Vianoce 2020: Prvé prípravy

Vianoce sa blížia a s nimi aj vianočné nákupy. Aj keď ich neobľubujú ani Česi ani Slováci, naši západní susedia k nim pristupujú inak ako my. Až približne tretina opýtaných Slovákov a Čechov podľa internetového prieskume nákupného radcu Heureka na Vianociach najviac nemá rado vymýšľanie a nakupovanie darčekov. Je to však činnosť, ktorej sa asi nikto z nás nevyhne a ako sa hovorí, šťastie praje pripraveným.

Z účastníkov prieskumu boli výrazne pripravenejší Česi, a to až dvakrát lepšie ako Slováci. Kým v septembri malo nakúpené vianočné darčeky len asi 8 percent opýtaných Slovákov, u Čechov bolo toto číslo výrazne vyššie – takmer jedna pätina opýtaných Čechov je už na Vianoce pripravená. Netreba však zabúdať, že aj strategické vyčkávanie sa niekedy oplatí – november sa už tradične nesie v znamení zliav na Black Friday, ktoré môžu priniesť trpezlivým Slovákom nemalé úspory.

Rozdiely badať aj v popularite on-line nákupov. Tá v poslednom čase celosvetovo stúpala, aj vďaka bezpečnostným a hygienickým opatreniam. On-line nákupy často ponúkajú aj širší výber tovaru či presnejšie odporúčania na základe preferencií. Výhradne on-line sa chystá nakupovať niečo menej ako jedna desatina Slovákov, ktorí sa zúčastnili prieskumu, ale až každý ôsmy opýtaný Čech. Inverzný trend sa dá pozorovať aj pri nákupoch v kamenných obchodoch – až dvakrát viac opýtaných Slovákov ako Čechov sa spolieha výhradne na ne.

Vianočný prieskum priniesol aj zaujímavé poznatky o tom, aké darčeky dostávajú Česi a Slováci. Opýtaní z oboch národov sa zhodnú v tom, že medzi najčastejšie dary patria ponožky, svetre či sviečky. Zaujímavosťou ale je, že pod stromčekom nachádzame aj erotické pomôcky. Z účastníkov prieskumu si ich tam našlo takmer 7 % Slovákov – ale až dvakrát toľko Čechov. Prieskum uskutočnila Heureka.sk v septembri 2020 a zúčastnilo sa ho vyše 2.200 respondentov.

EU: Právo na opravu

Podľa prieskumu Eurobarometra 77% občanov EÚ uprednostňuje opravu zariadenia pred jeho výmenou. Až 79% opýtaných sa domnieva, že výrobcovia by mali mať zákonnú povinnosť uľahčiť opravu digitálnych zariadení alebo výmenu ich jednotlivých častí. Európsky parlament vyzval na posilnenie udržateľnej spotreby podporou opätovného používania a opráv výrobkov a obmedzovaním praktík, ktoré skracujú ich životnosť. 

Poslanci vyzvali Európsku komisiu, aby predložila legislatívny návrh zavádzajúci právo spotrebiteľov na opravu výrobkov a zaistila systematickosť, nákladovú efektívnosť a atraktívnosť opráv. Súčasťou návrhu by malo byť predĺženie záruk, zavedenie právnej záruky na úrovni Európskej únie (EÚ) na náhradné diely namontované odborným servisom či zaistenie lepšieho prístupu k potrebným informáciám o opravách a údržbe výrobkov. Parlament sa zasadil aj za väčšiu pomoc trhom s použitým tovarom, opatrenia proti postupom skracujúcim životnosť výrobkov a podporu udržateľnej výroby. Zopakoval tiež výzvu na zavedenie systému univerzálnej nabíjačky s cieľom znížiť objem elektronického odpadu a žiada aj povinné označovanie výrobkov podľa ich trvácnosti, napríklad prostredníctvom merača spotreby a jasnej informácie o predpokladanej životnosti produktu.

V snahe podporovať udržateľné rozhodnutia podnikov a spotrebiteľov europoslanci presadzujú udržateľnejšie verejné obstarávanie, ako aj zodpovedný marketing a reklamu. Napríklad pri propagácii environmentálnych vlastností výrobkov v reklame by sa na hodnotenie pravdivosti daných tvrdení mali používať spoločné kritériá – podobne ako pri získaní osvedčenia o environmentálnej značke. Uznesenie požaduje posilnenie úlohy environmentálnej značky EÚ, ktorá by sa mala vo väčšej miere využívať v priemysle a zároveň by mala zvyšovať informovanosť spotrebiteľov. Schválený text tiež navrhuje nové pravidlá týkajúce sa nakladania s odpadom a presadzuje odstránenie právnych prekážok, ktoré bránia oprave, ďalšiemu predaju a opätovnému používaniu výrobkov, s cieľom posilniť trh s druhotnými surovinami.

COVID-19: Cenová citlivosť klesla

Hoci neistota vyvolaná pandémiou vyúsťuje do poklesu spotrebiteľskej dôvery a obáv z dosahov koronakrízy na životnú úroveň, význam ceny pri nákupnom rozhodovaní zákazníkov v Európe prekvapivo klesol. Ukázala to celoeurópska štúdia firmy SAS a spoločnosti Futurum Research. Kým pred koronakrízou zaradilo cenu medzi tri najdôležitejšie faktory pre nákupné rozhodnutie 61 % spotrebiteľov, pri letnom dotazovaní už iba mierne nadpolovičná väčšina (54 %), čo znamená pokles o sedem percentných bodov. 

Tri pätiny zákazníkov dnes zároveň tvrdia, že nemajú problém zaplatiť za výrobky a služby viac, ak im značka poskytne lepšiu zákaznícku skúsenosť. „Pri budovaní lojality sa môžu firmy výlučne na nízku cenu spoliehať ešte menej ako v minulosti. Keď sa dnes spotrebitelia rozhodujú kde minú peniaze, kladú čoraz väčší dôraz na služby a celkovú zákaznícku skúsenosť“, sumarizuje Richard Kraus. Alarmujúcou správou pre firmy je nízka tolerancia zákazníkov, či už voči nekvalitnej alebo nedostupnej zákazníckej podpore, voči problémom pri vracaní tovaru či reklamáciách, alebo voči nevhodnej komunikácii či zle fungujúcemu predajnému kanálu. Tretina spotrebiteľov v súčasnosti stráca trpezlivosť so značkou už po prvej zlej skúsenosti a až 90 % by vymenilo dodávateľa alebo viac u obchodníka nenakúpilo po dvoch až piatich zlých skúsenostiach. 

„Na poskytovanie dobrej zákazníckej skúsenosti sa firmy musia zamerať na všetky fázy interakcií so zákazníkmi. Čiže poskytnúť jednotnú a personalizovanú komunikáciu cez rozličné kanály, umožniť jednoducho nakupovať a zabezpečiť zákaznícky servis s osobným a ľudským prístupom. V digitálnom prostredí, kde prebieha čoraz viac interakcií, nie je možné poskytovať personalizovanú komunikáciu a služby bez rozsiahlych analýz dát a technológií s prvkami umelej inteligencie“, hovorí R. Kraus. V budúcnosti význam zákazníckych dát podľa štúdie SAS a Futurum Research naďalej porastie. Firmy budú viac využívať technológie pre rozšírenú realitu, drony ako aj chatbotov a virtuálnych asistentov, preto budú aj digitálne interakcie zákazníkov so značkami ešte častejšie.

