude zvyšovať povedomie o jeho kvalitách a dôraz na stimuláciu dopytu.

Okrem týchto kľúčových nástrojov ďalší rozvoj ekologického poľnohospodárstva v EÚ bude naďalej podporovať aj súčasná a budúca spoločná poľnohospodárska politika. Napríklad opatrenia v rámci programov rozvoja vidieka ponúkajú podporu poľnohospodárom, ktorí chcú prejsť na ekologické poľnohospodárstvo, prípadne zachovať tento typ poľnohospodárstva.

slovensko.sk: Nové elektronické schránky

Okruh organizácií z nepodnikateľského sektora, ktorým štát zriadil a aktivoval elektronické schránky na doručovanie úradných rozhodnutí, sa od 1. septembra opäť rozšíril o rehole, komunity, náboženské a cirkevné spoločenstvá, pozemkové spoločenstvá, fondy, komory a európske zoskupenia územnej spolupráce. 

Samotné cirkvi a náboženské spoločnosti majú elektronické schránky (2.730) zriadené od 1. augusta t.r. Povinná aktivácia bola odložená o jeden mesiac, teda z 1. augusta na termín 1. septembra, z dôvodu potreby doplniť evidenciu základnými identifikačnými údajmi. Štát elektronické schránky aktivuje automaticky bez toho, aby do schránky vstúpil štatutár organizácie. Do takto aktivovaných e-schránok už budú zo strany úradov doručované úradné rozhodnutia a aj organizácie nemusia úradné podania realizovať listinne na pošte, ale majú možnosť tak robiť prostredníctvom svojej elektronickej schránky. 

Ak majiteľ elektronickej schránky nemá počítač, alebo do schránky nechce pristupovať, môže na prácu s elektronickou schránku splnomocniť inú osobu, teda udeliť oprávnenie na prístup a možnosť disponovať s e-schránkou. Na prácu so schránkou môže splnomocniť štatutár organizácie, pričom určí rozsah oprávnenia. Splnomocnenie zrealizuje Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby (NASES) na základe žiadosti, ktorú je potrebné poslať listinne na adresu NASES spolu s úradne overeným podpisom. 

Aktivácia elektronických schránok na doručovanie úradných rozhodnutí jednotlivých organizácií mimovládneho neziskového sektora prebieha postupne podľa zverejnené indikatívneho harmonogramu: https://www.slovensko.sk/sk/oznamy/detail/_indikativny-harmonogram-spusta. Štatutári nájdu potrebné informácie o elektronických schránkach a prístupe k nim na statutar.sk. Komplexné informácie aj na slovensko.sk.

Trend: Firmy si budujú digitálnu dôveru

Vyššia ochrana dát je prioritou číslo jeden v rámci manažmentu pohľadávok. Podľa reprezentatívnej štúdie European Payment Practices 2019 skupiny EOS opatrenia na jej zlepšenie už zaviedlo 60 percent spoločností. Tento trend je najvýraznejší v západnej aj východnej Európe. Opatrenia na zlepšenie ochrany údajov urobilo 67 percent západoeurópskych a 55 percent východoeurópskych firiem. 

Ďalším trendom, ktorý mal najväčšie zastúpenie medzi oslovenými respondentmi v celej Európe, bola individualizácia, resp. personalizácia procesu vymáhania pohľadávok. Označilo ju 39 percent spoločností. Na treťom mieste skončila automatizácia digitálnej komunikácie so zákazníkmi (34 percent), nasledovaná kybernetickou bezpečnosťou (28 percent). Vyššie zastúpenie ešte mali obchodné platformy pre nákup pohľadávok (13 percent), strojové učenie (9 percent) a tiež nové digitálne platobné riešenia, ako je Apple Pay či Google Pay (8 percent).

Michal Šoltes pripomína, že téma ochrany dát aktuálne hýbe svetom, pričom oblasť manažmentu pohľadávok nie je výnimkou. Snahy väčšiny európskych firiem o jej zlepšenie sú predzvesťou toho, že tento segment sa dokáže prispôsobovať požiadavkám trhu a potrebám zúčastnených strán. Pripomenul, že spoločnosti pôsobiace v oblasti manažmentu pohľadávok potrebujú údaje, aby mohli poskytovať personalizovanú službu správy pohľadávok, ale zároveň sa snažia zameriavať len na údaje, ktoré skutočne potrebujú: „V tejto súvislosti je hlavnou zásadou nezhromažďovať viac údajov, ako je potrebné. Druhým dôležitým aspektom je transparentnosť. Počas nášho úplne prvého kontaktu informujeme o ochrane osobných údajov a jasne vysvetľujeme, o ktoré kategórie údajov ide. Ochrana údajov a bezpečnosť informácií sú súčasťou všetkých našich obchodných operácií.“

Situácia na Slovensku v prípade aktuálnych trendov v oblasti manažmentu pohľadávok kopíruje tú na európskej úrovni. Najviac respondentov (53 percent) sa sústredilo na opatrenia na zlepšenie ochrany dát. Nasleduje individualizácia, resp. personalizácia procesu vymáhania pohľadávok (40 percent) a tretie najväčšie zastúpenie má automatizácia digitálnej komunikácie so zákazníkmi (33 percent).

Prieskum European Payment Practices (Európske platobné postupy) analyzuje vzťahy medzi platobnými zvyklosťami, podmienkami a vplyvom peňažných tokov na európsku ekonomiku a spoločnosť. Nezávislý inštitút pre prieskum trhu Kantar TNS na jar 2019 oslovil 3.400 spoločností v 17 európskych štátoch. Predmetom analýzy sa stali názory odborníkov na manažment pohľadávok zo spoločností, ktoré majú ročné príjmy v priemere 28 milión eur s počtom zamestnancov 180. Odpovedalo po 200 firiem z Nemecka, Dánska, Belgicka, Švajčiarska, Veľkej Británie, Španielska, Francúzska, Poľska, Slovenska, Českej republiky, Slovinska, Chorvátska, Maďarska, Bulharska, Ruska, Grécka a Rumunska.