Digitalizácia zohráva dôležitú úlohu vo všetkých politikách Európskej únie (EÚ). Digitálne riešenia so sebou prinášajú veľké príležitosti a sú veľmi dôležité pri obnove hospodárstva po koronakríze a upevňovaní pozície vo svetovej ekonomike. Európsky plán hospodárskej obnovy žiada od členských štátov, aby na digitalizáciu vynaložili minimálne 20 % zo záchranného balíka v hodnote 672,5 miliárd eur. Investičné programy EÚ, napríklad výskumný program Horizont Európa alebo Connecting Europe facility zameraný na infraštruktúru, majú vyčlenené nemalé čiastky svojho rozpočtu práve na digitalizáciu.
Počas aprílového plenárneho zasadnutia bude Európsky parlament hlasovať o programe Digitálna Európa. Ide o vôbec prvý finančný nástroj únie, ktorého cieľom je priblížiť technológie občanom a firmám. Z programu by sa mala financovať digitálna infraštruktúra a strategické technológie, ktoré by mali zlepšiť konkurencieschopnosť Európy, pomôcť pri prechode na ekologickejšie hospodárstvo a zabezpečiť technologickú suverenitu. Dokopy by sa z neho malo investovať takmer 7,6 miliardy eur v piatich oblastiach: superpočítače, umelá inteligencia, kybernetická bezpečnosť, pokročilé digitálne zručnosti a zavádzanie digitálnych technológií do všetkých oblastí.
On-line platformy, ako napríklad sociálne siete alebo on-line trhoviská, sú dôležitou súčasťou ekonomiky aj nášho každodenného života. Existujú tu však aj značné výzvy. EÚ pracuje na nových právnych predpisoch o digitálnych službách, ktorých cieľom je podpora konkurencieschopnosti, inovácie a rastu a zároveň posilnenie on-line bezpečnosti, boj proti nelegálnemu obsahu a zabezpečenie ochrany slobody prejavu, slobody tlače a demokracie. Parlament bude v apríli hlasovať aj o nových pravidlách, ktoré majú zabrániť šíreniu teroristického obsahu on-line. Poslanci majú na stole aj návrh na zriadenie nového európskeho centra pre kybernetickú bezpečnosť.
Umelá inteligencia nám môže priniesť mnoho výhod, či už je to lepšia zdravotná starostlivosť, bezpečnejšie autá alebo služby na mieru. Môže zlepšiť výrobné procesy a priniesť konkurenčnú výhodu európskym podnikom, a to aj v odvetviach, v ktorých majú spoločnosti EÚ už silné postavenie, ako je napríklad zelené a obehové hospodárstvo, strojárska výroba, poľnohospodárstvo alebo cestovný ruch. Ak chce Európa čo najlepšie využiť možnosti umelej inteligencie, poslanci zdôraznili, že potrebujeme právny rámec zameraný na človeka, ktorý zabezpečí dôveryhodnosť, etické štandardy, pracovné miesta a konkurencieschopnosť a ktorý bude schopný formovať globálne štandardy. Európska komisia predložila svoj návrh nariadenia o umelej inteligencii 21. apríla 2021. Vývoj umelej inteligencie v Európe bude do veľkej miery závisieť na tom, ako využívame údaje. Parlament už zdôraznil potenciál priemyselných a verejných údajov pre firmy a výskum v EÚ a žiadal vytvoriť európske dátové priestory, infraštruktúru pre big data a právne predpisy, ktoré zabezpečia dôveru.