Na financovanie vnútroštátnych opatrení na zmiernenie hospodárskych a sociálnych následkov pandémie bude vyčlenených celkovo 672,5 miliardy eur v grantoch a pôžičkách. Finančné prostriedky budú k dispozícii v rozmedzí troch rokov, pričom vlády členských krajín môžu na realizáciu svojich národných plánov podpory obnovy a odolnosti požiadať o predbežné financovanie vo výške až 13 %. Z mechanizmu možno financovať projekty zamerané na riešenie následkov krízy spojenej s ochorením COVID-19, ktoré boli spustené po 1. februári 2020.
Členské štáty EÚ získajú prostriedky z mechanizmu len za predpokladu, že ich národné plány podpory obnovy a odolnosti sa zamerajú na kľúčové oblasti politiky EÚ, akými sú ekologická transformácia a podpora biodiverzity, digitálna transformácia, hospodárska súdržnosť a konkurencieschopnosť, ako aj sociálna a územná súdržnosť. EÚ bude financovať aj opatrenia zamerané na inštitucionálnu reakciu na krízu, prípravu na budúce krízy a podporu detí a mladých ľudí – napríklad v oblasti vzdelávania a získavania zručností. V rámci každého plánu sa minimálne 37 % rozpočtu vyčlení na opatrenia v oblasti klímy a aspoň 20 % na opatrenia týkajúce sa digitálnej transformácie. Plány by mali mať trvalý sociálny a ekonomický dosah a mali by zahŕňať rozsiahle reformy a investície. Zároveň však nesmú ohroziť plnenie cieľov v oblasti životného prostredia.
Nariadenie tiež stanovuje, že prostriedky z mechanizmu budú môcť čerpať iba tie členské štáty, ktoré dodržiavajú princípy právneho štátu a základné hodnoty Európskej únie. Za monitorovanie uplatňovania mechanizmu bude zodpovedať Európska komisia. Parlament ju môže vyzvať, aby jej zástupcovia každé dva mesiace vystúpili pred príslušnými parlamentnými výbormi a spoločne diskutovali o stave obnovy, ako aj o tom, ako sa členským štátom darí plniť vytýčené ciele. Komisia tiež zriadi jednotný informačný a monitorovací systém, ktorý bude členským štátom poskytovať porovnateľné informácie o čerpaní prostriedkov z mechanizmu.