On-line: Odpíšeme ti

Téma šikanovania v školskom prostredí nie je novinkou. Obeťou šikany sa môže stať každé dieťa bez ohľadu na svoj sociálny status, rovnako ako sa môže stať agresorom. Častokrát nielen dieťa, ale ani dospelý nevie, ako správne zareagovať, čo urobiť. Aj nevinný žart môže mať dlhodobé následky. Preto je veľmi dôležité dbať na prevenciu šikany v každej forme, mimoriadne nebezpečnou je aj v on-line prostredí.

Iba spoločnými silami dokážeme zastaviť šikanu! S týmto mottom sa spojili Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR, Nadácia Markíza a Linka detskej istoty, n. o. Výsledkom je nový projekt Odpíšeme ti. Pomôcť urobiť dôležitý prvý krok ponúka web odpisemeti.sk a dieťa, ale aj dospelého človeka konajúceho v záujme dieťaťa, nasmeruje na správnu cestu riešenia. Pomoc sa poskytuje prostredníctvom anonymnej Linky detskej istoty – na bezplatnom telefónnom čísle 116111, ktoré je k dispozícii 24 hodín, 7 dní v týždni, ale aj cez chat, ktorý je na webe dostupný vo vybraných hodinách. Návštevníci na stránke nájdu tiež množstvo dôležitých informácií o téme, ako aj zaujímavé videá a články.

„Problém šikanovania nedokážu deti a mladí ľudia často riešiť sami - potrebujú pomoc! Prežívanie takejto situácie výrazne ovplyvňuje osobnostný, sociálny a edukatívny vývin detí a mládeže a súčasne negatívne vplýva na ich telesný a zdravotný stav. Neošetrené zážitky predikujú dlhodobé následky, prechádzajúce často do dospelosti, preto každá aktivita v záujme prevencie a eliminácie šikanovania je potrebná a vítaná",  konštatuje Linka detskej istoty, n. o.

EU: Nadčasové pravidlá pre digitálne služby

Poslanci Európskeho parlamentu  schválili dve samostatné legislatívne uznesenia vyzývajúce Európsku komisiu, aby sa pri zostavovaní aktu o digitálnych službách, ktorý má byť predstavený v decembri, zamerala aj na odstraňovanie súčasných nedostatkov v on-line prostredí. Súčasné pravidlá týkajúce sa digitálnych služieb sa od prijatia smernice o elektronickom obchode pred dvadsiatimi rokmi výraznejšie nezmenili. Pripravovaný legislatívny balík by mal Európskej únii (EÚ) umožniť formovať digitálnu ekonomiku nielen doma, ale aj v zahraničí. 

Ustanovenia aktu o digitálnych službách by podľa poslancov mali byť záväzné pre všetkých poskytovateľov digitálnych služieb v tretích krajinách, pokiaľ svoje služby poskytujú aj spotrebiteľom a používateľom v Európskej únii. Používatelia musia mať možnosť informovať on-line sprostredkovateľov o potenciálne nezákonnom obsahu alebo aktivitách v on-line prostredí. To si vyžiada zriadenie záväzného mechanizmu oznamovania a prijímania opatrení, vďaka ktorému by on-line sprostredkovatelia mohli reagovať rýchlo a proti potenciálne nezákonnému obsahu zakročovať transparentnejšie. Používatelia by zas mali mať možnosť požadovať nápravu prostredníctvom vnútroštátneho orgánu na riešenie sporov. 

Parlament žiada, aby sa prísne rozlišovalo medzi nezákonným a škodlivým obsahom. Režim právnej zodpovednosti by sa totiž mal vzťahovať len na nelegálny obsah, ako je definovaný v právnych predpisoch EÚ alebo vo vnútroštátnych právnych predpisoch. Platformy by na kontrolu škodlivého alebo nezákonného obsahu nemali používať filtre nahrávaného obsahu ani žiadnu formu kontroly obsahu ex ante. Definitívne rozhodnutie o tom, či je daný obsah legálny alebo nie, by mal prijať nezávislý súdny orgán, a nie súkromné podniky, tvrdia poslanci. Škodlivý obsah, nenávistné prejavy a dezinformácie by sa mali riešiť prostredníctvom povinnosti zvýšenej transparentnosti a podporou mediálnej a digitálnej gramotnosti občanov v súvislosti so šírením takéhoto obsahu. 

Podľa Parlamentu by sa zásada „čo je nezákonné offline, je nezákonné aj on-line“, ako aj zásady ochrany spotrebiteľa a bezpečnosti používateľov mali stať hlavnými princípmi budúceho aktu o digitálnych službách. Platformy a on-line sprostredkovateľské služby by mali zlepšiť odhaľovanie a odstraňovanie nepravdivých tvrdení a boj proti nečestným obchodníkom, ktorí napríklad predávajú falošné zdravotnícke vybavenie alebo nebezpečné výrobky on-line, k čomu dochádzalo aj počas pandémie COVID-19. Poslanci okrem toho požadujú zavedenie novej zásady „poznaj svojho zákazníka“, na základe ktorej by boli platformy povinné kontrolovať a zastavovať činnosť podvodných spoločností, ktoré svoje služby využívajú na predaj vlastných nezákonných a nebezpečných výrobkov a obsahu. Parlament tiež presadzuje špecifické pravidlá na predchádzanie zlyhaniam trhu zapríčineným veľkými platformami, a nie iba na ich spätné naprávanie. Cieľom je otvoriť trhy novým subjektom vrátane malých a stredných podnikov a startupov. 

Poslanci tiež presadzujú zvýšenie kontroly používateľov nad on-line obsahom, ktorý sa im zobrazuje, vrátane možnosti úplne odmietnuť spravovanie obsahu. Podporujú tiež zníženie závislosti používateľov od algoritmov. Cielená reklama by podľa nich mala byť regulovaná prísnejšie. Uprednostniť by sa mali jej menej rušivé, kontextualizované formy, ktoré si vystačia s menším množstvom údajov a nie sú závislé na predchádzajúcej interakcii používateľa s obsahom. Poslanci vyzvali Európsku komisiu, aby zvážila aj možnosť postupného obmedzovania cielenej reklamy, ktoré by viedlo k jej úplnému zákazu.

Budúci akt o digitálnych službách by mal tiež stanoviť právo na anonymné využívanie digitálnych služieb vždy, keď je to možné. V neposlednom rade by Európska komisia mala posúdiť možnosti zriadenia európskeho subjektu na monitorovanie dodržiavania nových pravidiel a prípadné udeľovanie pokút. 

Tretie, schválené nelegislatívne uznesenie Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, ktoré sa zameriava na oblasť základných práv požaduje, aby odstraňovanie obsahu prebiehalo dôsledne, primerane a nediskriminačným spôsobom a aby tak nedochádzalo k ohrozovaniu slobody prejavu a práva na informácie, ale ani súkromia a ochrany údajov. Zákonodarcovia poukazujú na problematickosť takzvaného mikrocielenia založeného na zraniteľnosti ľudí, kritizujú tiež šírenie nenávistných prejavov a dezinformácií a požadujú sprehľadnenie príjmov on-line platforiem.

e-Government: Ochrana údajov

Ústredný portál verejnej správy slovensko.sk upozorňuje používateľov pri využívaní elektronickej schránky na povinnosť dodržiavať základné pravidlá bezpečnosti a utajenia svojich údajov. 

Pri práci s elektronickou schránkou totiž pracujete s citlivými údajmi, a preto by ste nikdy nemali po prihlásení sa na portál umožniť prístup neoprávneným osobám k otvorenému webovému prehliadaču, cez ktorý ste sa prihlásili. Taktiež neodporúčame prihlasovať sa na zdieľaných počítačoch, pri ktorých nemáte kontrolu nad nainštalovaným softvérom. Po skončení práce v elektronickej schránke alebo na portáli sa odporúča korektne sa odhlásiť a skontrolovať, či odhlásenie prebehlo úspešne a až následne zatvoriť webový prehliadač a vytiahnuť občiansky preukaz z čítačky čipových kariet. 

