5G: Pilotné testovanie v Bratislave

V štyroch častiach Bratislavy odštartovala pilotná komerčná testovacia prevádzka 5G siete s  technológiami od Nokie, Ericssonu, Huawei a ZTE. Ako prví si výhody novej 5G siete môžu užiť  s kompatibilným zariadením Petržalčania, Ružinovčania, Dúbravčania a Karlovešťania. 

Pripojiť sa do mobilnej siete s rýchlosťou vyše 1 Gbps a zažiť skúsenosť z optického fixného pripojenia môžu zákazníci O2. „Pri testovaní v jednotlivých oblastiach modelujeme rôzne podmienky šírenia. V testoch sme na mobilnom telefóne namerali maximálnu hodnotu rýchlosti sťahovania dát 1,223 Gbps a odosielania 90 Mbps. Limitujúcim faktorom nebola sieť, ale mobilný telefón. Agregovaná priepustnosť sektoru bola v tomto prípade 3,959 Gbps a 630 Mbps v smere odosielania dát. V oblasti optimalizovanej na čo najširšie pokrytie bola maximálna rýchlosť pre jeden mobil 1,011Gbps a odosielanie dát 86Mbps pri celkovej priepustnosti sektoru 2,106 Gbps/323 Mbps“, uviedol Juraj Eliáš. Všetky zariadenia, ktoré budú schopné pracovať v 5G sieti O2 musia byť pre túto sieť implementované aj výrobcom, teda nie každý 5G smartfón dokáže plnohodnotne využiť aktuálnu testovaciu prevádzku siete. Hoci O2 umožní pripojiť sa do 5G siete všetkým zákazníkom s vhodným hardvérom, zákazníci si túto možnosť môžu v nastaveniach svojho telefónu vypnúť. V tomto momente si kvalitu 5G siete môžu otestovať zákazníci O2 s deviatimi smartfónmi dostupnými na trhu. Ide o Motorola G5G Plus, Motorola edge plus, ZTE Axon 11 5G, Huawei P40 Pro 5G, Huawei P40 5G, Huawei Mate 30 Pro 5G, Huawei Mate 20X 5G, Xiaomi Mi10 a Xiaomi Mi10 Pro a už v blízkej budúcnosti aj s čoskoro pridanými zariadeniami do ponuky Xiaomi Mi 10T a Xiaomi Mi 10T Pro. V tomto momente si teda môže 5G od O2 vyskúšať len niekoľko stoviek zákazníkov.

V rámci testovania 5G siete v Bratislave O2 tiež preveruje plnenie hygienických noriem jednotlivých technológií meraniami elektromagnetického žiarenia, ktoré sú aj samozrejmou súčasťou sprevádzkovania každého vysielača. O2 tak zrealizovalo rozsiahle meranie jednotlivých antén, pričom potvrdilo, že hodnoty elektromagnetického žiarenia (EMF) 5G siete sú porovnateľné s doterajšími technológiami a sú niekoľkonásobne nižšie ako limity stanovené legislatívou, či už sú to merania priamo pri anténach, v bytoch pod nimi, alebo v priestore s najlepším pokrytím. „Zároveň môžeme meraniami potvrdiť, že obytné priestory priamo pod anténami sú z pohľadu EMF žiarenia najmenej exponovanými“, doplnil Juraj Eliáš.

Moderné 5G siete s ich vlastnosťami približujúcimi sa pevnému pripojeniu nájdu využitie aj na pripojenie domácností tam, kde nie je dostupné pokrytie pomocou káblového pripojenia. Okrem toho umožnia ďalší rozvoj internetu vecí pre lepšiu správu v oblasti smart cities či smart home riešení, ale aj v priemysle, doprave, médiách, či zdravotníctve. 5G siete sú nevyhnutným krokom vo vývoji sieťových riešení a lepšej správe frekvenčného spektra.

EU: Európsky klimatický predpis

Európsky parlament vyzval všetky štáty Európskej únie (EÚ) na dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050 a zadefinoval ambiciózne ciele znižovania emisií na roky 2030 a 2040. Poslanci schválili mandát Európskeho parlamentu na rokovania sa Radou (ministrov) EÚ o konečnom znení takzvaného európskeho klimatického predpisu. Cieľom je premeniť politický prísľub o dosiahnutí klimatickej neutrality v EÚ do roku 2050 na záväzok. Nová právna úprava má zároveň priniesť právnu istotu a predvídateľnosť na prípravu na prechod ku klimatickej neutralite.

Parlament presadzuje, aby klimatickú neutralitu dosiahli do roku 2050 Európska únia ako celok a zároveň aj všetky jej jednotlivé členské štáty. V ďalšej fáze by mala EÚ docieliť dokonca záporné emisie. Na dosiahnutie tohto cieľa poslanci požadujú vyčlenenie dostatočných finančných prostriedkov. Schválený text vyzýva Európsku komisiu, aby do 31. mája 2023 prostredníctvom riadneho legislatívneho postupu navrhla trajektóriu dosiahnutia uhlíkovej neutrality v EÚ do roku 2050. Pri tvorbe návrhu trajektórie by podľa poslancov mala zohľadniť aj takzvaný emisný rozpočet, teda celkový objem zostávajúcich emisií skleníkových plynov, ktoré ešte EÚ môže do roku 2050 vypustiť, aby bolo možné obmedziť nárast teploty v súlade s Parížskou dohodou. Komisia by mala navrhnutú trajektóriu po každom globálnom hodnotení vykonávania dohody jej zmluvnými stranami opätovne prehodnotiť. Poslanci chcú takisto zriadiť Európsku radu pre zmenu klímy ako nezávislý vedecký orgán, ktorého úlohou bude posudzovať konzistentnosť politiky a monitorovať dosiahnutý pokrok.

Súčasným cieľom EÚ je znížiť emisie do roku 2030 o 40 % v porovnaní s rokom 1990. Komisia však nedávno v upravenom návrhu európskeho klimatického predpisu predložila ambicióznejší cieľ, a to zníženie emisií o minimálne 55 %. Poslanci EP posunuli latku ešte vyššie – navrhujú zníženie emisií do roku 2030 až o 60 %. Zároveň však požadujú zvyšovanie vnútroštátnych cieľov nákladovo efektívnym a spravodlivým spôsobom. Parlament tiež Európsku komisiu vyzval, aby na základe posúdenia dopadov navrhla priebežný cieľ aj na rok 2040. Ten by mal EÚ pomôcť na ceste k dosiahnutiu klimatickej neutrality do roku 2050. Poslanci sa zhodli aj na tom, že EÚ a jej členské štáty by do 31. decembra 2025 mali postupne zrušiť všetky priame a nepriame dotácie na fosílne palivá. Zasadili sa tiež za pokračovanie boja proti energetickej chudobe.

On-line: Cielená reklama so súhlasom

Nie je žiadnym tajomstvom, že naše aktivity na internete sú sledované. Môžu za to súbory cookies a kódy na stránkach či v aplikáciách známe ako advertising ID (AID), ktoré zbierajú dáta o používateľovi a odosielajú ich firmám. Tie získané informácie agregujú a vytvárajú z nich výstupy na pomoc vývojárom a programátorom lepšie cieliť reklamy. Do akej miery sú ale tieto postupy v súlade s platnou legislatívou a ako sa proti nim brániť?

