SR: Teórie o korze na hraniciach neplatia

Počty pozitívne testovaných na COVID-19 neustále rastú a za jeden z dôvodov odborníci označujú aj otvorené hranice a nedávne prázdniny. Podľa dát mobilného operátora 4ka však počet Slovákov, ktorí v lete vycestovali za hranice medziročne klesol o desiatky percent. 

„Ak si porovnáme počet našich zákazníkov, ktorí boli v auguste v porovnávanom čase prihlásení v medzinárodnom roamingu, medziročne ich počet klesol až o 33 %. Samozrejme, nevieme oddeliť dovolenkárov od pendlerov, či tých, ktorí cestovali za hranice pracovne, ten rozdiel je ale dosť markantný na to, aby sme mohli povedať, že Slováci toto leto uprednostnili dovolenku doma“, hovorí Patrik Kollaroci. Kým v meranom čase v júli 2019 bolo v zahraničí 5,68 % z celkového počtu zákazníkov operátora, v rovnakom mesiaci tohto roku ich počet klesol na 3,61 %. Ak dáme do pomeru percento zákazníkov v medzinárodnom roamingu medzi rokmi 2019 a 2020, vidíme v auguste medziročný pokles o 32,52 %, respektíve v júli bolo toto číslo 36,35 %. Dáta operátora ukazujú, že aj napriek hrozbe z možnej nákazy, sa Slováci odvážili cestovať do zahraničia aj počas letných mesiacov, avšak v obmedzenom počte. 

Najviac zákazníkov operátora sa pohybuje tradične v Česku, Nemecku a Rakúsku. Zaujímavé je, že počet tých, ktorí vycestovali toto leto do Chorvátska, klesol o polovicu, rovnako poklesol aj ich počet na Ukrajine či v Taliansku. Svoje tvrdenie operátor opiera aj o nárast prevádzky na vysielačoch v tradičných domácich dovolenkových destináciách v Tatrách, na Domaši či Zemplínskej Šírave. Ďalším podporným argumentom je obrovský nárast domácej dátovej prevádzky v 4G sieti a to až o 80 % medziročne. 

EU: Európsky výskumný priestor

Nový Európsky výskumný priestor založený na excelentnosti, konkurencieschopnosti, otvorenosti a talente má zlepšiť európske výskumné a inovačné prostredie, urýchliť dosiahnutie klimatickej neutrality a vedúceho postavenia EÚ v digitálnej oblasti, podporiť jej zotavenie zo spoločenského a hospodárskeho vplyvu krízy spôsobenej koronavírusom a posilniť jej odolnosť voči budúcim krízam.

Strategické ciele: 

1. Uprednostňovať investície a reformy v oblasti výskumu a inovácií podporujúce zelenú a digitálnu transformáciu s cieľom podporiť obnovu Európy a zvýšiť konkurencieschopnosť: Podpora EÚ v oblasti výskumu a inovácií sa plánuje prostredníctvom rôznych programov, akými sú Horizont Európa, politika súdržnosti a Európsky nástroj obnovy. Podpora EÚ by mala dopĺňať investície členských štátov a súkromného sektora. V oznámení sa opätovne potvrdzuje cieľ investovať 3 % HDP do výskumu a inovácií EÚ, podnecuje sa ďalšia spolupráca medzi členskými štátmi a zosúladenie ich vnútroštátneho úsilia. Na to sa v ňom stanovuje cieľ do roku 2030 venovať 5 % vnútroštátneho verejného financovania na spoločné programy výskumu a vývoja a európske partnerstvá.

Základným pilierom všetkých investícií v rámci Európskeho výskumného priestoru zostáva zásada excelentnosti, ktorá znamená, že najlepší výskumníci s najlepšími nápadmi môžu získať finančné prostriedky.

2. Zlepšiť prístup výskumných pracovníkov k excelentným zariadeniam a infraštruktúre v celej EÚ: Investície členských štátov do výskumu a inovácií zostávajú stále nerovnomerné, čo sa premieta do nedostatkov vo vedeckej excelentnosti a inovačných výstupoch, ktoré je potrebné preklenúť. EÚ už podporuje zaostávajúce krajiny, a to aj prostredníctvom individualizovanej podpory na mieste, a program Horizont Európa v tom bude ďalej pokračovať prostredníctvom posilnenej spolupráce so skúsenejšími partnermi s cieľom zlepšiť prístup k excelentnosti. Komisia navrhuje, aby členské štáty, ktoré v súvislosti s HDP zaostávajú za priemernými investíciami do výskumu a inovácií v EÚ, zamerali svoje úsilie na zvýšenie svojich investícií v nasledujúcich piatich rokoch o 50 %.

Na tento účel sa prostredníctvom špecializovaných programov odbornej prípravy a mobility medzi priemyslom a akademickou obcou vytvoria príležitosti mobility pre výskumných pracovníkov, aby mohli získať prístup k excelentnosti a rozšíriť svoje skúsenosti. S cieľom zohľadniť pokrok vo výskume založenom na excelentnosti by členské štáty, ktoré z hľadiska najčastejšie citovaných publikácií zaostávajú za priemerom EÚ, mali v nasledujúcich 5 rokoch znížiť rozdiel oproti priemeru EÚ aspoň o jednu tretinu.

3. Preniesť výsledky do ekonomiky s cieľom podporiť podnikateľské investície a uvádzanie výsledkov výskumu na trh, ako aj posilniť konkurencieschopnosť a vedúce postavenie EÚ v globálnom technologickom prostredí: Komisia v snahe urýchliť prenos výsledkov výskumu do reálnej ekonomiky a podporiť realizáciu novej priemyselnej stratégie bude podporovať a usmerňovať vypracúvanie spoločných technologických plánov s priemyslom, ktoré umožnia prilákať viac súkromných investícií do kľúčových medzinárodných projektov. Tým sa podporí rozvoj konkurencieschopných technológií v kľúčových strategických oblastiach a zároveň sa zabezpečí silnejšia európska prítomnosť na globálnej scéne.

Komisia zároveň v nadväznosti na podrobné monitorovanie preskúma možnosť vytvorenia rámca pre vytváranie sietí, ktorý bude vychádzať z existujúcich subjektov a kapacít, ako sú centrá excelentnosti alebo centrá digitálnych inovácií, s cieľom do roku 2022 uľahčiť spoluprácu a výmenu najlepších postupov. V tomto dvojročnom rámci Komisia zaktualizuje a vypracuje hlavné zásady, ktoré zabezpečia, aby sa inovácie mohli zhodnocovať a odmeňovať, ako aj kódex postupov pre inteligentné využívanie duševného vlastníctva s cieľom zabezpečiť prístup k účinnej a cenovo dostupnej ochrane duševného vlastníctva.