Zároveň by používatelia mali dbať na to, aby svojím správaním v čo najvyššej možnej miere predchádzali strate, krádeži alebo použitiu občianskeho preukazu inými osobami. Ukladajte si ho preto na bezpečné miesto mimo dosahu iných osôb. Zabezpečte, aby vaše bezpečnostné kódy zostali pred ostatnými utajené a nikomu ich neoznamujte. Pokiaľ potrebujete mať bezpečnostné kódy zapísané, zápis nikdy neuchovávajte spolu s občianskym preukazom. Pri strate, odcudzení alebo podozrení zo zneužitia občianskeho preukazu ihneď informujte políciu a zabezpečte zrušenie uložených certifikátov buď pri osobnej návšteve oddelenia dokladov, alebo prostredníctvom elektronickej služby (v prípade, že ste využili službu modifikácie kontaktných údajov a zadali tzv. diskrétny údaj).

Hodnota ženského eura: V roku 2020 je to 80,6 centa

Deň rovnosti v odmeňovaní žien a mužov tento rok pripadol na 22. októbra 2020. Ak to premeníme na odpracované dni, tak v roku 2020 od 22. októbra pracujú ženy na Slovensku až do konca roka zadarmo. Rozdiel medzi mzdami mužov a žien patrí na Slovensku k najvyšším v krajinách Európskej únie (EÚ). 

Podľa Eurostatu bol rodový mzdový rozdiel v neupravenej forme (ide o priemerné hodinové zárobky) v roku 2018 na Slovensku 19,4 %. Priemer EÚ bol 14,8 %, pričom Slovensko bolo piate v poradí. To znamená, že z jedného eura, ktoré zarobia muži, dostanú ženy 80,6 centov. Nie jedno celé spravodlivé euro za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty, ale ženské euro. Ak chceme dosiahnuť férové ohodnotenie práce žien v našej spoločnosti, musíme si všímať faktory ako rodová segregácia na trhu práce, nedostatok flexibility v pracovnom čase, tradičné rodové rozdelenie rolí v starostlivosti o členov rodiny, sklený strop. Férové odmeňovanie žien je pritom na dohľad až v roku 2097 a v Európskej únii až v roku 2104 podľa najnovšieho prieskumu Európskej konfederácie odborových zväzov (ETUC) o rozdieloch v príjmoch medzi ženami a mužmi. 

Podľa Štatistického úradu bol rozdiel medzi mzdami žien a mužov na Slovensku v roku 2019 20,2 % (išlo o priemerné hrubé mesačné mzdy). Muži v priemere zarábali mesačne v hrubom 1 399 eur, ženy o 283 eur menej, a to 1 116 eur. Najväčšie rozdiely v platoch medzi ženami a mužmi boli v Trenčianskom, Žilinskom a v Bratislavskom kraji. Výraznejšie rozdiely boli tiež vo vekových skupinách nad 35 rokov. Ženy teda stále majú nižšie zárobky až o štvrtinu, na čom sa zrejme odráža výpadok žien z pracovného procesu počas materskej a rodičovskej dovolenky. Finančnú situáciu žien a mužov ohrozuje aj súčasná pandémia COVID -19. Pandémia pravdepodobne povedie k prehĺbeniu rozdielov v príjmoch medzi ženami a mužmi, keďže to boli práve ženy, ktoré sa počas prvej vlny museli starať o deti a domácnosť, vypadli z pracovného procesu a boli na OČR (ošetrovanie blízkeho člena rodiny). Silvia Porubänová, sociologička z Inštitútu pre výskum práce a rodiny (IVPR), vysvetľuje: „V období pandémie koronavírusu získava komplexná potreba férového odmeňovania, vrátane ambície rovnosti mužských a ženských miezd, celkom konkrétne kontúry. Ženy v „prefeminizovaných“ profesiách (zdravotníčky, učiteľky, opatrovateľky, predavačky...) a v ďalších nezastupiteľných pozíciách sú doslova „srdcom“ prvej línie a udržiavajú kontinuitu každodenného života nás všetkých. Otázky spravodlivej a dôstojnej mzdy, bez anachronizmu rodového rozdielu, sa tak z roviny verejných politík musia prirodzene presunúť do aplikačnej praxe." 

Inštitút pre výskum práce a rodiny zrealizoval on-line prieskum, na ktorom sa zúčastnilo 408 respondentov a respondentiek, z toho 81,9 % žien a 17,6 % mužov. Zameral sa na zisťovanie zmeny kvality života počas karanténnych opatrení začiatkom leta 2020. Z hľadiska finančnej situácie odhalil, že u 47,8 % respondentiek a respondentov sa v tejto oblasti „určite zhoršila“ alebo „skôr zhoršila“, a to u o čosi viac žien: 48,5 %. Zhoršila sa aj u 44,5 % mužov. Obavy, že sa finančná situácia zhorší v budúcnosti vnímalo viac žien, a to 39,3 % oproti 26,1 % mužov. Celkovo sa znížila mzda u 60 % žien a 58,7 % mužov, ktorí pracovali. O 100 % sa znížila u 11,5% žien a u 7,8% mužov. Ženy typicky zarábajú menej a pracujú na viac prekérnych miestach. S padajúcou ekonomickou aktivitou sú však ženy oveľa viac zraniteľné, čo sa týka prepúšťania z práce a straty živobytia. Príjmy žien v neformálnej ekonomike klesli počas pandémie dramatickým spôsobom. Predpokladá sa, že takto stratili približne 60 % svojho príjmu. Analytik a výskumník IVPR Andrej Kuruc ponúka pomoc pre obete diskriminácie: „Pre nedostatok aktuálnych informácií v tejto oblasti Inštitút pre výskum práce a rodiny spustil poradenský portál pre ľudí, ktorí zažívajú diskrimináciu na základe pohlavia/rodu (napríklad v odmeňovaní), kde im odborníci a odborníčky poradia, ako svoju situáciu riešiť. Na našom portáli môžu získať radu aj inštitúcie. Poradíme im, aké pozitívne opatrenia môžu zaviesť na zníženie rodového mzdového rozdielu. Poradenský portál sa nachádza na stránke: https://www.totojerovnost.eu/ v časti Pomoc.“

Radíme: Ako nezajedať stres

Skúsenosti so „zajedaním“ stresu či emócií, najmä ak sme vo vypätej situácii, má väčšina z nás. Ak ste sa po neobvykle náročnom dni rozveselili porciou zmrzliny alebo kúskom čokolády, zatiaľ čo ste sa ventilovali kamarátke, je to v poriadku. Ak je však emocionálne jedenie prvou a najčastejšou reakciou na negatívne myšlienky či pocity, je na čase to zmeniť.

Emocionálne alebo stresové jedenie je presne to, ako to znie. Niekedy za tým stojí vedomé rozhodnutie, napríklad keď vás vytočí šéf, je vašou reakciou objednať si obľúbenú pizzu. „Deje sa to najmä vtedy, keď siahate po jedle, aby ste unikli všemožným zlým pocitom, ktoré prežívate. Dúfate, že vďaka jedlu sa budete cítiť lepšie. Častejšie však ide iba o bezduchú reakciu na neurčité negatívne emócie, ktoré neviete úplne identifikovať. Možno ani neviete, čo vás trápi, ale ste si celkom istí, že jedlo je tá jediná vec, ktorá vám pomôže“, vysvetľuje Susan Bowermanová, expertka pre vzdelávanie v oblasti výživy.

Emocionálny vs. fyzický hlad – existuje niekoľko jasných znakov, ktoré vám môžu pomôcť rozlíšiť emocionálny hlad od skutočného fyzického hladu:

• Emocionálny hlad sa zvyčajne objavuje náhle. Stačí len pocítiť stres či napätie a bum! Máte chuť na čipsy. Na druhej strane, fyzický hlad má tendenciu prichádzať postupne. Začínate pociťovať hlad, ale môžete počkať, kým sa najete – tým máte čas urobiť rozumné rozhodnutie, aby ste tento hlad uspokojili zdravým jedlom.
• Emocionálny hlad zvyčajne spôsobuje túžbu po jedlách sladkých, plných tukov či vysoko kalorických. Nejde len o chuť na čokoládu – najradšej by ste si dali rovno kus čokoládovej torty. Pre porovnanie, keď pociťujete fyzický hlad, ste ochotní zvážiť niekoľko možností, ktoré váš hlad uspokoja, čo znamená, že urobíte aj lepšiu voľbu vo výbere jedla.
• Akonáhle je váš fyzický hlad uspokojený, plný žalúdok vám dáva signál, že už máte dosť a vtedy aj prestanete jesť. No ak sú motorom emócie, je ľahké ignorovať, čo vám hovorí žalúdok a nakoniec toho zjete oveľa viac, len aby ste sa cítili lepšie.
• Stresové jedenie vám môže v danú chvíľu zdvihnúť náladu, ale hanba a pocit viny vás vzápätí dobehnú. Keď totiž dojete jedlo, ktoré reálne uspokojuje váš fyzický hlad, zvyčajne sa potom necítite previnilo.

