Digitálna stopa môže tiež poslúžiť kyberútočníkom na vytvorenie falošnej identity, ktorá kopíruje vaše správanie, aby od vás či vašich blízkych vylákali prístupové heslá či financie. Experti na kyberbezpečnosť z Aliter Technologies upozorňujú, že takéto falošné profily môžu v našom mene pýtať rôzne citlivé údaje, dostať sa napríklad do nášho bankového účtu a spôsobiť tak nemalú škodu. Digitálna stopa je častokrát zdrojom kyberšikany, kedy útočník vydiera používateľa pod hrozbou zverejnenia intímnych informácií.
V rámci stopy zanechávame dva typy informácií. Pasívnu stopu tvoria dáta, ktoré zanechávame on-line nevedome a ide o zväčša o informáciu z akého zariadenia sa pripájame, aký operačný systém používame, aká je naša IP adresa, typ prehliadača či približná lokalita. Aktívnu digitálnu stopu tvoria častokrát zaujímavejšie dáta, ktoré zverejňujeme o sebe vedome, a síce naše názory a záujmy, vek, narodeniny, trvalé bydlisko, fotografie, informácie o rodine, históriu vyhľadávania, apod. Sú to všetko dáta, ktoré zväčša dobrovoľne umiestňujeme na sociálne siete či do verejných profilov pod rôznymi registráciami.
Spoločnosti zbierajú informácie o návštevníkoch, aby lepšie poznali zákazníkov a efektívnejšie cielili na nich reklamu. Mali by sme si tiež rozmyslieť, čo o sebe sami publikujeme na sociálnych sieťach a aké informácie dávame vedome do on-line priestoru. V prvom rade sa odporúča nastaviť súkromie na sociálnych sieťach, pravidelne odstrániť históriu prezerania – špeciálne na počítačoch a zariadeniach, ktoré nie sú našimi súkromnými - ako aj prezerať stránky anonymizovane (takýto mód ponúka takmer každý internetový prehliadač). Pokročilejšou možnosťou je využiť anti-trackingové nástroje, ktoré zamedzujú softvéru sledovať a zaznamenávať naše kroky.