Výzva: Nórske granty pre marginalizované komunity

Miestny rozvoj a inklúzia sú v čase pandemickej situácie mimoriadne aktuálnou témou a tiež prioritou podpory z nórskych grantov. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR, ktoré je od 1. októbra riadiacim orgánom grantov EHP a Nórska, vyhlasuje novú výzvu v objeme takmer 1,25 milióna EUR určenú na zlepšenie postavenia marginalizovaných rómskych komunít.

Ide v poradí už o tretiu výzvu za uplynulý polrok v tejto oblasti. Prvá výzva bola určená na podporu projektov, ktoré zlepšia prístup detí a mládeže zo zraniteľných komunít k mimoškolským činnostiam s cieľom zlepšiť ich osobný rozvoj a poskytnúť zručnosti zvyšujúce šance uspieť v spoločnosti. Druhá výzva bola určená na zlepšenie postavenia marginalizovaných rómskych komunít v oblasti vzdelávania, zamestnanosti, zdravia, bývania alebo nediskriminácie. Aktuálna tretia výzva je svojím zameraním veľmi podobná druhej, avšak umožňuje podporu a realizáciu menších projektov. Jednotlivé projekty môžu získať podporu od 25.000 do 200.000 EUR a každý musí zahŕňať opatrenia v oblasti nediskriminácie. O podporu z nórskych grantov môžu žiadať verejné, súkromné, komerčné alebo nekomerčné subjekty, mimovládne organizácie… Pre subjekty verejnej správy ako aj mimovládne organizácie sa spolufinancovanie nevyžaduje.

Konkrétnych príkladov, ktoré môžu byť podporené z tejto výzvy, je hneď niekoľko. V oblasti zdravia sú to napríklad programy na zvyšovanie povedomia o zdraví či mentorské programy pre rôzne skupiny, napr. tehotné matky, začínajúci mladí rodičia, starší ľudia, deti atď. V oblasti vzdelávania môže ísť o podporu budovania vzdelávacej infraštruktúry (napr. modulárne školy) alebo školenia pre komunitných pracovníkova a terénnych pracovníkov. V oblasti zamestnanosti môže budúci projekt pomáhať aktivovať trh práce, schémy pre školenia zamerané na usmerňovanie a poradenstvo. Nemenej dôležitá je oblasť bývania, kde môže ísť o aktivity zamerané na zvyšovanie povedomia týkajúce sa bývania pre komunitu.

Kompletné informácie o aktuálnej výzve sú na https://www.eeagrants.sk/vyzvy/otvorena-vyzva-na-predkladanie-ziadosti-o-projekt-v-ramci-programu-miestny-rozvoj-odstranovanie-chudoby-a-inkluzia-romov-ldi03/

EU: Stratégia pre modrú energiu

Európska komisia predložila stratégiu Európskej únie (EÚ) pre modrú energiu s návrhom, aby sa v Európe zvýšil výkon veternej energie na mori zo súčasných 12 GW na aspoň 60 GW do roku 2030 a na 300 GW do roku 2050. Cieľom je doplniť ho do roku 2050 o 40 GW energie z oceánov a ďalšie nové technológie, akými sú napríklad plávajúce veterné a solárne parky. Zároveň prijala nový usmerňovací dokument o rozvoji veternej energie a právne predpisy EÚ v oblasti ochrany prírody.

Európska komisia bude podporovať cezhraničnú spoluprácu medzi členskými štátmi v oblasti dlhodobého plánovania a zavádzania. To si bude vyžadovať začlenenie cieľov v oblasti rozvoja modrej energie do národných námorných priestorových plánov, ktoré jej majú pobrežné štáty predložiť do marca 2021. Komisia v kontexte revidovaného nariadenia o TEN-E takisto navrhne rámec dlhodobého plánovania sústav na mori, do ktorého budú zapojené regulačné orgány a členské štáty v každej morskej oblasti.

Na splnenie navrhovaných cieľov budú do roku 2050 potrebné investície vo výške takmer 800 miliárd EUR. S cieľom pomôcť vytvoriť a uvoľniť tieto investície Európska komisia:

• Poskytne jasný a podporný právny rámec: v sprievodnom pracovnom dokumente Európska komisia objasnila pravidlá trhu s elektrinou a posúdi, či sú potrebné konkrétnejšie a cielenejšie pravidlá. Zabezpečí, aby revízie usmernení o štátnej pomoci v oblasti energetiky a ochrany životného prostredia a smernice o obnoviteľných zdrojoch energie uľahčili nákladovo efektívne zavádzanie modrej energie. 
• Pomôže zmobilizovať všetky príslušné fondy na podporu rozvoja odvetvia: Európska komisia nabáda členské štáty, aby využívali Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti a spolupracovali s Európskou investičnou bankou a inými finančnými inštitúciami na podpore investícií do modrej energie prostredníctvom Programu InvestEU. Finančné prostriedky z programu Horizont Európa sa zmobilizujú na podporu výskumu a vývoja, najmä pokiaľ ide o menej vyspelé technológie.
• Zabezpečí posilnený dodávateľský reťazec: v stratégii sa zdôrazňuje potreba zlepšiť výrobnú kapacitu a prístavnú infraštruktúru a zvýšiť primerane kvalifikovanú pracovnú silu s cieľom udržať vyššiu mieru zavádzania. Komisia plánuje vytvoriť v rámci priemyselného fóra pre čistú energiu (Clean Energy Industrial Forum) špecializovanú platformu pre modrú energiu, ktorá by spájala všetkých aktérov a venovala by sa rozvoju dodávateľského reťazca.

Modrá energia predstavuje rýchlo rastúci globálny trh, najmä v Ázii a Spojených štátoch, a poskytuje príležitosti aj pre priemysel EÚ. Komisia bude prostredníctvom svojej diplomacie zameranej na zelenú dohodu, obchodnej politiky a dialógov EÚ s partnerskými krajinami o energetike podporovať globálne zavádzanie týchto technológií. S cieľom analyzovať a monitorovať environmentálne, sociálne a hospodárske vplyvy modrej energie na morské prostredie a hospodárske činnosti, ktoré sú od neho závislé, bude Európska komisia viesť pravidelné konzultácie s komunitou expertov zastupujúcich subjekty verejného sektora, zainteresované strany a vedcov. 

Trend: Kybernetické útoky pribúdajú

Štyria z desiatich IT manažérov zaznamenali počas prvej vlny pandémie COVID-19 viac kybernetických útokov. A to napriek tomu, že investície do IT bezpečnosti dosiahli v tomto období historický nárast. Až v 83 % prípadov využili útočníci pri útokoch podvodné emaily, v ktorých sa snažili vylákať osobné údaje alebo heslá. Aj preto sú zručnosti v oblasti kybernetickej bezpečnosti v súčasnosti najžiadanejšími technologickými znalosťami na svete.* 

Približne 12,7 miliardy eur týždenne navyše oproti štandardným výdavkom minuli firmy vo svete na informačno-komunikačné technológie, aby umožnili svojim zamestnancom bezpečnú prácu z domu počas pandémie COVID-19. Je to historicky jeden z najväčších nárastov investícií do oblasti technológií. Svetoví IT lídri skonštatovali, že prostriedky, ktoré tento rok dostali v rozpočtoch navyše, minuli za 3 mesiace globálnej koronakrízy. Počas prvej vlny pandémie došlo však k väčšiemu počtu kybernetických útokov ako zvyčajne. Až 41 % IT manažérov zaznamenalo kybernetické incidenty, ktoré súviseli s prácou na diaľku. Viac ako tri štvrtiny týchto útokov boli vo forme phishingu, teda podvodných emailov. Zároveň 62 % kybernetických útokov využívalo škodlivý softvér, t.j. počítačové víry, čo naznačuje, že masívny prechod na prácu z domu zvýšil riziko ohrozenia systémov práve zo strany neopatrných zamestnancov. Firmy sa v tejto neľahkej situácii snažili nájsť kvalifikovaných odborníkov na kybernetickú bezpečnosť, ktorí by im pomohli s presunom na prácu na diaľku. Zručnosti v oblasti kybernetickej bezpečnosti sa tak v tomto roku stali najžiadanejšími technologickými znalosťami na svete. Na vrchol rebríčka ich zaradilo až 35 % respondentov CIO survey 2020. Je to prvýkrát za posledných 10 rokov, čo sa zručnosti súvisiace s IT bezpečnosťou umiestnili na poprednom mieste v zozname globálnych technologických zručností.