Rady, ako sa vysporiadať so zajedaním stresu

1. Veďte si potravinový denník. Prehľad o konzumovanom jedle vám môže pomôcť zistiť, čo je spúšťačom vášho stresového jedenia. Kedykoľvek cítite potrebu jesť, poznamenajte si, aký pociťujete hlad na stupnici od 1 do 10 (1 = som taká hladná, až odpadávam; 10 = som totálne prejedená). Takisto si zapíšte, ako sa v danom momente cítite. Čo vyvolalo vašu potrebu jesť? Ste naozaj hladní – alebo pociťujete smútok či úzkosť?
2. Stojte si za svojimi pocitmi. Už viete, že emócie sú spúšťačom vášho hladu, tak prečo ich nepriznať? Je v poriadku byť občas nahnevaný, vystrašený, osamelý alebo znudený. Síce môže ísť o nepríjemné pocity, no nie sú nebezpečné – a nie vždy je nutné ich nejako naprávať. Nechajte svoje emócie prirodzene odísť bez toho, aby ste ich súdili. Sú také, aké sú.
3. Pracujte na schopnosti ako sa so svojimi pocitmi vysporiadať. Vždy, keď budete jesť v reakcii na stres, je to len pripomienka, že nezvládate svoje emócie. Keď na vás doľahne stres, skúste si položiť otázku: „Čo najhoršie sa stane, keď nebudem jesť?“ Áno, úroveň stresu môže ešte trochu stúpnuť, ale ten pocit aj pominie. Ak necháte stres jednoducho plynúť, môžete pritom zistiť, že daná situácia nie je pravdepodobne až taká zlá, ako ste si mysleli. Cvičte toleranciu svojich emócii alebo skúste nájsť iný spôsob, ako sa vyrovnať so stresom.
4. Hľadajte alternatívy k stresovému jedeniu. Skúste raz za čas popremýšľať o svojich pocitoch a o tom, ako vyriešiť vaše problémy. Urobte si zoznam vecí, ktoré môžete robiť namiesto jedenia. Choďte na prechádzku, aby ste si vyčistili hlavu, počúvajte hudbu, meditujte, čítajte, alebo zavolajte kamarátke a porozprávajte sa.
5. Odučte sa svoje zlé návyky. Emocionálni jedáci neustále živia myšlienku, že najlepším spôsobom, ako liečiť negatívne emócie, je jedlo. Rovnako ako iné zlé návyky, aj emocionálne jedenie sa deje skôr, ako ste mali možnosť o tom premýšľať. Napríklad jeden zlý deň sa môže rovnať piatim hodinám pozerania televízie a kilu zmrzliny. Musíte sa preto „odnaučiť“ od svojich zlozvykov a v prípade zlého dňa vyskúšajte robiť niečo iné.
6. Čakajte. Emocionálni jedáci sa často obávajú, že ak sa nenajedia v momente ako túžia po jedle, bude sa táto túžba len zhoršovať. Keď však chvíľu počkajú, možno ich prekvapí fakt, že toto nutkanie pominie. Namiesto toho, aby ste sa okamžite podriadili svojej túžbe, povedzte si, že počkáte niekoľko minút. Je celkom pravdepodobné, že vás niečo zaujme alebo sa pustíte do inej aktivity a túžba po jedle tak po chvíli pominie.
7. Buďte sami k sebe láskaví a úprimní. Svoju rolu určite zohráva aj trpezlivosť, keď chcete zmeniť svoje návyky, najmä ak sa týkajú „zajedania“ stresu. Ak vám však tento zlozvyk prerástol cez hlavu a zdá sa vám, že už nič nezaberá, zvážte individuálne poradenstvo alebo skupinovú terapiu.

On-line: Deň bez dlhov

Už ôsmy ročník podujatia Deň bez dlhov prebehne tohto roku z dôvodu pandémie koronavírusu v modifikovanom formáte. Organizátorom je spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika (KRUK), ktorá spustila svoj projekt pred dvanástimi rokmi v Poľsku. Postupne sa nápad rozšíril aj do Rumunska, Českej republiky a na Slovensko.

Ľudia, ktorí bojujú so splácaním dlhov, môžu po celý mesiac november využiť bezplatnú telefónnu linku 800 223 322, alebo klásť svoje otázky prostredníctvom webových stránok nasedlhy.sk. Tohtoročnou novinkou je tiež to, že odborní poradcovia záujemcom na vyžiadanie poskytnú zadarmo výpis z Centrálnej evidencie exekúcií, teda informáciu, či je proti nim aktuálne vedená exekúcia. 

Z pravidelných analýz spoločnosti KRUK vyplýva, že priemerná výška dlhu slovenských dlžníkov je 2.600 eur, zatiaľčo v roku 2019 bola priemerná výška dlhu 2.700 eur. Stále platí, že si častejšie a viac požičiavajú muži (58 % dlžníkov s priemerným dlhom takmer 2.900 eur). Najviac dlžníkov opäť pochádza z Košického kraja, kde býva necelých 16 % slovenských dlžníkov s priemerným dlhom 2.400 eur. V priemere najvyššie záväzky majú dlžníci z Bratislavy (3.200 eur), ktorí tvoria 10 % všetkých dlžníkov v SR.

COVID-19:Umelá inteligencia

V boji proti novému koronavírusu sa využíva aj umelá inteligencia, pomocou ktorej sa vedci snažia zabrániť jeho šíreniu a zmierniť tak dopady pandémie na prevádzku mnohých firiem. Jedným z takýchto nástrojov je nový softvér AI4HR. Pomáha detegovať osoby, ktoré vykazujú známky ochorenia, takže je možné predísť zatvoreniu časti či dokonca celej prevádzky. Prostredníctvom analýzy a vyhodnocovania rôznych informačných zdrojov dokáže tiež varovať pred možným nedostatkom zamestnancov a zaistiť tak prevádzkyschopnosť spoločnosti.

Softvér sa skladá z viacerých modulov:

• Modul zdravotného stavu  - umožňuje nepretržite a v reálnom čase sledovať telesnú teplotu a kondíciu zamestnancov, a to pomocou termografických kamier a ďalších IoT zariadení (tzv. zariadenia Internetu vecí). Zozbierané dáta sa zobrazujú na riadiacom paneli. Zvýšená telesná teplota je prvým príznakom toho, že človek môže byť chorý. Ďalšie indikácie je možné získať zmeraním krvného tlaku, hladiny cukru v krvi alebo fungovaním tráviaceho systému. Získané informácie môžu prostredníctvom varovných signálov okrem iného pomôcť zamestnancom zlepšiť svoje životné a stravovacie návyky.
• Trasovací modul - v rámci tohto modulu sa zhromažďujú údaje o pohybe zamestnancov a kontaktoch s ostatnými osobami vo firme aj mimo nej. Môže ukázať, s koľkými ľuďmi bol chorý zamestnanec v kontakte, na akom mieste a v akom čase. Mapovanie šírenia choroby výrazne pomáha pri znížení rizika masového šírenia nákazy. Cieľom je teda včasné zistenie potenciálne infikovaných osôb.
• Modul riadenia pracovného času - obsahuje informácie o odpracovaných hodinách všetkých zamestnancov. Monitoruje počet zmien, ako aj typ zmeny (dennú, popoludňajšiu, nočnú, nadčasy a pod.), ktorú daný zamestnanec odpracoval. Tieto dáta spoločne s ďalšími údajmi, ako napríklad kvalifikácia zamestnanca alebo jeho dostupnosť, uľahčia a zrýchlia operatívne zmeny v prípade ochorenia. Vďaka tomu nebude nutné, aby firma menila výrobný plán alebo zvyšovala náklady v dôsledku prestojov či dokonca uzavretia celého oddelenia.
• Modul pracovných nákladov - analyzuje výdavky zo strany zamestnávateľa, akými sú náklady na nábor nových pracovníkov, mzdové náklady, náklady na absenciu z dôvodu choroby či prestoja daného oddelenia alebo celej spoločnosti. Program vie pomôcť riadiacim zamestnancom, keďže dokáže vyhľadávať a navrhovať vhodných a dostupných pracovníkov s požadovanou kvalifikáciou ako náhradu za chorých zamestnancov.
• Modul zdravotníckych dát - prostredníctvom tohto modulu sa zhromažďujú dáta externých zdravotných informácií, napríklad z nemocníc v regióne, rozsah šírenia alebo zasiahnutia infekciou, zotavenie či úmrtnosť. Porovnanie týchto údajov s internými údajmi tak pomôže určiť mieru rizika a včas upozorňovať na potrebné zavedenie ochranných opatrení na pracovisku.
• Modul pracovného trhu - jeho funkciou je zbierať externé informácie o regióne, kde sa spoločnosť nachádza. Sleduje okrem iného mieru nezamestnanosti, ďalšie štatistiky trhu práce, agentúry dočasnej zamestnanosti atď. Poskytuje tak príležitosť predvídať budúce dopady nedostatku pracovných síl na trh a reagovať tak v dostatočnom predstihu zabezpečením nevyhnutných náhrad.