Štúdia SAS a Futurum Research poukázala tiež na odlišné vnímanie úrovne zákazníckej skúsenosti firiem a zákazníkov. O vlastnej schopnosti veľmi dobre napĺňať predstavy zákazníkov a budovať lojalitu je presvedčených až 9 z 10-tich obchodníkov a poskytovateľov služieb. Až 41 % spotrebiteľov však tvrdí, že sú veľmi spokojní iba s tromi alebo menej značkami, u ktorých nakupujú.

Výzva: Podpora investícií do poľnohospodárstva

Novú výzvu na podporu investícií do poľnohospodárskych podnikov v oblasti špeciálnej rastlinnej výroby, citlivých plodín a živočíšnej výroby s celkovou sumou 21 miliónov EUR zverejnila Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA). Žiadosti výlučne v elektronickej forme budú prijímané od 01.03.2021 do 31.03.2021.

Žiadatelia si môžu podať žiadosti výlučne elektronicky prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy. Na zabezpečenie plne elektronickej komunikácie vo vzťahu k žiadosti je potrebné, aby žiadateľ mal aktivovanú elektronickú schránku. Formulár žiadosti je potrebné vyplniť a autorizovať od 1.3.2021 do 31.3.2020. Výška oprávnených výdavkov na jeden projekt je od 10 do 60 tisíc EUR. Na vyčerpanie je vo výzve určených 21 miliónov EUR. Výška podpory je v prípade menej rozvinutých regiónov 50 % z celkových oprávnených výdavkov. V prípade ostatných oblastí 40 % z celkových oprávnených výdavkov. Uvedená výška podpory sa zvyšuje o 20 % v prípade mladých poľnohospodárov a v prípade ekologického poľnohospodárstva.

Výzva sa týka všetkých veľkostných druhov fariem, mladých a malých farmárov ako aj začínajúcich fariem. Žiadatelia môžu získať príspevok na:

• investície do zvýšenia produkcie alebo jej kvality v živočíšnej výrobe a špeciálnej rastlinnej výrobe vrátane investícií do geotermálnych vrtov s tým súvisiacich investícií a vrátane investícií do obstarania technického a technologického vybavenia živočíšnej výroby a špeciálnej rastlinnej výroby vrátane strojov a náradia;
• investície do výstavby, rekonštrukcie a modernizácie skladovacích kapacít a pozberovej úpravy vrátane sušiarní s energetickým využitím biomasy na výrobu tepla s max. tepelným výkonom do 2 MWt;
• investície do nových závlahových systémov (koncových zariadení), všetko s cieľom zvýšiť produkciu a jej kvalitu;
• investície spojené so zavádzaním inovatívnych technológií v súvislosti s variabilnou aplikáciou organických a priemyselných hnojív do pôdy a ostatných substrátov s cieľom zlepšenia kvalitatívnych vlastností a úrodnosti pôdy a ochrany pred jej degradáciou;
• investície do zlepšenia odbytu;
• investície do zníženia záťaže na životné prostredie vrátane technológií v súvislosti s rastom produkcie alebo rastom kvality produkcie.

V rámci projektov zameraných na rastlinnú výrobu sú oprávnené len projekty a výdavky súvisiace s pestovaním plodín na ornej pôde, trvalých kultúr a na zakrytých plochách uvedených v Zozname plodín špeciálnej rastlinnej výroby a citlivých plodín na ornej pôde v prílohe výzvy. Oprávnené sú činnosti, ktoré zvyšujú celkovú výkonnosť a udržateľnosť poľnohospodárskeho podniku: zvýšením produkcie alebo jej kvality v kritických odvetviach živočíšnej výroby a špeciálnej rastlinnej výroby; zvýšením odbytu; znížením záťaže na životné prostredie vrátane technológií; zvýšením skladovacích kapacít a pozberovej úpravy; zlepšením kvality a úrodnosti pôdy a ochranou pred jej degradáciou.

Projekty bude vyberať PPA na základe uplatnenia hodnotiacich kritérií (bodovacieho systému), t. j. projekty sa zoradia podľa počtu dosiahnutých bodov v zmysle hodnotiacich kritérií za príslušnú oblasť a vytvorí sa hranica finančných možností za príslušnú oblasť (posúdi sa súčet finančných požiadaviek všetkých zoradených projektov s finančnou alokáciou príslušnej oblasti). Minimálna hranica požadovaných bodov z dôvodu, aby boli schválené len dostatočne kvalitné projekty, je 55 bodov zo 100. Podrobnosti výzvy sú zverejnené na: https://www.apa.sk/aktuality/oznmenie-o-zverejnen-vzvy--50-prv-2020-pre-podopatrenie-4-1-oblas-pecilna-rastlinn-vroba-a-citliv-plodiny-ivona-vroba/10338

Trend: Iba zálohovanie už nestačí

Podľa lokálneho prieskumu medzi účastníkmi on-line konferencie Acronis Cyber Protection Roadshow, 58 % respondentov považuje dnes za najperspektívnejší doplnok zálohovania ochranu proti ransomvéru. Všeobecne sa podľa českých a slovenských účastníkovkonferencie počas koronavírusovej krízy zvýšila úroveň útokov, pričom tretina organizácií zažila v priebehu tohto obdobia výpadky IT.

Lokálni používatelia stále viac chápu, že samotné zálohovanie už nestačí na pokrytie komplexných kybernetických hrozieb, a preto hľadajú spôsob, ako skombinovať ochranu dát a kybernetickú bezpečnosť. Druhým trendom je akcelerácia prechodu na cloudové riešenia a SaaS modely využívania IT bezpečnosti – popri cloudovom zálohovaní je dnes hlavnou oblasťou bezpečné zdieľanie dát a spolupráca v cloude.

Z prieskumu vyplýva:

• 21 % respondentov registrovalo počas koronavírusovej krízy viac útokov než normálne, 6 % naopak menej a 73 % rovnako;
• 35 % organizácií zažilo v priebehu tohto obdobia výpadky IT infraštruktúr, z toho 18 % viackrát;
• 66 % respondentov uviedlo, že zálohuje automatizovane celé obrazy diskov či virtuálnych serverov, 24 % automatizovane iba vybrané súbory a 10 % zálohuje manuálne;
• za najperspektívnejší bezpečnostný doplnok zálohovania považuje 58 % opýtaných ochranu proti ransomvéru, 31 % ochranu koncových bodov a 8 % patch management;
• v oblasti cloudu je najužitočnejšou službou zdieľanie súborov a spolupráca pre 33 %, cloudové zálohovanie pre 27 % a disaster recovery pre 15 % zúčastnených.

„V priebehu posledných niekoľkých mesiacov sa prístup organizácií ku kybernetickej bezpečnosti výrazne zmenil. Skoková potreba digitalizácie firemných prostredí a ich zabezpečenie implikovala dopyt po cloudových službách a komplexných riešeniach kybernetickej ochrany, ktoré sa ukazujú ako vhodnejšie do súčasnej situácie“, dodal Zdeněk Bínek.

EU: Kolektívna ochrana práv

Európsky parlament schválil nový právny predpis, ktorý skupinám spotrebiteľov v Európskej únii (EÚ) umožní spojiť sa a podniknúť kolektívne kroky na ochranu svojich práv. Vo všetkých členských štátoch zavedie harmonizovaný model žaloby v zastúpení, ktorý spotrebiteľom zaistí náležitú ochranu pred hromadným poškodzovaním ich práv a obchodníkom zabezpečí primerané záruky pred zneužívaním sporov.