4. Posilniť mobilitu výskumných pracovníkov a voľný tok poznatkov a technológií prostredníctvom intenzívnejšej spolupráce medzi členskými štátmi, aby sa zabezpečilo, že výskum a jeho výsledky budú prínosom pre všetkých: EÚ sa zameria na zlepšenie príležitostí na kariérny rast v snahe pritiahnuť a udržať najlepších výskumných pracovníkov v Európe, ako aj motivovať výskumných pracovníkov, aby pokračovali v kariére mimo akademickej obce. Na tento účel poskytne do konca roka 2024 v spolupráci s členskými štátmi a výskumnými organizáciami súbor nástrojov na podporu kariérneho rastu výskumných pracovníkov. Tento súbor nástrojov bude pozostávať z týchto prvkov: rámec kompetencií pre výskumných pracovníkov na identifikáciu kľúčových zručností a nesúladu medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami; program mobility na podporu výmeny a mobility výskumných pracovníkov medzi priemyslom a akademickou obcou; cielená odborná príprava a príležitosti na profesionálny rozvoj v rámci programu Horizont Európa; ako aj portál jednotného kontaktného miesta, ktorý ľuďom uľahčí vyhľadávanie informácií i riadenie svojho vzdelávania a kariéry.

EÚ sa bude usilovať o dosiahnutie uvedených strategických cieľov v úzkej spolupráci s členskými štátmi prostredníctvom 14 opatrení, ktoré sú navzájom prepojené a majú pri realizácii Európskeho výskumného priestoru zásadný význam. Komisia bude okrem toho riadiť Európske fórum pre transformáciu. Komisia takisto do prvej polovice roku 2021 navrhne, aby členské štáty prijali Pakt pre výskum a inováciu v Európe, ktorým sa posilní ich záväzok týkajúci sa spoločných politík a zásad a určia oblasti, v ktorých spoločne vypracujú prioritné opatrenia.

V rámci svojich iniciatív na podporu obnovy a budovania zelenej a digitálnej Európy okrem nového Európskeho výskumného priestoru Európska komisia prijala aj nový akčný plán digitálneho vzdelávania s cieľom prispôsobiť systémy vzdelávania a odbornej prípravy digitálnemu veku, ako aj oznámenie o európskom vzdelávacom priestore, ktorý má slúžiť ako prostriedok na tvorbu pracovných miest a rastu.

Trend: Slovenské potraviny

Spoločnosť GfK sa v júli 2020 zamerala na prieskum slovenských potravín v 32 tovarových kategóriách a 92 podkategóriách u všetkých veľkých predajcov na slovenskom trhu. Celkový podiel vystavení slovenských výrobkov vo všetkých kategóriách na celom Slovensku zaznamenal nárast z 38 % v minulom roku na úroveň 38,6 % v tomto roku. 

K tomuto rastu prispeli všetci hlavní hráči v maloobchode. Medziročne rastie aj priemerný počet vystavení slovenských výrobkov v absolútnom vyjadrení v sledovaných reťazcoch – v roku 2020 to bolo už 3.168 oproti 3.046 v roku 2019.

Vedúcu pozíciu s najvyšším priemerným počtom vystavení slovenských výrobkov (absolútny počet) dosiahol v prieskume Kaufland. V priemere ide o 6.482 kusov, čo je o 574 viac ako minulý rok. Do úvahy je pritom potrebné brať práve absolútne čísla a nie percentuálne podiely. Podiel vystavení slovenských produktov totiž závisí od veľkosti predajnej plochy, čiže od šírky sortimentu, a neinterpretuje tak reálnu šírku ponuky slovenských produktov. Aktuálne ponúka v 65 predajniach výrobky od 81 lokálnych dodávateľov. 

Helpdesk: Pracovníci na home office preťažujú podporu

Podľa odhadov GFI Software sa v dôsledku nárastu pracovníkov na home office zvýšil počet požiadaviek na helpdeskovú podporu globálne o 51 %. Organizácie sa preto snažia zefektívniť svoje procesy podpory a obzerajú sa po výkonnejších nástrojoch na riešenie požiadaviek zamestnancov a zákazníkov. 

Odhaduje sa, že v dôsledku koronavírusovej epidémie premiestilo svojich pracovníkov do domácich kancelárií až 88 % organizácií na celom svete. Z toho potom vznikajú technické problémy a preťaženie na úrovni technickej aj zákazníckej podpory. Zamestnancom vďaka neriešeným problémom klesá produktivita a pracovná morálka, zatiaľ čo firmy strácajú svoju reputáciu a následne zákazníkov v dôsledku pomalšej reakcie na ich požiadavky. 

Firmy teraz potrebujú zefektívniť svoje helpdeskové procesy s využitím technických nástrojov, ktoré im hlavne umožnia:

• Okamžite reagovať na helpdeskové požiadavky.
• Automatizovať čo najviac požiadaviek a riešiť problémy preventívne.
• Zaviesť viacvrstvovú podporu v situácii, keď aj pracovníci podpory sedia na home office.
• Zlepšovať zručnosti support tímov a vytvárať databázy znalostí na jednoduchší a rýchlejší ticket manažment.

„Kľúčovým faktorom úspechu bola vždy dobrá zákaznícka podpora, avšak v dnešnej situácii sa ukazuje rovnako dôležitá aj technická podpora vlastných zamestnancov pracujúcich na diaľku. Pretože ich domáca IT infraštruktúra nie je stavaná na bežné pracovné zaťaženie, dochádza k technickým výpadkom a preťažovaniu helpdeskovej podpory", doplnil Jozef Kačala. 

Upozorňujeme: Povinné sociálne poistenie

Sociálna poisťovňa upozornila na vznik povinného sociálneho poistenia od 1. januára 2021 pre živnostníkov a ostatné samostatne zárobkové osoby. Národná rada Slovenskej republiky dňa 22. septembra 2020 schválila zákon, ktorým sa na daňové účely obdobie pandémie považuje za skončené 30. septembra 2020. Lehota na podanie daňového priznania za rok 2019 je teda do 31. októbra 2020.

Živnostníkom a ostatným samostatne zárobkovo činným osobám (SZČO), ktoré podali daňové priznanie za rok 2019 po 31. 3. 2020 (najneskôr do 31. októbra 2020), sa bude posudzovať vznik, zánik, resp. trvanie povinného sociálneho poistenia k 1. januáru 2021, t. j. k prvému dňu tretieho kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom uplynula lehota na podanie daňového priznania, a tá uplynie tento rok 31. októbra. Povinné poistenie SZČO vznikne od 1. januára 2021 za predpokladu, že jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2019 bude vyšší ako zákonom stanovená hranica príjmu (6.078 eur). Ak povinne poistená SZČO nebude mať príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2019 vyšší ako 6.078 eur, povinné poistenie jej zanikne 31. decembra 2020, t. j. táto SZČO platí poistné do 31. decembra 2020 v takej výške, v akej platila do 30. júna 2020 na základe daňového priznania za rok 2018.

Vznik, resp. trvanie povinného poistenia SZČO od 1. januára 2021 aj s určením výšky „nového“ poistného na základe údajov z daňového priznania za rok 2019 Sociálna poisťovňa písomne oznámi SZČO do 21. januára 2021. Od 1. januára 2021 je minimálny mesačný vymeriavací základ 546,00 eur, z toho vyplývajúce poistné pre SZČO je mesačne 180,99 eura a maximálny mesačný vymeriavací základ je 7.644,00 eur, z toho vyplývajúce poistné pre SZČO je mesačne 2 533,98 eura. SZČO by nemali zabudnúť na kontrolu, resp. zmenu ich trvalého príkazu na úhradu odvodov do Sociálnej poisťovne.