EU: Regulácia umelej inteligencie

Európsky parlament je jednou z prvých inštitúcií, ktorá predkladá odporúčania týkajúce sa pravidiel v oblasti umelej inteligencie. Budúca legislatíva by mala upravovať otázky spojené s etikou, zodpovednosťou za škodu či právami duševného vlastníctva. Európska komisia by mala príslušný legislatívny návrh predložiť začiatkom budúceho roka.

Schválené legislatívne uznesenie vyzýva Európsku komisiu na predloženie novej právnej úpravy. Tá by mala stanovovať etické zásady a právne záväzky týkajúce sa vývoja, nasadzovania a využívania umelej inteligencie, robotiky a súvisiacich technológií v Európskej únii (EÚ) vrátane softvéru, algoritmov a dát. Budúca legislatíva má byť podľa poslancov založená na niekoľkých hlavných princípoch. Ich súčasťou by mali byť: vývoj umelej inteligencie sústredenej na človeka a vyrobenej človekom, bezpečnosť, transparentnosť a zodpovednosť, ochrana pred zaujatosťou a diskrimináciou, právo na nápravu, sociálna a environmentálna zodpovednosť a rešpektovanie ochrany súkromia a osobných údajov. Rizikové technológie založené na umelej inteligencii, napríklad zariadenia so schopnosťou samoučenia, by mali byť navrhované tak, aby na nich mohol stále dohliadať človek. V prípade použitia funkcie, ktorá by mohla mať za následok závažné porušenie etických zásad a spôsobiť nebezpečenstvo, by sa mala funkcia samoučenia deaktivovať a kontrolu nad zariadením by mal v plnej miere prevziať opäť človek.

Ďalšie schválené legislatívne uznesenie vyzýva na prijatie rámca upravujúceho zodpovednosť, ktorý by bol orientovaný na budúcnosť. Nové pravidlá by mali zaistiť, že zodpovednosť za škody spôsobené vysoko rizikovou umelou inteligenciou budú niesť jej operátori. Jasný právny rámec by podnikom poskytol právnu istotu, čím by stimuloval inovácie. Zároveň by mal chrániť občanov a posilňovať ich dôveru v technológie na báze umelej inteligencie, keďže by odrádzal od potenciálne nebezpečných aktivít. Predmetné pravidlá by sa mali uplatňovať na fyzickú alebo virtuálnu aktivitu, pri ktorej sa využíva umelá inteligencia a ktorá má nepriaznivý vplyv na život a zdravie, poškodzuje fyzickú integritu a majetok alebo spôsobuje výraznú nemateriálnu ujmu, ak sa premietne do preukázateľnej hospodárskej straty. Poslanci sa domnievajú, že hoci rizikové technológie fungujúce na báze umelej inteligencie sú stále zriedkavosťou, ich operátori by mali byť poistení podobne, ako je to pri používaní motorových vozidiel.

V treťom schválenom uznesení sa jasne uvádza, že postavenie EÚ ako globálneho lídra v oblasti umelej inteligencie musí byť spojené s ochranou inovatívnych vývojárov. To si vyžaduje vytvorenie efektívneho systému ochrany práv duševného vlastníctva a ochranu patentového systému EÚ. Uznesenie však zároveň zdôrazňuje, že by tým nemali byť ohrozené záujmy ľudských tvorcov ani etické zásady Európskej únie. Podľa poslancov je dôležité rozlišovať medzi výtvormi človeka, ktoré vznikli za pomoci umelej inteligencie, a výtvormi umelej inteligencie. Zastávajú tiež názor, že umelá inteligencia by nemala mať právnu subjektivitu, čiže práva duševného vlastníctva by sa mali poskytovať iba ľuďom. Prijatý text sa ďalej zaoberá otázkami autorského práva, zberu údajov, obchodného tajomstva, používania algoritmov a techniky deepfake.

Upozorňujeme: Nebezpečné bielenie

Na nové nebezpečné kozmetické výrobky v Európskej únii, ktoré nahlásili do systému RAPEX (rýchly výstražný systém pre nepotravinárske výrobky) kontrolné orgány v Nemeckej spolkovej republike, Írsku a vo Fínsku upozornil Úrad verejného zdravotníctva SR. Je možné, že sa predávajú aj v iných krajinách.

Whitestrips, pásiky na bielenie zubov značky Crest 3D White zo  Spojených štátov amerických sa predávajú cez internetové stránky Whiteteeth.ie, teethwhiteningproducts.ie. Výrobok s výrobnou dávkou (L) 8219V445 obsahuje nepovolenú koncentráciu peroxidu vodíka (7,80 %) v rozpore s európskou legislatívou. Vysoká koncentrácia peroxidu vodíka môže poškodiť zubnú sklovinu, alebo viesť k vypadávaniu zubov. Chýbajú tiež niektoré povinné údaje (meno a adresa zodpovednej osoby, zoznam zložiek). 

Nepovolenú koncentráciu peroxidu vodíka (35%) v rozpore s európskou legislatívou obsahuje aj Kit Lase Peroxide Flex, výrobok na bielenie zubov značky DMC (výrobná dávka: 13496) z Brazílie. Prepustenie do voľného obehu nebolo povolené.

Olej na zosvetlenie pokožky Lightening Oil značky CARO LIGHT (výrobná dávka L4D97406) z Konžskej republiky obsahuje látku Clobetasol propionate v množstve 0,038/100g v rozpore s európskou legislatívou. Výrobok sa predáva cez internetové stránky marthely-hair.com a exotiiccity.be/de/.

#ShareTheRoad: Pribudlo viac nehôd cyklistov a motoristov

Dopravná situácia v slovenských mestách nie je jednoduchá a to sa odzrkadlilo aj vo vyššom počte dopravných nehôd, v ktorých figurovali motoristi s cyklistami. Vplyv na nárast nehôd mala aj pandémia koronavírusu, vďaka ktorej najmä v lete na Slovensku narástol počet cyklistov na cestách. Hoci sa počet zrážok medzi autami znižuje, podľa policajných štatistík sa v lete 2020 stalo až o pätinu viac nehôd medzi vodičmi a cyklistami ako v rovnakom čase vlani. 

Téma bezpečnosti a ohľaduplnosti na cestách je aktuálna aj vzhľadom na rozmach počtu ďalších alternatívnych spôsobov dopravy, napr. nárast kolobežiek na elektrický pohon. Podľa štatistík odboru dopravnej polície za rok 2019, až 6 % z celkových úmrtí pri dopravných nehodách tvorili cyklisti. Hlavnou myšlienkou novej kampane #ShareTheRoad (Podeľ sa o cestu) je, že cesta patrí všetkým účastníkom cestnej premávky, ktorí by sa mali k sebe správať so vzájomným rešpektom. Do kampane sa opäť zapojil Matej Sajfa Cifra, ktorý ju tento rok podporil spolu s českým kolegom Kazmom nakrútením modelových situácií, v ktorých sa na cestách môže ocitnúť cyklista s vodičom, ale aj ten, kto jazdí napríklad na svojom „one_wheel“. „Všetky skupiny by sa mali navzájom rešpektovať a vnímať v premávke jeden druhého. Vodiči by mali dožičiť pri obchádzaní cyklistom dostatočný odstup a cyklisti by zase mali byť ostražití a zbytočne na ceste neriskovať. Dôležitá je aj priateľská komunikácia. Spolu s Kazmom sme chceli cez každodenné situácie, ktoré sa môžu cyklistom a motoristom udiať v cestnej premávke, vyzdvihnúť význam tolerovania sa navzájom a byť ohľaduplní jeden voči druhému. Sám som niekoľko takýchto situácií zažil a snažím sa ako vodič, ale aj keď som v roli cyklistu, takýmto situáciám predchádzať“, opisuje svoj pohľad na vzťahy medzi motoristami a cyklistami Sajfa.