Od roku 2002 reguluje v Európskej únii (EÚ) cookies a podobné skriptové technológie ePrivacy smernica EÚ, ktorá podmieňuje ich marketingové využívanie súhlasom používateľa. Členské štáty však túto legislatívu podľa advokáta a odborníka na ochranu osobných údajov implementujú málo a zle. „Napriek tomu, že regulácia cookies v rámci ePrivacy legislatívy v EÚ existuje už od roku 2002, máme na Slovensku nulovú vymožiteľnosť týchto pravidiel. Osobne považujem za veľmi nešťastné, že ePrivacy nepatrí rovnako ako GDPR pod kompetenciu Úradu na ochranu osobných údajov SR ale pod bývalý telekomunikačný úrad, ktorý sa od nášho vstupu do EÚ k regulácii cookies, mobilným aplikáciám, SDK a marketingovej analytike akosi ešte nestihol vyjadriť“, konštatuje Jakub Berthoty z advokátskej kancelárie Dagital Legal. Formálne teda máme reguláciu cookies aj na Slovensku, podľa expertov však implementovanú nesprávne. Zahraničné dozorné orgány reguláciu cookies začínajú chápať tak, že sa vzťahuje aj na skriptové technológie ako Software Developement kit (SDK). AID sú totiž ukladané aj pomocou technológie SDK aj pomocou technológie cookies. 

Nedostatočnú reguláciu využívajú okrem známych gigantov ako napríklad Google, Facebook či Apple aj samotní vývojári aplikácií. V prípade vývojárov ide ale často o nepochopenie komplexných podmienok spoločností Google či Facebook, ktoré hovoria o tom, kto je v akom postavení pri marketingovej analytike a personalizovanej reklame. „Mnohí vývojári nerozumejú svojmu právnemu postaveniu a tvrdia, že si len objednávajú kampaň a že žiadne dáta nespracúvajú. Myslia si, že keď s dátami priamo nepracujú, nie sú za ne právne zodpovední oni a túto zodpovednosť preberajú agregátori dát. Primárna zodpovednosť za zabezpečenie súladu s ePrivacy legislatívou, a teda získaním súhlasu a informovaním, je však na vývojároch, ktorí sú v tomto postavení prevádzkovateľmi“, upozorňuje Jakub Berthoty.

Ak chce vývojár mobilnej aplikácie dostávať späť od Google, či Facebook štatistiky resp. merať úspešnosť kampaní, musí do kódu aplikácie implementovať SDK, čo je unikátny kód, ktorý umožní odosielanie presne špecifikovaných dát používateľa do analytických nástrojov firiem ako práve spomínaní giganti. Obdobne to platí aj o webstránkach, ktoré ukladajú AID na základe súborov cookies. Dátoví giganti množstvo prijímaných dát agregujú a vývojárom posielajú požadované a veľmi presné štatistiky, ktoré sa zobrazujú agregovane. „Väčšina mobilných aplikácií dnes ale neinformuje dostatočne transparentne o tom, aké dáta aplikácia spracúva a ktorým tretím stranám tieto dáta zasiela. Mnoho aplikácií totiž stále žije v mylnej predstave, že nespracúva žiadne osobné údaje, keďže vývojári za osobné údaje považujú prakticky len meno, priezvisko, bydlisko či rodné číslo a unikátne on-line identifikátory sú pre nich anonymné dáta“, vysvetľuje Jakub Berthoty, advokát kancelárie Dagital Legal a odborník na ochranu osobných údajov. „Nie sú to anonymné dáta, sú to najviac osobné dáta aké existujú. Stačí si len pozrieť, aké SDK a API (Application Programming Interface) majú aplikácie implementované a zistíte skutočný rozsah zbieraných dát. To, že tieto dáta nemusia ísť priamo na server aplikácie neznamená, že vývojár aplikácie nenesie za daný zber dát žiadnu zodpovednosť. Práve naopak, je primárne zodpovedný“, upozorňuje Jakub Berthoty.

Kúsok kontroly do zberu dát z aplikácií sa v júni pokúsila zaviesť spoločnosť Apple, kedy informovala, že súčasťou nového updatu iOS 14 bude aj povinný opt-in súhlas na používanie AID. Drvivá väčšina aplikácií dnes totiž používa AID bez súhlasu používateľa zariadenia. Po novom by však používateľovi museli aplikácie automaticky ponúknuť možnosť, či chce odosielať svoje dáta alebo nie. Je veľký predpoklad, že mnohí používatelia by s odosielaním svojich osobných údajov nesúhlasili, čím by prišlo k signifikantným skresleniam analytických výsledkov. Na prvý pohľad progresívne gesto Applu ale narazilo na ostrú kritiku Facebooku, ktorému by sa výrazne znížili výnosy z kampaní cielených na iOS zariadenia. Facebook dokonca Applu pohrozil, že vypne možnosť cieliť na Apple zariadenia úplne. Ozvali sa ale aj vývojári, ktorí pohrozili, že prestanú pre iOS vyvíjať aplikácie. Pod silným náporom Apple napokon odložil zmenu na začiatok roka 2021, aby mali vývojári dostatok času na adaptáciu. „Napriek možnému skrytému komerčnému motívu, môžeme krok spoločnosti Apple označiť za progresívny a dlho očakávaný. Dôležité bude, aby systémová možnosť iOS spĺňala prísne požiadavky GDPR na platne udelený súhlas. Na vývojároch aplikácii zostane, či budú dostatočne informovať pomocou privacy policy. Súhlas a privacy policy sú prepojené nádoby a preto by sa vývojári aplikácii mali zamýšľať čoraz viac na tým, či sú v tomto smere dostatočne transparentní voči používateľom“, uzatvára Jakub Berthoty.

SR: Zrušenie gastrolístkov

Hoci zrušenie gastrolístkov a ich výmena za nezdaniteľnú hotovosť vyzerá na prvý pohľad lákavo, môže priniesť viacero rizík nielen pre zamestnancov, ale aj pre zamestnávateľov či štát. Asociácia moderných benefitov (AMOBE) upozorňuje napríklad na nárast administratívy, stratu tržieb a zánik pracovných miest v gastrosektore, sťaženú pozíciu pracovníkov pri vyjednávaní vyššej mzdy, zhoršenie stravovacích návykov a v neposlednom rade aj na fakt, že hotovosť bude podliehať exekučným nárokom.

Marcový prieskum agentúry 2muse (zber údajov február 2020 prostredníctvom on-line panela na vzorke 1.002 respondentov pracujúcich na trvalý pracovný pomer, reprezentatívna vzorka na kvótne znaky: pohlavie, vek 18 – 62 rokov, región a firemný sektor) priniesol ďalšie poznatky, ktoré nepriaznivé dopady plánovaného vládneho opatrenia ešte viac zdôrazňujú. Vyplýva z nich, že viac ako 50 % respondentov z Banskobystrického kraja by v prípade výmeny gastrolístkov za peniaze dalo prednosť iným účelom než strave. Rovnako by sa zachovalo 39 % opýtaných z Bratislavského kraja. Alarmujúce sú oba výsledky, pretože napovedajú, že pôvodný zmysel povinného príspevku na stravu by sa prechodom na hotovosť vytratil. Podľa Štefana Petríka, prezidenta asociácie AMOBE ktorá prieskum iniciovala, tieto čísla sa dali očakávať. Podobné tendencie totiž vychádzali aj z predchádzajúcich prieskumov. Časť respondentov sa už v minulosti vyjadrila, že by obmedzili obedy v reštauráciách počas pracovného týždňa. Z toho vyplýva, že ušetrené prostriedky by pravdepodobne dali niekam inam.