Súčasťou prieskumu bola aj otázka týkajúca sa obnovy podnikania. Viac ako dve tretiny IT lídrov očakávajú v spoločnostiach, v ktorých pôsobia, výraznú transformáciu alebo úpravu súčasného

obchodného modelu. Najviac (38 %) respondentov sa vyjadrilo, že ich podnikanie ovplyvnila zmena spôsobu komunikácie medzi nimi a zákazníkmi. Príkladom je maloobchod, kde produkty zostávajú rovnaké, ale k zákazníkom sa dostávajú novými kanálmi, napríklad cez e-shopy. Na opačnej strane spektra sú firmy, ktoré budú musieť kvôli pandémii urobiť tzv. „tvrdý reset“. Ide o 7 % organizácií, ktoré sa snažia zotaviť z trvalého zníženého dopytu po ich produktoch/službách a nemajú dostatočný kapitál na prekonanie recesie. Príkladom sú hotely, ktoré boli jedným z prvých odvetví postihnutých pandémiou, pričom sa neočakáva, že cestovanie sa tak skoro vráti na úroveň spred pandémie. Medzi tieto odvetvia však patria aj výroba a automobilový priemysel. „Najlepšie z krízy vyšli spoločnosti, ktoré stavajú na trvalej zmene v správaní sa spotrebiteľov počas éry Covid-19. Ide napríklad o firmy z oblasti komunikačných technológií, ktoré ponúkajú nástroje digitálnej spolupráce, ako sú Zoom, MS Teams a Skype. Spoločností tohto typu je viac, ako by sa mohlo zdať. Až 29 % zo všetkých firiem v prieskume KPMG z pandémie profituje“, dopĺňa Pavol Adamec.

*Štúdia CIO Survey je najväčším prieskumom medzi IT manažérmi na svete z hľadiska počtu respondentov: V roku 2020 jeho už 22.vydanie zrealizovali spoločnosti Harvey Nash a KPMG na vzorke 4.200 respondentov. Zber dát prebehol v dvoch fázach – prvá sa uskutočnila pred pandémiou COVID-19 (so začiatkom v decemberi 2019) a druhá počas pandémie (jún-august 2020) v 83 krajinách sveta.

Radíme: Ako pracovať efektívne

Dlhodobé obdobie práce z domova prinieslo zmenu spôsobu spolupráce a výrazný nárast počtu on-line stretnutí. Potvrdil to ďalší prieskum Čo nás naučili zatvorené kancelárie?*, v ktorom takmer 40 % respondentov uviedlo, že absolvovalo v priemere tri on-line stretnutia denne a až 73 % potvrdilo, že počet on-line stretnutí sa zvýšil oproti bežnému obdobiu v kancelárii. Viacerí respondenti mali kvôli veľkému množstvu on-line stretnutí pocit, že im zabrali celý deň a potom sa snažili dorobiť ostatnú prácu večer alebo ráno na úkor svojho súkromného času.

Efektívne manažovať on-line stretnutia a ich zladenie s časom na sústredenú prácu pomáha včasné naplánovanie si pracovných aktivít a efektívne vedenie priebehu pracovných stretnutí. „Výhodou moderných technológií, ktoré využívame v práci na diaľku, je možnosť riadiť si svoj čas, sem patrí napríklad práca s kalendárom a jeho zdieľanie. Ak si zaznamenáme každé on-line stretnutie, ale aj svoje vlastné aktivity do kalendára dostupného pre šéfa aj kolegov, vyvarujeme sa pretlaku on-line stretnutí a budeme mať dostatok času na sústredenú prácu. V prípade, ak sa na stretnutí alebo on-line školení nemôžete zúčastniť, je možné požiadať o záznam, aby ste boli vždy v obraze a dobre informovaný. Veľmi dôležité je pre fyzické aj psychické zdravie striedať rôzne druhy aktivít, aby sa on-line svet nestal vaším nepriateľom“, odporúča Marcela Havrilová.

Naučiť sa efektívne pracovať s technológiami a plánovať si pracovné aktivity s dostatočným predstihom odporúča aj Dagmar Kéryová, biznisová koučka a bývalá prezidentka Medzinárodnej federácie koučov na Slovensku (ICF Slovak Charter Chapter). Veľmi dôležitá je však celková organizácia práce tímu, ktorá ovplyvňuje dĺžku a užitočnosť stretnutí, na ktorú však nemá samotný člen tímu plný dosah. Napríklad agilne organizované tímy sú dnes výhodou, keďže majú jasnú a rýchlu štruktúru vedenia tímových interakcií.

Tipy Dagmar Kéryovej ako efektívnejšie pracovať dlhodobo na diaľku: 

• Iniciovať nastavenie dohôd v tíme, v akom režime budeme pracovať, a pravidelne podľa situácie ich upravovať.
• Nastaviť si svoj osobný režim – „kedy som v práci a kedy doma“, a to aj fyzicky.
• Dohodnúť si účel a dĺžku trvania stretnutí.
• Pripraviť agendu a podklady na stretnutie vopred.
• Jeden člen tímu vedie proces on-line stretnutia – ujasňuje cieľ, očakávané výstupy, kontroluje čas, udeľuje slovo, aby nikto nebol vynechaný, sumarizuje dohody a ďalšie kroky – a toto platí aj pre osobné stretnutia.
• Vyvarujte sa „mŕtvych“ on-line stretnutí bez kamery a možnosti vidieť reakcie druhých, bez zápisu nápadov, dohôd na whiteboarde či zdieľania materiálov, o ktorých sa diskutuje na obrazovke. Stráca sa viac ako 50 % z efektivity, vyčerpáva nás to mentálne a zbytočne sa to predlžuje.
• On-line láka na multitasking – ale naša efektivita vtedy prudko klesá – nie sme naplno nikde a sme výrazne mentálne unavení. Radšej riaďme dynamiku stretnutia, nepočúvajme webináre len preto, že sú teraz zdarma. Sústreďme sa cielene a s plnou silou len na jednu dôležitú vec.
• Používajme zdieľané dokumenty a spoločné projektové zložky so všetkými informáciami – šetria čas, koordináciu pri hľadaní mailov a príprave podkladov. Výborné sú aj na to, že v nich vieme pracovať súbežne počas on-line stretnutia.

*Microsoft pre rastúci záujem o prácu na diaľku najmä v medzinárodných firmách pravidelne už niekoľko rokov v septembri organizuje iniciatívu Deň spolupráce odkiaľkoľvek. Počas septembra si spoločnosti a organizácie vymieňajú skúsenosti a spoločne nachádzajú riešenia, ako viesť firmu odkiaľkoľvek. Microsoft tento rok pri príležitosti iniciatívy zrealizoval anketu Čo nás naučili zatvorené kancelárie? medzi slovenskými a českými firmami a partnermi o aktuálnom trende pracovania mimo kancelárií.

COVID-19: Zmena spôsobu práce

Nový globálny prieskum zameraný na pracovníkov malých a stredných podnikov z rôznych odvetví odhalil, že takmer tri štvrtiny zamestnancov (74 %) chce prehodnotiť spôsob, akým sa pracovalo pred vypuknutím pandémie koronavírusu. Snažia sa o vytvorenie nových podmienok, ktoré by viac zodpovedali ich predstavám, či už ide o trávenie viac času s blízkymi (47 %), šetrenie peňazí (41 %) alebo o práci na diaľku (32 %).

Firemní lídri sú momentálne vystavení obrovskej mase ľudí pracujúcich z domu, pričom sa snažia prispôsobiť súčasnej situácii a zabezpečiť, aby ich firmy odolali tejto náročnej dobe. Na druhej strane zamestnanci v tom vidia príležitosť na prehodnotenie včerajších priorít a plánovanie budúcnosti podľa toho, na čom im skutočne záleží. Vzhľadom na to, ako sa mení pracovný aj súkromný život, sú to práve zamestnanci, ktorí majú v rukách pomyselné kormidlo. Oslobodením sa od prísnej pracovnej rutiny, ktorá vládla pred pandémiou, zamestnanci prehodnocujú nový štandard práce, inšpirovaný svižnejšou, ústretovejšou a ľudskejšou pracovnou kultúrou. Podľa prieskumu agentúry Censuswide* takmer dvaja z piatich zamestnancov (39 %) nemá záujem pracovať klasicky „od deviatej do piatej“, pričom u ľudí vo veku od 25 do 34 rokov sa toto číslo ešte zvyšuje (44 %), čo naznačuje rastúci trend aj do budúcnosti. Podobný počet zamestnancov (34 %) je pripravených na flexibilné miesto výkonu práce a zhruba tretina (33 %) chce skončiť s konceptom päťdňového pracovného týždňa.