EU: Európska aliancia pre suroviny

V Bruseli bola oficiálne uvedená Európska aliancia pre suroviny, ktorá vznikla aj vďaka vzoru Európskej aliancie pre batérie. Cieľom novej aliancie je prepojiť členské štáty Európskej únie (EÚ), priemyselné subjekty a občiansku spoločnosť so zámerom posilniť odolnosť a strategickú autonómiu hodnotových reťazcov vzácnych zemín a magnetov. 

Aliancia sa bude snažiť identifikovať existujúce prekážky, nové príležitosti a investičné možnosti vo všetkých fázach hodnotového reťazca surovín, od ich ťažby až po zhodnocovanie odpadu, a súčasne riešiť udržateľnosť systému a jeho sociálne vplyvy. Má pripraviť projekty, ktoré by mali byť funkčné už do roku 2025. Alianciu pre suroviny bude riadiť organizácia KIC-EIT RawMaterials, ktorá je financovaná EÚ a bude nad ňou dohliadať eurokomisia, predovšetkým však európske partnerstvo v oblasti inovácií pre suroviny. Bude otvorená všetkým záujemcom, ktorí sa prihlásia k jej cieľom - prispieť k tomu, aby bola EÚ ekonomicky odolnejšia diverzifikáciou jej dodávateľských reťazcov, vytváraním pracovných miest, získavaním investícií, školením mladých talentov a dotváraním najlepšieho rámca pre suroviny a obehové hospodárstvo na svete. 

Podľa podpredsedu Európskej komisie pre medziinštitucionálne vzťahy a strategický výhľad Maroša Šefčoviča s prechodom na klimaticky neutrálnu a digitálnu spoločnosť môže byť závislosť EÚ od dostupných fosílnych palív nahradená závislosťou od neenergetických surovín, pri ktorých je globálna konkurencia čoraz intenzívnejšia. V prospech aliancie môže ponúknuť dáta a predpovede, ktoré sú k dispozícii vďaka agende strategického výhľadu, ako aj cenné investično-finančné skúsenosti či postupy pri kontaktoch s politikmi a priemyslom získané za posledné tri roky cez alianciu pre batérie. V oblasti batérií je Európa na dobrej ceste stať sa do roku 2024 druhým svetovým výrobcom lítium-iónových batériových článkov po Číne, čím predbehne USA a zvyšok Ázie.

Dopyt po primárnych a sekundárnych surovinách má stúpať. Týka sa to oblastí, akými sú obnoviteľné zdroje energie, digitálna technika, elektronika, mobilita v automobilovom priemysle aj mimo neho, stavebníctvo, letecký priemysel či obrana. V súčasnosti je EÚ závislá od dovozu vzácnych surovín najmä z Číny, aj preto sa chce viac zamerať na ložiská v Európe a na potenciál obehovej ekonomiky spojený s recykláciou materiálov. Snahou EÚ je zároveň vytvárať pri tom udržateľné pracovné miesta, chrániť životné prostredie a zdravie ľudí a zabezpečiť kvalitné vzdelávanie pre nové odbory. Podľa Šefčoviča je recyklácia nevyužitá oblasť, lebo EÚ každý rok vytvorí asi 9,9 milióna ton elektrického a elektronického odpadu. Zhruba 30 percent z toho sa recykluje, avšak zhodnotenie kritických surovín z tohto odpadu je nižšie ako jedno percento. Únia preto musí viac využívať tieto "mestské bane" - získavať suroviny z mestského odpadu. To by mohlo uspokojiť veľkú časť dopytu EÚ po kritických surovinách. Komisár Breton upozornil, že ak si Európa stanovila ambíciu byť prvým dodávateľom zelenej energie na svete, prvým digitálnym kontinentom a tiež prvým kontinentom z hľadiska obehového hospodárstva, tak na uskutočnenie týchto cieľov musí mať dostatok kritických materiálov, ako sú lítium pre batérie, magnety alebo polovodiče pre moderné technológie.

5G: V Európe na čele Švajčiarsko

Nový prieskum spoločnosti Omdia Global 5G Progress Update z roku 2020 hodnotil pokrok v zavádzaní 5G na základe spustenia operátorom, pokrytia siete, využívania predplatiteľov, dostupnosti spektra 5G a regulačného ekosystému pre 22 krajín. 

Na základe týchto faktorov sa Južná Kórea - rovnako ako v ére 4G - etablovala za popredného lídra na trhu v oblasti zavádzania technológií 5G a za ňou nasledujú Švajčiarsko a Kuvajt. Kórea je na čele s adopciou, ktorá na konci marca dosiahla 5,88 milióna; asi desať percent bezdrôtových služieb na trhu. Ďalšie trhy, ktoré zaznamenali zlepšenie, boli Čína, Japonsko a Kanada po zavedení poskytovateľmi služieb.

Vo Švajčiarsku dosiahli pokrok spoločnosti Sunrise a Swisscom. V marci bolo 426 miest a obcí, v ktorých mala Sunrise viac ako 80 % pokrytie 5G populáciou, a to sa v máji 2020 rozrástlo na 535 lokalít. Swisscom dosiahol cieľ 90 % pokrytia sieťou „5G-Wide“, aj keď dostupnosť zariadení bola obmedzená. Aj britská vláda čoraz viac vníma 5G ako prostriedok na zabezpečenie celonárodného gigabitového pokrytia. Vláda Spojeného kráľovstva označila 5G za kľúčovú technológiu, ktorá má pomôcť pri dosahovaní ich cieľov pri poskytovaní celonárodného gigabitového širokopásmového pripojenia do roku 2025. Balíček digitálnej konektivity vlády Spojeného kráľovstva vo výške 1,1 miliardy GBP, vrátane investičného fondu pre digitálnu infraštruktúru vo výške 400 miliónov GBP, podporí investície do nových pevných a mobilných sietí prostredníctvom programov, ako je napríklad program 5G Testbeds and Trials Program.

Hlavný analytik OMDIA Stephen Myers uviedol: „Európa sa neustále usiluje o zavedenie 5G, ale práve teraz sú na čele Švajčiarsko a Spojené kráľovstvo - hoci stabilný pokrok dosiahli aj trhy ako Nemecko a Fínsko. Napriek COVID sa regulačné orgány snažia posunúť vpred prideľovanie 5G spektra a operátori pripravujú svoje spustenia 5G a rozširujú pokrytie siete v tých krajinách, kde už 5G spustili.“

Medzinárodný deň kávy: Najväčšími konzumentmi sú najmenší

Prvý október má prívlastok „deň kávičkárov“. Je to deň, kedy sa oslavuje káva, jej pôvod, výroba, príprava, rozmanité druhy a chute. Nie všetci však vedia, že najväčšími konzumentmi kofeínu sú predčasne narodené deti, ktoré po narodení dostanú dávku predstavujúcu pre dospelého človeka až 25 káv. 

Kofeín, hlavná zložka kávy, má na ľudský organizmus pozitívne účinky. Pôsobí ako stimulant, čím sa zlepšuje vitalita životne dôležitých orgánov a odporúčaná dávka pre dospelého človeka by nemala prekročiť 350 - 400 mg kofeínu za deň. Chráni bunky pred rozkladom, čím pôsobí preventívne pred vznikom neurotických, srdcových a pohybových problémov a rovnako urýchľuje metabolizmus.  