Čitateľné sú aj regionálne rozdiely, odvíjajúce sa od ekonomickej situácie obyvateľstva. V slabších oblastiach sa stravníci snažia neminúť viac, než im umožňuje suma gastrolístka, v silnejších zase nemajú problém za dobré jedlo doplatiť. Zatiaľčo napríklad v Banskobystrickom kraji príspevok zamestnávateľa na obed pokryje až 86,4 % jeho ceny, v Bratislavskom a Trnavskom kraji je to iba niečo vyše 78 %. V slabších regiónoch musia mať v rodinách prednosť iné potreby a ak by zamestnanci dostali disponibilnú hotovosť, pravdepodobne by ju častejšie použili na vykrytie splátok, účtov či iných výdavkov.

Väčší zmysel než hotovostný príspevok by podľa asociácie mala elektronizácia. Teda zrušenie straveniek a ich nahradenie gastrokartami, prípadne aplikáciou v mobilných telefónoch. Bezkontaktná platba by eliminovala zdravotné riziká, zneužitie príspevku na iné účely než nákup jedla a potravín, umožnila by kontrolu a mohla by sa stať účinným nástrojom v boji so šedou ekonomikou. Podpora reštauračného sektoru by zostala zachovaná, znížila by sa však byrokracia i administratívne náklady. Pritom by benefit nemohol byť zamestnávateľmi prezentovaný ako kompenzácia zvýšenia mzdy. Aj keď sú papierové stravovacie lístky stále poskytované v najväčšom množstve, elektronické stravné karty sú u zamestnávateľov na vzostupe. Doteraz až 90 percent zamestnávateľov vyhovelo požiadavke svojich zamestnancov pri ich vydávaní.

EU: Dlhopisy EU SURE v hodnote 100 miliárd EUR

Európska komisia oznámila, že pripravované EU SURE dlhopisy s hodnotou do výšky 100 miliárd EUR vydá ako sociálnoinvestičné dlhopisy. Komisia za týmto účelom prijala nezávisle hodnotený rámec pre sociálnoinvestičné dlhopisy. Rámec bol prijatý s cieľom poskytnúť investorom do týchto dlhopisov istotu, že mobilizované finančné prostriedky budú skutočne použité na sociálne účely.

Na základe doterajších rozhodnutí dostane 16 členských štátov finančnú podporu v rámci nástroja SURE na pomoc pri ochrane pracovných miest a pracovníkov. Finančná podpora bude vo forme úverov, ktoré EÚ poskytuje členským štátom za výhodných podmienok. Komisia dnes predložila Rade návrh rozhodnutia o poskytnutí finančnej podpory Maďarsku vo výške 504 miliónov EUR v rámci nástroja SURE. Komisia navrhla v rámci nástroja SURE 17 členským štátom (vrátane Maďarska) finančnú podporu v celkovej výške 87,8 mld. EUR.

Tieto úvery im pomôžu pokryť náklady priamo súvisiace s financovaním národných programov skráteného pracovného času (kurzarbeit) a podobnými opatreniami, ktoré členské štáty zaviedli v reakcii na pandémiu koronavírusu, najmä pre samostatne zárobkovo činné osoby. Nástroj SURE môže byť použitý aj na financovanie niektorých opatrení týkajúcich sa zdravia, najmä na pracoviskách, ktoré majú zaručiť bezpečný návrat do normálu v hospodárskych aktivitách.

Členské štáty môžu naďalej predkladať formálne žiadosti o podporu v rámci nástroja SURE, ktorý má celkovú kapacitu až 100 miliárd EUR na pomoc pri ochrane pracovných miest a pracovníkov postihnutých pandémiou.

Výzva: Zelená nafta pre rok 2020

Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA) zverejnila druhú výzvu na predkladanie žiadostí v rámci opatrenia Zelená nafta 2020 s cieľom dočerpania všetkých alokovaných finančných prostriedkov na túto štátnu pomoc. Chovatelia hospodárskych zvierat a pestovatelia špeciálnej rastlinnej výroby tak môžu v rámci tejto štátnej pomoci získať spolu až 30 miliónov eur.

V rámci prvej výzvy, ktorá bola uzavretá 18. septembra 2020, bolo prijatých 2247 žiadostí v celkovej výške takmer 26,1 mil. EUR. Vzhľadom na nedočerpanie alokovaných finančných prostriedkov na základe Schémy štátnej pomoci na poskytovanie pomoci vo forme úľav na environmentálnych daniach Zelená nafta vypísala PPA v roku 2020 už druhú Výzvu na predkladanie žiadostí. Žiadosti je možné predkladať do 13. októbra 2020. Výzva je určená pre oprávnených žiadateľov pre rok 2020, ktorí si v rámci termínov prvej výzvy nepodali žiadosť.

Žiadosť o poskytnutie štátnej pomoci v rámci opatrenia Zelená nafta sa predkladá prostredníctvom systému ITMS2014+, ktorý je dostupný na webovom sídle http://itms2014.sk/. Tento elektronický proces odbremení žiadateľov od administratívy, znižuje chybovosť pri žiadostiach a zároveň urýchľuje procesy spracovania žiadostí. V prípade Zelenej nafty tak žiadatelia nemusia podávať množstvo tlačív, ktoré si PPA overí priamo zo štátnych databáz a registrov. Z Centrálnej evidencie hospodárskych zvierat bude priamo čerpať stavy hospodárskych zvierat a podporované plodiny zasa z Integrovaného administratívneho a kontrolného systému (IACS). Všetky informácie o žiadostiach na Zelenú naftu 2020 sú zverejnené na webstránke PPA.

SR: Počet konkurzov klesol, reštrukturalizácie vzrástli

V treťom štvrťroku 2020 bolo na Slovensku vyhlásených 32 konkurzov na majetok dlžníkov podnikateľských subjektov a bolo povolených 6 reštrukturalizácií. Podľa spoločnosti CRIF – Slovak Credit Bureau, s. r. o. (ďalej CRIF SK) v porovnaní s druhým štvrťrokom 2020 sa počet vyhlásených konkurzov v treťom štvrťroku 2020 znížil o vyše 11 % a v medziročnom porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka klesol o takmer 45 %. 

Od roku 2006 do konca júna 2020 bolo na Slovensku vyhlásených 4.238 konkurzov a povolených bolo 856 reštrukturalizácií. V treťom štvrťroku 2020 bolo najviac konkurzov vyhlásených v priemyselnej výrobe (7). Reštrukturalizácie súdy povolili v šiestich skupinách odvetví, v každej po jednej. Najviac konkurzov súdy v treťom štvrťroku 2020 vyhlásili v Banskobystrickom (8) a v Bratislavskom kraji (6), ani jeden konkurz nebol vyhlásený v Žilinskom kraji. Reštrukturalizácie boli povolené v štyroch krajoch: po 2 v Bratislavskom a v Prešovskom kraji, po 1 v Trnavskom a v Trenčianskom kraji. 

Z hľadiska právnych foriem dlžníkov boli v treťom štvrťroku 2020 všetky konkurzy (100 %) vyhlásené na majetok podnikateľov - právnických osôb. Rovnako aj všetky reštrukturalizácie (100 %) boli povolené podnikateľom - právnickým osobám. V treťom štvrťroku 2020 bolo pre nedostatok majetku zastavených 23 konkurzných konaní a z rovnakého dôvodu bolo zrušených 29 konkurzov. 

Počet reštrukturalizácií povolených v tretej štvrtine tohto roka v medziročnom porovnaní s rovnakým obdobím roka 2019 vzrástol o 100 percent a v porovnaní s predchádzajúcim, druhým štvrťrokom 2020 je vyšší o 50 percent. Od roku 2006 do konca júna 2020 bolo na Slovensku povolených 856 reštrukturalizácií.