Každý členský štát musí na základe schválenej smernice zaviesť minimálne jeden účinný procesný mechanizmus, ktorý umožní oprávneným subjektom - napríklad spotrebiteľským organizáciám alebo verejným subjektom - podávať žaloby o vydanie príkazných (pozastavenie alebo zákaz) alebo nápravných opatrení (kompenzácia). Nová právna úprava by mala zamedziť nezákonným praktikám a uľahčiť spotrebiteľom prístup k spravodlivosti a zlepšiť tak fungovanie vnútorného trhu. Európsky model kolektívnej žaloby umožní zastupovanie skupín spotrebiteľov a podávanie žalôb iba oprávneným subjektom, napríklad spotrebiteľským organizáciám, nie však advokátskym kanceláriám. Pri podávaní cezhraničných žalôb budú musieť oprávnené subjekty spĺňať rovnaké kritériá v celej EÚ. Okrem iného by mali preukázať určitý stupeň stability a verejnú aktivitu, ako aj to, že sú neziskovou organizáciou. V prípade domácich žalôb budú musieť spĺňať kritériá zadefinované v legislatíve daného členského štátu.

Smernica tiež prináša spoľahlivé záruky pred zneužívaním sporov, a to najmä zavedením zásady, podľa ktorej „platí strana, ktorá prehrá spor“. Trovy konania by tak mal aj za úspešného účastníka hradiť neúspešný účastník sporu. V snahe predchádzať zneužívaniu žalôb v zastúpení by sa tiež nemali priznávať náhrady škody, ktoré majú sankčný charakter. Oprávnené subjekty by zároveň mali zaviesť postupy, ktoré zabránia konfliktu záujmov a vonkajšiemu vplyvu, a to najmä ak sú financované treťou stranou.

Kolektívne žaloby bude možné iniciovať proti obchodníkom, ktorí sú podozriví z porušenia práva EÚ v rôznych oblastiach, akými sú ochrana údajov, cestovanie a cestovný ruch, finančné služby, energetika a telekomunikácie. Smernica sa bude vzťahovať aj na prípady protiprávneho konania, ktoré sa skončilo pred podaním alebo uzavretím žaloby v zastúpení. Toto opatrenie by malo zabrániť budúcemu opakovaniu praxe, pri ktorej dochádza k porušovaniu právnych predpisov.

Radíme: Ako nakupovať bezpečne

Aj napriek turbulentnému roku sa európski spotrebitelia rozhodli, že Vianoce si pokaziť nenechajú. Tým, že sa ľudia stále prispôsobujú zmenám spôsobeným pandémiou koronavírusu, sú pri výdavkoch obozretnejší. Nový prieskum ukázal, že polovica z nich (52 %) plánuje robiť väčšie nákupy v období zliav či nákupných sviatkov, vrátane Black Friday (v porovnaní s ich správaním v predošlých rokoch). Ba čo viac, tretina (34 %) z nich plánuje nechať to na poslednú chvíľu v očakávaní ešte väčších zliav.

V snahe vychutnať si Vianoce a zároveň dodržať opatrenia súvisiace so sociálnym dištancovaním zameriavajú európski spotrebitelia pri hľadaní vianočných darčekov svoju pozornosť mimo kamenné obchody. V skutočnosti až traja z piatich spotrebiteľov (60 %) tvrdia, že plánujú väčšinu svojich vianočných nákupov uskutočniť on-line. Pätina (20 %) z nich dokonca zašla ešte ďalej a tvrdí, že aj keď to nebolo zvykom, tento rok všetky svoje vianočné nákupy uskutočnia on-line. Popri rastúcom trende on-line nakupovania prieskum spoločnosti Kaspersky ďalej naznačil, že väčšina spotrebiteľov neplánuje znižovať svoje vianočné výdavky – a to aj napriek hospodárskej recesii na celom kontinente. Iba štvrtina (26 %) spotrebiteľov plánuje tento rok svoje vianočné rozpočty znížiť aspoň o tretinu či viac, a to hlavne z dôvodu finančných obmedzení spôsobených pandémiou koronavírusu. Toto číslo však v mladšej vekovej skupine (u ľudí vo veku 25 – 34 rokov) stúpa až na 30 %, teda medzi ľuďmi, ktorí sú najviac postihnutí znižovaním počtu pracovných miest v súvislosti s pandémiou.

Avšak s rastom počtu spotrebiteľov, ktorí lovia superzľavy na internete, sa zvyšujú aj riziká, ktoré táto naháňačka za zníženou cenou sprevádza. Iba 16 % spotrebiteľov nie je ochotných vymeniť svoje osobné údaje za on-line zľavy – napriek tomu, že sa môžu stať obeťou podvodných webových stránok či podvodov súvisiacich s akciovými cenami. „Vianočné obdobie je dôležité vždy, no o to viac tento rok, keď sa ľudia ešte k tomu snažia zorientovať v chaose, ktorý spôsobila pandémia. Je logické, že sa snažia väčšinu svojich nákupov robiť on-line, aby zostali v bezpečí a zároveň hľadajú čo najlepšiu cenu. No takisto musíme vziať do úvahy, že tam, kam smerujú davy, smerujú aj zločinci. Rovnako ako vreckári prúdia do preplnených miest a dúfajú, že budú mať šťastie, kyberzločinci sa budú pozerať na nákupné trendy spotrebiteľov a budú sa snažiť využiť túžbu ľudí naháňať zľavy, aby ušetrili. Ľuďom by som preto poradil, aby si spravili prieskum, riadili sa pri nakupovaní zdravým rozumom a tým sa vyhli tomu, že ich zmetie prívalová vlna spôsobená eufóriou z blížiacich sa radostných vianočných sviatkov v snahe vynahradiť si pochmúrnejšie predošlé mesiace tohto roka. Vždy treba mať na pamäti, že ak sa nejaká ponuka zdá príliš dobrá na to, aby to bola pravda, tak to tak najskôr aj bude“, radí Miroslav Kořen.

Spoločnosť Kaspersky preto naháňačov zliav varuje, aby si dávali pozor na potenciálne podvody súvisiace s nákupným sviatkom Black Friday a predvianočným obdobím. Radí, ako aj v tomto predvianočnom období nakupovať s dôverou, aby ste sa vyhli nákupným podvodom:

• Nakupujte iba v legitímnych a overených obchodoch. Je vždy bezpečnejšie, ak webovú adresu zadáte do prehliadača sami, prípadne ju vyberiete z uložených záložiek, než klikanie na odkaz. Využite zadávacie pole v prehliadači, aby ste skontrolovali, či je web, ktorý sa chystáte navštíviť pravý a bezpečný a či sa pri zadanej webovej adrese zobrazuje zamknutý zámok alebo webová adresa začína HTTPS.
• Nákupy dokončujte prostredníctvom bezpečných platobných metód. Plaťte kreditnými kartami alebo zabezpečenými platobnými službami, aby transakcie zostali chránené. 
• Zľavy si overujte. Ak dostanete informácie o zľave prostredníctvom emailu alebo SMS správy, skontrolujte odosielateľa a predtým, než kliknete na akékoľvek webové odkazy, uistite sa, že sú legitímne. Udržujte softvér ako aj aplikácie na svojom zariadení aktualizované a chráňte všetky svoje zariadenia pomocou dôveryhodného riešenia na zabezpečenie internetu. 
• Kyberbezpečnostné riešenia s anti-phishingovými technológiami založenými na správaní vám dokážu zaslať notifikácie, ak sa napríklad chystáte navštíviť phishingovú webovú stránku.
• Spravujte svoje heslá. Riešenia na správu hesiel vám zas môžu pomôcť pri nákupoch v rôznych e-shopoch tým, že bezpečne uložia vaše osobné údaje, aby boli jedinečné pre všetky vaše on-line účty.