Kofeín je však látkou, ktorá predstavuje aj pomoc pre predčasne narodené deti a podáva sa im prvé hodiny po ich príchode na svet. Podporuje srdcovú činnosť, pomáha zvyšovať krvný tlak, zabezpečiť okysličenie mozgu a pľúc, keďže kvôli ich nezrelosti u nich dochádza k problémom s dýchaním a celkovému poklesu hladiny kyslíka v krvi. „Hneď po narodení dostane predčasniatko kofeín v dávke, ktorá by prepočítaná na kilo hmotnosti, predstavovala vypitie približne 25 káv pre dospelého človeka”, uviedla MUDr. Vanda Chovanová, primárka oddelenia neonatologickej intenzívnej medicíny DFN v Košiciach. Práve tu vznikol projekt Bam-beano café (Coffee bean + baby = Bam-beano café), kedy kúpou kávy v istej košickej kaviarni podporia kávičkári starostlivosť o predčasne narodené deti na tomto oddelení. Na Slovensku sa ročne narodí okolo 55 tisíc detí, pričom každé 11. dieťa príde na svet predčasne, teda medzi 24.až 36. týždňom tehotenstva. „Štandardné“ tehotenstvo pritom trvá 40 týždňov.

Cieľom Medzinárodného dňa kávy je priblížiť ľuďom kávovú kultúru. Celú cestu zrna, od jeho zasadenia, pestovania, cez zber až po praženie a samotné vychutnanie lahodného dúška kávy. Je to dlhá cesta, akou si musia prejsť aj predčasne narodené deti a ich rodičia, kým sa mnohými zdravotnými prekážkami prebojujú z oddelení nemocníc až do ich náručia a odchádzajú po náročných týždňoch či mesiacoch spolu domov. Káva je obľúbeným nápojom a životabudičom v mnohých rozličných kultúrach po celom svete. Preto si ju dnes doprajme s príchuťou spolupatričnosti a lásky k tým najmenším a najzraniteľnejším, ktorí o svoje miesto na tomto svete musia neľahko bojovať, a to aj s pomocou kofeínu. 

***

Denne sa celosvetovo vypije až 2,25 miliárd šálok / Celosvetovo sa podľa WHO narodí každé 10. dieťa predčasne, čo je ročne 15 miliónov detí

Objav kávy sa datuje do 9. stor. v Etiópii / Posledných 30 rokov je 30 % nárast predčasných pôrodov

Plody kávovníka sú považované za ovocie / na Slovensku 700 predčasniatok patrí k najrizikovejším, ich váha nepresiahne 1.500 g.

***

Radíme: Výnimky pre rúška

Od 1. októbra 2020 sú rúška alebo alternatívne prekrytie nosa a ústa na Slovensku povinné v exteriéri aj interiéri. Podľa opatrenia Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR však naďalej platia pri nosení rúška aj po 1. októbri t. r. viaceré výnimky. 

Rúška tak nie sú povinné napríklad pri športe, fotografovaní, v priestoroch wellnessu a umelých kúpalísk.  Nos a ústa nemusia mať prekryté ani deti do troch rokov, deti v interiéri materskej školy a jaslí, osoby so závažnými poruchami autistického spektra a žiaci so stredným a ťažkým mentálnym alebo sluchovým postihnutím. V rámci výchovno-vzdelávacieho procesu nie sú rúška povinné ani pre žiakov prvého stupňa základnej školy v interiéri školy. Ďalšie výnimky sa vzťahujú na vodičov verejnej dopravy, ktorí sú sami v uzavretej kabíne a výkonných umelcov pri podávaní umeleckého výkonu a účinkujúcich pri nakrúcaní dokumentárneho filmu. Rúško môže odložiť aj zamestnanec, ktorý je na pracovisku sám. Pri sobáši nemusí mať rúško nevesta a ženích.

Rúška nie sú rovnako povinné ani v exteriéroch, pokiaľ je dodržaný odstup od ostatných viac ako dva metre. V exteriéri ich nemusia nosiť ani osoby z jednej domácnosti, ak sú aspoň v dvojmetrovej vzdialenosti od ďalších ľudí. Výnimka platí aj pre účastníkov zotavovacích podujatí pre deti a mládež vrátane personálu, pri všetkých aktivitách v rámci lokality vyhradenej na konanie daného zotavovacieho podujatia, ako aj pri pobyte vo voľnej prírode.

Aktuálne: Moje ezdravie

Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI) zverejnilo vyjadrenie o bezpečnosti aplikácie Moje ezdravie. Konštatuje, že bývalým vedením NCZI narýchlo urobená a spustená funkcionalita zberu dát v aplikácii Moje ezdravie bola od začiatku chybná a nebezpečná. Od prvotného nasadenia nespĺňala bezpečnostné štandardy, ktoré sú pre informačné systémy verejnej správy povinné. 

Súčasné vedenie NCZI už prijalo potrebné technické aj organizačné bezpečnostné opatrenia a vyvodilo personálne dôsledky. „To, čo dnes môžeme povedať, je, že od spoločnosti, ktorá verejne na zraniteľnosť aplikácie upozornila, máme čestné vyhlásenie, že všetky dáta získané z incidentu už bezpečne zlikvidovali. Predchádzajúce vedenie Národného centra zdravotníckych informácií precenilo svoje schopnosti a možnosti a narýchlo spustilo viaceré aktivity súvisiace s pandémiou, medzi nimi aj aplikáciu Moje ezdravie, ktoré neboli sprevádzané riadnym plnením zákonných povinností. Moje ezdravie je aplikácia, ktorá zbiera citlivé osobné údaje, pričom nemala optimálne nastavenú bezpečnostnú politiku, čo je zrejme dôsledkom hrubej nedbanlivosti viacerých osôb zodpovedných za vývoj, zabezpečenie a monitorovanie tejto aplikácie. Otázka ostáva, či sa tak stalo z amaterizmu alebo z nevedomosti“, zhodnotil Peter Bielik generálny riaditeľ NCZI.

V týchto dňoch prebiehajú viaceré bezpečnostné audity aplikácie Moje ezdravie, ktorých súčasťou sú aj penetračné testy. NCZI si splnilo všetky zákonné povinnosti voči Úradu na ochranu osobných údajov SR aj voči Národnému bezpečnostnému úradu, ktorým poskytuje v rámci začatých konaní maximálnu mieru súčinnosti. Svoje ďalšie kroky bude NCZI podriaďovať odporúčaniam a nariadeniam týchto inštitúcií. „Vzhľadom na súčasnú epidemiologickú situáciu aplikáciu nemôžeme len tak „vypnúť“. Je na ňu naviazaný celý systém objednávania a testovania na Covid-19. V súčasnosti spolupracujeme s viacerými odborníkmi, aby sme čo najskôr, ďalšími systémovými opatreniami určenými na posilnenie zabezpečenia aplikácie, celkovo podporili úsilie, pri ktorom už boli odstránené viaceré chyby a nedostatky spôsobené bývalým vedením“, uzavrel generálny riaditeľ NCZI Peter Bielik.

EU: Právny rámec pre digitálne služby

Pripravovaným zákonom o digitálnych službách (DSA) si Európska únia (EÚ) kladie za cieľ formovať digitálnu ekonomiku nielen na úrovni Európskej únie, ale vytvoriť štandardy pre zvyšok sveta, tak ako to bolo v prípade ochrany osobných údajov. Europoslanci požadujú, aby Európska komisia v balíku DSA riešila aj súčasné nedostatky v on-line prostredí. Princíp „čo je nezákonné v režime off-line, je nezákonné aj v režime on-line“, zásady ochrany spotrebiteľa a bezpečnosť používateľov by sa podľa nich mali stať hlavnými zásadami budúceho DSA.

