Podľa 40 % pracovníkov sa počas lockdownu ich digitálne zručnosti zlepšili, budú sa naďalej vzdelávať a rozvíjať ich. Až 77 % je pripravených naučiť sa nové zručnosti, alebo úplne sa preškoliť a 74 % považuje školenie za záležitosť osobnej zodpovednosti. A 80 % si je istých, že sa dokážu prispôsobiť novým technológiám, ktoré prichádzajú, pričom veľká väčšina respondentov v Indii (69 %) a v Južnej Afrike (66 %) uviedla, že sú si veľmi istí. Okrem toho až 49 % respondentov sa chce zamerať na rozvoj svojich podnikateľských schopností a má záujem založiť si vlastnú firmu.
V prieskume 50 % zamestnancov uviedlo, že v práci čelili diskriminácii, v dôsledku ktorej prišli o kariérny postup alebo odborné vzdelávanie. Ďalej 13 % uviedlo, že prišli o príležitosti pre etnický pôvod a 14 % zažilo diskrimináciu na základe pohlavia, pričom u žien je dvakrát vyššia pravdepodobnosť nahlásenia diskriminácie ako u mužov. Okrem toho 13 % uvádza diskrimináciu na základe socioekonomickej triedy, pričom u pracovníkov s vyšším vzdelaním je pravdepodobnejšie, že sa ozvú, ak budú mať pocit, že sú obeťou predsudkov. U mladých ľudí je pravdepodobnosť nahlásenia diskriminácie na základe veku rovnaká ako u starších ľudí. Navyše sa v prieskume zistilo, že existujú rozdiely v prístupe k príležitostiam na zvyšovanie kvalifikácie. Zatiaľčo 46 % ľudí s postgraduálnym vzdelaním tvrdí, že zamestnávateľ im dáva veľa príležitostí na zdokonalenie ich digitálnych zručností, iba 28 % ľudí s vysokoškolskou kvalifikáciou hovorí to isté. V odvetviach ako maloobchod alebo doprava, ktoré sú najviac ohrozené veľkými zmenami biznis modelov, to tvrdí len 25 %, respektíve 20 % pracovníkov, zatiaľ čo v bankovníctve až 42 %.
Tri štvrtiny pracovníkov na celom svete (75 %) uviedli, že chcú pracovať pre organizáciu, ktorá pozitívne prispieva k fungovaniu spoločnosti. Tento pocit bol obzvlášť silný v Číne (87 %), Indii (90 %) a v Južnej Afrike (90 %). Ekonomická neistota však obmedzuje ochotu ľudí zasvätiť svoj profesionálny život práci, ktorá bude pozitívnym prínosom pre spoločnosť, pričom najviac sa to dotýka mladších ľudí. Celkovo 54 % opýtaných uviedlo, že ak by sa museli rozhodnúť, vybrali by si prácu, ktorá im umožňuje využiť každú príležitosť na dosiahnutie čo najväčšieho príjmu, pred prácou, ktorá pomáha ľuďom alebo robí svet lepším (46 %). Pracovníci vo veku od 18 do 34 rokov majú väčšiu pravdepodobnosť ako iné generácie, že vo svojej práci uprednostnia príjem (57 %) pred prácou prospešnou pre spoločnosť (43 %).