Parlament prijal nelegislatívne uznesenie požadujúce zavedenie mechanizmu EÚ na kompenzáciu uhlíka na hraniciach, ktorý by bol v súlade s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie (WTO). Poslanci zdôrazňujú, že vyššie ambície EÚ v oblasti zmeny klímy nesmú viesť k presunu výroby za hranice únie - za účelom využitia laxnejších pravidiel v oblasti skleníkových plynov v krajinách mimo EÚ - a následnému dovozu menej ekologických výrobkov do únie. Parlament preto navrhuje spoplatnenie uhlíkovej stopy istých výrobkov, ktoré budú na územie EÚ dovezené z krajín nedostatočne bojujúcich proti klimatickým zmenám. Toto opatrenie by podľa nich mohlo prispieť k zaisteniu celosvetovo rovnakých podmienok a motivovať priemysel v únii i mimo nej k dekarbonizácii, ktorá pomôže splniť ciele Parížskej dohody.
Uznesenie zdôrazňuje, že nový mechanizmus by mal byť v súlade s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie a nemal by sa zneužívať ako nástroj na posilnenie protekcionizmu. Musí byť preto navrhnutý výlučne na presadzovanie cieľov v oblasti klímy. Príjmy z mechanizmu by mali byť súčasťou koša vlastných zdrojov, ktoré sa využijú na zvýšenie podpory dosahovania cieľov Európskej zelenej dohody z rozpočtu EÚ.
Nový mechanizmus kompenzácie uhlíka na hraniciach by mal byť súčasťou širšej priemyselnej stratégie EÚ a mal by sa týkať dovozu všetkých výrobkov a komodít, na ktoré sa vzťahuje systém EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS). Podľa poslancov by sa už v roku 2023 - po posúdení vplyvu - mal vzťahovať na odvetvie energetiky a energeticky náročné priemyselné odvetvia ako výroba cementu, ocele, hliníka, rafinácia ropy, výroba papiera, skla, chemikálií a hnojív. Ide o sektory, ktoré naďalej dostávajú značné bezodplatné prídely emisných kvót a stále predstavujú 94% priemyselných emisií únie.
Naviazanie dovozného uhlíkového poplatku na cenu kvót v rámci ETS pomôže podľa poslancov v boji proti úniku uhlíka. Zákonodarcovia však zároveň zdôraznili, že mechanizmus nesmie viesť k dvojitej ochrane zariadení v EÚ.