Odporúčania sa dotýkajú širokej škály otázok vrátane povinností týkajúcich sa transparentnosti a informácií pre on-line trhy, bezpečnosti výrobkov on-line, účinných opatrení na presadzovanie práva a dohľadu vrátane pokút, šírenia nezákonného obsahu on-line, umelej inteligencie (AI) a ex -antickej regulácie, ktorá má zabrániť (nielen napraviť) zlyhaniam trhu spôsobeným veľkými platformami.

Kľúčové požiadavky: Právny rámec EÚ pre digitálne služby - smernica o elektronickom obchode - bol prijatý pred 20 rokmi; preto je potrebné ho aktualizovať, aby odrážal rýchlu digitálnu transformáciu. Malo by sa však zabrániť „univerzálnemu prístupu pre všetkých“. Výbor Európskeho parlamentu pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa odporúča rozlišovať medzi ekonomickými a nehospodárskymi činnosťami a medzi „odlišným typom digitálnych služieb hosťovaných platformami, a nie zameraním na typ platformy“. Všetci poskytovatelia digitálnych služieb usadení v tretích krajinách musia pri smerovaní svojich služieb na spotrebiteľov alebo používateľov v EÚ dodržiavať pravidlá DSA.

Nelegálne, falošné a nebezpečné výrobky: Nakupovanie on-line či v obchodoch by malo byť pre spotrebiteľa rovnako bezpečné. Platformy a on-line sprostredkovateľské služby budú musieť zlepšiť svoje úsilie pri odhaľovaní a odstraňovaní falošných tvrdení a pri riešení problémov s nepoctivými obchodníkmi, napr. takými, ktorí predávajú falošné lekárske prístroje alebo nebezpečné výrobky on-line, ako to bolo počas vypuknutia epidémie COVID-19. Spotrebitelia by tiež mali byť on-line predajcami okamžite informovaní o odstránení nevyhovujúceho produktu, ktorý si zakúpili, z ich stránok.

Mechanizmus oznámenia a akcie: Musí sa vytvoriť efektívny a právne vynútiteľný mechanizmus oznámenia a akcie, aby používatelia mohli upovedomovať sprostredkovateľov on-line o potenciálne nezákonnom on-line obsahu alebo činnostiach a pomáhať týmto sprostredkovateľom rýchlo a transparentnejšie reagovať na  prijaté oznámenia. Nové pravidlá by mali zachovať základnú právnu zásadu, podľa ktorej by pasívni on-line sprostredkovatelia nemali niesť priamu zodpovednosť za konanie svojich používateľov.

Rozdiel medzi nezákonným a škodlivým obsahom: Poslanci požadujú, aby sa prísne rozlišovalo medzi nezákonným obsahom, trestnými činmi a nezákonne zdieľaným obsahom na jednej strane a škodlivým obsahom na druhej strane (režim právnej zodpovednosti by sa mal týkať „nezákonného obsahu“ definovaného v právnych predpisoch EÚ alebo vnútroštátnych právnych predpisoch). Škodlivý obsah, nenávistné prejavy a dezinformácie by sa mali riešiť zvýšením povinností týkajúcich sa transparentnosti a pomocou občanov pri získavaní mediálnej a digitálnej gramotnosti v súvislosti so šírením tohto obsahu.

Spoznajte svojho obchodného klienta: Takzvaný princíp „Spoznajte svojho obchodného klienta“ bude vyžadovať, aby platformy kontrolovali a zastavovali podvodné spoločnosti, ktoré používajú ich služby na predaj svojich nelegálnych a nebezpečných produktov a obsahu. Takéto opatrenie má pomôcť vyriešiť jednu časť problému s dezinformáciami, klamlivým alebo nezákonným obsahom a predajom nebezpečných a falošných výrobkov on-line.

Služby založené na umelej inteligencii: DSA by malo zaručiť právo spotrebiteľa byť informovaný, ak je služba založená na umelej inteligencii, využíva nástroje automatizovaného rozhodovania, strojového učenia alebo nástroje na automatické rozpoznávanie obsahu vrátane práva na nápravu. Mali by byť schopní odhlásiť sa a získať väčšiu kontrolu nad hodnotením obsahu. Poslanci tiež požadujú prijatie pravidiel na zabezpečenie nediskriminácie a zrozumiteľného vysvetlenia algoritmov.

Online reklama, profilovanie a personalizované ceny: Poslanci požadujú, aby Európska komisia zaviedla ďalšie pravidlá pre cielenú reklamu a mikrocielenie založené na zhromažďovaní osobných údajov a aby prísnejšie zvážila reguláciu mikro- a behaviorálnej cielenej reklamy v prospech menej rušivých foriem reklamy, ktorá nevyžaduje rozsiahle sledovanie interakcie používateľa s obsahom.

Špecifické pravidlá ex-ante pre veľké platformy, „strážcovia“ prístupu na trh: Okrem revízie súčasnej smernice o elektronickom obchode by balík DSA mal obsahovať aj samostatný návrh nástroja vnútorného trhu, ktorý ukladá povinnosti ex-ante veľkým platformám s úlohou „strážcu brány" (systémoví operátori). Cieľom je zabrániť (nielen napraviť) zlyhaniam trhu, ktoré spôsobujú a otvoriť trhy novým účastníkom vrátane malých a stredných podnikateľov a začínajúcich start-upov.

e-Government: Slovenské eID využijete aj na zahraničných portáloch

Držitelia slovenských občianskych preukazov s čipom (eID) alebo slovenských dokladov o pobyte cudzinca s čipom už môžu podľa ústredného portálu verejnej správy slovensko.sk využívať elektronické služby verejného sektora aj na portáloch Česka, Belgicka, Portugalska, Španielska, Talianska, na portáli Európskej komisie a na podporu európskych občianskych iniciatív. Do 18. decembra 2020 majú všetky členské štáty Európskej únie (EÚ) povinnosť sprístupniť svoje elektronické služby občanom Slovenskej republiky a cudzincom s pobytom v Slovenskej republike. 

Plnoletí občania SR, ktorí majú k občianskemu preukazu s čipom aktivovaný bezpečnostný osobný kód (BOK), sa môžu na zahraničné portály priamo prihlasovať. Maloletí občania SR s občianskym preukazom s čipom alebo držitelia dokladov o pobyte cudzinca s čipom si musia pred prihlásením na zahraničné portály najskôr požiadať o zriadenie elektronickej schránky na portáli slovensko.sk, ktorej vytvorenie je v súčasnosti vyžadované pre úspešné overenie identity. Zároveň je potrebné mať aktivovaný bezpečnostný osobný kód k dokladu. Ak sa chce držiteľ slovenského dokladu prihlásiť na zahraničný portál, musí počas prihlasovania potvrdiť, ktoré osobné údaje o ňom budú odoslané na účely jeho elektronickej identifikácie. Na prihlásenie sa povinne vyžadujú nasledujúce údaje: krstné meno, priezvisko, dátum narodenia, identifikátor osoby. Niektoré zahraničné portály ale môžu vyžadovať odoslanie aj jedného z nasledovných nepovinných údajov: rodné priezvisko, adresa trvalého pobytu, údaj o pohlaví alebo miesto narodenia.

