Podniky by na základe budúcich pravidiel náležitej starostlivosti mali identifikovať, riešiť a naprávať dôsledky aktivít v rámci ich hodnotového reťazca (všetky činnosti, operácie, priame aj nepriame obchodné vzťahy a investičné reťazce danej spoločnosti), ktoré by mohli viesť alebo vedú k:
• porušovaniu ľudských práv vrátane sociálnych, odborových a pracovných práv,
• poškodzovaniu životného prostredie vrátane prispievania k zmenám v podnebí či odlesňovaniu,
• narušeniu dobrej správy vecí verejných, napríklad prostredníctvom korupcie či úplatkárstva.
Poslanci zdôraznili, že náležitá starostlivosť je primárne preventívnym nástrojom, ktorý od podnikov požaduje prijatie primeraných opatrení. Tie by mali byť založené na pravdepodobnosti a závažnosti potenciálnych nepriaznivých vplyvov, odvetvia ich činnosti, veľkosti a dĺžky hodnotového reťazca a veľkosti podniku.
Spoločnosti, ktoré majú záujem o prístup na vnútorný trh EÚ vrátane podnikov so sídlom za hranicami únie, by podľa poslancov mali preukázať, že spĺňajú požiadavky náležitej starostlivosti v oblasti životného prostredia či ľudských práv. Európsky parlament tiež vyzval na prijatie ďalších opatrení vrátane zákazu dovozu výrobkov spojených s vážnym porušovaním ľudských práv, akými sú nútená práca alebo detská práca. Tento prístup by podľa poslancov mal byť zohľadnený aj v obchodných dohodách EÚ, konkrétne v kapitolách o obchode a udržateľnom rozvoji. Plénum zároveň vyzvalo Európsku komisiu, aby dôkladne preverila, či podniky so sídlom v oblasti Sin-ťiang, ktoré vyvážajú svoje výrobky do Únie, neporušujú ľudské práva, a to najmä v súvislosti s represiou Ujgurov.
Spoločnosti by mali zodpovedať za škodu, ktorú podniky pod ich kontrolou spôsobili, alebo ku ktorej prispeli. Cieľom opatrenia je umožniť obetiam dosiahnuť účinný prostriedok nápravy. Sankcii by sa podniky mohli vyhnúť, ak preukážu, že konali v súlade so svojimi povinnosťami náležitej starostlivosti a prijali opatrenia na zabránenie takejto škode. Nová právna úprava by mala chrániť aj práva obetí v krajinách za hranicami únie, ktoré sú obzvlášť zraniteľné, a to prostredníctvom možnosti žalovať podniky na základe práva EÚ. Rozsah pôsobnosti budúcej legislatívy o náležitej starostlivosti by mal byť podľa poslancov dostatočne široký, aby sa vzťahoval na všetky veľké podniky, ktoré sa riadia právom EÚ, alebo sú usadené na území únie, vrátane podnikov poskytujúcich finančné produkty a služby. Nové pravidlá by sa mali vzťahovať aj na všetky verejne kótované malé a stredné podniky a vysoko rizikové malé a stredné podniky, ktorým by mala byť poskytnutá technická pomoc s plnením požiadaviek náležitej starostlivosti.