Deloitte Technology Fast 50: Úspešné aj slovenské firmy

V známom rebríčku Deloitte Technology Fast 50 v strednej Európe sa darilo slovenským spoločnostiam aj v aktuálnom 21. ročníku. Najlepšie zo slovenských spoločností sa umiestnila spoločnosť, ktorá ponúka nástroj na efektívnu spoluprácu pri tvorbe obsahu a reklám na sociálne médiá. S priemerným tempom rastu 1.536 % za obdobie 2016 až 2019 uzatvára desiatku najúspešnejších spoločností v rebríčku. 

V širokej konkurencii uspela aj spoločnosť zameraná na zvyšovanie príjmov z mobilných hier, ktorá sa umiestnila na 14. mieste s rastom 1.306 %. V špeciálnej kategórii Rising Stars, orientovanej na mladé a rýchlorastúce spoločnosti s technologickým zameraním, sa na 13. mieste umiestnila slovenská spoločnosť poskytujúca komplexné expanzné služby v oblasti e-commerce. Oproti predošlým ročníkom sa rebríček rozrástol o špeciálnu kategóriu Impact Stars, v ktorej sa oceňujú spoločnosti s pozitívnym vplyvom na podnikateľské prostredie, spoločnosť, životné prostredie, diverzitu alebo oblasť inovácií. V tejto kategórii uspeli hneď tri slovenské spoločnosti. Softvérová spoločnosť, ktorá pomáha klientom vytvárať softvérové riešenia a digitálne produkty, ako aj spoločnosť, ktorá ponúka AI riešenie pre samoúdržbu priemyselných robotov. Trojicu ocenených uzatvára spoločnosť, ktorá revolučne mení spôsob manažovania odpadu.

Do Deloitte Technology Fast 50 v strednej Európe sa majú možnosť zapojiť spoločnosti z Albánska, Bosny a Hercegoviny, Bulharska, Českej republiky, Čiernej Hory, Estónska, Chorvátska, Kosova, Litvy, Lotyšska, Maďarska, Moldavska, Poľska, Rumunska, Severného Macedónska, Slovenska, Slovinska a Srbska. V aktuálnom rebríčku sa umiestnilo 42 nových spoločností, čo potvrdzuje silný inovatívny a kreatívny potenciál regiónu. Už tradične dominovali spoločnosti z Českej republiky a Poľska. Prvé miesto obsadila poľská spoločnosť s priemerným tempom rastu za obdobie 2016 až 2019 vo výške 9.077 %, ktorá umožňuje spoločnostiam vytvoriť a objednať požadovaný obal s minimálnym vplyvom na životné prostredie. Druhou v poradí je spoločnosť z Českej republiky s tempom rastu 8.427 %. Ide o doručovaciu službu založenú na technológiách, ktorá sa špecializuje na koncové doručovanie. Aj v kategórii Rising Stars rovnako dominovali spoločnosti z Českej republiky a Poľska. Prvenstvo získala spoločnosť poskytujúca služby sektoru fintech z Českej republiky s tempom rastu 2.356 %. Spoločnosť vytvorila on-line školiacu platformu FTMO pre obchodníkov na finančných trhoch.

Black Friday: Pozor na príliš dobré zľavy

Predvianočné nákupy sú už v plnom prúde v kamenných obchodoch aj e-shopoch. Predajcovia to veľmi dobre vedia a lákajú zákazníkov na obrovské zľavy počas Black Friday. Odborníci však upozorňujú, ako sa týmito zľavami nenechať okabátiť a ako správne vyberať darčeky.

Populárny americký nákupný fenomén Black Friday si už svoje pevné miesto našiel aj na Slovensku. Kým oficiálne ide len o jeden deň, ktorý vždy pripadá na štvrtý novembrový piatok, tento rok konkrétne na 27. novembra, väčšina predajcov ponúka extrémne zľavy takmer počas celého novembra. Otvára sa tak nimi sezóna predvianočných nákupov, kedy na zákazníkov v e-shopoch čakajú obrovské zníženia cien. Sľubovaným bombastickým zľavám však rozhodne netreba bezhlavo podľahnúť. Nie všetky ponuky sú totiž tak výhodné, ako sa na prvý pohľad môže zdať. Kým vlani sa priemerná výška reálnych zliav pohybovala okolo 20 %, tohto roku je to podľa nákupného poradcu Heureka v priemere 18 %. Znamená to, že v e-shopoch, ktoré ponúkajú 80 a viac percentné zľavy by si zákazníci mali dávať pozor.

„Niektoré e-shopy produkty pred zľavnením umelo nadcenia. Heureka zákazníkov pred klamlivými zľavami chráni tým, že celoročne monitoruje vývoj cien produktov v 11 tisíc e-shopoch, ktoré združuje. Preto zákazníkom odporúčame vždy si skontrolovať vývoj ceny produktu pred jeho kúpou“, upozorňuje Tomáš Braverman. Pohyb priemernej ceny tovaru ukazuje grafická krivka pri každom tovare, takže kontrola je rýchla a skutočne jednoduchá. Heureka tento rok navyše pre nakupujúcich pripravila inšpiratívneho darčekového radcu, ktorý im pomôže nakupovať ešte efektívnejšie a výhodnejšie. Vznikol s pomocou dôslednej dátovej analýzy a zákazníkom pomáha vyberať tie najlepšie darčeky pre rodinu a blízkych na základe presne zvolených preferencií. Tento rok sa bude treba s vianočnými nákupmi poponáhľať a Black Friday je na to jedinečná príležitosť. „Rok 2020 bol z hľadiska e-commerce výnimočný – očakávame medziročný rast až o 40 %. To však znamená aj preťaženejšie e-shopy a donáškové spoločnosti. Ak chcete mať vaše darčeky doma do Vianoc, do nakupovania by ste mali pustiť čo najskôr“, odporúča Tomáš Braverman.

Radíme: Alternatíva ku končiacej bezplatnej verzii Google Photos

Spoločnosť Google minulý týždeň oznámila ukončenie podpory neobmedzeného bezplatného úložiska v rámci služby Google Photos. Od 1.6.2021 sa všetky fotky počítajú do kapacity 15 GB v rámci základného balíka služieb Google, kam sa započítava aj kapacita Gmail a Google Drive. 

Platená verzia služby Google Photos môže pri používateľoch s množstvom gigabajtov fotiek viesť k ročným poplatkom na úrovni takmer 100 eur. Podľa odhadov sa toto opatrenie dotkne viac ako miliardy používateľov. Existuje síce viacero alternatívnych služieb na ukladanie multimédií (OneDrive, Amazon Drive, Dropbox, iCloud a ďalšie), žiadna z nich však neponúka v základnom bezplatnom balíku viac ako 15 GB priestoru. A používatelia, ktorí aktívne pracujú s fotografiami vedia, že 15 GB je v dnešnej dobe málo – veď priemerný smartfón už ponúka vyššiu úložnú kapacitu.

Riešením vzniknutej situácie môže byť sieťové úložisko Synology NAS, ktoré umožňuje spravovať niekoľko terabajtov (tisícov gigabajtov) fotografií, multimédií či pracovných súborov, pričom máte svoje dáta uložené u seba a získate ďalšie služby automatického zálohovania, mediálneho, webového či emailového servera, zdieľania a streamovania obsahu ako aj vlastného fotoalbumu v aplikácii. Ponúkne automatickú organizáciu fotografií, ktoré si môžete triediť vďaka umelej inteligencii podľa tvárí, miest či dokonca objektov na fotografiách. Môžete ich vkladať do albumov a zároveň zobrazovať chronologicky. Dokáže tiež automaticky vyrovnať zle natočené fotografie a neobmedzuje kvalitu fotiek na rozdiel od viacerých on-line služieb.