Prieskum tiež poukázal na vedľajšie benefity, ktoré so sebou pandémia koronavírusu priniesla. Prvým 

z nich je čas strávený s rodinou (47 %), druhým úspora peňazí (41 %) a tretím v poradí je práca na diaľku, ktorú ako vedľajší benefit pandémie oceňuje takmer tretina zamestnancov (33 %). Väčšina výhod súvisí s novými príležitosťami pre osobné obohatenie mimo práce, nakoľko dosiahnutie rovnováhy medzi osobným a pracovným životom je ešte dôležitejšie. Kvôli tomu, že zamestnanci sú čoraz viac otvorení progresívnejším a flexibilnejším spôsobom práce, je nevyhnutné, aby podniky rozšírili a prispôsobili podporu, ktorú zamestnancom poskytujú. Vzhľadom na to, že viac ako tretina (38 %) zamestnancov vyžaduje väčšiu technickú podporu pri práci na diaľku od svojho zamestnávateľa, potreba zabezpečenia nástrojov a technológií, aby mohli byť používatelia produktívni, pripojení a v bezpečí, nebola nikdy vyššia. „Máme pred sebou určujúci okamih. Je zrejmé, že táto pandémia urýchlila digitálnu transformáciu a akoby zotrela hranicu medzi pracovným a osobným životom. Sme svedkami toho, že zamestnanci využívajú technológie na to, aby vytvorili novú budúcnosť a aktívne sa ujímajú vedenia v prijímaní zmien v snahe o väčšiu slobodu a flexibilitu. Firmy majú teraz jedinečnú možnosť prispôsobiť a pretransformovať svoje moderné pracoviská na niečo produktívnejšie, udržateľnejšie a formovateľnejšie“, približuje Miroslav Kořen.

Na zaistenie bezpečnosti flexibilnej pracovnej sily spoločnosť Kaspersky firmám odporúča:

• Zvyšovať povedomie zamestnancov v oblasti kyberbezpečnosti, aby si lepšie uvedomovali nástrahy kyberpriestoru. Či už pracujete z domu alebo z kaviarne, práca na diaľku je úplne novým posunom v myslení a správaní zamestnancov.
• Prehĺbiť vedomosti zamestnancov o kybernetických hrozbách s využitím vzdelávacej platformy a motivovať ich, aby nadobudnuté znalosti využívali v každodennom živote.
• Prijímať zásadné opatrenia na ochranu údajov a na zabezpečenie korporátnych údajov a zariadení, vrátane zapnutia ochrany heslom, šifrovania pracovných zariadení a zabezpečenia zálohy údajov.
• Bezpečnosť budovať v kancelárii aj mimo nej. Zabezpečenie zamestnancov na pracovisku alebo na cestách bez ohľadu na zariadenie, ktoré používajú.

* Prieskum pre spoločnosť Kaspersky realizovala prieskumná agentúra Censuswide na vzorke 8.076 

zamestnancov malých a stredných podnikov (10 – 250 zamestnancov) v Brazílii, Belgicku, Číne, Francúzsku, Nemecku, Taliansku, Holandsku, Japonsku, Luxembursku, Malajzii, Mexiku, Rusku, Španielsku, Južnej Afrike, Turecku, Spojených arabských emirátoch, Veľkej Británii a USA. Prieskum

sa uskutočnil v októbri 2020.

EU: Antigénové testy

Európska komisia prijala odporúčanie o použití rýchlych antigénových testov na diagnostiku COVID-19. Poskytuje návod, kedy zvoliť rýchlotesty na antigén, ak sú vhodné a kto by ich mal vykonať. Vyzýva tiež na validáciu a vzájomné uznávanie testov a ich výsledkov. 

Odporúčanie poskytuje členským štátom usmernenie na použitie rýchlych testov na antigén na detekciu vírusu v konkrétnych podmienkach. Patria sem situácie, kedy rýchla identifikácia infikovaných osôb podporuje zvládanie ohnísk a pravidelné sledovanie vysoko rizikových skupín, akými sú zdravotnícke zariadenia alebo opatrovateľské domy pre seniorov. Členským štátom Európskej únie (EÚ) sa odporúča, aby okrem testov RT-PCR uskutočňovali aj rýchlotesty na antigén s cieľom zabrániť šíreniu vírusu, zistiť infekcie a obmedziť izolačné a karanténne opatrenia.

Vzájomné uznávanie výsledkov skúšok považuje Európska komisia za nanajvýš dôležité z dôvodu uľahčenia cezhraničného pohybu, sledovania cezhraničného kontaktu a liečby. Členským štátom sa dôrazne odporúča, aby vzájomne uznávali výsledky rýchlotestov na antigén, ktoré zodpovedajú kritériám v odporúčaní vykonanom autorizovanými prevádzkovými testovacími zariadeniami vo všetkých členských štátoch EÚ. Súlad s odporúčaním potom môže prispieť k voľnému pohybu osôb a hladkému fungovaniu vnútorného trhu v čase obmedzených testovacích kapacít.

Európska komisia tiež podpísala dohodu s Medzinárodnou federáciou spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca (IFRC) prispievajúcou k zvýšeniu testovacích kapacít COVID-19 v EÚ sumou 35,5 milióna EUR financovanou z nástroja núdzovej podpory (ESI). Finančné prostriedky sa použijú na podporu odbornej prípravy zamestnancov v oblasti odberu vzoriek, analýzy a vykonávania testov, najmä prostredníctvom mobilných zariadení. 

Antibiotická rezistencia: Čo môžem urobiť?

Prostredníctvom kampane Antibiotická rezistencia: Čo môžem urobiť? na sociálnych sieťach od 18. do 24. novembra t. r.  sa Štátny ústav pre kontrolu liečiv zapája do zvyšovania povedomia o správnom užívaní antibiotík a antibiotickej rezistencii. Nadväzuje tak na Európsky deň zvyšovania povedomia o antibiotikách a na Svetový týždeň povedomia o antimikrobiálnych liekoch.

Antibiotiká sa používajú sa na liečbu veľkej škály bakteriálnych infekcií. Keď však baktérie získajú voči antibiotikám určitú odolnosť, vzniká antibiotická rezistencia. Nevzniká pritom priamo u ľudí či zvierat, ale vytvárajú si ju bakteriálne bunky, čím sa znižuje liečebný účinok antibiotík. Antibiotická rezistencia predstavuje jednu z najväčších hrozieb pre verejné zdravie, potravinovú bezpečnosť a rozvoj. Antibiotiká majú na rezistentné baktérie nižší alebo žiaden účinok, čo má za následok dlhšiu hospitalizáciu pacientov, zvýšenú úmrtnosť, ale aj vyššie náklady na liečbu. Antibiotická rezistencia je fenomén, ktorý sa vyskytuje bežne v prírode, avšak nadmerné alebo nesprávne užívanie antibiotík tento proces urýchľuje.

Antibiotická rezistencia je komplexný problém a vyžaduje si spoluprácu medzi viacerými sektormi a stranami (zákonodarcovia, farmaceutický priemysel, poľnohospodársky a potravinársky sektor, zdravotnícki pracovníci, pacienti, atď.). Štátny ústav pre kontrolu liečiv sa v rámci svojej kompetencie každoročne zameriava na šírenie osvety najmä medzi laickou verejnosťou. Podľa údajov Eurobarometra zo septembra 2018 až 61 % ľudí na Slovensku nevedelo, že antibiotiká neúčinkujú proti vírusom a až 25 % Slovákov uviedlo, že naposledy užilo antibiotiká proti chrípke alebo prechladnutiu. Obe tieto ochorenia sú zvyčajne vírusového pôvodu a užívanie antibiotík pri ich liečbe nemá žiaden prospech pre pacienta.

Čo môže urobiť každý človek pre spomalenie antibiotickej rezistencie?