On-line: Hoaxy a toxické správy

Polícia SR prijíma tipy od širokej verejnosti na dezinformácie prostredníctvom súkromných správ zasielaných prostredníctvom špeciálnej stránky na Facebooku Hoaxy a podvody - Polícia SR. Každá správa sa hodnotí osobitne, pričom hlavným faktorom je počet zdieľaní pôvodného hoaxu. S vyše 70.000 fanúšikmi je tento komunikačný kanál najsledovanejší na Slovensku spomedzi stránok venujúcich sa boju proti dezinformáciám. 

Polícia SR na vyvracaní zdravotníckych hoaxov spolupracuje aj s Ministerstvom zdravotníctva SR. Na základe desiatok zanalyzovaných dezinformácií o novom koronavíruse konštatuje, že všetky majú jedného spoločného menovateľa ohľadom motivácie ich šírenia – šíritelia nadobúdajú pocit, že svojim konaním odhaľujú prísne tajné informácie, ktoré sú zo strany autorít manipulované, zahmlievané, avšak šikovnosťou jednotlivcov dochádza k ich dekódovaniu, čo im dodáva pocit vlastnej dôležitosti. Motivácia u autorov hoaxov môže byť totožná, pričom často ide aj o dôvody cielenej manipulácie s vedomím, že ide o hoax, prípadne s cieľom finančného alebo iného zisku. 

Pre všetkých, ktorí majú problém zorientovať sa v záplave rôznych správ, je pripravený prehľad užitočných odkazov: 

• webové stránky a profily Ministerstva zdravotníctva SR a Úradu verejného zdravotníctva SR na Facebooku, kde sú zverejňované informácie o aktuálnej situácii a prijatých opatreniach, 
• špeciálna stránka na Facebooku Hoaxy a podvody – Polícia SR, ktorá sa venuje vyvracaniu hoaxov, 
• oficiálny vládny web o koronavíruse: https://korona.gov.sk/, 
• stránka Polície na Facebooku, ktorá pravidelne aktualizuje informácie o opatreniach vrátane situácii na hraniciach: http://bit.ly/PZ_COVID-19,
• webová stránka a profil Ministerstva vnútra SR na Facebooku, kde sú takisto zverejňované aktuálne informácie pre občanov v súvislosti s pandémiou, 
• stránka Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR na https://www.mzv.sk/aktuality/koronavirus-2019, kde sú informácie o cestovaní a opatreniach vo svete, 
• a stránky ďalších ústredných štátnych orgánov podľa toho, akú informáciu hľadáte. Odkazy na všetky ministerstvá sú na https://www.vlada.gov.sk//clenovia-vlady/.

On-line: Covid semafor pre pobočky poisťovne

Sociálna poisťovňa v súvislosti so šírením pandémie koronavírusu a zavedením núdzového stavu zverejnila na svojej webovej stránke prehľadný Covid semafor pre fungovanie pobočiek. Ten sa bude pravidelne aktualizovať, preto sa odporúča pred plánovanou návštevou pobočky oboznámiť s aktuálnou situáciou. 

Pobočky sú rozdelené do skupín zelená, oranžová a červená a každá skupina funguje v inom režime:

Zelené pobočky – fungujú pre verejnosť v štandardnom režime otváracích hodín za dodržiavania prísnych hygienických a bezpečnostných opatrení.

Oranžové pobočky – fungujú v sprísnenom Covid režime. Na preberanie dokumentov a zásielok slúži schránka pri vstupe do pobočky. Klientske centrum nie je pre verejnosť otvorené, ale klienti majú možnosť konzultovať svoje záležitosti s vybranými zamestnancami pobočky.

Červené pobočky – fungujú v prísnom Covid režime. Na preberanie dokumentov a zásielok slúži schránka pri vstupe do pobočky. Klientske centrum nie je pre verejnosť otvorené, ale klienti majú možnosť konzultovať svoje záležitosti s vybranými zamestnancami pobočky. Úradné hodiny „červenej pobočky“ sú pre klientov upravené denne od 8.00 do 11.00 hod. s výnimkou stredy, kedy je pobočka otvorená od 13.00 do 16.00 hod. Vzhľadom na aktuálnu situáciu môže dôjsť aj k uzatvoreniu pobočky alebo pracoviska Sociálnej poisťovne.

Všetky pobočky a vysunuté pracoviská Sociálnej poisťovne v čase pandémie fungujú za prísnych hygienických a bezpečnostných opatrení (rúška, dezinfekcia, odstup). V pobočkách je zákaz vstupu rodičov s deťmi a zákaz súkromných návštev. Pokladnice nepreberajú hotovosť. Sociálna poisťovňa odporúča klientom, aby úhrady vykonávali formou bezhotovostného prevodu.

Sociálna poisťovňa odporúča vo všetkých prípadoch, kedy je to možné, uprednostniť kontakt s pobočkami prostredníctvom mailu, e-schránky, pošty alebo telefonicky. Na webovej stránke sú zverejnené všetky kontakty vrátane mailových adries. 

EU: 998 miliónov eur do energetickej infraštruktúry

Členské štáty Európskej únie (EÚ) schválili návrh Európskej komisie týkajúci sa investícií vo výške 998 miliónov eur do hlavných projektov európskej energetickej infraštruktúry v rámci Nástroja na prepájanie Európy (NPE). Odhlasovaný návrh poskytuje finančnú podporu na práce a štúdie pre desať projektov.

Prideľovanie finančných prostriedkov je v súlade s cieľmi Európskej zelenej dohody, pričom 84 % týchto prostriedkov je určených na projekty v oblasti elektrickej energie alebo inteligentných sietí. V rámci včera odhlasovaného návrhu bude finančná podpora poskytnutá na desať projektov: dva projekty týkajúce sa prenosu elektriny, jeden týkajúci sa inteligentných elektrizačných sústav, šesť týkajúcich sa prepravy CO2 (vrátane piatich štúdií) a jeden týkajúci sa plynu. 

Najväčšia časť finančných prostriedkov je určená na projekt synchronizácie Pobaltia, fáza II (720 miliónov eur), ktorého cieľom je lepšia integrácia trhov s elektrinou v Estónsku, Lotyšsku, Litve a Poľsku: v nadväznosti na predchádzajúce investície sa tieto nové finančné prostriedky použijú na výstavbu prepojovacieho vedenia „Harmony Link“, ktoré cez Baltské more prepojí Poľsko a Litvu. Toto prepojenie sa stane súčasťou budúcej sústavy v Baltickom mori. Z týchto prostriedkov sa pokryjú aj ďalšie investície, napríklad synchrónne kondenzátory v Estónsku, Lotyšsku a Litve.

Danube InGrid (102 miliónov eur): tento projekt elektrizačnej sústavy v Maďarsku a na Slovensku zlepší správu sietí a zvýši kvalitu a bezpečnosť dodávok pre všetkých účastníkov trhu. Podporí aj efektívnu integráciu obnoviteľných zdrojov energie.

Projekt prepravnej siete CO2 Porthos (102 miliónov eur): v rámci tohto projektu medzi Holandskom a Belgickom sa v troch hlavných európskych prístavoch (Rotterdam, Antverpy a prístave North Sea Port) vytvorí voľne prístupná prepravná sieť CO2, čo povedie k úložisku v pobrežných vodách Severného mora.

Prepojovacie vedenie medzi Bulharskom a Srbskom (28 miliónov eur): tento prioritný projekt schválený v rámci skupiny na vysokej úrovni pre plynárenskú konektivitu strednej a juhovýchodnej Európy (CESEC) zlepší bezpečnosť dodávok a diverzifikáciu dovozu plynu v juhovýchodnej Európe.