EU: Návrat k plne funkčnému schengenskému priestoru

Poslanci Európskeho parlamentu v nelegislatívnom uznesení vyzdvihli dôležitosť urýchleného návratu k plne funkčnému schengenskému priestoru bez kontrol na jeho vnútorných hraniciach. Požadujú viac flexibility pri zavádzaní obmedzujúcich opatrení, ktoré by mohli byť prijímané aj na regionálnej či miestnej úrovni, ako aj lepšiu koordináciu a spoluprácu v rámci Európskej únie (EÚ). Vyzývajú tiež na prípravu pohotovostných plánov, ktoré by mali zabrániť tomu, aby sa z dočasných pohraničných kontrol stávali kontroly dlhodobé.

Uznesenie poukazuje na negatívne dopady uzatvárania vnútorných hraníc EÚ na občanov v pohraničných regiónoch a cezhraničných pracovníkov, ako aj na študentov a páry žijúce v susedných členských štátoch. Opatrenia obmedzujúce voľný pohyb by mali zostať výnimkou a v budúcnosti by ich mali nahradiť cielené opatrenia, ktoré budú v súlade so zásadami proporcionality a nediskriminácie. Poslanci požadujú, aby sa obmedzenia nevzťahovali na ľudí žijúcich v pohraničných regiónoch a cezhraničných pracovníkov, avšak iba za predpokladu, že tieto osoby budú dodržiavať odporúčania a opatrenia proti šíreniu vírusu prijaté zodpovednými orgánmi daných členských štátov.

Európska komisia a vlády členských štátov by mali zintenzívniť úsilie zamerané na lepšiu koordináciu spoločnej reakcie EÚ na pandémiu nového koronavírusu. Týkať by sa to malo najmä karanténnych pravidiel, vyhľadávania kontaktov, stratégií testovania a vzájomného uznávania testov, ako aj dočasného obmedzenia ciest zahraničných turistov do EÚ. Schválený text zároveň požaduje kompatibilitu rôznych aplikácií na vyhľadávanie kontaktov. Vyzýva tiež na zaistenie lepšieho prístupu k spoľahlivým a aktuálnym informáciám vo viacerých jazykoch o cestovných obmedzeniach a bezpečnostných opatreniach v jednotlivých štátoch EÚ.

Stratégia o budúcnosti schengenského priestoru je jednou z kľúčových iniciatív Európskej komisie na rok 2021. Poslanci v tejto súvislosti zdôrazňujú, že dokončenie schengenského priestoru je nevyhnutnou podmienkou zaistenia rovnakých výhod v oblasti voľného pohybu pre všetkých občanov EÚ. Nelegislatívne uznesenie je reakciou Európskeho parlamentu na petíciu týkajúcu sa schengenského systému a opatrení prijatých v súvislosti so šíriacim sa ochorením COVID-19. Petícia sa vzťahovala na slobodu pohybu a žiadala preskúmať zákonnosť uzatvárania hraníc v súvislosti s prebiehajúcou pandémiou.

5G: Aukcia ukončená

Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb ukončil elektronickú aukciu na prideľovanie frekvencií z frekvenčného pásma 700 MHz a zostatku frekvencií z frekvenčných pásiem 900 MHz a 1800 MHz. Celková suma, ktorú štát získal za ponúkané frekvencie je vo výške 100.229.000 Eur.

Vo frekvenčnom pásme 700 MHz (5G) získala:

• Orange Slovensko, a.s. blok s veľkosťou 2 x 10 MHz (Aukčný blok 2 x A) (723 – 733 MHz / 778 – 788 MHz)
• O2 Slovakia, s.r.o. blok s veľkosťou 2 x 10 MHz (Aukčný blok 2 x A) (703 – 713 MHz / 758 – 768 MHz)
• Slovak Telekom blok s veľkosťou 2 x 10 MHz Aukčný blok (2 x A)(713 – 723 MHz / 768 – 778 MHz)

Vo frekvenčnom pásme 900 MHz získala: 

• O2 Slovakia, s.r.o. blok s veľkosťou 2 x 4,2 MHz (Aukčný blok B)

Vo frekvenčnom pásme 1800 MHz získala:

• O2 Slovakia blok s veľkosťou 2 x 3 MHz (Aukčný blok C3) (1776,1 - 1779,1 MHz / 1871,1 – 1874,1 MHz)
• Slovak Telekom blok s veľkosťou 2 x 3 MHz (Aukčný blok C1) (1710,0 – 1710,1 MHz / 1805,0 – 1805,1 MHz a 1782,1 – 1785,0 MHz / 1877,1 – 1880,0 MHz)
• SWAN Mobile, a.s. blok s veľkosťou 2 x 3 MHz (Aukčný blok C2) (1779,1 – 1782,1 MHz / 1874,1 – 1877,1 MHz)

Vo výberovom konaní boli pridelené všetky ponúkané frekvenčné bloky. Podľa úradu sa počas jeho priebehu, t. j. kvalifikačnej, aukčnej a priraďovacej fáze elektronickej aukcie nevyskytli žiadne problémy a celý proces prebehol úspešne. Čiastka, ktorú získal štát za ponúkané frekvencie takto naplnila očakávania. Predané frekvencie zohrajú dôležitú úlohu pri budúcom budovaní nových 5G sietí, ako aj ďalšom technologickom rozvoji a inovácií mobilných komunikácií v Slovenskej republike. 

Home office: Práca neznamená kancelária

Nový výskum medzi HR, IT a obchodnými manažérmi odhalil 41 % nárast podielu zamestnancov v regióne Európy, Blízkeho východu a Afriky (EMEA), ktorí považujú prácu na diaľku za nevyhnutnosť, nie za výsadu. Tento názor má aktuálne 53 % pracovníkov tzv. Generácie X.  

Práca na diaľku je pre takmer dve tretiny (64%) respondentov prínosom pre firmu a nie je možné sa vrátiť sa späť - napriek tomu zaznievajú obavy, že vedenie podnikov nevenuje dostatočnú pozornosť prispôsobenie novej situácii v zmysle poskytnutia širších možností voľby a flexibility zamestnancom. Viac ako štyria z desiatich (41 %) opýtaných manažérov sa obáva, že ich podriadení sa pri práci na diaľku nebudú sústrediť na zadanú úlohu. Viac ako štvrtina (28 %) má dojem, že kultúra vedenia podniku prácu na diaľku nepodporuje a viac ako polovica (59 %) pociťuje zvýšený tlak byť on-line aj mimo bežný pracovný čas. Tieto zistenia poukazujú na potrebu opustiť tradičný spôsob manažérskeho myslenia a praxe na všetkých úrovniach. Napokon viac ako tri štvrtiny opýtaných zamestnancov (76 %) sa domnievajú, že sa po prechode na prácu na diaľku zlepšili ich osobné väzby s kolegami, 66 % má dojem, že môže pri videokonferenciách otvorenejšie hovoriť a 69 % uvádza zníženie stresu. Zlepšila sa morálka zamestnancov (30 %) a vzrástla produktivita (34 %). Viac ako dve tretiny (67 %) uvádza, že je teraz jednoduchšie nábor špičkových pracovníkov, najmä z radov pracujúcich rodičov (83 %) a menšín (68 %). Čo sa týka nových nápadov, takmer tri štvrtiny (72 %) u tých, ktorých podnik má centrálu a regionálne pobočky sa zhodujú, že inovácie vo firme prichádzajú z viacerých strán ako predtým.