• Predchádzať ochoreniam: Viacerým ochoreniam dokážeme efektívne a jednoducho predchádzať. Základom je správna hygiena rúk a absolvovanie povinných očkovaní. Pri závažnom ohrození verejného zdravia, akým je prebiehajúca pandémia COVID-19, je potrebné dodržiavať inštrukcie a odporúčania Úradu verejného zdravotníctva, akými sú nosenie rúška, zníženie mobility a pod. Aj keď COVID-19 je vírusové ochorenie, pri komplikovanom priebehu sa u pacienta môže vyvinúť aj sekundárna bakteriálna infekcia, ktorá si môže vyžadovať liečbu antibiotikami.
• Riadiť sa pokynmi lekára: Ak má človek podozrenie na bakteriálne ochorenie, v žiadnom prípade by si nemal antibiotiká „naordinovať“ sám, napr. ak mu zostali po predchádzajúcom ochorení. Antibiotiká užívajte len na základe lekárskeho predpisu. Antibiotiká rovnako neliečia chrípku, prechladnutie, ani iné vírusové ochorenie. Predpísané antibiotiká je potrebné užívať vždy v tú istú hodinu, aby bola dosiahnutá potrebná hladina antibiotika v tele. Takisto sa vyžaduje doužívanie celej predpísanej dávky. To, že pacient už nepociťuje príznaky, neznamená, že došlo k likvidácii baktérie a infekcia sa môže vrátiť. Zároveň môžu baktérie prispôsobiť svoje obranné schopnosti proti antibiotiku, s ktorým sa stretli, kedy vzniká rezistencia.
• Nespotrebované antibiotiká odniesť do lekárne: Ak vám z akéhokoľvek dôvodu zostanú nespotrebované antibiotiká, odneste ich do lekárne. Lieky nepatria do koša a musia sa zlikvidovať špeciálnym spôsobom. Nespotrebované lieky si v žiadnom prípade nenechávajte „pre istotu“ na prevenciu alebo liečbu iného ochorenia. Takisto sa s antibiotikami nedeľte s inými, ani keď majú rovnaké príznaky ako vy.

On-line: 13. dôchodok

Sociálna poisťovňa pripravila pre slovenských poberateľov dôchodku Kalkulačku na výpočet sumy 13. dôchodku v roku 2020, ktorá je už prístupná na jej webovej stránke. Stačí do kalkulačky zadať sumu dôchodku, resp. jednotlivých dôchodkov a po kliknutí na Vypočítať ihneď zistíte, v akej výške bude 13. dôchodok v tomto roku.

Kalkulačka umožňuje zápis aj v inej mene ako euro, pričom zabezpečí prepočet inej meny na euro (prepočítaná suma dôchodku sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol). Na prepočet dôchodku sa použije referenčný výmenný kurz určený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska, ktorý je platný 1. októbra 2020.

Sociálna poisťovňa vyplatí 13. dôchodok v decembri 2020 automaticky, o 13. dôchodok netreba osobitne žiadať. Maximálna výška 13. dôchodku bude v roku 2020 predstavovať 300 eur – dostanú ju tí poberatelia, ktorí dostávajú dôchodok v sume 214,83 eur a menej. Poberateľom dôchodku v rozpätí od 214,84 eura do 909,27 eura sa suma 13. dôchodku bude znižovať až do minimálnej hranice 50,01 eura. Najnižší 13. dôchodok vo výške 50 eur dostanú tí dôchodcovia, ktorí poberajú dôchodok od sumy 909,28 eura a viac.

Novinka: Aplikácia pre diabetikov

Svetový deň diabetu upozornil aj tento rok v novembri na jedno z najrozšírenejších civilizačných ochorení. Len na Slovensku trpí na diabetes mellitus 2. typu asi 400.000 ľudí a každý rok sa počet diabetikov zvyšuje na celom svete. Pomôcť v prevencii ale aj liečbe ponúka nová mobilná a webová aplikácia, ktorá je teraz dostupná polroka zadarmo. 

Diabetes 2. typu je väčšinou ochorenie získané zlou životosprávou a genetickými predpokladmi. Prejavuje sa znížením produkcie alebo účinku hormónu inzulínu. Človek sa tak postupne dostáva cez prediabetes až do fáze diabetu, kedy ľudské telo stráca schopnosť správne využiť krvný cukor a dochádza ku zdravotným komplikáciám. „Na zastavenie alebo aj zvrátenie postupu tohto ochorenia je kľúčové upraviť životosprávu a naučiť sa zvládať každodenný self-management. A to nie je bez priebežnej pomoci jednoduché“, upozornila MUDr. Lucie Kovářová. 

Pomôcť má nová aplikácia na boj s diabetom dostupná na Slovensku ako registrovaný zdravotnícky prostriedok. Ponúka unikátny on-line program podporujúci úpravu životosprávy a efektívne zvládanie diabetu medzi návštevami u lekára. Prináša rady a tipy šité na mieru, týždenné výzvy aj on-line komunitu ostatných diabetikov alebo databázu receptov, a to všetko zábavnou a prehľadnou formou. Mobilná aplikácia dokáže zbierať údaje z krokomeru, umožňuje vkladať fotografie jedál, alebo monitorovať vývoj zdravotného stavu. Všetky dáta zároveň vyhodnocuje a dynamicky prispôsobuje obsah potrebám každého používateľa. Prehľad o pokroku má aj tým nutričných terapeutov, ktorý tak môže kvalifikovane poradiť, alebo povzbudiť cez on-line chat alebo telefón.

SR: Takmer polovica Slovákov má pôžičku

Z prieskumu, ktorý pre spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika (KRUK) vypracovala spoločnosť STEM/MARK, vyplýva, že 47 % Slovákov má nejakú pôžičku či úver. Častejšie majú takéto záväzky muži (49 %) než ženy (45 %). Priemerná výška pôžičky je necelých 31.700 eur.

Peniaze si najčastejšie požičiavajú ľudia vo veku 25 až 34 rokov, nejaký úver má však aj necelá štvrtina (23 %) seniorov vo veku nad 65 rokov. Najvyššie úvery (viac ako 50.000 eur) majú ľudia vo veku 25 až 34 rokov a častejšie majú pôžičku domácnosti, ktorých čistý mesačný príjem prevyšuje 1.330 eur. Pôžičku či úver má však aj viac než tretina domácností s príjmom do 600 eur mesačne. Polovica pôžičiek (či ich súčtu) je nižších než 13.800 eur, priemerná výška pôžičky dosahuje 31.700 eur a pätina pôžičiek je vyšších než 50.000 eur. „Vysoké pôžičky ľudí v strednom veku nepochybne súvisia s úvermi na bývanie a hypotékami. Pôžičky na najvyššie sumy sú pritom spravidla riadne splácané, po splatnosti najčastejšie bývajú menšie dlhy, rádovo v stovkách alebo jednotkách tisícov eur – typicky teda skôr rôzne rýchle spotrebiteľské pôžičky. Problematická je zadlženosť seniorov, ktorých jediným príjmom je starobný dôchodok a ktorí nemajú možnosť ďalšieho vedľajšieho zárobku na splácanie svojich záväzkov“, uvádza Jaroslava Palendalová.

Účelom viac ako dvoch pätín (43 %) pôžičiek je obstaranie alebo stavba vlastného bývania. Nasledujú úvery na rekonštrukciu bytu či domu (28 %), na obstaranie auta (22 %) a pôžičky na zariadenie domácnosti (13 %). Na nákup auta si požičiavajú skôr muži, na úpravy bývania skôr ženy. 13 % úverov si však Slováci berú na účely splácania iných záväzkov. Takmer tretina slovenských domácností nemá žiadne úspory, pätina má úspory len do výšky jednomesačného príjmu, ďalšia pätina má úspory len do výšky trojmesačného príjmu. Úspory vyššie než polročný príjem má pätina domácností, úspory vyššie než trojročný príjem len 4 % domácností. Väčšie úspory majú ľudia s vyššími príjmami, ľudia vo vyššom veku, s vyšším vzdelaním a žijúci vo väčších mestách. „Približne každá šiesta domácnosť má úspory vo výške trojmesačného až šesťmesačného príjmu. Práve úspory pritom budú v nasledujúcich mesiacoch hrať zásadnú rolu pri vyrovnávaní sa s ekonomickými následkami pandémie nového koronavírusu. Môžeme tiež očakávať, že porastú výdavky spojené so zdravím – typicky na lieky alebo potravinové doplnky“, dodáva Jaroslava Palendalová. Viac než tri pätiny (62 %) domácnosti dnes utrácajú za zdravie (lieky, nehradené zdravotné pomôcky, rehabilitácia, masáže atď.) menej než 10 % svojho rozpočtu. Vo viac než štvrtine domácností tieto výdavky však tvoria 10 až 30 % rozpočtu. Zo 72 % ide o doplatky za lieky a nákup voľne predajných liečiv a doplnkov.