Pre bezpečné spolužitie vodičov a cyklistov sú najdôležitejšie vzájomná ohľaduplnosť, dostatočný bočný odstup pri predbiehaní, včasné upozornenie na zmenu smeru a plná koncentrácia všetkých účastníkov premávky. Podľa minuloročného prieskumu spoločnosti Continental (19. - 27. februára 2019 na vzorke 500 respondentov zo Slovenskej republiky vo veku 18 - 70 rokov) až 97 % respondentov vníma napätie medzi vodičmi a cyklistami. Dve tretiny opýtaných zažili za posledný rok situáciu, kedy vodič obmedzil alebo ohrozil cyklistu a naopak, kedy cyklista obmedzil vodiča automobilu. „Šoféri, chodci aj cyklisti by sa mali správať podľa kréda na ceste nikdy nie si sám. Ide to aj bez zdvihnutého obočia, neslušne vztýčených prstov či nadávok. Poďme preto spolu do cestnej premávky s dostatočným 1,5 metrovým odstupom pri obchádzaní cyklistov a prípadným poďakovaním vodičovi gestom ruky. Dodržiavanie pravidiel cestnej premávky považujem za samozrejmosť a ako vodič aj ako cyklista, tak robím", uzatvára Peter Klučka, národný cyklokoordinátor SR, Ministerstvo dopravy a výstavby SR.

 

Trend: Pokles pracovných ponúk

Počas 42. kalendárneho týždňa uverejnili zamestnávatelia na pracovný portál Profesia.sk 3.899 nových pracovných ponúk. Počet inzerátov bol od pondelka 12. do nedele 18. októbra 2020 približne o 500 nižší ako predošlý týždeň. Podľa analýzy portálu je súčasná situácia návratom späť k číslam zo začiatku augusta t.r.

Rok 2020 ukazuje, že trh práce reaguje na sprísnenia či uvoľňovania vládnych opatrení takmer ihneď. Porovnateľný počet ponúk počas týždňa, ktoré neovplyvnili sviatky, bol naposledy ešte na začiatku augusta v 33. kalendárnom týždni. Od začiatku septembra bol počet ponúk nižší ako 4-tisíc iba počas týždňov, ktoré ovplyvnili štátne sviatky. Voľné pracovné dni sa na Profesii takmer vždy prejavujú nižším počtom pracovných ponúk.

Odvetvím, v ktorom medziročne najviac klesol počet ponúk za posledné 4 týždne, je cestový ruch, gastro a hotelierstvo. Počas 39. kalendárneho týždňa išlo oproti vlaňajšku o zhruba 38 percentný prepad. Odvtedy situácia už len zhoršuje. Posledný kalendárny týždeň zaznamenala Profesia v tomto sektore iba 38 nových pracovných ponúk. Počas rovnakého obdobia vlani išlo o 254 inzerátov. To predstavuje prepad až o 85 percent. Ak porovnáme súčasnú situáciu v cestovnom ruchu, gastre a hotelierstve s minulými rokmi, môžeme vidieť, že podobné čísla zažil sektor naposledy v krízových rokoch. Zamestnávatelia v tomto sektore uverejnili vlani až o 635 inzerátov viac ako počas posledných štyroch týždňov tohto roka. 

Okrem spomínaného cestovného ruchu a gastra klesla ponuka výrazne aj v ďalších dvoch sektoroch. V prípade zákazníckej podpory eviduje najväčší pracovný portál na Slovensku medziročný prepad až 42 percent. Za posledné štyri kalendárne týždne pribudlo v tomto odvetví 337 pracovných ponúk. Vlani to bolo až o 242 inzerátov viac. Výrazný medziročný pokles možno vidieť aj v odvetví, v ktorom si Slováci hľadajú prácu v roku 2020 najčastejšie. Za posledné štyri týždne uverejnili zamestnávatelia v administratíve 1.189 pracovných ponúk. Za rovnaké obdobie vlani ich bolo o 732 viac. To predstavuje prepad o zhruba 38 percent. 

Uchádzači majú aktuálne na Profesia.sk k dispozícií najviac pracovných ponúk vo výrobe, obchode a informačných technológiách. Spomínaná výroba je aktuálne jediným sektorom, v ktorom eviduje portál medziročný nárast v počte pracovných príležitostí. Za posledné štyri týždne uverejnili zamestnávatelia 3.349 výrobných pracovných ponúk. Je to o 219 viac ako vlani, teda takmer sedem percent. Okrem výroby obstávajú v porovnaní s vlaňajškom pomerne dobre aj strojárstvo a pomocné práce. Napriek tomu, že v oboch prípadoch eviduje Profesia medziročný pokles v počte ponúk, ani v jednom prípade nie je prepad za posledné štyri týždne vyšší ako desať percent.

EU: Systém prepojenia aplikácií na sledovanie kontaktov a zasielanie výstrah

Európska komisia spustila po pilotnej fáze celoúnijný systém na zabezpečenie interoperability – tzv. sieťový priechod. Uskutočnilo sa už aj prepojenie prvej skupiny vnútroštátnych aplikácií pomocou tejto služby: Corona-Warn-App z Nemecka, COVID tracker z Írska a immuni z Talianska. Tieto aplikácie si dokopy stiahlo približne 30 miliónov ľudí, čo zodpovedá dvom tretinám všetkých stiahnutí aplikácií v Európskej únii (EÚ).

V boji proti koronavírusu sa väčšina členských štátov rozhodla spustiť aplikáciu na sledovanie kontaktov a zasielanie výstrah. Celkovo možno zabezpečiť interoperabilitu pomocou sieťového priechodu v prípade 20 aplikácií, ktoré sú založené na decentralizovaných systémoch. Aplikácie sa môžu na základe protokolu, v rámci ktorého treba rátať s niekoľkými skúškami a kontrolami, prepojiť so sieťovým priechodom, pričom pre každú z nich sa musí vydať aktualizácia. Prepojenie druhej skupiny aplikácií sa uskutoční na budúci týždeň. Následne sa očakáva zapojenie aplikácií eRouška z Česka, smitte stop z Dánska, Apturi COVID z Lotyšska a Radar Covid zo Španielska, pričom ďalšie aplikácie budú prepojené so systémom v novembri t.r. Prehľad zúčastnených členských štátov je dostupný na osobitnej webovej stránke.

Sieťový priechod zabezpečuje hladké cezhraničné fungovanie aplikácií. Používateľom bude preto stačiť nainštalovať si len jednu aplikáciu a pri ceste do inej zúčastnenej európskej krajiny budú stále môcť využívať sledovanie kontaktov a dostávať varovania, či už sú doma alebo v zahraničí. Server sieťového priechodu obmedzuje množstvo vymieňaných údajov na minimum. Vďaka tomu bude efektívne prijímať a odovzdávať náhodné identifikátory medzi vnútroštátnymi aplikáciami. Sieťový priechod nebude spracúvať žiadne iné informácie ako náhodné kľúče vytvorené aplikáciami: informácie sú pseudonymizované, zašifrované, obmedzené na nevyhnutné minimum a uchovávané len tak dlho, ako je potrebné na spätné vysledovanie infekcií. Identifikácia jednotlivých osôb ani sledovanie polohy či pohybu zariadenia nebudú umožnené.

Zriadenie sieťového priechodu nadväzuje na dohodu členských štátov o technických špecifikáciách na zaručenie bezpečnej výmeny informácií medzi koncovými servermi vnútroštátnych aplikácií na sledovanie kontaktov a zasielanie výstrah na základe decentralizovanej architektúry. Tento systém za menej ako dva mesiace vyvinuli a zriadili spoločnosti T-Systems a SAP a bude ho prevádzkovať dátové centrum Komisie v Luxemburgu.

