Pandémia koronavírusu mala v uplynulom roku významný vplyv na peňaženky občanov a ich schopnosť splácať záväzky. Ľudia si museli poradiť s vysokými výdavkami na zdravie aj novými druhmi útrat, napríklad na vzdelávanie detí. Najčastejšou príčinou neskorého splácania záväzkov v minulom roku bola strata zamestnania, a to u viac než dvoch pätín Slovákov (43 %).
Podľa prieskum, ktorý pre spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika (KRUK) vypracovala agentúra STEM/MARK, za druhú najčastejšiu príčinu neplnenia svojich finančných záväzkov uvádza viac než patina Slovákov (22 %) vysoké splátky súvisiace s niektorými úvermi. Predstavovali problém predovšetkým pre obyvateľov s nízkymi osobnými príjmami (do 330 eur mesačne) a osoby staršie ako 55 rokov. Ďalšia pätina Slovákov (21 %) nesplácala svoje záväzky z dôvodu choroby, či už vlastnej alebo člena rodiny. Minulý rok tiež priniesol nové druhy výdavkov. Vládne nariadenia spôsobili okrem iného prechod na distančný spôsob vzdelávania, čo znamenalo nutnosť zabezpečiť technické vybavenie pre deti. Nové výdavky ako dôvod nesplácania záväzkov uvádzali najmä Slováci žijúci v domácnosti s tromi a viac ako tromi potomkami a ženy na rodičovskej dovolenke.
V priebehu pandémie hrali dôležitú úlohu stále nízka nezamestnanosť a čiastočne aj vládne opatrenia na zmiernenie ekonomického vplyvu pandémie. „V súvislosti s koronavírusom sme začiatkom minulej jari zaznamenali u našich klientov obavy z neschopnosti splácať svoje záväzky. Ľudia začali odkladať splátky a kumulovať úspory, aby dokázali platiť najnutnejšie výdavky Lenže už koncom jari sa väčšina vracala k pravidelnému splácaniu. Veľkú úlohu v tom zohrali osobné úspory. Tomu zodpovedá i výsledok prieskumu, podľa ktorého len 8 % Slovákov sa nedarilo splácať v riadne stanovenom termíne“, vysvetľuje Jaroslava Palendalová. Problémy so splácaním postihli najviac podnikateľov, živnostníkov, ktorí pre vládne nariadenia často nemohli pokračovať vo výkone svojej profesie, aj nezamestnaných. Z respondentov, ktorým sa nedarí splácať v riadnom termíne, je každý piaty zamestnaný v poľnohospodárstve či lesníctve.
V ekonomicky ťažkých časoch hrajú zásadnú úlohu úspory, podľa prieskumu si ich však netvorí 31 % Slovákov. „Stačí, aby sa na nejaký čas znížil príjem domácnosti, napríklad počas čerpania ošetrovného, a môžu sa vyskytnúť problémy so splácaním. Alebo môže prísť neočakávaný väčší výdavok, čo bolo dôvodom problémov so splácaním u každého šiesteho dlžníka (16 %). Jedným z najlepších spôsobov, ako dosiahnuť úspory, môže byť pozorné sledovanie príjmov a plánovanie výdavkov. „Problémom sa dá predísť aj aktívnou komunikáciou s veriteľmi. Každý piaty respondent s dlhmi po splatnosti (20 %) uvádza ako dôvod nesplácania dlhy v rodine, ale v takýchto prípadoch sa dá s veriteľmi dohodnúť na úprave splátkového kalendára či odložení splátok“, dodáva Jaroslava Palendalová.