V rámci celého novembra prebieha nezisková aktivita Deň bez dlhov, v ktorej má každý možnosť poradiť sa zdarma o svojej finančnej situácii a dlhoch a nastaviť si riešenie, ako sa dostať z dlhov. Pre verejnosť je pripravená bezplatná linka 800 223 322 alebo kontaktný formulár na internetových stránkach www.nasedlhy.sk. Tohoročnou novinkou je možnosť zdarma zistiť, či sú proti danej osobe vedené exekúcie, prípadne koľko ich je. 

EU: Program LIFE

Európska komisia schválila investičný balík vo výške viac ako 280 miliónov eur z rozpočtu Európskej únie (EÚ) na viac než 120 nových projektov programu LIFE. Tieto finančné prostriedky podnietia celkové investície vo výške takmer 590 miliónov eur na pomoc pri plnení ambicióznych cieľov týchto projektov so zameraním na životné prostredie, prírodu a opatrenia v oblasti klímy. Táto suma predstavuje v porovnaní s minulým rokom nárast o 37 %.

Projekty pomôžu dosiahnuť ciele Európskej zelenej dohody napríklad aj tým, že podporia stratégiu EÚ v oblasti biodiverzity a akčný plán pre obehové hospodárstvo, prispejú k zelenej obnove po pandémii koronavírusu a pomôžu Európe stať sa klimaticky neutrálnym kontinentom do roku 2050. Mnohé z nových projektov majú cezhraničný charakter a spolupracujú na nich viaceré členské štáty. Približne 220 miliónov eur je vyčlenených na širokú škálu projektov zameraných na životné prostredie a efektívne využívanie zdrojov, prírodu a biodiverzitu, ako aj správu a informovanie v oblasti životného prostredia, zatiaľ čo vyše 60 miliónov eur poputuje na projekty v oblasti zmierňovania zmeny klímy, adaptácie na ňu a správy a informovania. Patria sem aj veľké investície do ochrany a posilňovania biodiverzity v Európe. Projekty ako obnova rašelinísk – jedinečných ekosystémov, ktoré sú domovom mnohých vysoko prispôsobených, vzácnych a ohrozených druhov – prispejú k vykonávaniu stratégie EÚ v oblasti biodiverzity. Rašeliniská sú takisto dôležitým zachytávačom uhlíka a môžu posilniť úsilie Európy o dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050.

Projekty LIFE podporujú aj znižovanie spotreby energie v nových budovách v súlade s nedávno vyhlásenou stratégiou EÚ pre vlnu obnovy. Peniaze sa použijú na vývoj univerzálneho a cenovo dostupného nízkouhlíkového riešenia, ktoré by mohlo znížiť spotrebu energie vo všetkých nových budovách až o 40 %. Finančné prostriedky sa použijú aj na projekty, ktoré zabránia plytvaniu potravinami a povedú k lepšiemu odpadovému hospodárstvu v súlade s novým akčným plánom EÚ pre obehové hospodárstvo. Okrem toho sú financie určené aj na mnohé projekty, ktoré pomôžu energeticky náročným priemyselným odvetviam znížiť emisie skleníkových plynov v súlade s ambicióznym plánom cieľov komisie v oblasti klímy a s naším cieľom klimatickej neutrality.

Čísla v skratke

• Na základe 34 projektov v rámci programu LIFE Príroda a biodiverzita sa podporí vykonávanie smerníc EÚ o vtáctve a o biotopoch, ako aj stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030. Celkový rozpočet týchto projektov je 221 miliónov eur, z čoho príspevok EÚ predstavuje 133 miliónov eur.
• Prostredníctvom 47 projektov v rámci programu LIFE Životné prostredie a efektívne využívanie zdrojov sa zmobilizuje 208 miliónov eur, z toho EÚ poskytne 76 miliónov eur. Tieto projekty sa týkajú opatrení v piatich oblastiach: ovzdušie, životné prostredie a zdravie, efektívne využívanie zdrojov a obehové hospodárstvo, odpady a voda.
• 8 projektov LIFE zameraných na správu a informovanie v oblasti životného prostredia v objeme takmer 17 miliónov eur s príspevkom EÚ o niečo vyšším než 9 miliónov EÚ bude zvyšovať povedomie širokej verejnosti o environmentálnych otázkach a pomôže verejným orgánom podporovať, monitorovať a presadzovať dodržiavanie právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia.
• 16 projektov LIFE zameraných na zmiernenie zmeny klímy bude mať celkový rozpočet vo výške približne 86 miliónov eur, z čoho takmer 32 miliónov eur pochádza z EÚ.
• 15 projektov LIFE v oblasti adaptácie na zmenu klímy zmobilizuje 50 miliónov eur, z čoho 26 miliónov eur pochádza z finančných prostriedkov EÚ.
• 3 projekty LIFE zamerané na správu a informovanie v oblasti klímy zlepšia riadenie a zvýšia informovanosť o zmene klímy vďaka celkovému rozpočtu 7 miliónov eur, z čoho EÚ prispeje takmer 4 miliónmi eur.

VPN: Pre prácu na diaľku nestačí

Spoločnosť GFI Software upozornila, že popri VPN pripojení je ďalším dôležitým nástrojom na zaistenie bezpečnej práce na diaľku patch management. Veľa používateľov, ktorí v dôsledku obmedzeného prístupu do kancelárií pracujú z domu, často využívajú súkromné zariadenia s väčším množstvom zraniteľností, než majú pravidelne aktualizované firemné počítače. 

Podľa niektorých zistení až 80 % útokov počas prvej polovice roku 2020 využívalo zraniteľnosti registrované v roku 2017 a skôr, čo ukazuje na veľký podiel neaktualizovaného softvéru na používaných zariadeniach. Analýza tohtoročných ransomvérových útokov ukázala, že útočníci využívajú hlavne zraniteľnosti v nástrojoch využívaných na vzdialený prístup do Windows sietí. Preto je potrebné posilniť procesy patch managementu, ktoré zaisťujú automatizované aktualizácie na koncových zariadeniach pripojených v sieti. Dostupné technické riešenia identifikujú všetky počítače, ktoré majú neaktualizovaný softvér, problémy s firewallom, s ochranou proti malvéru a pod. a ponúkajú chýbajúce záplaty. 

„Rad organizácií počas prvej polovice roku hľadalo východisko na bezpečné pripojenie svojich zamestnancov pomocou VPN riešení. To síce úspešne blokuje útoky počas prenosu a poskytuje zabezpečený prístup k podnikovým dátam a súborom, avšak už nechráni pred útokom na zraniteľné systémy na koncových zariadeniach. Dnes jednou z najefektívnejších kombinácií v rámci knižnice GFI Unlimited sú preto riešenia firewallu, VPN sietí a patch managementu“, dodal Zdeněk Bínek. 

Aktuálne: #NaseSrdciaSuPurpurove

Každé 11. dieťa na Slovensku príde na svet predčasne, ročne je to viac ako 5.000 detí. Iba za posledných 15 rokov vzrástol počet predčasne narodených detí na Slovensku o viac ako 30 %. Aj tento rok si 17. novembra pripomíname Svetový deň predčasne narodených detí. Záštitu nad Svetovým dňom a aktivitami OZ Malíček na Slovensku prevzala prezidentka SR Zuzana Čaputová.

Súčasťou tohtoročných akcií počas novembra bude tradičné purpurové nasvecovanie slovenských dominánt, do ktorých sa tento rok zapojilo 10 samospráv s 15 historickými stavbami a významnými budovami, čím sa symbolicky v tejto deň spojíme s Eiffelovou vežou v Paríži, Opera House v Sydney či dominantami v ďalších svetových metropolách, aby sa spoločne pripomenuli osudy týchto deti a ich rodín a týmto aktom sa zároveň podporili.

Sprievodné aktivity na Slovensku:

* Pri príležitosti Svetového dňa predčasne narodených detí vychádza nová kniha o predčasne narodenom chlapcovi, ktorý túži po kamarátstve a komunikácii. Kniha Rudko so šmatlavým jazýčkom ponúka pomocníka a sprievodcu v bežných situáciách, ako porozumieť týmto deťom,

pomocníka pre komunikáciu s deťmi s hendikepom, s deťmi inak obdarenými.

