Podstatou liečby je transfúzia konvalescentnej plazmy podanej pacientom s cieľom zvýšiť ich imunitu a schopnosť bojovať proti vírusu. Plazmu možno takisto dodávať farmaceutickému priemyslu na účely purifikácie protilátok na výrobu medicínskeho produktu proti ochoreniu COVID-19 (imunoglobulín). Účinnosť oboch uvedených prístupov skúmajú odborníci na celom svete, a to aj v rámci výskumných projektov EÚ financovaných z programu Horizont 2020. Kľúčovým predpokladom pri vývoji oboch potenciálnych liečebných postupov je odber veľkých množstiev konvalescentnej plazmy darovanej uzdravenými pacientmi. Doterajšie výsledky naznačujú, že pri znižovaní úmrtnosti pacientov je najúčinnejšia včasná transfúzia darcovskej plazmy s vysokou koncentráciou protilátok. Z toho vyplýva, že je potrebné čo najviac zvýšiť počet odberov plazmy a tak zabezpečiť, aby bola pre pacientov k dispozícii plazma bohatá na protilátky. Darcovskú plazmu, ktorá nie je vhodná na transfúziu ako konvalescentná plazma, možno použiť na iné transfúzne indikácie a výrobu iných základných medicínskych produktov.
Z grantov sa podporí nákup viacerých prístrojov a vybavenia určených na plazmaferézu, a to vrátane príslušenstva na odber plazmy, skladovacích zariadení, vybavenia na laboratórne testovanie a charakterizáciu plazmy. Zároveň sa podporia organizačné zmeny v rámci transfúznych centier. Transfúzne centrá a Červený kríž v súčasnosti väčšinou uskutočňujú odbery plnej krvi, z ktorej sa následne separuje plazma. Ide o oveľa menej efektívnu metódu odberu oproti plazmaferéze, pri ktorej sa darcovi síce odoberá plazma, no ostatné zložky krvi sa mu prinavrátia. V prípade plazmaferézy môžu darcovia pri jednom odbere darovať vyšší objem plazmy, pričom ju môžu darovať každé 2 týždne v porovnaní s darcami plnej krvi, ktorí môžu odber krvi absolvovať raz za 3 až 4 mesiace.