SpO2: Saturácia krvi kyslíkom

Život v rýchlom svete má vplyv na naše duševné aj fyzické zdravie. Dôležitým zdravotným indikátorom je saturácia krvi kyslíkom (SpO2). Na monitorovanie sa zvyčajne používajú medicínske prístroje, ale dnes už aj smart technológie.

Okrem krvného tlaku a srdcovej frekvencie je saturácia kyslíkom jedným z prvých meraní, ktoré sa robia pri vyšetreniach u lekára. SpO2, tiež známe ako saturácia kyslíkom, predstavuje podiel koncentrácie kyslíka v krvi v percentuálnom vyjadrení. Srdce pumpuje za normálnych okolností do tkanív priemerného dospelého človeka približne 5.000 ml krvi za minútu a do tkanív dodáva asi 1.000 ml kyslíka za minútu. Ak je hladina kyslíka v krvi príliš nízka, tento stav sa nazýva hypoxémia a telo nemôže správne fungovať. Pri normálnych podmienkách by mala mať zdravá osoba hodnotu SpO2 medzi 90 a 100 %. Znamená to, že 90 až 100 % červených krviniek v krvi práve prepravuje kyslík. Existuje extrémne nízka šanca, že sa koncentrácia SpO2 zvýši bez prísunu kyslíka zvonku. Ak je však hladina SpO2 pod normou, kvôli riziku vzniku hypoxémie je potrebné okamžité lekárske vyšetrenie.

Existujú dva typy hypoxémie. Akútna hypoxémia sa vyskytuje počas relatívne krátkeho časového obdobia, zatiaľčo chronická hypoxémia trvá dlhšie. Príznaky akútnej hypoxémie sa môžu líšiť od chronickej hypoxémie, ale bežnými sú dýchavičnosť, kašeľ, zmätenosť, rýchly srdcový rytmus aj zmeny farby kože. Chronickú hypoxémiu je ťažké odhaliť, pretože telo je schopné kompenzovať pokles kyslíka v krvi. Medzi príznaky patrí pľúcna hypertenzia, pravostranné zlyhanie srdca a ďalšie.

Vyššie riziko hypoxémie môžu mať:

• Ľudia, ktorí majú nabitý program: Nie každý si môže vychutnať luxus rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom. Existuje veľa ľudí v rôznych odvetviach, ktorí sústavne pracujú. Bez adekvátneho odpočinku môže permanentný stres spôsobiť, že mozog spotrebúva viac kyslíka, než je jeho obsah v krvi.

• Ľudia, ktorí sa pohybujú vo vysokohorskom prostredí: Vysoké nadmorské výšky môžu spôsobiť nízku hladinu nasýtenia kyslíkom alebo desaturáciu krvi. Stáva sa to kvôli nízkemu atmosférickému tlaku vo vysokých nadmorských výškach. Ak teda chodíte na túry na miesta ako sú napríklad Machu Picchu v Peru alebo Lhasa v Tibete, každý nádych vám poskytne menej kyslíka, než vaše telo potrebuje.

• Starší ľudia: Starnutie srdca a pľúc vedie k nedostatočnému prísunu a príjmu kyslíka. Ľudské telo sa pri prenose kyslíka spolieha na krv. Ak sa zníži vekom objem krvi, zníži sa tiež  koncentrácia kyslíka.

• Ľudia, ktorí chrápu: Chrápanie môže spôsobiť krátkodobú alebo dlhodobú dýchaciu obštrukciu, ktorá môže viesť k hypoxii, ktorá vedie k zlej kvalite spánku a môže viesť dokonca k poškodeniu orgánov.

Najefektívnejšou a najpresnejšou metódou na meranie hladiny SpO2 je test arteriálneho krvného plynu (ABG). Koncentráciu kyslíka a oxidu uhličitého meria zo vzorky krvi. Je však náročné vykonať tento test v domácich podmienkach a môže to byť aj trochu bolestivé. Najbežnejšou metódou je použitie pulzného oxymetra. Tento merač má malú sponu, ktorú si môžete nasadiť na prst, a nepriamo tak merať kyslík v krvi absorpciou svetla pulzom človeka. Okrem týchto dvoch tradičných metód existuje aj možnosť monitorovať SpO2 pomocou svojich smart hodiniek. Najväčšou výhodou je, že používatelia si môžu test urobiť kedykoľvek a kdekoľvek. Navyše, hladina SpO2 nie je jediná vec, ktorú by ste mali pravidelne kontrolovať. Na zabezpečenie dobrého fungovania tela sú dôležité aj srdcová frekvencia a úroveň stresu.

EU: Portál Access2Markets na podporu obchodovania

Európska komisia spustila nový on-line portál Access2Markets, ktorý má pomôcť európskym malým a stredným firmám obchodovať aj za hranicami Európskej únie (EÚ). Portál bude slúžiť rovnako firmám, ktoré už majú rozbehnuté medzinárodné obchodovanie, ako aj tým, ktoré zatiaľ iba skúmajú príležitosti uplatniť sa na zahraničných trhoch. 

Nový portál vznikol ako reakcia na požiadavky zainteresovaných strán, aby lepšie vysvetlili obchodné dohody a pomohli spoločnostiam z EÚ zabezpečiť, aby ich výrobky boli oprávnené na zľavy z colných poplatkov. Predstavený bol na podujatí na vysokej úrovni "Cesta k oživeniu - posilnenie postavenia malých podnikov v medzinárodnom obchode", ktoré sa konalo formou videokonferencie a zúčastnilo sa ho približne 600 zástupcov malých a stredných spoločností. 

Podľa výkonného podpredsedu Európskej komisie Valdisa Dombrovskisa nový internetový portál umožňuje len pomocou niekoľkých kliknutí vyhľadávať colné tarify, dane, pravidlá pôvodu tovarov, požiadavky na výrobky, colné postupy, informácie o existujúcich obchodných bariérach a tiež štatistické údaje týkajúce sa obchodných tokov konkrétnych tovarov, ktoré by chceli dovážať alebo vyvážať. Internetová adresa portálu, ktorý je prispôsobený na používanie aj pre tablety a smartfóny, je https://trade.ec.europa.eu/access-to-markets/en/content.

Novinka: Iniciatíva Community Lab

Cieľom novej iniciatívy je pomôcť zmierniť dôsledky klimatickej krízy a vybudovať expertnú komunitu zloženú z firiem, aktivistov, pedagógov či výskumníkov v regióne strednej a východnej Európy (CEE). Svojím členom ponúkne platformu na spoluprácu a mimo iného aj účasť na on-line webinároch zameraných na témy akými sú reindustrializácia, energetická efektívnosť či udržateľné potravinové systémy. Členovia majú tiež možnosť získať finančné prostriedky vo výške 40 tisíc eur na zrealizovanie ich nápadov v rámci medzinárodnej spolupráce. 

Hlavným cieľom je spojiť kľúčových aktérov, ktorí identifikujú spoločné ciele a pomocou inovatívnych prístupov budú schopní implementovať zmeny, ktoré zmiernia dopady globálneho otepľovania. Jej úlohou je urýchliť systémové zmeny a integráciu zainteresovaných strán v regióne strednej a východnej Európy, podniknúť prvotné kroky a zdieľať vedomosti so subjektmi, ktoré spolupracujú s EIT Climate-KIC. Je to na mieru šité „laboratórium“, ktoré podnecuje zmeny v dôležitých oblastiach spoločnosti. 

Iniciatíva Community Lab má tri smery: 

• Hľadanie nových spôsobov uvažovania a zvýšenie vplyvu v prinášaní inovácií a systematických spôsobov, ktoré zmierňujú klimatické zmeny.
• Zlepšenie spolupráce a úrovne dôvery – hľadanie riešení, ktoré prepájajú obyvateľov, mimovládne organizácie, firmy a verejné úrady a budujú dôveru a aliancie pre boj s klimatickými zmenami.
• Prinášanie inovácií do financovania environmentálnych projektov. 