* Do nemocníc sa distribuujú balíčky pre mamy predčasne narodených detí, ktoré okrem ručne háčkovaných darčekov obsahujú aj úprimné a povzbudivé odkazy mám predčasniatok, ktoré sú už so svojimi bojovníkmi doma. Cieľom je dodať silu, vieru a povzbudenie všetkým rodičom predčasniatok, ktorí sú v tieto dni na začiatku ich pomyselnej cesty k rodinnému šťastiu.

* Tento rok je súčasťou aktivít k Svetovému dňu aj výzva s cieľom upozorniť na problematiku predčasných pôrodov a rovnako tak vyjadriť podporu všetkým, ktorých sa priamo ale aj nepriamo týka.

EU: Dodržiavanie demokratických princípov a základných práv

Európsky parlament v nelegislatívnom uznesení upozorňuje, že mimoriadne a núdzové opatrenia sú spojené s rizikom zneužitia právomocí zo strany výkonnej moci. Akékoľvek obmedzenia týkajúce sa demokratických princípov, zásad právneho štátu a základných práv by mali byť podľa poslancov prijímané iba v nevyhnutnom prípade, pričom musia byť primerané a časovo obmedzené. 

Zákonodarcovia v tejto súvislosti vyzvali vlády členských štátov, aby nezneužívali mimoriadne právomoci na prijímanie právnych predpisov, ktoré sa netýkajú cieľov núdzového stavu v oblasti zdravia a boja proti pandémii ochorenia COVID-19.

Európsky parlament žiada členské štáty, aby:

• ukončili núdzový stav alebo aspoň jasne zadefinovali delegovanie právomocí na výkonnú moc,

• zabezpečili funkčnosť primeraného systém bŕzd a protiváh zo strany zákonodarnej a súdnej moci,

• zdržali sa neprimeraného obmedzovania slobody zhromažďovania a aby nezneužívali zákaz demonštrácií na prijímanie kontroverzných opatrení, 

• neprijímali opatrenia, ktoré majú zásadný vplyv na základné práva vrátane sexuálnych a reprodukčných práv žien, ako napríklad de facto zákaz umelého prerušenia tehotenstva v niektorých členských štátoch, a to najmä v situácii, keď obavy týkajúce sa verejného zdravia neumožňujú riadnu demokratickú diskusiu a bezpečný protest,

• dodržiavali právo na slobodné a spravodlivé voľby, a to najmä v prípade predloženia návrhov na zmenu volebných zákonov počas pandémie,

• zaistili rovnaké práva pre všetkých kandidátov počas predvolebnej kampane aj samotných volieb a zvážili možnosť ponúknuť voličom alternatívne spôsoby hlasovania,

• postupovali maximálne zdržanlivo pri obmedzovaní slobody pohybu a rešpektovali v tejto súvislosti právo na rodinný život,

• prijali opatrenia na realizáciu práva na vzdelanie zabezpečením prístupu študentov k výučbe,

• zaručili prístup k azylovému konaniu aj počas pandémie a pristúpili k okamžitej evakuáciu táborov na gréckych ostrovoch a premiestneniu žiadateľov o azyl do iných členských štátov,

• zaistili obžalovaným ich práva, a to aj využitím technológií a justičnej spolupráce, a aby chránili práva osôb vo väzenských zariadeniach.

Zároveň Európsky parlament vyzval Európsku komisiu, aby podrobne preskúmala opatrenia prijaté počas prvej vlny pandémie, a to nad rámec zistení zverejnených v prvej výročnej správe o právnom štáte v krajinách EÚ. Poslanci tiež od exekutívy EÚ očakávajú, že bude naďalej monitorovať opatrenia prijímané v jednotlivých členských štátoch a v prípade potreby podnikne na ochranu základných hodnôt Únie aj právne kroky.

Upozorňujeme: Nebezpečné kozmetické výrobky

Úrad verejného zdravotníctva SR upozornil na výskyt nebezpečných kozmetických výrobkov v Európskej únii, ktoré nahlásili do systému RAPEX (rýchly výstražný systém pre nepotravinárske výrobky) kontrolné orgány v Írsku a v Rakúsku. Môžu sa však predávať aj na trhoch iných krajín.

Pásiky na bielenie zubov Whitestrips značky Crest 3D White (výrobná dávka: (L)8219V445, 

čiarový kód: neuvedené) zo Spojených štátov amerických obsahujú nepovolenú koncentráciu peroxidu vodíka (7,80 %), čím môžu poškodiť zubnú sklovinu, alebo dokonca zapríčiniť vypadávanie zubov.

Chývajú tiež niektoré povinné údaje: meno a adresa zodpovednej osoby, zoznam zložiek. Výrobok sa predáva spotrebiteľom cez internet prostredníctvom webových stránok Whiteteeth.ie a teethwhiteningproducts.ie, pričom ide o neregistrovaný dovoz z tretej krajiny, výrobok nebol určený pre spotrebiteľov v Európskej únie.

Výrobky na sprchovanie Dush Smoothie Cremedusche značky WALTZ 7 (typ výrobku/číslo výrobku: neuvedené, výrobná dávka: 1/0638/20; 1/0938/20; 1/0606/20, čiarový kód: 9120071315603; 9120071315573; 9120071315580) z Rakúska je možné ľahko zameniť s potravinou z dôvodu, že prezentácia daných výrobkov, najmä ich tvar, vôňa, farba, vzhľad, stlačiteľný obal aj veľkosť pripomína potravinu, ovocné pyré určené primárne pre deti. Výrobok nemá ani bezpečnostný uzáver, odskrutkovaním viečka môže byť naraz uvoľnené veľké množstvo výrobku. Z dôvodu zámeny vyššie uvedených výrobkov s potravinou môže dôjsť k požitiu výrobku hlavne u detí. 

Kompletná databáza výrobkov hlásených do systému RAPEX je dostupná na webovej stránke Európskej komisie.

Výzva: Podpora aplikácie Ideme vlakom

 Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) vyhlásila verejnú obchodnú súťaž na zabezpečenie technickej podpory pre mobilnú aplikáciu Ideme vlakom. Aplikácia je síce komplexne pod správou ZSSK, avšak nedostatok a celková vyťaženosť odborných zamestnancov si vyžaduje zabezpečenie plnohodnotnej podpory formou externého dodávateľa.

Cieľom súťaže na technickú podporu mobilnej aplikácie Ideme vlakom je zabezpečiť preventívne a proaktívne údržbové činnosti pre zabezpečenie jej plynulého a bezproblémového chodu. V rámci dohody o úrovni poskytovaných služieb (SLA – Service Level Agreement) ZSSK od dodávateľa požaduje:

• meranie dostupnosti služieb;
• automatizovaný aktívny a proaktívny monitoring služieb (oznamovanie blížiaceho sa problému, skôr ako nastane);
• v prípade kritickej chyby, výpadku alebo zníženia kvality služby, okamžitá práca na odstránení problému (t. j. bez nutnosti nahlásenia incidentu zo strany zákazníka);
• monitoring prevádzky všetkých aplikačných a infraštruktúrnych komponentov aplikácie;
• monitoring, zber a zasielanie diagnostických dát na centrálny server – chybové stavy a odozvy (všetky údaje budú anonymné, nebudú sa zasielať a zbierať informácie o zákazníkovi);
• mesačné výstupy a prístup ZSSK do monitoringu.

Verejné obstarávanie bude dvojkolové, pričom v druhom kole budú mať uchádzači k dispozícii kompletné zdrojové kódy, aby mohli ponúknuť cenu zodpovedajúcu realite. Predpokladaná hodnota zákazky predstavuje 318.000 eur bez DPH a zmluvu plánuje ZSSK uzavrieť na 24 mesiacov alebo do vyčerpania vysúťaženého limitu. Žiadosť o účasť v aukcii: https://slovakrail.proebiz.com/formulare/zadost.php?id_aukce=847.

SR: Moderné školstvo

Víziu, ako docieliť moderné školstvo predstavil minister školstva, vedy, výskumu a športu SR Branislav Gröhling. Medzi strategické opatrenia patria digitalizácia, debyrokratizácia, zjednotenie financovania škôl pod rezort školstva či otvorenie trhu s učebnicami.