IT už nie je považované za brzdu distribuované práce. Zamestnanci môžu bežne pracovať v centrále, na pobočkách, z domova, na cestách alebo miesta ľubovoľne striedať, pričom iba tretina (33 %) opýtaných sa domnieva, že IT nie je dostatočne vybavené pre podporu práce na diaľku. Dnešný rozsah práce na diaľku spôsobený pandémiou výrazne rozšíril využitie digitálnych technológií a platforiem. V snahe zachovať prevádzkyschopnosť presúvajú podniky viac aplikácií do cloudu, čím vznikajú nové izolované ostrovy informácií. So zmenšovaním a zväčšovaním pracovnej sily a prechodom na prácu z domova vzrastá pestrosť zariadení používaných k práci v rámci programov BYOD, ktoré teraz ponúka vyššiu flexibilitu. Každé nové zariadenie pripojené k sieti však predstavuje potenciálne vstupnú bránu kybernetického útoku. To všetko narúša bezpečnostný perimeter podniku a zvýrazňuje potrebu zavádzania bezpečnostných modelov založených na princípe nulovej dôvery.

Štúdia The New Remote Work Era: Trends in the Distributed Workforce vychádza z prieskumu sponzorovanom spoločnosťou VMware, ktorého sa zúčastnilo 2.850 respondentov v regióne EMEA (950 manažérov HR, 950 manažérov IT a 950 obchodných manažérov) z 12 krajín - Veľkej Británie ( 600), Francúzsko (450), Nemecka (450), Taliansko (150), Holandska (150), Ruska (150), Poľska (150), Nórska (150), Švédska (150), Španielska (150), Spojených arabských emirátov (150) a Saudskej Arábie (150). Spoločnosť Vanson Bourne prieskum vykonala v júni a júli 2020.

EU: Kvalita ovzdušia

Podľa najnovších oficiálnych údajov Európskej environmentálnej agentúry (EEA) takmer všetci Európania stále trpia znečistením ovzdušia, čo vedie približne k 400.000 predčasným úmrtiam na celom kontinente. Analýza EEA vychádza z najnovších oficiálnych údajov o kvalite ovzdušia z vyše 4.000 monitorovacích staníc v celej Európe v roku 2018.

Zo správy EEA s názvom Kvalita ovzdušia v Európe – rok 2020 vyplýva, že šesť členských štátov prekročilo v roku 2018 hraničnú hodnotu Európskej únie pre jemné tuhé častice (PM2,5): Bulharsko, Chorvátsko, Česko, Taliansko, Poľsko a Rumunsko. Iba štyri krajiny v Európe – Estónsko, Fínsko, Island a Írsko – mali nižšie koncentrácie jemných tuhých častíc ako sú prísnejšie smerodajné hodnoty Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO). V správe EEA sa konštatuje, že medzi zákonom povolenými hraničnými hodnotami kvality ovzdušia v EÚ a usmerneniami WHO naďalej pretrváva rozdiel, čo je sporná otázka, ktorú sa Európska komisia snaží riešiť revíziou noriem EÚ v rámci akčného plánu nulového znečistenia. Podľa posúdenia EEA spôsobilo vystavenie jemným tuhým časticiam v roku 2018 približne 417.000 predčasných úmrtí v 41 európskych krajinách. Približne k 379.000 z týchto úmrtí došlo v EÚ-28, zatiaľ čo 54.000 predčasných úmrtí bolo pripisovaných oxidu dusičitému (NO2) a 19.000 predčasných úmrtí prízemnému ozónu (O3). (Tieto tri číselné údaje sú samostatné odhady a čísla by sa nemali sčítať, aby sa zabránilo dvojitému započítaniu).

Zo správy EEA taktiež vyplýva, že znižovanie emisií v kľúčových odvetviach zlepšilo kvalitu ovzdušia v celej Európe. Od roku 2000 emisie kľúčových látok znečisťujúcich ovzdušie z dopravy vrátane oxidov dusíka (NOx) výrazne poklesli napriek rastúcemu dopytu po mobilite a súvisiacemu zvýšeniu emisií skleníkových plynov v tomto odvetví. Emisie znečisťujúcich látok z dodávok energie sa takisto výrazne znížili, zatiaľ čo pokrok v znižovaní emisií z budov a poľnohospodárstva bol pomalý. Vďaka lepšej kvalite ovzdušia predčasne zomrelo v roku 2018 približne o 60.000 menej ľudí v dôsledku znečistenia jemnými tuhými časticami v porovnaní s rokom 2009. V prípade oxidu dusičitého je toto zníženie ešte väčšie, keďže predčasné úmrtia za posledné desaťročie klesli približne o 54 %. Pokračujúce vykonávanie politík v oblasti životného prostredia a klímy v celej Európe je kľúčovým faktorom zlepšenia.

Správa EEA obsahuje aj prehľad prepojení medzi pandémiou COVID-19 a kvalitou ovzdušia. Podrobnejšie posúdenie predbežných údajov EEA za rok 2020 a podporné modelovanie službou monitorovania atmosféry programu Copernicus (CAMS) potvrdzuje predchádzajúce posúdenia, z ktorých vyplýva až 60 % zníženie určitých látok znečisťujúcich ovzdušie v mnohých európskych krajinách, kde sa na jar 2020 zaviedli opatrenia na obmedzenie pohybu. EEA zatiaľ nemá odhady potenciálnych pozitívnych vplyvov čistejšieho ovzdušia na zdravie v roku 2020. V správe sa takisto uvádza, že dlhodobé vystavenie látkam znečisťujúcim ovzdušie spôsobuje kardiovaskulárne a respiračné ochorenia, ktoré boli identifikované ako rizikové faktory úmrtia u pacientov s ochorením COVID-19. Príčinná súvislosť medzi znečistením ovzdušia a závažnosťou infekcií COVID-19 však nie je jasná a je potrebný ďalší epidemiologický výskum.

Európska komisia nedávno uverejnila jednotlivé kroky pre akčný plán EÚ smerujúci k naplneniu ambície nulového znečistenia, ktorý je súčasťou Európskej zelenej dohody.

Trend: Digitálna nedôvera

Spotrebitelia na celom svete neveria, že by spoločnosti zaobchádzali s ich citlivými údajmi zodpovedne. Reprezentatívna štúdia Aká je hodnota údajov ukázala, že iba každý tretí Európan dôveruje iným v súvislosti s manipuláciou s ich údajmi. Dôvod je prostý, každý piaty spotrebiteľ má zlé skúsenosti s používaním osobných údajov na internete.

Digitálna dôvera bola v ešte menšej miere zaznamenaná u Američanov – len 23 percent verí spoločnostiam, pokiaľ ide o zaobchádzanie so súkromnými informáciami. Naopak v Rusku je situácia iná, dôveru vyjadrilo až 41 percent Rusov. „Údaje pomáhajú lepšie pochopiť potreby zákazníkov a rýchlejšie reagovať na trendy na trhu – avšak zákazníci musia byť schopní uveriť spoločnostiam, s ktorými zdieľajú spoločné informácie, že s nimi tieto spoločnosti zaobchádzajú správne“, uvádza Peter Hetteš. V nie každom odvetví panuje rovnaká digitálna dôvera či nedôvera. Zákazníci v Európe veria najviac bankám pri manipulácii s údajmi – vyjadrilo sa tak 54 percent Európanov, rovnaké percento bolo Rusov. V USA vybralo banky na prvé miesto 56 percent respondentov. Nasledovali poskytovatelia platobných služieb a dodávatelia energie z hľadiska najvyššej dôvery. S podstatne väčšou nedôverou sa musia vysporiadať telekomunikačné spoločnosti. V európskom priemere im dôveruje iba 28 percent respondentov, 21 percent verí on-line obchodu a len 14 percent sociálnym sieťam a aplikácii Messenger. 