Elektronické služby členských štátov EÚ sú v súčasnosti dostupné v príslušnom štátnom jazyku poskytovateľa služby, prípadne v anglickom jazyku. V slovenskom jazyku nie sú tieto služby dostupné.  Rozsah elektronických služieb, ku ktorým sa držitelia slovenských dokladov s čipom môžu prihlásiť, závisí od daného členského štátu EÚ. Odpovede na podania na zahraničných portáloch sú doručované spôsobom určeným v príslušnom štáte. Nie sú zasielané do elektronickej schránky na slovensko.sk, nakoľko v súčasnosti neexistuje prepojenie medzi elektronickými doručovacími systémami rôznych štátov EÚ. 

Na zahraničných portáloch je možné používať aj kvalifikované elektronické podpisy vyhotovené so slovenským preukazom s čipom. Spôsob, akým je možné podpisy vytvoriť na jednotlivých portáloch závisí od členského štátu a môže vyžadovať inštaláciu špecifických aplikácií. Podpisy vo formáte ASiC vyhotovené na portáli slovensko.sk musia byť v členských štátoch uznávané. Podrobnejšie informácie sú uvedené v často kladených otázkach na portáli slovensko.sk.

COVID-19: Opatrenia od 1. októbra 2020

Na základe zhoršujúcej sa epidemiologickej situácie na území Slovenska aj v zahraničí Ústredný krízový štáb SR navrhol sprísnené opatrenia s predpokladanou platnosťou od 1. októbra 2020. Ústredný krízový štáb SR tiež rozhodol, že predloží vláde návrh na vyhlásenie núdzového stavu.

HROMADNÉ PODUJATIA: Od 1. októbra t. r. nebude možné organizovať akékoľvek hromadné podujatia športovej, kultúrnej, spoločenskej či inej povahy s výnimkou obradov, akými sú sobáš, krst či pohreb. Výnimku budú mať podujatia, ktorých konanie stanovuje zákon (zasadnutia štátnych a samosprávnych orgánov, súdov a podobne). Limit účastníkov na obradoch je ešte predmetom rokovania Ústredného krízového štábu SR. 

Hromadné podujatia bude možné organizovať len v tom prípade, ak všetci účastníci budú mať potvrdenia o negatívnom výsledku RT-PCR testu na COVID-19 nie staršie ako 12 hodín. Tieto podujatia bude treba hlásiť na miestne príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva najneskôr 48 hodín pred začiatkom. Ústredný krízový štáb dôrazne odporúča preložiť rodinné oslavy na obdobie priaznivejšej epidemiologickej situácie.

RÚŠKA: Predĺži sa povinnosť nosenia rúška pre žiakov druhého stupňa základných škôl a študentov stredných škôl. Naďalej nebude povinné v triedach pre mladšie deti, teda tie, ktoré navštevujú predškolské zariadenia a prvý stupeň základných škôl (nosenie rúšok ťažšie znášajú, navyše ide o ucelený a nemeniaci sa kolektív), bude však dôrazne odporúčané. Stále bude povinné pre pobyt žiakov v interiérových priestoroch mimo tried vo všetkých školách s výnimkou konzumácie jedál a nápojov.

Povinné bude nosenie rúšok v exteriéri, pri vzdialenosti menej ako 2 metre od ľudí, ktorí nežijú v spoločnej domácnosti. Toto opatrenie má opodstatnenie aj vzhľadom na blížiacu sa chrípkovú sezónu, kedy sa očakáva zvýšený výskyt respiračných ochorení s klinickými príznakmi podobnými COVID-19.

Ústredný krízový štáb dôrazne odporúča nosiť rúško pri športovaní v interiéri.

PREVÁDZKY: Obchody a obchodné domy budú mať opäť obmedzený počet zákazníkov na prevádzku – jeden zákazník na 10 štvorcových metrov. Pri vstupe do predajne bude musieť zamestnanec kontrolovať dodržiavanie nových, ale aj doteraz platných hygienických pravidiel.

Prevádzky verejného stravovania budú môcť byť otvorené od 6:00 do 22:00 hod., v prípade rozvozu a predaja cez okienko nonstop. Otvorené budú môcť byť len tie, kde zákazníci sedia.

RIZIKOVÉ KRAJINY:

Od 1. októbra t. r. sa zoznam menej rizikových krajín nemení.

Úrad verejného zdravotníctva SR vypracuje bližšiu špecifikáciu opatrení, s ich definitívnym znením bude verejnosť v dohľadnom čase oboznámená.

Digitalizácia: Doručovanie zásielok

Digitalizácia a inovácie zasahujú výrazne aj do sektora logistiky a doručovateľských služieb. Plnoautomatické inteligentné linky dnes dokážu roztriediť niekoľko tisíc zásielok za hodinu. Kuriéri využívajú inteligentné tablety s perami, vďaka čomu môžu klienti podpisovať zmluvy a iné právne dokumenty biometricky bez toho, aby museli držať v ruke tlačenú verziu dokumentov.

Podľa Jána Ťureka inteligentné riešenia umožňujú kuriérskym spoločnostiam poskytovať kvalitnejšie aj ekologickejšie služby. Digitálne riešenia uľahčujú procesy, poskytujú vysokú mieru komfortu pre kuriérov a samozrejme aj samotných zákazníkov. Okrem toho sa minimalizuje kontakt kuriéra so zákazníkom, čo je v čase pandémie vírusu COVID-19 dôležitým bezpečnostným opatrením. 

Novinkou je elektronizácia príjmových dokladov po doručení dobierky. Zákazník po zrealizovaní platby za dobierku nedostane od kuriéra príjmový doklad v papierovej verzii, ale o niekoľko minút mu bude prostredníctvom SMS alebo mailu zaslaný link na generovanie daňového dokladu pre konkrétnu zásielku. Digitalizácia má však v tomto prípade ešte jednu výhodu. Pokiaľ si chce zákazník zmeniť dodacie údaje v doklade, môže tak urobiť prakticky okamžite prostredníctvom špeciálneho identifikátora – PIN kódu, ktorým si odomkne obsah príjmového dokladu a môže si zmeniť dodacie údaje a túto zmenu následne uložiť.

EU: Používanie jedno- a dvojcentových euromincí

Európska komisia zahájila hodnotenie a posúdenie vplyvu používania jedno- a dvojcentových euromincí v členských krajinách Európskej únie (EÚ). V rámci procesu hodnotenia bude starostlivo skúmať hospodárske, environmentálne a sociálne vplyvy zavedenia jednotných pravidiel zaokrúhľovania cien. Do procesu posudzovania vplyvu používania euromincí s najmenšou nominálnou hodnotou patrí aj otvorená konzultácia.  

Cieľom otvorenej konzultácie počas 15 týždňov od jej spustenia v pondelok 28. septembra 2020 je zapojiť do procesu posudzovania široké spektrum zainteresovaných strán vrátane ďalších inštitúcií, príslušných vnútroštátnych orgánov, spotrebiteľov a občiansku spoločnosť. Posúdenie vplyvu jedno- a dvojcentových euromincí v obehu vyžadujú aj právne predpisy EÚ (nariadenie 651/2012), ktoré ukladajú Európskej komisii povinnosť pravidelne a starostlivo skúmať používanie euromincí rôznych nominálnych hodnôt na základe kritérií zahŕňajúcich náklady a prijateľnosti pre verejnosť.