North Sea Wind Power Hub (14 milliónov eur): štúdia na podporu rozvoja jedného z dôležitých projektov na zavedenie výroby veternej energie v Severnom mori.

O grant v rámci Nástroja na prepájanie Európy sa môžu uchádzať len projekty spoločného záujmu uvedené na únijnom zozname prijatom Európskou komisiou. Aktuálny zoznam projektov spoločného záujmu bol uverejnený v októbri 2019 a ďalší – piaty – zoznam by mal vstúpiť do platnosti začiatkom roka 2021. V rámci energetickej sekcie Nástroja na prepájanie Európy boli od roku 2014 udelené granty v hodnote takmer 4 miliardy EUR, pričom 65 % týchto prostriedkov bolo vyčlenených na projekty v oblasti elektrickej energie vrátane inteligentných sietí.

Radíme: Bezpečnosť firiem

Podľa prieskumu  Specops Software až 41% zamestnancov nebolo počas práce z domova primerane vyškolených v oblasti kybernetickej bezpečnosti. Nárast rizika počítačovej kriminality počas home office zaznamenalo 54% firiem v 11 odvetviach zaznamenalo, pričom najrozšírenejším útokom bol phishing. 

Podľa Verizon takmer 80 % všetkých porušení je spojených so zneužitím prihlasovacích údajov alebo slabými heslami! Spoločnosť Specops Software firmám radí zlepšiť zabezpečenie svojich hesiel pomocou piatich najdôležitejších tipov: správne školenie personálu, požiadavka na pevnosť hesla, ochrana hrubou silou, deaktivácia profilu počas odierania zamestnancov a ďalšie ochranné vrstvy. 

V prieskume 1.832 podnikateľov (september 2020) sa zistilo, že:

• 39% neponúka správne školenie týkajúce sa hesla personálu
• 61% nevyžaduje na zlepšenie sily zložitosť hesla
• 44% nemá dostatočné znalosti o útokoch hrubou silou
• 35% nevypne nepoužívané profily zamestnancov
• Iba 26% zahŕňa silné metódy viacfaktorového overovania!

Päť najdôležitejších rád, ako zlepšiť zabezpečenie hesiel:

Správne školenie personálu: Bez ohľadu na to, aké inovatívne algoritmy ochrany sa vo vašej spoločnosti používajú, ak vaši zamestnanci uchovávajú heslá v textovom dokumente na pracovnej ploche, alebo ešte horšie na papieri, všetky ostatné bezpečnostné opatrenia pravdepodobne zlyhajú. Preto je rozhodujúce investovať do školenia o kybernetickej bezpečnosti, aby ste svoj personál naučili základom ochrany informácií vrátane správnych nástrojov na správu hesiel, kde by si museli pamätať iba jednu prístupovú frázu a zvyšok by robil softvér - takto by boli chránené všetky heslá. 

Požiadavka na pevnosť hesla: Okrem široko používaných požiadaviek na zložitosť (minimálny počet znakov, malé a veľké písmená, ako aj špeciálne symboly a čísla) je potrebné v rámci služby Active Directory (AD) zvážiť komplexnejšie zásady týkajúce sa hesiel. Patria sem maximálny vek hesla, ktorý prinúti používateľov pravidelne si meniť heslá, zabezpečenie správneho šifrovania údajov, takže aj v prípade porušenia zostanú údaje v bezpečí a ukladanie histórie hesiel, aby sa zabránilo opakovanému použitiu predchádzajúcich hesiel. 

Ochrana hrubou silou: Cieľom útokov hrubou silou je hádanie hesiel skúšaním rôznych populárnych kombinácií ako aj tzv. slovníkových útokov (hľadanie správnej kombinácie podľa existujúcich slovníkových slov). Napriek najlepším bezpečnostným postupom sa ľudia stále rozhodujú pre jednoduchšie heslá, ktoré zvyšujú šance na úspešné narušenie. Najlepším spôsobom, ako sa tomu vyhnúť, je automatické uzamknutie prihlásení po niekoľkých neúspešných pokusoch, ako aj blokovanie adresy IP, ak zlyhané pokusy pokračujú. Je možné to urobiť v AD aj v rôznych podnikových zdrojoch.

Deaktivácia profilu počas odierania zamestnancov: Podľa nedávnej štúdie o používaní hesla je 50 % účtov v spoločnosti zastaraných, čo zvyšuje riziko neoprávneného použitia podnikových zdrojov. Ideálnym variantom by bolo vyhnúť sa tiež čo najväčšej miere používaniu zdieľaných hesiel. Stále však existujú prípady, kedy to nie je možné. To isté platí pre okamžitú deaktiváciu profilu používateľa. Tento postup by pomohol ochrániť pred vystavením citlivým údajom, ako aj minimalizoval využitie vašich zdrojov v osobnom záujme niekoho (predaj údajov pre konkurenciu alebo vydieranie spoločnosti).

Ďalšie ochranné vrstvy: Heslá sa dnes bohužiaľ nedajú úplne nahradiť alternatívnymi metódami autentifikácie, akou je napríklad 2FA, kde by používatelia museli potvrdiť svoje prihlásenie pomocou kódov zaslaných na ich emaily alebo telefóny, alebo pomocou ešte bezpečnejšieho spôsobu, akými sú jednorazové heslá (OTO). Zahrnutie týchto metód, kde je to možné, významne znižuje riziko úspešného prihlásenia, aj keď dôjde k úniku hesla.

SR: Podpora pre sociálne podniky

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR spustilo nový národný projekt na podporu registrovaných sociálnych podnikov. Tých je na Slovensku aktuálne 204. Registrovaným sociálnym podnikom poputuje na pomoc viac ako 43 mil. eur z Európskeho sociálneho fondu, o ktoré môžu žiadať najneskôr do januára 2022. Prvýkrát v histórii pomoci pre sociálne podniky sa používa model podpory formou kombinácie návratného a nenávratného financovania.

O nenávratný finančný príspevok v rámci národného projektu môže požiadať iba registrovaný sociálny podnik. Ten musí mať uzavretú úverovú zmluvu s bankou alebo iným investičným subjektom, ktorý bude vyžadovať splatnosť investície, čím sa zabezpečí, aby sa nenávratný finančný príspevok poskytoval iba tým registrovaným sociálnym podnikom, pri ktorých je predpoklad, že investičná pomoc povedie ku skutočnej životaschopnosti a udržateľnosti podniku. Žiadosť podáva registrovaný sociálny podnik na príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, v ktorého územnom obvode sa nachádza prevádzka, ktorej sa investičný zámer týka. Žiadosť o poskytnutie investičnej pomoci môže registrovaný sociálny podnik poslať prostredníctvom svojej e-schránky alebo poštou. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny posúdi, či podnik spĺňa požadované kritériá a v prípade ich splnenia uzavrie so žiadateľom dohodu o poskytnutí investičnej pomoci.

Maximálna výška pomoci, o ktorú môže registrovaný sociálny podnik žiadať, je 720.000 eur. Investičná pomoc sa poskytuje v závislosti od podmienok stanovených v príslušnom opatrení na financovanie nákladov na investície na obstaranie dlhodobého hmotného a nehmotného majetku (kapitálové náklady), odhadovaných mzdových nákladov na pracovné miesta vytvorené v priamej súvislosti s investičným projektom a iných prevádzkových nákladov, režijných nákladov a nákladov na služby vzniknutých v priamej súvislosti s investičným zámerom (bežné náklady na dodanie tovaru a na poskytnutie služie ). Bližšie informácie o podmienkach poskytnutia investičnej pomoci nájdu žiadatelia na stránke Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny.

