Európsky parlament apeluje na členské štáty, aby zabezpečili cenovo dostupné a dôstojné bývanie pre všetkých ľudí. Na meranie dostupnosti bývania sa najčastejšie používa pomer ceny nehnuteľnosti a príjmu. V rokoch 2010 až 2018 míňalo 10 % populácie v EÚ-27 na bývanie viac ako 40 % ich disponibilného príjmu. Medzi jednotlivými krajinami existujú značné rozdiely.
Nájsť cenovo dostupné bývanie je v Európskej únii čoraz väčší problém. Ceny nehnuteľností aj nájmy za posledné roky rástli rýchlejším tempom ako príjmy občanov. Európsky parlament prijal uznesenie, kde žiada členské štáty, aby uznali dôstojné bývanie ako jedno zo základných ľudských práv, ktoré možno vymáhať prostredníctvom legislatívy. Podľa poslancov by mal mať každý človek prístup k dôstojnému a zdravému bývaniu s kvalitnou pitnou vodou, kanalizáciou a energiami.
Kríza bývania je problém pre všetkých, situácia sa zhoršila najmä pre majiteľov s nízkymi príjmami a nájomníkov, no aj ľudia so strednými príjmami začínajú pociťovať zvyšujúce sa ceny bývania a údržby ako problém. Niektoré skupiny ľudí, ako napríklad rodičia bez partnera, veľké rodiny alebo mladí, ktoré len začínajú pracovať, zarábajú príliš málo na to, aby si mohli dovoliť prenajať byt alebo dom za trhové ceny a príliš veľa na to, aby mohli požiadať o sociálne bývanie. Tento problém sa stal ešte viac očividným počas koronakrízy, pretože veľa ľudí muselo počas lockdownu ostať v príbytkoch, ktoré neposkytujú žiaden komfort. Zo strednodobého hľadiska sa očakáva, že kríza ešte viac zvýši počty bezdomovcov.
Čo spôsobuje nedostupnosť bývania? Jedným z hlavných dôvodov vysokého rastu cien nehnuteľností je to, že ich mnohí kupujú ako investície na zvýšenie svojich príjmov alebo na prilepšenie k dôchodku. Problémom sú aj zahraniční investori, ktoré skupujú byty najmä v centrách veľkých miest s cieľom prenajať ich turistom. To tiež tlačí ceny bytov nahor a miestni si ich potom nemôžu dovoliť. Čo sa týka sociálneho bývania, politiky členských štátov sa v tomto ohľade značne líšia.
- Za posledné tri roky vzrástli ceny bývania v EÚ v priemere o 5 %.
- Výdavky vlád na sociálne bývanie predstavujú len 0,66 % Európskeho HDP.
- Neadekvátne bývanie stojí európske ekonomiky 195 miliárd eur ročne.
Európska únia môže trh s bývaním nepriamo ovplyvňovať prostredníctvom pravidiel o štátnej pomoci, daňového práva a pravidiel hospodárskej súťaže. Takisto môže prijímať usmernenia a odporúčania. Napríklad zmeny v pravidlách štátnej pomoci by mohli národným orgánom uľahčiť pomoc pre tých ľudí, ktorých potreby v oblasti bývania nemožno uspokojiť za trhových podmienok.
Europoslanci vo svojom uznesení:
- zopakovali svoju požiadavku ukončiť v EÚ bezdomovectvo do roku 2030,
- vyzývajú Európsku komisiu a krajiny EÚ, aby prostredníctvom renovácie domov znižovali emisie a zvyšovali energetickú účinnosť v súlade so zelenou dohodou;
- povzbudzujú členské štáty, aby spolupracovali na sociálnych investíciách so sociálnymi partnermi, občianskou spoločnosťou a súkromným sektorom;
- vyzývajú členské štáty, aby bojovali proti diskriminácii zraniteľných skupín na trhu s bývaním;
- vyzývajú Európsku komisiu, aby do polovice roku 2021 predložila legislatívne návrhy na to, aby sa na bývanie nazeralo v prvom rade ako na ľudské právo a nie ako na obchodovateľný majetok;
- naliehajú na Európsku komisiu a členské štáty, aby viac investovali do sociálneho, verejného, energeticky efektívneho, primeraného a dostupného bývania.