Peter Hetteš podotkol, že veľa ľudí na sociálnych sieťach o sebe prezrádza najrôznejšie informácie: od kontaktných údajov až po nákupné a pohybové profily. Je to spôsobené tým, že spotrebitelia rozlišujú medzi významom jednotlivých typov údajov. Finančné údaje sú klasifikované ako obzvlášť citlivé, zatiaľčo údaje týkajúce sa kondície alebo konzumu sú viacerými používateľmi hodnotené ako menej ohrozené údaje. Aj vzhľadom na fakty, ktoré odhalila štúdia, viaceré spoločnosti čelia v súčasnej dobe výzve, aby zverené údaje využívali čo najefektívnejšie. Rovnako je však potrebné, aby sa dopytovali len takých údajov, ktoré sú potrebné. 

Výzva: Projekty IPCEI v oblasti vodíkových technológií

Slovensko vyhlásilo výzvu pre projekty IPCEI v oblasti vodíkových technológií. Môžu sa do nej zapojiť subjekty s ambicióznymi projektami, ktoré majú zásadný dopad na ekonomický rast, udržateľný rozvoj a prispejú k plneniu cieľov Európskej únie. Projekty bude následne posudzovať Európska komisia a vyberie tie, ktoré podporí.

Do výberového procesu IPCEI sa môžu prihlásiť projekty súvisiace s implementáciou vodíkových technológií v rozličných oblastiach. Ide napríklad o výrobu zeleného vodíka z obnoviteľných zdrojov energie s využitím elektrolýzy, o prepravu vodíka cestnou, železničnou, lodnou či potrubnou dopravou v rôznych formách, o odvetvia dopravy využívajúce palivové články napríklad v nákladných vozidlách, autobusoch, vlakoch, vrátane vodíkových čerpacích staníc. Medzi ďalšie podporované oblasti patrí priemyselné využitie zeleného vodíka, využitie v energetických odvetviach a využitie v sektore bývania pri zásobovaní teplom a elektrinou. Hoci mnohé z vodíkových technológií sú na trhu už známe, zatiaľ nie sú v plnej miere aplikované v praxi, nakoľko sú teraz drahšie než jestvujúce alternatívy. Aj vďaka IPCEI by sa najlepšie z nich mali stať ekonomicky životaschopné.

„Výzva IPCEI v oblasti vodíkových technológií je určená spoločnostiam so sídlom v Slovenskej republike, ktoré sa chcú zúčastniť na strategických projektoch v európskom meradle prostredníctvom rôznych partnerstiev. Pre naše firmy je to obrovská príležitosť byť súčasťou ambicióznych inovácií“, uviedol Peter Blaškovitš, podľa ktorého by projekty mali prispieť k naplneniu cieľa uhlíkovej neutrality EÚ do roku 2050. Vyhlásenie výzvy IPCEI (z anglického Important Projects of Common European Interest – Dôležité projekty spoločného európskeho záujmu) v oblasti vodíkových technológií je zároveň aj ďalším krokom k naplneniu novej produktovej stratégie Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry (SIEA), v ktorej majú vodíkové technológie prioritu, či už z pohľadu výroby alebo uchovávania energie.

Dôležité detaily o tom, ako sa zapojiť do projektov IPCEI v oblasti vodíkových technológií a o pripravovanom národnom výbere projektov sa záujemcovia dozvedia na on-line workshope, ktorý SIEA a MH SR organizujú dňa 26. novembra 2020. Účasť na workshope je bezplatná a zaregistrovať sa naň možno na stránke www.siea.sk.

On-line: Problémy s alkoholom

Na Slovensku je požívanie alkoholu do 18 rokov zakázané. Napriek tomu si dospievajúci nájdu cestu, ako sa k nemu dostať. Už prvý kontakt s alkohol predstavuje pre dieťa riziko. Aj preto je nutné všímať si akékoľvek zmeny v správaní dieťaťa, riešiť podozrivé signály a včas konať.

Prečo sa dieťa rozhodne siahnuť po alkohole? Najčastejším dôvodom je snaha zapadnúť do partie a udržať si kamarátov najmä v období dospievania. U detí alkoholikov je tiež výrazne väčšia šanca, že budú mať v budúcnosti tiež problémy s alkoholom. Alkohol je pre viacerých aj cesta, ktorou sa snažia riešiť či potláčať skryté problémy. Ak prichádzate domov so slovami „dal by som si nejaký drink“ a pri televízii si otvoríte fľašu vína, dieťa to môže považovať za bežnú súčasť života. Deti úplne prirodzene zvyknú napodobňovať správanie svojich rodičov – úloha rodiča je preto vo výchove najdôležitejšia. Alkohol sa pomerne často objavuje v televízii, na sociálnych sieťach, v časopisoch. 

Neplnoletí, ktorí experimentujú s alkoholom, nepoznajú rozumnú mieru. Nevedia racionálne vyhodnotiť, čo je veľa. Alkohol dokáže byť klamlivý, pretože miestami možno máme pocit, že sa cítime dobre a nijako na nás nepôsobí, no v zlomku sekundy sa to môže zmeniť na úplne opačné pocity. Aj preto je dôležité vedieť rozoznať príznaky, ktoré môžu signalizovať otravu alkoholom: neschopnosť rozprávať a reagovať na rôzne podnety, nadmerné zvracanie, problémy s dýchaním, viditeľné zranenia či záchvaty. Pri takýchto prejavoch je nutné okamžite zavolať sanitku. To, že sa u mladistvého začína vyvíjať závislosť na alkohole, môžu naznačovať aj výrazné zmeny v jeho správaní. Jedným z najčastejších sú napríklad náladovosť spojená s podráždenosťou a inými prehnanými reakciami, problémy v škole, rebelovanie proti pravidlám v domácnosti, pasivita a nezáujem o dovtedajšie záľuby, fyzické alebo duševné problémy.

Problémy s alkoholom dokážu veľmi nepríjemne zasiahnuť do rodinného a každodenného života. Najčastejšou chybou, ktorú rodič môže urobiť je, že spanikári a zvolí cestu kriku a hádok. Postup by mal byť presne opačný:

• nekričte, nevyhrážajte sa, ani sa s dieťaťom nehádajte,
• netrestajte ho, kým je pod vplyvom alkoholu,
• dotýkajte sa dieťaťa opatrne – opití zvyknú brať dotyky ako hrozbu,
• nenúťte ho nasilu jesť či piť.

V prípade, že problémy pretrvávajú je najlepšou cestou obrátiť sa na odborníkov. Hanba, obavy ani strach nie sú na mieste. Ide, predsa, o zdravie a budúcnosť dieťaťa a celej rodiny. Na problém zodpovedného prístupu sa orientuje aj kampaň ROZUMNE. Jej cieľom je poukázať na nástrahy alkoholu, no zároveň vzdelávať rodičov či pedagógov, ako pristupovať k deťom v prípade, že sa dostanú do kontaktu s alkoholom. Viac informácií o probléme aj možnosť poradiť sa s odborníkom nájdete na stránke rozumne.sk.

SR: Nezamestnanosť v októbri

Počet ľudí bez práce na Slovensku aj napriek druhej vlny pandémie klesá tretí mesiac po sebe. Podľa Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR  si v októbri t. r. našlo zamestnanie 16.610 evidovaných nezamestnaných, čo je o takmer 1.500 ľudí viac ako v rovnakom období roka 2019. Najviac ľudí sa na trhu práce umiestnilo v prešovskom okrese, ďalej v košickom, žilinskom, prievidzskom, trnavskom či nitrianskom okrese. 

