Prieskum, ktorý pre spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika (KRUK), vypracovala agentúra STEM/MARK, tiež ukazuje, že takmer každá siedma (15 %) domácnosť vystačí s úsporami dlhšie než jeden rok (z toho viac než 5 % dokonca dlhšie než 3 roky). Porovnanie s podobným prieskumom z roku 2018 ukazuje, že na jednej strane má dnes viac slovenských domácností vyššie úspory, než je ich mesačný príjem – až do výšky trojmesačného príjmu (21 % v roku 2018) a až do výšky trojmesačného až šesťmesačného príjmu (15 % v roku 2018), na druhej strane však výrazne pribudlo domácností s úsporami len do výšky mesačného príjmu (12 % v roku 2018, 26 % v roku 2020). „Rast počtu slovenských domácností, ktoré majú úspory len do výšky mesačného príjmu, môže z hľadiska nielen nečakaných, ale aj pravidelných výdavkov viesť k problematickej finančnej situácii. Ľudia bez úspor alebo s úsporami do výšky mesačného príjmu by mali obmedziť náklady a premýšľať nad tým, ako zohnať ďalší zdroj príjmov, či ako rozložiť záväzky na dlhšie časové obdobie. Ak sú už v situácii, keď nezvládajú splácať svoje záväzky, základom je vždy komunikácia s veriteľom a realistický pohľad na vlastné finančné možnosti“, hovorí Jaroslava Palendalová.
Pozitívnym trendom je, že najčastejšie sporia študenti, ktorí majú väčšinou úspory do výšky svojho trojmesačného príjmu. Prieskum ukázal, že pravidelne si nejakú finančnú sumu ukladá 85 % študentov. Úspory má tiež 75 % zamestnancov so zmluvou na dobu neurčitú a z úplne pochopiteľných dôvodov dokáže šetriť len 36 % nezamestnaných respondentov. „Najčastejšie sporia ľudia pracujúci v oblasti finančných služieb a pracovníci z verejného sektora. Úspory na najdlhšie obdobie majú IT pracovníci, až 41 % si s úsporami vystačí na viac než jeden rok (z toho viac než 12 % dokonca na dlhšie než 3 roky). Okrem študentov a zamestnancov majú úspory aj viac než tri pätiny slovenských penzistov“, dodala Jaroslava Palendalová.