On-line: Ako politici využívajú sociálne siete

Prvá celoeurópska štúdia o spôsobe, akým politici v Európe využívajú sociálne siete, sa sústredila na vplyv geografie, pohlavia, veku a politickej orientácie na komunikáciu v rámci sociálnych sietí. Štúdiu realizoval Grayling v spolupráci s Linkfluence, ktorí analyzovali takmer 3 milióny výstupov členov parlamentov v 17 európskych krajinách, vrátane zástupcov krajín v Európskom parlamente. Analyzované výstupy pochádzajú z ich politickej komunikácie na Twitteri, Facebooku a Instagrame.

Zo štúdie vyplynuli tieto trendy:

1. Poslanci nefigurujú na rovnakých platformách, ako ich voliči: Z troch analyzovaných platforiem sociálnych sietí je Facebook najpopulárnejšou platformou medzi širokou verejnosťou v 16 zo 17 krajín zahrnutých do štúdie, Twitter je najmenej populárnym vo všetkých 17 krajinách. Avšak Twitter je najpopulárnejšou sociálnou platformou medzi poslancami v 13 zo 17 krajín a predstavuje viac ako dve tretiny všetkých príspevkov v 10 z nich. „Vďaka analýze dát z jednotlivých trhov môžeme vidieť špecifiká a z nich prameniace trendy. Na Slovensku využíva Twitter na komunikáciu so svojimi voličmi necelých 5 % politikov, kdežto v Nemecku je na tejto sociálnej sieti aktívnych viac ako 80 % poslancov federálneho parlamentu a vo Francúzsku až 95 % poslancov parlamentu. Nárast aktivít sme zaznamenali na Instagrame, kde je aktívnych takmer 60 % poslancov Národnej rady“, upresnil Andrej Kopták.

2. Poslanci sú v on-line priestore influencermi: Na všetkých troch platformách je priemerná miera angažovanosti (pomer komentárov / označení páči sa mi / zdieľaní / retweetov k celkovému počtu sledovateľov) na profiloch poslancov oveľa vyššia ako referenčné hodnoty odvetvia pre značky a dokonca aj pre nepolitických influencerov. 

3. Poslanci a poslankyne nepoužívajú sociálne siete rovnakým spôsobom: Poslankyne sú na Twitteri oveľa viac aktívne a majú tam väčší počet sledujúcich. Príspevky poslankýň tiež generujú vyššiu mieru zapojenia na Twitteri a Facebooku na rozdiel od ich mužských kolegov. 

4. Mladí poslanci nie sú najaktívnejšou skupinou na sociálnych sieťach: Poslanci vo veku 36-45 rokov sú v skutočnosti najaktívnejšou skupinou na sociálnych sieťach v celej Európe. Nad vekovou hranicou 55 rokov aktivita na sociálnych sieťach rýchlo klesá.

5. Krajne orientované politické spektrum je nadpriemerne aktívne na všetkých troch platformách a má väčší počet sledovateľov: Na Twitteri generujú príspevky krajnej pravice obzvlášť vysokú mieru zapojenia, kým krajná ľavica a aj krajná pravica má najnižšiu mieru zapojenia na Instagrame. „Výstupy štúdie potvrdzujú mnohé predsudky ľudí o tom, ako politici využívajú sociálne siete, no prinášajú aj viaceré prekvapenia. Niektoré zo zistení je ťažké vysvetliť, takže štúdia ponúka aj priestor na interpretáciu“, uviedol Russell Patten.