V októbri dosiahla miera evidovanej nezamestnanosti 7,35 %. V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom poklesla o 0,08 p. b . (v septembri 2020 7,43 %), medziročne vzrástla o 2,41 p. b. (v októbri 2019 4,94 %). Počet uchádzačov o zamestnanie pripravených ihneď nastúpiť do práce dosiahol 201.281 osôb, čo je v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom pokles o 2.368 osôb (o 1,16 p. b.). Miera nezamestnanosti vypočítaná z celkového počtu uchádzačov o zamestnanie bola v októbri na úrovni 8,12 %. Medzimesačne poklesla o 0,06 p. b ., medziročne vzrástla o 2,08 p. b.. Úrady práce evidovali celkovo 222.242 ľudí bez práce, čo je o 2.151 osôb menej ako v septembri.

Celkovo bolo v októbri 2020 z evidencie vyradených 20.489 uchádzačov o zamestnanie, 16.610 z nich si našlo prácu, pre nespoluprácu odišlo 621 ľudí, ďalších 3.258 osôb bolo vyradených z ostatných dôvodov (starostlivosť o dieťa do 10 rokov, starostlivosť o blízku osobu, odchod do členského štátu EÚ a cudziny na dlhšie ako 15 dní a pod.). Aj v októbri počet voľných pracovných miest prekonal hranicu 70.000 , konkrétne ku koncu mesiaca ich úrady práce evidovali 74.921. V medzimesačnom porovnaní ide o pokles o 1.752 miest, pričom najviac voľných pozícií bolo v Bratislavskom kraji, a to 20.799 (podiel 27,76 %), najmenej v Košickom kraji 3.913 (podiel 5,22 %).

EU: Postoje ku koronakríze

Podľa výsledkov tretieho tohtoročného prieskumu, v ktorom sa občanov Európskej únie (EÚ) pýtali na koronakrízu a ich postoj k EÚ, viac Európanov hodnotí kroky EÚ pozitívne než na jar napriek „neistote“, ktorú v súčasnej situácii spojenej s ekonomickými dopadmi krízy opäť pociťuje 50 % občanov EÚ.

S rastúcim počtom občanov EÚ, ktorí sa v dôsledku krízy ocitli v neistej situácii, dve tretiny Európanov (66 %) súhlasia s tvrdením, že EÚ by mala mať pri riešení pandémie viac kompetencií. Na Slovensku s tým súhlasí 55 % respondentov. Okrem toho si väčšina Európanov (54 %) myslí, že EÚ by mala disponovať väčším množstvom finančných prostriedkov v boji proti následkom pandémie. S týmto tvrdením súhlasí 42 % oslovených Slovákov. 

Pre občanov EÚ je nanajvýš dôležité, aby tieto finančné prostriedky EÚ smerovali iba do členských štátov s fungujúcim súdnym systémom, ktoré dôsledne rešpektujú spoločné európske demokratické hodnoty. Viac ako tri štvrtiny respondentov v EÚ (77 %) súhlasia s tým, že EÚ by mala poskytovať finančné prostriedky členským štátom iba za predpokladu, že ich vlády preukázateľne dodržiavajú princípy právneho štátu a demokratické zásady. Na Slovensku s tým súhlasí 72 % oslovených.

Kľúčovou prioritou kam by mali smerovať výdavky je oblasť verejného zdravia (54 %), nasleduje hospodárske oživenie a nové príležitosti pre podniky (42 %), klimatické zmeny a ochrana životného prostredia (37 %), ako aj zamestnanosť a sociálne veci (35 %). Slovenskí respondenti považujú za najdôležitejšiu oblasť zamestnanosť a sociálne veci (55 %), nasleduje oblasť ekonomického oživenia a nových príležitostí pre podniky (51 %), oblasť verejného zdravia (43 %) a klimatické zmeny spolu s ochranou životného prostredia (31%).

Postoje k EÚ sú v porovnaní s prvým prieskumom realizovaným na prelome apríla a mája tohto roku pozitívnejšie. Podiel respondentov, ktorí majú pozitívny obraz o EÚ neustále rastie, z 31 % v apríli 2020 na 41 % v súčasnom prieskume. Väčšina respondentov je však naďalej nespokojná so solidaritou medzi členskými štátmi EÚ. Asi polovica respondentov (49 %) tvrdí, že je spokojná s opatreniami, ktoré ich vláda zatiaľ prijala v boji proti pandémii. Takmer rovnaký podiel obyvateľov (48 %) je nespokojných s rozhodnutiami vlády. Postoje sa od júnového prieskumu stali negatívnejšími, spokojnosť s vládnymi opatreniami má rovnako klesajúcu tendenciu. Na Slovensku vyjadrilo spokojnosť s opatreniami vlády 43 %, naopak nespokojných je 55 % opýtaných.

Viac než tretina respondentov v celej EÚ (39 %) tvrdí, že pandémia COVID-19 už ovplyvnila ich osobný príjem. Ďalších 27 % priznáva, že takýto dopad na ich financie v budúcnosti očakáva. Na Slovensku koronakríza ovplyvnila osobný príjem u 47 % opýtaných a 27 % takýto dopad očakáva v budúcnosti. V piatich členských štátoch (Cyprus, Grécko, Španielsko, Rumunsko a Bulharsko) pandémia ovplyvnila osobné príjmy u viac než polovice respondentov. 

Z prieskumu tiež vyplýva, že kríza najviac zasiahla mladých ľudí a rodiny s deťmi v EÚ: 64 % občanov vo veku od 16 do 34 rokov už čelí istým finančným ťažkostiam, 27 % respondentov s deťmi minulo svoje osobné úspory skôr, ako mali naplánované.

Od začiatku pandémie zadal Európsky parlament tri špecializované prieskumy skúmajúce európsku verejnú mienku v čase pandémie COVID-19. Prieskum realizovala on-line (telefonicky na Malte) spoločnosť Kantar v dňoch 25. septembra až 7. októbra 2020 na vzorke 24.812 respondentov vo všetkých 27 členských štátoch EÚ. Prieskumu sa zúčastnili osoby vo veku od 16 do 64 rokov (16 až 54 rokov v Bulharsku, Česku, Chorvátsku, Grécku, Maďarsku, Poľsku, Portugalsku, Rumunsku, Slovinsku a na Slovensku). Reprezentatívnosť vzorky na úrovni jednotlivých štátov je zaručená kvótami na základe pohlavia, veku a regiónu. Celkové výsledky sú posudzované podľa veľkosti populácie v každej skúmanej krajine.

Upozorňujeme: Falošné emaily

Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI) zaznamenalo emaily, prostredníctvom ktorých zatiaľ neznámi páchatelia informujú občanov na Slovensku o výsledkoch ich PCR testovania. V prípade potvrdenia rozposielania falošných emailov bude NCZI zvažovať právne kroky.

Podvodné emaily prichádzajú z mailovej adresy corona@mojeezdravie.info. Tá však nie je oficiálnym komunikačným kanálom Národného centra zdravotníckych informácií.

Originálne usmernenia k testovaniu a Covid-19-Passy prichádzajú zaregistrovaným občanom z oficiálnej mailovej adresy mojeezdravie@nczisk.sk a formou SMS. Informácie týmito kanálmi, teda SMS aj emailom, prichádzajú spoločne, nie je preto možné, aby informácia emailom prišla skôr ako informácia formou SMS.

Občania si môžu výsledky svojho testovania overiť na stránke https://www.old.korona.gov.sk/covid-19-validate-patient.php.