Hlavnou myšlienkou projektu je tiež podpora hľadania nových riešení a prepájania rôznych oblastí činnosti. „Je naliehavé, aby CEE región začal skúmať nové modely spolupráce, budovať sieť aktérov a zároveň investovať aj do fungujúcich oblastí, ktoré by mohli vyniknúť v medzinárodnom meradle. Samotný Community Lab je však možné vnímať ako experiment – budeme pomocou neho testovať najlepšie spôsoby, ako vytvoriť úspešnú, cieľavedomú komunitu s cieľom zapojiť zainteresované strany, ktoré by s nami za iných okolností nespolupracovali”, vysvetľuje Barbara Jarkiewicz z EIT Climate-KIC. 

Do iniciatívy európskej organizácie EIT Climate-KIC, ktorá má cieľ podporovať vytváranie spoluprác a zavádzanie zelených riešení v rámci EÚ a ďalších partnerov, je možné sa prihlásiť do 20. októbra 2020. Partnermi iniciatívy sú: Ashoka Foundation, 4CF Strategic Foresight a Centre for Systems Solutions.

Aktuálne: Slovensko sa pripojilo k deklarácii za vybudovanie cloudového úložiska EÚ

Pre digitálnu transformáciu Európskej únie je kľúčové bezpečné zdieľanie a ukladanie obrovských objemov dát. Lenže pri využívaní tzv. cloudových služieb je Európska únia (EÚ) stále do vysokej miery odkázaná na štáty mimo únie, kde sa dnes väčšina veľkokapacitných úložísk nachádza. S tým sa prirodzene môže spájať množstvo problémov a bezpečnostných rizík. Členské štáty EÚ preto prijali deklaráciu, v ktorej sa zaviazali spojiť sily a vybudovať európske cloudové úložisko novej generácie.

Odborníci sa zhodujú, že ďalšiu veľkú vlnu digitálnej transformácie spoločnosti a ekonomiky budú poháňať najmä potreby priemyslu a jeho dáta. Aby EÚ dokázala obstáť v globálnej konkurencii a zároveň zaistila bezpečnosť svojich údajov, potrebuje vybudovať svoj vlastný cloudový systém. „Našou zodpovednosťou je zabezpečiť pre európske podniky vhodné podmienky na rozvoj cloudových kapacít s globálnym dosahom, ktoré uspokoja budúce potreby zdieľania a ukladania priemyselných údajov“, zhodujú sa signatári európskej cloudovej deklarácie, ku ktorej pripojilo aj Slovensko.

Európske veľkokapacitné úložisko budúcnosti má spĺňať najvyššie štandardy pokiaľ ide o ochranu údajov, kybernetickú bezpečnosť, prenos údajov, transparentnosť, otvorenosť, výkon a spoľahlivosť. Dátová stratégia EÚ vyzýva členské štáty a priemysel, aby spolu s EK investovali do európskej cloudovej federácie a spoločných dátových priestorov. Európska komisia plánuje v nadchádzajúcom programovom období 2021-2027 investovať viac ako 2 miliardy eur, pričom z nového Mechanizmu na obnovu a odolnosť sa očakávajú ešte navyše dodatočné zdroje. Celkové financovanie v oblasti cloudu a dát by tak mohlo dosiahnuť až 10 miliárd eur.

Radíme: Odklad daňovej povinnosti

Podnikatelia, ktorí majú problém zaplatiť daň z príjmu do konca októbra 2020, môžu požiadať o ďalší odklad. Túto výnimku pripustil minister financií Eduard Heger na piatkovom rokovaní Ekonomického krízového štábu. V Podnikateľskom podcaste od po ZZZ to potvrdil prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Tomáš Malatinský. 

Podnikatelia, ktorí boli v prvej vlne úplne zatvorení, majú približne trojmesačné výpadky tržieb za prvý polrok. Do konca roka ostávajú necelé tri mesiace a pokiaľ by sa scenár zopakoval, mali by títo podnikatelia za celý rok polročný výpadok tržieb. Potom záleží na tom, kto má akú rezervu a čo dokáže ustáť. Isteže sú podnikatelia, ktorí majú na to, aby vydržali aj pol roka bez tržieb, ale mnohí budú vo veľkej miere závislí na tom, či im štát pomôže a či môžu udržať pracovné miesta. Je potešiteľné, že sa zvýšili niektoré limity na pomoc pre SZČO, zvýšili sa limity pre podnikateľov, ktorí majú prekážky v práci, stále ostávajú problematické odvody, ktoré sa nechystá vláda odpúšťať a ďalším vážnym problémom je daňová povinnosť, ktorá bola odložená a do konca októbra je splatná. „Túto tému som otvoril na piatkovom rokovaní ekonomického krízového štábu. Minister financií mi prisľúbil, že ten, kto má problém s platením dane, môže zažiadať o posun a tieto dôvody sa budú akceptovať“, povedal Malatinský s tým, že okolité krajiny pri pomoci podnikateľom omnoho viac využívajú zdroje z EÚ. „Česko, Maďarsko, Litva, Estónsko a iné využili do 14 modelov štátnej pomoci a my sme využili päť. Chýbajú najmä tie na podporu cestovného ruchu, ktorý u nás stráda. Dnes sa tam objavuje, že keď firmy dokážu, že majú medziročný pokles viac ako 40 %, tak im bude kompenzovaný výpadok tržieb od 4 do 10 %. Čiže to je novinka, je chvályhodné, že to vôbec vzniklo. Na druhej strane si myslím, že to bude málo“, upozornil Malatinský.

Pre podnikateľov je problematická aj novela zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, kde je bod, podľa ktorého je právo na náhradu škody a ušlého zisku z dôvodu vykonávania opatrení podľa tohto zákona, ktoré sa týkajú neurčitého počtu osôb, vylúčené. Malatinský vníma toto ustanovenie ako protiústavné: „Oslovili sme nášho partnera, Právnickú fakultu UK a máme ich stanovisko, kde sa podpísalo osem právnikov, ktorí vyučujú na tejto škole, právnické celebrity tejto krajiny. Tak ich názor asi nie je úplne zanedbateľný. Tí nám dali za pravdu a myslia si, že je to minimálne v rozpore s ústavou. Ale keby aj nie, je takéto ustanovenie nevhodné a mal by sa na toto vytvoriť špecializovaný zákon.“ 

EU: Lepšia energetická hospodárnosť budov

Európska komisia uverejnila svoju stratégiu označovanú ako „vlna obnovy“ s cieľom zlepšiť energetickú hospodárnosť budov. Cieľom je v nasledujúcich desiatich rokoch aspoň zdvojnásobiť mieru obnovy a zabezpečiť, aby renovácie viedli k vyššej energetickej hospodárnosti a efektívnosti využívania zdrojov. Zlepší sa tým kvalita života obyvateľov a používateľov daných budov, znížia sa emisie skleníkových plynov v Európe, podporí sa digitalizácia a zlepší sa opätovné používanie a recyklácia materiálov. Do roku 2030 by sa mohlo zrenovovať 35 miliónov budov a v stavebníctve by sa mohlo vytvoriť až 160.000 ďalších zelených pracovných miest.

Budovám možno pripísať približne 40 % spotreby energie v EÚ a 36 % emisií skleníkových plynov, ale každoročne sa v záujme zlepšenia energetickej hospodárnosti renovuje len 1 % z nich. Prijatie účinných opatrení má preto zásadný význam z hľadiska dosiahnutia klimatickej neutrality Európy do roku 2050. Keďže takmer 34 miliónov Európanov si nemôže dovoliť vykúriť domov, verejné politiky na podporu energeticky hospodárnych renovácií sú takisto nástrojom boja proti energetickej chudobe, podporujú zdravie a blahobyt ľudí a pomáhajú ľuďom znižovať účty za energiu. Komisia uverejnila aj odporúčanie pre členské štáty týkajúce sa boja proti energetickej chudobe. V stratégii sa bude klásť dôraz na opatrenia v troch oblastiach: dekarbonizácia vykurovania a chladenia, riešenie energetickej chudoby a budov s najhoršou hospodárnosťou a renovácia verejných budov, ako sú školy, nemocnice či úrady. Komisia navrhuje odstrániť existujúce prekážky v celom reťazci renovácie – od koncepcie projektu až po jeho financovanie a dokončenie – pomocou súboru politických opatrení, nástrojov financovania a nástrojov technickej pomoci.