Medzi najambicióznejšie oblasti patrí digitalizácia. Dôvodom je, že si vyžaduje veľký objem financií rádovo v stovkách miliónov eur. Cieľom je, aby boli v školách digitálne technológie k dispozícii pre učiteľov aj žiakov v špeciálnych učebniach s možnosťou zapožičania techniky aj domov. 6 miliónov eur ministerstvo vyčlenilo z vlastných zdrojov okresaním iných výdavkov. Ďalšie peniaze plánuje rezort získať úpravou eurofondových projektov, prostredníctvom REACT-EU či z Plánu obnovy. Okrem toho je potrebné posilniť aj personálne obsadenie škôl, v rámci ktorého by mala vzniknúť nová profesia – správca siete. Rovnako je nutné zaškoliť zamestnancov školy a podporiť využívanie digitálnych technológií napríklad aj v elektronickom testovaní.

Vytvorený už je pilotný projekt zmeneného obsahu vzdelávania, do ktorého sa zapojilo 35 škôl. Ide o nový vzdelávací program rozdelený na tri cykly (1.-3. ročník, 4.-5. ročník, 6.-9. ročník). Učitelia sa tak môžu k žiakom správať individuálnejšie a vzniká priestor aj na nové prístupy k učeniu. Zapojené školy majú zároveň k dispozícii metodické tímy, ktoré im v tomto systéme pomáhajú. Zámerom je taktiež začleniť do vzdelávania prierezové témy, ako environmentálna či finančná gramotnosť. Prioritné v ďalšom období bude aj umožnenie žiakom s mentálnym znevýhodnením študovať na vybraných odboroch stredných škôl, regulovanie a zníženie odborov, ktoré sú nákladné a nemajú dobré uplatnenie. Dôležitá je tiež modernizácia ponuky odborov na stredných školách a podpora ich širokého uplatnenia v praxi. Naďalej sa pracuje aj na digitálnom učive, ktoré môže byť nápomocné nielen v prípade uzavretia škôl.

EU: EU4Healt

Pandémia ochorenia COVID-19 potvrdila nevyhnutnosť ambiciózneho programu Európskej únie (EÚ), ktorý by európskym systémom zdravotnej starostlivosti pomohol čeliť budúcim zdravotným hrozbám. Europarlament v tejto súvislosti kritizoval snahy členských štátov okresať rozpočet nového programu na 1,7 miliardy eur a počas rokovaní o dlhodobom rozpočte EÚ sa napokon podarilo presadiť strojnásobenie tejto sumy na 5,1 miliardy eur. 

Cieľom programu EU4Health je dôkladnejšie pripraviť úniu na závažné cezhraničné hrozby v oblasti verejného zdravia a zvýšiť odolnosť vnútroštátnych systémov zdravotnej starostlivosti. EÚ by vďaka tomu mala byť schopná čeliť nielen budúcim epidémiám, ale mala by si tiež vedieť lepšie poradiť s dlhodobými problémami, ako je starnutie obyvateľstva či nerovnosti v oblasti zdravia. Zintenzívnením spolupráce na úrovni EÚ, napríklad prostredníctvom vytvorenia európskeho mechanizmu reakcie v oblasti zdravia, sa má podľa europoslancov zlepšiť pripravenosť členských štátov na zdravotné krízy. Zriadenie komunikačného portálu pre verejnosť by zas EÚ umožnilo zdieľať dôkladne overené informácie, zasielať varovania európskym občanom a bojovať proti dezinformáciám. Poslanci tiež trvajú na posilnení mandátu Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) a Európskej agentúra pre lieky (EMA). Parlament zároveň navrhuje vytvoriť riadiacu skupinu zloženú z nezávislých odborníkov v oblasti verejného zdravia, ktorá by dozerala na efektívnu implementáciu programu.

Kríza spôsobená ochorením COVID-19 odkryla veľa nedostatkov vnútroštátnych systémov zdravotnej starostlivosti vrátane ich závislosti od krajín za hranicami EÚ, pokiaľ ide o dodávky liekov, zdravotníckych pomôcok, ale aj osobných ochranných prostriedkov. Program EU4Health by mal preto podľa poslancov podporiť vytvorenie európskeho systému na monitorovanie, hlásenie a oznamovanie nedostatku liekov, zdravotníckych pomôcok, vakcín, diagnostických nástrojov a ďalších zdravotníckych výrobkov. Zabránilo by sa tým fragmentácii jednotného trhu, zabezpečila by sa väčšia prístupnosť a cenová dostupnosť uvedených výrobkov a znížila by sa závislosť ich dodávateľských reťazcov od krajín mimo EÚ. Predpokladom dosiahnutia cieľov programu je väčší dôraz na prevenciu chorôb, pričom osobitnú pozornosť je potrebné venovať rizikovým faktorom pre zdravie, ako je fajčenie a nadmerná konzumácia alkoholu. Rovnako dôležité je podľa poslancov posilnenie zdravotníctva, ako aj digitalizácia systémov zdravotnej starostlivosti vrátane vytvorenia a používania európskeho elektronického zdravotného záznamu. Zákonodarcovia presadzujú dosiahnutie všeobecne dostupnej zdravotnej starostlivosti zahŕňajúcej prístup k sexuálnemu a reprodukčnému zdraviu a právam. V súlade s európskym plánom boja proti rakovine tiež chcú posilniť boj proti nádorovým ochoreniam na úrovni EÚ.

Európska komisia 28. mája 2020 navrhla v rámci plánu obnovy EÚ vytvorenie nového samostatného programu v oblasti zdravia EU4Health na roky 2021 – 2027. V pôvodnom návrhu dlhodobého rozpočtu EÚ bol tento program súčasťou Európskeho sociálneho fondu plus (ESF+). Parlament je po prijatí svojho vyjednávacieho mandátu pripravený začať rokovania s členskými štátmi o konečnej podobe novej právnej úpravy, aby sa program mohol začať implementovať už začiatkom roku 2021.

Aktuálne: Viac zamestnávateľov aj zamestnancov

Na Slovensku zaznamenala Sociálna poisťovňa v októbri 2020 oproti predchádzajúcemu mesiacu mierny nárast počtu zamestnávateľov aj zamestnancov. Podľa jej štatistických údajov nepriaznivý vývoj na pracovnom trhu v jarnom a letnom období, spôsobený predovšetkým šírením pandémie Covid 19, na jeseň ustal. Priemerné mesačné počty zamestnávateľov za prvých desať mesiacov tohto roka pritom dokonca dosahujú vyššie hodnoty ako za celý minulý rok.

Kým v septembri 2020 bolo v registri Sociálnej poisťovne evidovaných 189.534 zamestnávateľov, v októbri ich bolo 189.644. Je to najviac od začiatku roka. Priemerný mesačný počet zamestnávateľov tak za prvých desať mesiacov tohto roka predstavuje 187.727, vlani to bolo 186.228.

Na pracovnom trhu túto jeseň mierne stúpa aj počet zamestnancov, hoci minuloročnú úroveň ešte neprekročil. Kým v septembri 2020 Sociálna poisťovňa evidovala 1.980.848 zamestnancov s pravidelným i nepravidelným príjmom, resp. s odvodovou úľavou, v októbri 2020 bolo v registri 1.985.162 takýchto zamestnancov. Tohtoročný priemerný mesačný počet zamestnancov za mesiace január až október predstavuje 1.982.897, za celý minulý rok to bolo 2.023.341.

SR: Drahšie nehnuteľnosti napriek koronakríze

Podľa štatistických údajov Národnej banky Slovenska (NBS) sa ceny na našom realitnom trhu zvýšili v 3. tohtoročnom kvartáli medziročne až o 11,8 %, čo je najrýchlejší rast od realitného boomu v roku 2008. Aj v kvartálnom porovnaní ceny nehnuteľností vzrástli, a to o 3,5 %. A to napriek koronakríze. Nehnuteľnosti zdražovali aj v druhom tohtoročnom kvartáli, ktorý bol najviac zasiahnutý pandémiou, vtedy ich ceny vzrástli o 11,2 %. Podľa analytikov Poštovej banky sa ceny bytov a domov napriek koronakríze, ekonomickej recesii a rastúcej nezamestnanosti stále zvyšujú.

Prečo ceny nehnuteľností napriek koronakríze stále rastú? 

