Podľa najaktuálnejších údajov Eurostatu sa v Európskej únii za rok 2018 vyprodukovalo vyše 17 miliónov ton odpadu z plastových obalov. Na jedného obyvateľa EÚ tak ročne pripadá až 33 kg vyhodených plastových obalov. Samozrejme nejde len o odpad vytvorený obyvateľmi, ale celou ekonomikou (priemyslom, službami, obchodom a aj domácnosťami). Pozitívnou správu je, že Slovensko je na tom o niečo lepšie ako európsky priemer. Na jedného Slováka v roku 2018 pripadlo zhruba 24 kg odpadových plastových obalov vyprodukovaných ekonomikou. Znamená to, že v našej krajine sa za rok vytvorilo 132 tisíc ton takéhoto odpadu. V súčasnosti je toto číslo zrejme ešte vyššie, keďže pandémia koronavírusu spôsobuje zvýšenú spotrebu plastových obalov.
Podľa rozhodnutia Európskej komisie sa tvorba obalového odpadu vyčísluje dvoma spôsobmi – prvý spôsob je analýza obalov umiestnených na trh a druhý spôsob je analýza odpadu z obalov. Samozrejme ale platí, že analýza odpadových obalov je náročný proces, pri ktorom môžu vznikať odchýlky spôsobené rozdielmi v metódach výpočtu či nedostatočným overovaním údajov. To môže spôsobovať, že množsto obalov uvedených na trh v tej – ktorej krajine môže byť podhodnotené. Je potrebné spomenúť aj to, že veľa plastových obalov nie je vytriedených, a teda končí v zmiešanom či komunálnom odpade. V takom prípade je oveľa náročnejšie tento odpad zanalyzovať. Niektoré odhady hovoria dokonca o tom, že plasty tvoria až 7 % z celkového množstva komunálneho odpadu. Na čele európskeho rebríčka sa umiestnilo Írsko, ktoré si vybojovalo prvenstvo s ročnou tvorbou 54 kg plastových obalov na jedného svojho obyvateľa. Nasleduje Luxembursko, Estónsko a Dánsko, ktoré v roku 2018 vyprodukovali cca 42 až 43 kg takéhoto odpadu v prepočte na obyvateľa. Magickú “4O-tku” sa podarilo prekonať aj Portugalsku a priblížilo sa k nej Nemecko. Na opačnom konci rebríčka, teda medzi krajinami s najnižším množstvom vyhodených plastových obalov na hlavu, sa umiestnilo Chorvátsko (necelých 16 kg), Bulharsko (cca 19 kg) a Cyprus a Rumunsko (približne 20 kg). Spomedzi krajín V4 je najnižšia produkcia odpadu vo forme plastových obalov u nás na Slovensku, nasleduje ČR (cca 25 kg na 1 obyvateľa), Poľsko (26 kg) a najhoršie je na tom Maďarsko (takmer 35 kg).
Čo sa robí ďalej s vyhodeným plastovým odpadom? Najväčšia časť z neho (asi 40 %) končí v spaľovniach, kde je možné jeho energetické využitie, pričom ale dochádza aj k znečisťovaniu ovzdušia. Približne 30 % plastového odpadu sa umiestňuje na skládky a len 30 % sa recykluje. Z hľadiska dopadov na životné prostredie by práve recyklácia mala byť prioritná. Naopak, najničivejšie pre životné prostredie je ukladanie plastového odpadu na skládky. Skládkovaním a spaľovaním totiž nielen poškodzujeme životné prostredie, ale sa aj definitívne zbavujeme surovín potrebných na výrobu plastov (hlavne ropa). A tieto suroviny treba potom opäť vyťažiť a spracovať, dodala analytička Jana Glasová.