Stratégia bude zahŕňať tieto hlavné opatrenia:

• prísnejšie predpisy, normy a informácie o energetickej hospodárnosti budov v záujme lepších stimulov pre obnovu vo verejnom a v súkromnom sektore vrátane postupného zavádzania povinných minimálnych noriem energetickej hospodárnosti pre existujúce budovy, aktualizovaných pravidiel pre osvedčenia o energetickej hospodárnosti a možného rozšírenia požiadaviek na obnovu budov vo verejnom sektore,
• zabezpečenie dostupného a dobre cieleného financovania, a to aj prostredníctvom hlavných iniciatív „Renovate“ a „Power Up“ v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ktorý je súčasťou nástroja NextGenerationEU, zjednodušených pravidiel kombinovania rôznych tokov financovania či viacerých stimulov pre súkromné financovanie,
• posilnenie kapacity na prípravu a realizáciu renovačných projektov, od technickej pomoci vnútroštátnym a miestnym orgánom až po odbornú prípravu a rozvoj zručností pracovníkov na nových zelených pracovných miestach,
• rozšírenie trhu s udržateľnými stavebnými výrobkami a službami vrátane integrácie nových materiálov a riešení inšpirovaných prírodou a revidované právne predpisy o uvádzaní stavebných výrobkov na trh a cieľoch opätovného používania a zhodnocovania materiálov,
• vytvorenie nového európskeho „Bauhausu“ – interdisciplinárneho projektu, ktorý spoločne riadi poradná rada externých odborníkov, ako vedci, architekti, dizajnéri, umelci, projektanti a zástupcovia občianskej spoločnosti. Odteraz až do leta 2021 bude Európska komisia viesť rozsiahly proces spolutvorby, a potom v roku 2022 zriadi sieť piatich zakladajúcich Bauhausov v rôznych krajinách EÚ,
• rozvoj susedských prístupov pre miestne komunity na integráciu obnoviteľných a digitálnych riešení a vytváranie oblastí s nulovou spotrebou energie, v ktorých sa ľudia stanú výrobcami a spotrebiteľmi v jednej osobe (tzv. prosumers), ktorí predávajú energiu do siete. Súčasťou stratégie je aj iniciatíva za cenovo dostupné bývanie pre 100 okresov.

Pri revízii smernice o obnoviteľných zdrojoch energie naplánovanej na jún 2021 sa zváži posilnenie cieľa v oblasti vykurovania a chladenia z obnoviteľných zdrojov a zavedenie minimálnej úrovne energie z obnoviteľných zdrojov v budovách. Komisia takisto preskúma, ako by sa rozpočtové zdroje EÚ spolu s príjmami systému EÚ na obchodovanie s emisiami (EU ETS) mohli použiť na financovanie vnútroštátnych systémov energetickej hospodárnosti a úspor energie so zameraním na skupiny obyvateľstva s nižšími príjmami. Ďalej sa bude rozvíjať aj rámec pre ekodizajn s cieľom poskytovať účinné produkty určené pre budovy a podporovať ich používanie.

Vlna renovácie nespočíva len v tom, aby sa existujúce budovy stali energeticky hospodárnejšími a klimaticky neutrálnymi. Môže vyvolať rozsiahlu transformáciu miest a zastavaného prostredia vôbec. Mohlo by ísť o príležitosť na začatie perspektívneho procesu zameraného na zosúladenie udržateľnosti s dizajnom. Ako oznámila predsedníčka von der Leyenová, Európska komisia zavedie nový európsky Bauhaus s cieľom podporiť novú európsku estetiku, ktorá kombinuje výkonnosť s invenciou.

Výzva: 2,9 milióna eur na podporu on-line výučby v cezhraničnom regióne

Školy potrebujú v súčasných podmienkach on-line výučby výraznejšiu podporu. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie preto v rámci programu spolupráce INTERREG V-A SK-CZ vyhlasuje výzvu určenú pre slovensko – český pohraničný región. Zo zdrojov EÚ je na výzvu vyčlenených 2,9 milióna eur.

V rámci programu spolupráce INTERREG V-A SK-CZ bola dňa 15. októbra 2020 vyhlásená výzva na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok, ktorá má prispieť k zmierňovaniu negatívnych dopadov pandémie COVID-19. Vyhlásená výzva má ambíciu podporiť v cezhraničnom regióne Slovensko – Česko moderné vzdelávanie a digitálne zručnosti s dôrazom na dištančné a on-line formy vzdelávania žiakov a študentov základných, stredných škôl a vysokých škôl. Cieľom je tiež podporiť využívanie rôznych interaktívnych nástrojov pre efektívne učenie, taktiež poskytnúť priestor pre vzdelávanie učiteľov a zdieľanie skúseností navzájom.

V rámci žiadostí sú vítané napríklad aktivity:

• Zvyšovanie digitálnych zručností pedagógov a žiakov s cezhraničným dopadom
• Zavádzanie interaktívnych nástrojov na zadávanie úloh pre žiakov a nástrojov na efektívne učenie
• Zdieľanie know-how medzi školami v cezhraničnom území SR a ČR
• Materiálna vybavenosť pre zabezpečenie on-line výučby

Oprávnenými žiadateľmi sú štát a jeho organizačné zložky, územná samospráva a jej organizačné zložky, organizácie zriaďované štátom, krajom, obcou, mestskou časťou a združením obcí, mimovládne (neštátne) neziskové organizácie, verejné základné, stredné a vysoké školy, súkromné základné a stredné školy, ktorých súhrn príspevkov z verejných zdrojov presahuje 50% celkových príjmov školy, verejné vzdelávacie inštitúcie. Maximálna výška nenávratného finančného príspevku na jeden projekt je 500.000 eur zo zdrojov EÚ. Žiadosti o nenávratný finančný príspevok je možné v rámci tejto výzvy predkladať do 15. januára 2021.

COVID-19: Dáta z odpadových vôd

Analýzy z odpadových vôd v regióne Bratislavskej vodárenskej spoločnosti (BVS) potvrdzujú, že koronavírus sa medzi obyvateľstvom šíri. Na prítokoch do čistiarní odpadových vôd vo Vrakuni aj v Petržalke boli v kontrolných vzorkách identifikované neaktívne časti vírusu SARS-CoV-2. Tie síce podľa aktuálnych poznatkov nemajú schopnosť nakaziť ľudí, ale potvrdzujú fakt, že v spádovom regióne týchto čistiarní odpadových vôd žijú ľudia nakazení novým koronavírusom. 

Odpadové vody z najväčšej čistiarne odpadových vôd vo Vrakuni a z čistiarne odpadových vôd Petržalka boli dlhodobo monitorované na prítomnosť RNA fragmentov vírusu SARS-CoV-2 v mesiacoch apríl až jún a september. Výsledky analýz počas monitoringu za obdobie apríl - jún nepreukázali detegovateľnú prítomnosť vybraných RNA fragmentov vírusu. Ich prítomnosť sa po prvý raz potvrdila v odberoch vzoriek získaných z ČOV Vrakuňa a ČOV Petržalka dňa 29. 9. 2020. Rovnako boli RNA fragmenty vírusu nájdené v prítoku na ČOV Vrakuňa a ČOV Petržalka dňa 6. 10. 2020. Preto aj v súčasnosti naďalej intenzívne prebieha monitoring odpadových vôd. Údaje pochádzajú z projektu VIR-SCEN, ktorý zastrešuje Oddelenie environmentálneho inžinierstva Fakulty chemickej a potravinárskej technológie STU, ktorá okrem Bratislavskej vodárenskej spoločnosti spolupracuje aj s Ústavom molekulárnej biomedicíny Lekárskej fakulty a Katedrou molekulárnej biológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského. Sledovanie koncentrácie fragmentov RNA vírusu v odpadových vodách by mohlo naznačiť, či sa ochorenie COVID-19 medzi populáciou šíri alebo je skôr na ústupe.

BVS aj realizátor tohto projektu zdôrazňujú, že identifikované RNA fragmenty vírusu SARS-CoV-2 prítomné v odpadových vodách nie sú podľa súčasného poznania a stanoviska Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) pre človeka infekčné. Pitná voda v regióne BVS je z epidemiologického pohľadu maximálne bezpečná. Vodárenské zdroje fungujú v sprísnenom režime a preventívne pridávanie zlúčenín chlóru do verejných vodovodov v plnej miere stačí na jej ochranu.