Koronakríza stiahla našu ekonomiku do recesie, negatívne dopadla na trh práce, spôsobila nárast nezamestnanosti, na realitnom trhu sa ale neprejavila. Ľudia totiž potrebujú riešiť otázku bývania aj počas horšieho ekonomického obdobia, ale ponuka nehnuteľností je nedostatočná. Navyše pod vplyvom aktuálnej koronakrízy sa ešte výraznejšie znižuje. Niektorí developeri či stavebné spoločnosti pristúpili k okresávaniu investícií či odložili plánovanú výstavbu na neskôr, aby sa vyhli situácii, že o rozostavené nehnuteľnosti nebude dostatočný záujem. Dopyt je podporovaný aj tým, že úrokové sadzby z úverov sú na historických minimách, čo láka ku kúpe bytu alebo domu. V tretom kvartáli sme si navyše na chvíľu oddýchli od pandémie, došlo k uvoľneniu karanténnych opatrení a k zlepšeniu ekonomického vývoja. To mohlo viesť aj k vyššiemu záujmu o kúpu bytu či domu.

Koľko si priplatíme za meter štvorcový? Aké sú rozdiely pri bytoch a domoch?

V treťom kvartáli oproti druhému meter štvorcový (m2) nehnuteľnosti vychádza drahšie v priemere o 61 eur, teda o 3,5 %. Ušetriť sme nedokázali ani v prípade bytov, ani v prípade rodinných domov. Pri domoch sme si ale za 1 m2 priplatili ešte o niečo viac ako pri bytoch, nakoľko v kvartálnom porovnaní zdraželi domy výraznejšie. Konkrétne sa ich ceny zvýšili o 40 eur (o 3,1 %) oproti druhému štvrťroku. Pri bytoch cena v kvartálnom porovnaní vzrástla o 31 eur za m2, teda o 1,5 %. Samozrejme pri bytoch boli rozdiely aj v nadväznosti na počet izieb. Oproti 2. kvartálu 2020 zdraželi hlavne 2 a 4 – izbové byty (dvojizbáky o 45 a štvorizbáky 68 eur za m2). Najmenej vzrástli ceny pri 1 - izbových bytoch, a to len o 4 eur za m2. Aj v medziročnom porovnaní nás nehnuteľnosti vychádzajú drahšie. Za 1 m2 sme si v 3. kvartáli priplatili v priemere o 189 eur (teda o 11,8 %). Viac to pocítime pri kúpe bytu, kde priemerná cena za 1 m2 je až o 157 eur vyššia (o 8,3 %) ako v treťom kvartáli vlaňajška. Tu išli najvýraznejšie nahor 1 - izbové byty (o 10,3 %, teda o 218 eur za m2). Nasledovali dvojizbáky, ktoré medziročne zdraželi takmer o desatinu (teda o 197 eur za m2). V prípade rodinných domov cenový nárast nebol až taký výrazný a za 1 m2 sme zaplatili „len“ o 89 eur viac ako v rovnakom období vlaňajška.

V ktorých regiónoch zdraželi nehnuteľností najvýraznejšie?

Najdrahšie nehnuteľnosti sú samozrejme v Bratislave a jej okolí, kde sa cena nachádza až na úrovni 2 360 eur za m2 , teda je aj viac než dvojnásobná v porovnaní s niektorými inými regiónmi. Naopak, najlacnejšie nehnuteľnosti nájdeme jedine v nitrianskom regióne, kde je cena za 1 m2 nižšia ako tisíc eur. Nasleduje banskobystrický región s cenou za 1.030 eur za m2. V kvartálnom porovnaní ceny najvýraznejšie vzrástli v Banskobystrickom kraji, ktorý patrí medzi naše najlacnejšie regióny (až o 13,1 %, resp. o 119 eur za m2). S výraznejším  odstupom nasledoval Košický a Trenčiansky kraj, kde sa cena zvýšila o takmer 5 %. K poklesu cien došlo jedine v trnavskom regióne, a aj to len o - 10 eur za m2 (o -0,8 %). V medziročnom porovnaní zdraželi nehnuteľnosti najviac v Košickom kraji (o cca 35 %) a tiež v Banskobystrickom kraji (o takmer 25 %). Z medziročného hľadiska nedošlo k cenovému poklesu ani v jednom našom regióne.

Kde sú ceny nehnuteľností dnes v porovnaní s ich maximom z roku 2008?

V treťom kvartáli tohto roka boli nehnuteľnosti v priemere až o 15,7 % drahšie ako v roku 2008, teda v roku najväčšieho realitného boomu (porovnanie s 2.Q 2008). Ceny v súčasnosti sú síce vyššie, no nerastú takým tempom ako pred krízou v roku 2008. V tom období totižto ceny stúpali závratnou rýchlosťou a dvojciferné rasty neboli ničím výnimočným. Napríklad, v prvom polroku 2008 ceny nehnuteľností vyleteli nahor medziročne až o viac ako 30 %. Aktuálny rast cien nehnuteľností predstavuje necelých 12 %. Drahšie ako v predkrízovom období sú predovšetkým byty. Za 1 m2 si priplatíme až 436 eur, teda 27 %. Aj ceny domov sú vyššie oproti roku 2008, ale len mierne o 3,4 % (resp. o 44 eur za m2). Úrovne z roku 2008 už prekročili všetky typy bytov, no najvýraznejší náskok zaznamenali veľkometrážne byty. 5 a viac izbové byty totiž zdraželi oproti 2.Q 2008 až o 724 eur za m2, čo predstavuje nárast o neuveriteľných 50 %. O tretinu drahšie ako pred krízou v roku 2008, sú aj 4 - izbové byty. Tam si za m2 priplácame viac než 480 eur. Dvojizbáky a trojizbáky presahujú svoje maximálne hodnoty z roku 2008 zhruba o 28 %. A najmenší nárast evidujeme pri jednozibákoch, za ktoré si priplácame „len“ o cca 25 % viac. Drahšie nehnuteľnosti ako v roku 2008 sú realitou vo všetkých regiónoch. Najmiernejší rast zaznamenal Prešovský kraj, kde sú byty a domy drahšie „len“ o desatinu ako v predkrízovom období, teda o 109 eur za m2. Druhý najslabší rast dosiahli nehnuteľnosti v Bratislavskom kraji, ktorých ceny sú vyššie o zhruba 17 % oproti cenám v roku 2008. V absolútnom vyjadrení to ale predstavuje až 341 eur za m2. Predkrízové úrovne najviac prekročili reality v Žilinskom kraji, kde je m 2 drahší až o 38 % , t. j. o 366 eur. Nasleduje nitriansky región, kde cena za 1 m2 stúpla o takmer 32 %, teda o 237 eur.

Ako sa budú vyvíjať ceny bytov a domov v nasledujúcom období? 

Na základe dostupných štatistík sa zatiaľ prepad cien na realitnom trhu nekoná a ceny neklesajú. Môže za to niekoľko faktorov. Tým prvým je nízka ponuka nehnuteľností, ktorá už dlhšiu dobu nedokáže uspokojovať dopyt. Navyše, ponuka sa môže pod vplyvom druhej vlny pandémie ešte viac okresať, nakoľko niektorí developeri a stavebné spoločnosti mohli pristúpiť k okresávaniu investícií alebo posunutiu plánovanej výstavby na neskôr. To tlačí na rast cien nehnuteľností. Druhým dôležitým faktorom je to, že úrokové sadzby z úverov sú na historických minimách, čo láka ľudí ku kúpe bytu alebo domu. A to taktiež tlačí ceny smerom nahor. V tretom kvartáli navyše došlo k uvoľneniu karanténnych opatrení a zlepšeniu ekonomického vývoja, čo k vyššiemu optimizmu našich domácností a teda k vyššiemu záujmu o kúpu bytu či domu. Otázkou však zostáva, či tento optimizmus našim domácnostiam vydrží, keďže aktuálne na nás naplno dopadla druhá vlna pandémie. Tá môže okresať záujem o nehnuteľnosti v ďalšom období, a to hlavne v prípade, že povedie k nárastu nezamestnanosti. Tretím faktorom, ovplyvňujúcim ceny nehnuteľností je to, že na život s koronavírusom sme si už istým spôsobom zvykli, nemáme také veľké obavy ako počas prvej vlny a všeobecne sa očakáva, že keď príde na trh účinná vakcína, náš život sa vráti do normálu. Predávajúci teda nie sú až tak motivovaní ísť s cenou dole. Preto nepredpokladáme, že by došlo k výraznejšiemu prepadu cien na realitnom trhu. Očakávame, že ceny nehnuteľností by sa mohli skôr stabilizovať a spomaliť svoj rast.