Posúdením vplyvu sa aktualizuje analýza správy z roku 2018. Na základe nového posúdenia v tomto roku  exekutíva EÚ koncom roku 2021 rozhodne, či bude prijatý legislatívny návrh na zavedenie jednotných pravidiel zaokrúhľovania cien pre hotovostné platby v eurozóne a prípadne na ukončenie platnosti najmenších euromincí.

COVID-19: Druhá vlna pandémi

Druhá vlna ochorenia COVID-19 zasiahla všetky európske krajiny, ktoré začínajú opäť pristupovať k opatreniam s cieľom zastaviť šírenie vírusu. V porovnaní so začiatkom tohto roka sme o niečo skúsenejší a z výskumov expertov vieme, čo funguje a čo nás najlepšie ochráni.

Proti novému koronavírusu zatiaľ neexistuje účinná vakcína, ktorá by prešla potrebným schvaľovacím procesom. Medzi najúčinnejšie metódy, ako sa vyhnúť ochoreniu COVID-19, patria naďalej tieto: 

1. Dodržiavanie bezpečnej vzdialenosti: Vírusové ochorenia sa prenášajú mikrokvapôčkami vo vzduchu a dotykom. Dodržiavanie minimálnej 2-metrovej vzdialenosti je tak základným pravidlom, ktoré výrazne zníži možnosť nakazenia. 
2. Rúško funguje: Rúško pomáha zabraňovať šíreniu mikrokvapôčok, ktorými sa vírus prenáša. Jeho nosením na ústach a nose v prvom rade chránite ľudí vo svojom okolí a oni zase chránia vás. Ako ukázala prvá vlna pandémie, rúško je najúčinnejšie jednoduché riešenie proti COVID-19. 
3. Dezinfekcia a hygiena: Tak, ako sa súčasťou našich životov stali rúška, stala sa ňou aj dezinfekcia. Ruky si umývajte minimálne 20 sekúnd a dezinfekciu používajte takú, ktorá obsahuje aspoň 60 % alkoholu. 
4. Vyhýbanie sa masovým podujatiam: Počet koncertov a športových podujatí sa výrazne obmedzil nariadeniami hlavného hygienika a vlády. Ak však nemusíte, nezúčastňujte sa hromadných podujatí. A pokiaľ sa im neviete vyhnúť, dodržiavajte bezpečnostné opatrenia. 
5. Sledujte svoj zdravotný stav. Neznamená to, že máte panikáriť, keď vás začne škriabať v hrdle. Ak sa však necítite zdravo, zostaňte radšej doma. 

Okrem zdravotných následkov prináša so sebou pandémia aj ekonomické dôsledky. Straty ekonomík sa rátajú v miliardách a ľudia prichádzajú o výrazné časti svojich príjmov. Vláda SR preto prináša viacero opatrení, ktoré majú pomôcť firmám, SZČO aj zamestnancom v prípade, že prišli o financie. Myslí sa aj na rodičov školákov a škôlkarov. Od septembra je opäť k dispozícii pandemické ošetrovné. To však po novom budú môcť čerpať iba tí rodičia, ktorí nemôžu dať dieťa do školy, ak bude trieda uzatvorená na základe rozhodnutia riaditeľa školy. Jednotlivci takisto môžu žiadať o pandemické nemocenské. Na to máte nárok napríklad aj v prípade, že ste prišli z rizikovej krajiny a vzťahuje sa na vás povinná karanténa. Výraznou finančnou pomocou, ak vás nejakou formou postihne koronavírus, môže byť podľa NN Životná poisťovne aj životné poistenie s pripoisteniami.

Aktuálne: Medzinárodný deň prístupu k informáciám

Valné zhromaždenie OSN vyhlásilo minulý rok 28. september za Medzinárodný deň prístupu k informáciám. Tento rok sa primárne sústredí na právo na informácie v čase krízy, pretože podľa OSN v kontexte pandémie COVID-19 je ešte dôležitejšie si pripomínať dôležitosť a prínos zákonných a politických záruk pre záchranu životov, budovanie dôvery a pomoc pri formulovaní udržateľných politík. 

UNESCO preto podporuje aktivity, ktoré sa venujú posilňovaniu otvorenej vedy, viacjazyčnosti a mediálnej a informačnej gramotnosti. Zároveň podporuje aj projekty zamerané na posilnenie informačno-komunikačných technológií pre osoby z marginalizovaných skupín a osoby so zdravotným postihnutím. Tieto témy považuje za dôležité aj verejná ochrankyňa práv na Slovensku Mária Patakyová. Plnohodnotnú informovanosť a komunikáciu považuje v právnom štáte za mimoriadne dôležité. Právo na informácie je jedným zo základných práv, ktoré verejná ochrankyňa práv chráni. 

Ak základné práva a slobody porušujú orgány verejnej správy (úrady), je možné obrátiť sa na ňu s podnetom. Prípad následne preskúma a ak skonštatuje porušenie práv, žiada orgán o nápravu. Počas minulého roka sa v súvislosti s garanciou prístupu k informáciám ombudsmanka venovala rôznym problémom, ktoré zhrnula vo svojej výročnej správe v samostatnej kapitole. Išlo o prípady porušenia ustanovení zákona o slobode informácií týkajúcich sa najmä nesprístupňovania informácií na základe žiadosti občanov. V súvislosti s ochranou práva na informácie bola aktívna aj vo veci 50-dňového moratória na volebné prieskumy. Svoje stanovisko poskytla Ústavnému súdu Slovenskej republiky. Vyjadrila sa v ňom k protiústavnosti predĺženia moratória a podporila postoj prezidentky SR Zuzany Čaputovej. Okrem toho sa ombudsmanka vo výročnej správe zmienila aj o sprístupňovaní informácií o rozhodovacej činnosti súdov a uplatňovaní si volebného práva občanmi a občiankami Slovenskej republiky nachádzajúcich sa v čase volieb v zahraničí.

SR: Zásadná zmena energetiky

Slovensko čaká v najbližších rokoch zásadná zmena energetiky. Zavedenie tzv. zimného energetického balíčka (súbor 8 nariadení a smerníc Európskej únie Clean energy for all Europeans) prinesie zásadnú zmenu do fungovania trhu s energiami, ale aj nové možnosti tak pre hráčov na trhu ako aj spotrebiteľov.

Pod označenie zimný energetický balíček sú zahrnuté nasledujúce legislatívne predpisy: 

– Smernica o energetickej hospodárnosti budov

– Smernica o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov

– Smernica o energetickej efektívnosti

– Nariadenie o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy

– Nariadenie o vnútornom trhu s elektrinou

– Smernica o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou

– Nariadenie ktorým sa zriaďuje Agentúra Európskej únie pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky

– Nariadenie o pripravenosti na riziká v sektore elektrickej energie.