Registrované sociálne podniky môžu požiadať o pomoc prostredníctvom štyroch opatrení:

A. Opatrenie 1 Investičná pomoc pre MSP - oprávneným žiadateľom je mikropodnik, malý a stredný podnik.

B. Opatrenie 2 Pomoc pre Začínajúce malé podniky – oprávneným žiadateľom je akýkoľvek malý podnik, ktorý nemá obchodovateľné akcie na burze a ktorý bol zapísaný do Obchodného registra pred najviac piatimi rokmi, ak spĺňa tieto podmienky: neprebral činnosť iného podniku, ešte neprerozdeľoval zisky a nevznikol v dôsledku koncentrácie.

C. Opatrenie 3 Regionálna investičná pomoc – oprávneným žiadateľom sú všetky podniky podnikajúce počiatočné investície v podporovaných oblastiach.

D. Opatrenie 4 Pomoc pre RSP podľa pravidiel minimálnej pomoci – oprávneným žiadateľom sú všetky podniky.

SR: V nemocniciach sme strávili priemerne 7,5 dňa

Podľa najnovšej štatistiky Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) došlo vlani k miernemu medziročnému nárastu počtu postelí v nemocniciach. Priemerne strávili hospitalizovaní pacienti na nemocničnom lôžku v zdravotníckych zariadeniach 7,5 dňa.

Slovenské zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti disponovali v minulom roku 31.884 posteľami, čo predstavuje 584,2 postelí na 100.000 obyvateľov. Po období rokov 2001 – 2013, kedy došlo k redukcii posteľového fondu o 24 %, sa počet postelí v posledných rokoch veľmi nemení. Oproti roku 2018 pribudlo 502 postelí, čo je nárast o 1,6 %. Najväčšia časť posteľového fondu bola vo všeobecných nemocniciach (75,7 %). Ďalších 19,2 % lôžok sa nachádzalo v špecializovaných nemocniciach, 3,8 % v liečebniach a 1,3 % v ostatných zdravotníckych zariadeniach. Najväčší počet postelí mali k dispozícii odborné útvary vnútorného lekárstva (10,8 %), psychiatrie (10,2 %), chirurgie (7,6 %) a gynekológie a pôrodníctva (7,6 %). Podľa druhu poskytovanej zdravotnej starostlivosti (v zmysle metodiky OECD) bolo 84,2 % posteľového fondu nemocníc určených pre akútnu nemocničnú starostlivosť, 13,0 % pre dlhodobú a 2,7 % pre rehabilitačnú nemocničnú starostlivosť. Akútna nemocničná starostlivosť disponovala po prepočítaní na 100.000 obyvateľov 485,4 posteľami, dlhodobá 75,0 posteľami a rehabilitačná 15,7 posteľami.

Priemerný ošetrovací čas dlhodobo mierne klesá. Kým v roku 2001 predstavoval 10 dní, v roku 2019 to bolo 7,5 dňa. Najdlhšie hospitalizácie boli potrebné na oddeleniach dlhodobej intenzívnej starostlivosti (260,3 dňa), gerontopsychiatrie (55,2 dňa) a medicíny drogových závislostí (47,5 dňa). V roku 2019 bolo na Slovensku evidovaných 988.292 hospitalizovaných pacientov, čo zodpovedá 18.108 hospitalizovaným na 100.000 obyvateľov. Najvyšší počet hospitalizovaných na 100.000 obyvateľov bol v Bratislavskom (21.548) a Košickom (20.147) kraji, najnižší potom v Trnavskom (13.929) a Trenčianskom kraji (14.915). V ústavnej zdravotnej starostlivosti bolo vlani evidovaných 7.159 plných úväzkov lekárov, čo je 131 lekárskych miest na 100.000 obyvateľov. Počet lekárskych miest od roku 2005 v priemere rastie o 153 miest každý rok, pričom medzi rokmi 2018 a 2019 narástol o 231 miest. Počet pracovných úväzkov sestier narástol o 156 miest na 16.908 plných úväzkov sestier (z toho 15.347 sestier pri posteli chorého). Z dlhodobého hľadiska však počet pracovných miest sestier mierne klesá.

Trend: Vyššia ochrana dát

Aj slovenským firmám záleží na vyššej ochrane dát v rámci manažmentu pohľadávok. Počas dvoch rokov sa plánuje tejto téme venovať až 55 percent z nich. Potvrdila to reprezentatívna štúdia European Payment Practices 2019 skupiny EOS.

Ďalším trendom na najbližšie dvojročné obdobie, ktorý respondenti na Slovensku uvádzali najčastejšie, bola individualizácia, resp. personalizácia procesu vymáhania pohľadávok. Označilo ju 43 percent spoločností. Nasledovaná bola automatizáciou digitálnej komunikácie so zákazníkmi (42 percent), vysoké zastúpenie mala aj kybernetická bezpečnosť (40 percent). Peter Hetteš je presvedčený, že ochrana dát sa v oblasti manažmentu pohľadávok dostáva stále viac do popredia. „Pracujeme s citlivými údajmi, avšak zameriavame sa len na tie, ktoré skutočne potrebujeme. Ochrana údajov a bezpečnosť informácií je súčasťou všetkých našich obchodných operácií. Aj také odvetvie, akým je správa pohľadávok, sa musí prispôsobovať požiadavkám trhu a potrebám zúčastnených strán.“

Podobné zámery na najbližšie dva roky ako na Slovensku majú aj firmy naprieč Európou. Najviac respondentov sa vyjadrilo za opatrenia na zvýšenie ochrany dát – až 52 percent. 49 percent označilo ako aktuálny trend kybernetickú bezpečnosť, 45 percent individualizáciu, resp. personalizáciu procesu vymáhania pohľadávok a 43 percent automatizáciu digitálnej komunikácie so zákazníkmi. Medzi respondentmi z východnej Európy v porovnaní s tými zo západnej boli pritom zaznamenané len mierne rozdiely.

EU: Európsky vzdelávací priestor

Európska komisia prichádza s víziou európskeho vzdelávacieho priestoru, ktorý sa má vytvoriť do roku 2025, pričom navrhuje nové iniciatívy, viac investícií a intenzívnejšiu spoluprácu členských štátov s cieľom pomôcť všetkým Európanom v ľubovoľnom veku využívať bohatú ponuku Európskej únie (EÚ) v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy. Komisia prijala tiež nový akčný plán digitálneho vzdelávania, v ktorom sa zohľadňujú poznatky získané z krízy spôsobenej koronavírusom a navrhuje sa plán pre vysokovýkonný ekosystém digitálneho vzdelávania s posilnenými digitálnymi kompetenciami na digitálnu transformáciu.

V oznámení o európskom vzdelávacom priestore sa uvádza, ako môže spolupráca ďalej obohatiť kvalitu, inkluzívnosť a digitálny a ekologický rozmer vzdelávacích systémov členských štátov. Ukazuje sa v ňom, ako môžu členské štáty spoločne tvoriť európsky vzdelávací priestor založený na tom, že študenti aj učitelia sa môžu voľne vzdelávať a voľne pracovať na celom kontinente a že inštitúcie v Európe aj mimo nej môžu bez prekážok navzájom spolupracovať. Európsky vzdelávací priestor podopiera šesť rozmerov: kvalita, začlenenie a rodová rovnosť, zelená a digitálna transformácia, učitelia, vysokoškolské vzdelávanie, silnejšia Európa vo svete. Iniciatívy sa budú okrem iného zaoberať spôsobmi, ako zvýšiť kvalitu, najmä pokiaľ ide o základné a digitálne zručnosti, ako dosiahnuť, aby bolo školské vzdelávanie inkluzívnejšie a rodovo citlivejšie a ako zlepšiť úspech školy. Pomôžu posilniť pochopenie zmeny klímy a udržateľnosti, podporia ekologizáciu vzdelávacej infraštruktúry, ako aj učiteľskú profesiu, ďalej rozbehnú iniciatívu „Európske univerzity“ a posilnia prepojenie medzi inštitúciami vzdelávania a odbornej prípravy. V oznámení sa stanovujú prostriedky a čiastkové ciele na dosiahnutie európskeho vzdelávacieho priestoru do roku 2025 s podporou európskeho plánu obnovy (NextGenerationEU) a programu Erasmus+. V záujme podpory a sledovania reforiem sa ním navyše navrhuje rámec pre spoluprácu s členskými štátmi a zapojenie zainteresovaných strán v oblasti vzdelávania vrátane štruktúry podávania správ a vypracúvania analýz s dohodnutými cieľmi v oblasti vzdelávania. Úsilie o vytvorenie európskeho vzdelávacieho priestoru bude fungovať v súčinnosti s programom v oblasti zručností pre Európu, obnovenou politikou odborného vzdelávania a prípravy a Európskym výskumným priestorom.

V akčnom pláne digitálneho vzdelávania (2021 – 2027) sa navrhuje súbor iniciatív pre kvalitné, inkluzívne a prístupné digitálne vzdelávanie v Európe. Ide o výzvu na intenzívnejšiu spoluprácu medzi členskými štátmi na európskej úrovni, so zainteresovanými stranami a medzi zainteresovanými stranami navzájom, aby boli systémy vzdelávania a odbornej prípravy skutočne pripravené na digitálny vek. V dôsledku krízy spôsobenej koronavírusom sa dištančné vzdelávanie dostalo do centra vzdelávacích postupov. Tým sa odhalila naliehavá potreba zlepšiť digitálne vzdelávanie ako kľúčový strategický cieľ pre kvalitnú výučbu a učenie sa v digitálnom veku. Po fáze núdzových riešení vynútených pandémiou potrebujeme strategický a dlhodobý prístup k digitálnemu vzdelávaniu a odbornej príprave. Akčný plán má dve dlhodobé strategické priority: podpora rozvoja vysokovýkonného ekosystému digitálneho vzdelávania a posilnenie digitálnych kompetencií na digitálnu transformáciu. S cieľom posilniť spoluprácu a výmenu v oblasti digitálneho vzdelávania na úrovni EÚ zriadi Komisia európske centrum digitálneho vzdelávania, ktoré podporí spoluprácu a synergie medzi oblasťami politiky týkajúcimi sa digitálneho vzdelávania, vytvorí sieť vnútroštátnych poradenských služieb a posilní dialóg medzi zainteresovanými stranami z verejného a súkromného sektora.

Obe iniciatívy budú podkladom aj pre tretí európsky samit o vzdelávaní, ktorý Európska komisia zorganizuje on-line 10. decembra a na ktorom sa stretnú ministri a kľúčové zainteresované strany, aby diskutovali o tom, ako pripraviť vzdelávanie a odbornú prípravu na digitálny vek.

SR: V treťom štvrťroku zbankrotovalo 2.034 obyvateľov

V septembri 2020 bolo na Slovensku vyhlásených 529 osobných bankrotov a v treťom štvrťroku tohto roku ich počet dosiahol 2.034. Podľa analýzy spoločnosti CRIF – Slovak Credit Bureau, s. r. o. (ďalej CRIF SK) je to o 28,23 percenta menej než v predchádzajúcom, druhom štvrťroku 2020 s 2.834 osobnými bankrotmi. V medziročnom porovnaní je pokles počtu osobných bankrotov ešte výraznejší: v treťom štvrťroku 2020 zbankrotovalo až o 57,47 percenta menej dlžníkov než v rovnakom období minulého roka, keď súdy rozhodli o oddlžení 4.782 občanov Slovenska.

V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom so 676 osobnými bankrotmi priniesol september pokles o 21,75 percenta. V medziročnom porovnaní so septembrom 2019 s 1.554 vyhlásenými osobnými bankrotmi sa ich počet znížil až o 65,96 percenta.  V treťom štvrťroku 2020 zbankrotovalo až o 57,47 percenta menej dlžníkov než v rovnakom období minulého roka, kedy súdy rozhodli o oddlžení 4.782 občanov Slovenska. V septembri 2020 ani v jednom kraji počet osobných bankrotov nepresiahol stovku, najviac ich bolo vyhlásených v Banskobystrickom kraji – 92. Nasledoval Prešovský kraj s 80 a Nitriansky kraj so 77 osobnými bankrotmi. Najmenej rozhodnutí o oddlžení vydali súdy v Žilinskom a Trnavskom kraji – 49 a v Košickom kraji – 50. Medziročne počet osobných bankrotov výrazne klesol vo všetkých krajoch, najviac – o 72,07 percenta v Košickom kraji a o 71,78 percenta v Banskobystrickom kraji. Iba v Trnavskom kraji počet osobných bankrotov medziročne klesol o menej ako o polovicu – o 46,74 percenta.

Z celkového počtu rozhodnutí súdov o osobnom bankrote vydaných v septembri 2020 vyplýva, že oddlženie formou konkurzu si zvolilo až 527 dlžníkov (99,62 %), oddlženie formou splátkového kalendára súdy povolili 2 dlžníkom (0,38 %). V septembri 2020 bolo 497 osobných bankrotov (93,95 %) vyhlásených na majetok nepodnikajúcich fyzických osôb a 32 osobných bankrotov (6,05 %) bolo vyhlásených na majetok fyzických osôb – podnikateľov. Z osobných bankrotov pripadalo na mužov 322 (60,87 %) a na ženy 207 (39,13 %). V medziročnom porovnaní sa podiel mužov a žien na osobných bankrotoch v septembri 2020 zmenil o 2,57 percentuálneho bodu, keď u žien klesol a u mužov vzrástol. Najväčšou skupinou dlžníkov so 109 osobnými bankrotmi boli v septembri 2020 muži vo veku 40 – 49 rokov (33,85 % z celkového počtu mužov) a v rovnakej vekovej kategórii aj ženy s 57 osobnými bankrotmi (27,54 % z celkového počtu žien). Medzi mužmi, ktorí zbankrotovali v septembri 2020, malo 18 (5,59 %) dlžníkov vysokoškolské vzdelanie, medzi ženami malo vysokoškolské vzdelanie 12 (5,80 %) dlžníčok.

V tomto roku bolo do 30. septembra 2020 vyhlásených 8.504 osobných bankrotov. Súdy k tomuto dátumu zrušili 3.342 konkurzov, ktoré boli vyhlásené v predchádzajúcich obdobiach. Z nich 3.087 bolo zrušených pre nedostatok majetku dlžníka, čo znamená, že dlžníci nezaplatili veriteľom ani jedno euro, a 255 po splnení konečného rozvrhu výťažku, kedy veritelia získali aspoň časť z hodnoty svojich pohľadávok. Od roku 2006, keď začal platiť inštitút osobného bankrotu, do konca septembra 2020 zbankrotovalo 46.676 dlžníkov.