Z pohľadu spotrebiteľov prinášajú zaujímavé nové nástroje. Umožnia napríklad vznik tzv. agregátora, ktorého cieľom je dosahovať v domácnostiach finančné úspory pri efektívnom inteligentnom riadení nielen spotreby energií, ale aj ich výroby napríklad z vlastných malých zdrojov na báze OZE. „Aj malí výrobcovia a samozrejme spotrebitelia bez skúseností na trhu s energiami získajú cez agregátora možnosť predávať svoje prebytky a tým zlepšovať návratnosť investície napríklad do malého fotovoltaického panela, či iného obnoviteľného zdroja“,  upresnil Martin Dargaj, šéfredaktor portálu vEnergetike.sk.

EU: Podpora pre európske kapitálové trhy

Európska komisia uverejnila nový ambiciózny akčný plán na posilnenie únie kapitálových trhov Európskej únie (EÚ) v nadchádzajúcich rokoch. Najdôležitejšou súčasnou prioritou je zabezpečiť, aby sa EÚ zotavila z bezprecedentnej hospodárskej krízy spôsobenej koronavírusom. K zvládnutiu tejto úlohy pomôže rozvoj kapitálových trhov EÚ a zabezpečenie prístupu k trhovému financovaniu.

Veľké a integrované kapitálové trhy uľahčia obnovu EÚ a zaistia, aby podniky – predovšetkým tie malé a stredné – mali prístup k zdrojom financovania a aby európski sporitelia s dôverou investovali do budúcnosti. Dynamické kapitálové trhy budú oporou aj pre zelenú transformáciu a digitalizáciu Európy a pomôžu vytvoriť inkluzívnejšie a odolnejšie hospodárstvo. Únia kapitálových trhov má zásadný význam aj pre posilnenie postavenia eura na medzinárodných trhoch.

Predstavený akčný plán má tri hlavné ciele:

• zabezpečiť, aby hospodárska obnova EÚ bola ekologická, digitálna, inkluzívna a odolnejšia, a to vďaka lepšej dostupnosti financovania pre európske spoločnosti, predovšetkým malé a stredné podniky,
• dosiahnuť, aby EÚ bola pre jednotlivcov, ktorí chcú dlhodobo sporiť a investovaťD ešte bezpečnejším prostredím,
• začleniť kapitálové trhy jednotlivých štátov do skutočne celoúnijného jednotného kapitálového trhu.

Komisia preto predkladá šestnásť cielených opatrení, vďaka ktorým dôjde ku skutočnému pokroku pri dobudovávaní únie kapitálových trhov. EÚ pomocou týchto opatrení okrem iného:

• vytvorí pre investorov jednotný prístupový bod k údajom o spoločnostiach,
• podporí poisťovateľov a banky, aby viac investovali do podnikov EÚ,
• posilní ochranu investícií s cieľom podporiť rast cezhraničného investovania v EÚ,
• uľahčí monitorovanie primeranosti dôchodkov v celej Európe,
• lepšie zosúladí alebo zblíži pravidlá týkajúce sa platobnej neschopnosti,
• bude presadzovať, aby sa pokročilo v zbližovaní v oblasti dohľadu a pri dôslednom uplatňovaní jednotného súboru pravidiel pre finančné trhy v EÚ.

Tieto opatrenia nadväzujú na pokrok dosiahnutý na základe akčného plánu únie kapitálových trhov z roku 2015 a podľa preskúmania v polovici trvania z roku 2017 a sú reakciou na výzvy Európskeho parlamentu [návrh správy z vlastnej iniciatívy (INI) z júna 2020] a Rady (závery Rady z 5. decembra 2019). Vychádzajú aj z podrobných diskusií so zainteresovanými stranami a z odporúčaní fóra na vysokej úrovni o únii kapitálových trhov.

Upozorňujeme: EMOTET znova útočí

Národné centrum kybernetickej bezpečnosti SK-CERT zaznamenalo nárast šírenia malvérov z kampane EMOTET v európskom kybernetickom priestore. Pokúšajú sa preniknúť do počítača, ukradnúť citlivé a súkromné informácie, zašifrovať dáta a pýtať výkupné, ako aj šíriť spam či škodlivý softvér. Ide o sériu viacerých útokov, ktoré zvyčajne začínajú infekciou prostredníctvom phishingového emailu so škodlivou prílohou. 

Po počiatočnej infekcii útočník nainštaluje malvér TrickBot, ktorý sa často používa na odcudzenie údajov. Poslednou fázou je inštalácia ransomvéru Ryuk, ktorý zašifruje vybrané súbory na zariadeniach a vyžaduje platbu v bitcoinoch. Suma sa pohybuje od jedného do 99 bitcoinov (tento týždeň sa hodnota bitcoinu pohybuje v sume približne 9.000 EUR) a útočník ju určí v závislosti od ekonomických možností obete. Ryuk je ransomvér, ktorý vznikol z populárneho ransomvér Hermes. Má niekoľko pozoruhodných atribútov, medzi ktoré patrí pomerne vysoký dopyt po výkupnom od veľkých organizácii, avšak ako bolo vyššie spomenuté, po jeho rastúcej asociácii s EMOTETom a TrickBotom už je výška výkupného rôzna.

EMOTET sa primárne šíri prostredníctvom vierohodne vyzerajúcej správy od organizácie, v ktorej vás upozorňujú na variabilnú škálu podnetov – od neuhradenej faktúry, až po nové pravidlá týkajúce sa šírenia ochorenia Covid-19. Infekcia sa následne vykonáva prostredníctvom škodlivého skriptu, dokumentov s povolenými makrami alebo prostredníctvom iného škodlivého obsahu. Emaily sa môžu javiť legitímne a často nabádajú k okamžitému otvoreniu správy bez preverenia. EMOTET po infekcii prehľadá váš zoznam kontaktov a rozošle ďalšie phishingové e-maily. Keďže e-mail príde od legitímneho odosielateľa, adresáti (typicky rodina, známi a kolegovia) sú náchylnejší ho otvoriť. EMOTET používa na prijímanie aktualizácií Comand and Control servery. Funguje to rovnako ako aktualizácie operačného systému a môže k ním prísť bezproblémovo bez toho, aby mal o tom používateľ vedel. To umožňuje útočníkom nainštalovať nielen aktualizované verzie škodlivého softvéru, ale aj ďalší škodlivý softvér.

Národné centrum kybernetickej bezpečnosti SK-CERT odporúča:

- Udržiavať zariadenia v aktualizovanom stave. Malvér TrickBot, ktorý je prostredníctvom malvéru EMOTET inštalovaný do napadnutého zariadenia, sa často spolieha na aktuálne aj staršie zraniteľnosti, medzi ktoré patrí aj Eternal Blue (najzávažnejšia zraniteľnosť využívaná pri útokoch atribuovaných Severnej Kórei – Wannacry).

- Dodržiavajte základy kybernetickej hygieny, resp. poučte svojich zamestnancov:

• Neotvárať neoverené správy a správy od neznámych používateľov.
• Neotvárať podozrivé prílohy (ani vo Vám známych formátoch ako .pdf/.docx a iné).
• Zakázať povoľovanie makier v dokumentoch.
• Neotvárať URL odkazy vzbudzujúce podozrenie.
• V prípade využívania emailových aplikácií vypnúť funkciu náhľadu do prílohy.
• V prípade podozrenia overiť obsah správy u odosielateľa inou formou (telefonicky, osobne).
• Nikdy nereagovať na správy žiadajúce akékoľvek osobné a citlivé údaje (prihlasovacie mená, heslá, údaje o platobných prostriedkoch).
• Pravidelne si zálohovať svoje dáta.