SR: Dočasnú ochranu využíva 249 podnikateľov

V septembri 2020 rozhodli súdy na Slovensku o poskytnutí dočasnej ochrany podnikateľov pred veriteľmi 27 podnikateľským subjektom. Na základe vlastnej žiadosti zrušili ochranu jednej spoločnosti a 2 firmám túto formu štátnej pomoci zrušil súd, nakoľko sa dodatočne zistilo, že nespĺňali podmienky na jej udelenie.

Od 12. mája do konca septembra 2020 dočasnú ochranu využívalo podľa CRIF – Slovak Credit Bureau, s. r. o. (CRIF SK) celkovo 249 podnikateľských subjektov, čo je o 10,67 percenta viac než na konci predchádzajúceho mesiaca. Najväčší podiel z nich (89,96 %) pripadal na právnické osoby podnikateľov. Od začiatku poskytovania dočasnej ochrany súdy rozhodli o dočasnej ochrane celkom pre 283 podnikateľských subjektov, ale tridsiatim z nich ju zrušili na základe vlastnej žiadosti a štyrom firmám dočasnú ochranu zrušili súdy na základe vlastného rozhodnutia. „Počet žiadateľov o dočasnú ochranu každý mesiac klesá. V porovnaní s 95 rozhodnutiami súdov o povolení dočasnej ochrany v máji sa v septembri ich počet znížil o takmer 72 percent. Pomoc štátu nespočíva v riešení nepriaznivej finančnej situácie podnikateľov, pomáha ho iba oddialiť až do zrušenia dočasnej ochrany. Následne sa v štatistikách prejaví, koľkým podnikateľom nepomohla ani dočasná ochrana a skončia v bankrote“, uviedla Ing. Jana Marková.

Z celkového počtu podnikateľov, ktorí využívajú dočasnú ochranu, malú výrazne najväčší podiel právnické osoby podnikatelia (89,96 %), na fyzické osoby podnikateľov pripadá podiel 9,64 % a na jediný štátny podnik 0,40 %. Podľa obratu najväčšou spoločnosťou, ktorá dočasnú ochranu podnikateľov začala využívať v septembri 2020, je BRIXIAPRESS, s. r. o., so sídlom vo Vlkanovej v okrese Banská Bystrica. Zaoberá sa odlievaním ľahkých kovov a jej obrat sa pohybuje v rozmedzí od 15 miliónov do 29,999 miliónov eur. Z hľadiska počtu pracovníkov je najväčšou spoločnosťou ADELI s.r.o. so sídlom v Piešťanoch. Zamestnáva od 200 do 249 pracovníkov a zastáva významnú pozíciu v oblasti liečebnej rehabilitácie. Najpočetnejšiu skupinu, ktorá dočasnú ochranu využíva, tvorí 52 podnikateľov, ktorí sa venujú veľkoobchodu a maloobchodu a oprave motorových vozidiel a motocyklov (sekcia G), za ňou nasleduje 32 podnikateľov z oblasti stavebníctva (sekcia F) a 29 z priemyselnej výroby (sekcia C). 

Z celkového počtu podnikateľských subjektov, ktoré dočasnú ochranu využívajú, ich najviac (29,72 %) sídli v Bratislavskom kraji - 74 a v Banskobystrickom kraji – 39 (15,66 %); najmenej využívateľov dočasnej ochrany sídli v Trnavskom a v Trenčianskom kraji – v oboch krajoch je to 16 subjektov (6,43 %).

On-line: Uvažuj skôr, než klikneš

Európsky mesiac kybernetickej bezpečnosti je kampaň Európskej únie, ktorá sa od roku 2012 uskutočňuje každoročne v októbri. Tohoročná s názvom Think Before U Click (Uvažuj skôr, než klikneš) obsahuje dve témy. Kybernetické podvody poskytnú účastníkom informácie o súčasných a potenciálnych kybernetických hrozbách, akými sú phishing, kompromitácia pracovných mailov a podvody pri on-line nákupoch. Digitálne zručnosti prinesú účastníkom informácie o pravidlách digitálneho súkromia, ochrane osobných údajov a kybernetického šikanovania. 

Používateľov informačných a komunikačných technológií je možné vnímať v štyroch základných kategóriách – laici, profesionálni používatelia, informatici a špecialisti informačnej bezpečnosti. Pre bežných používateľov sú dôležité informácie na zvyšovanie bezpečnostného povedomia a zvyšovanie ich digitálnej zručnosti tak, aby vedeli používať technológie bezpečne. Patria sem aj deti až do stredoškolského veku a zároveň aj seniori, u ktorých sa rozširovanie používania výpočtovej techniky od osemdesiatych rokov mnohokrát zvýšilo. Ľudia, ktorí používajú techniku pri práci, by už mali vedieť rozpoznávať konkrétne typy rizík, ktoré pôsobia na cenné informačné aktíva. Mali by absolvovať kurzy a tréningy prispôsobené ich dátam, aplikáciám a procesom. 

Mimoriadnou skupinou sú profesionálni informatici vrátane študentov príbuzných odborov a učiteľov informatiky. Týmto, samozrejme, nie je možné vyčítať nedostatok digitálnych zručností. Avšak veľakrát práve ich nadpriemerné jednostranné znalosti a následná rutina sú dôvodom, prečo sú obchádzané pravidlá bezpečného vývoja, prevádzky a údržby systémov. V tomto prípade môžu pomôcť opakované školenia a tréningy kybernetickej bezpečnosti. Špecialisti informačnej bezpečnosti sú relatívne malou skupinou, ktorá tvorí princípy, architektúru a mechanizmy ochrany informácií. Pokiaľ si členovia tejto komunity chcú udržať krok s vývojom informačných a komunikačných technológií, musia mať sami záujem o pokračujúce celoživotné vzdelávanie a odborné certifikácie. 

Na špeciálnej webovej stránke sú pripravené tipy a rady v 23 jazykoch, materiály na zvýšenie povedomia, on-line kvízy, odkazy na udalosti a ďalšie.

SR: Novela zákona o archívoch a registratúrach

Implementácia európskej smernice o vstupe a dovoze tovaru kultúrnej hodnoty a najmä poznatky a požiadavky archivárskej praxe sú predmetom návrhu novely zákona č. 395/2020 Z. z. o archívoch a registratúrach, ktorý v stredu 30. septembra 2020 vláda SR schválila. Novelizovaný zákon by mal byť účinný od 1. januára 2021.

Najvýznamnejší pôvodcovia registratúry budú návrhy na vyradenie registratúrnych záznamov po novom podávať už len elektronicky. Je to v súlade so zákonom o e-Governmente, podľa ktorého sú orgány verejnej moci povinné komunikovať medzi sebou výlučne elektronicky. Orgány verejnej moci majú na tento účel už niekoľko rokov k dispozícii elektronickú službu prevádzkovanú ministerstvom vnútra.

K zmenám dôjde aj pri archivácii dokumentov obsahujúcich utajované skutočnosti. Tie môže pôvodca až do doby odtajnenia ukladať aj v centrálnom úložisku utajovaných skutočností, ktoré zriadi Národný bezpečnostný úrad. Do pôsobnosti NBÚ pribudne aj vydávanie stanovísk k registratúrnym poriadkom iba ak upravujú manipuláciu s utajovanými skutočnosťami. 

Návrhom zákona dôjde tiež k novelizácii zákona č. 346/2018 Z. z. o registri mimovládnych neziskových organizácií. Povinnosť viesť v registri mimovládnych organizácií ich elektronickú zbierku listín sa posúva na január 2023. Register by mal byť uvedený do prevádzky v januári 2021, avšak ministerstvo vnútra potrebuje čas na digitalizáciu stanov a listín 65-tisíc mimovládok, pričom bude potrebné aj jej obstaranie.