Podľa celkových výsledkov:
· približne osem z desiatich Európanov (81%) súhlasí a viac ako tretina (38%) rozhodne súhlasí s tým, aby jedna z priorít Konferencie o budúcnosti Európy bolo zlepšenie zvládania kríz, akou je súčasná pandémia ochorenia COVID-19;
· dve tretiny respondentov (66%) sú presvedčené, že projekt EÚ ponúka európskej mládeži perspektívu do budúcnosti a podobný podiel opýtaných (65%) vníma Úniu ako priestor stability v nepokojnom svete;
· viac ako dve tretiny respondentov podporujú voľbu predsedu Európskej komisie prostredníctvom výberu z vedúcich kandidátov európskych politických strán v európskych voľbách, proti takémuto postupu je menej ako štvrtina (22%) opýtaných;
· možnosť hlasovať vo voľbách do Európskeho parlamentu za kandidátov z nadnárodných listín podporilo približne dvakrát viac opýtaných (42%), ako ju odmietlo (19%).
Približne osem z desiatich Európanov (81%) súhlasí s tým, aby sa Konferencia o budúcnosti Európy prioritne zamerala na to, ako na úrovni EÚ zlepšiť zvládanie kríz podobných súčasnej pandémii. Rozhodne sa s touto myšlienkou stotožňuje viac ako tretina (38%) respondentov. Európania, ktorí sa chcú na konferencii aktívne zúčastniť, preferujú za týmto účelom najmä stretnutia v okolí svojho bydliska, ktoré môžu mať formu diskusií alebo zhromaždení občanov (44%). Do procesu zhromažďovania podnetov či ideí sa chcú občania zapojiť odpovedaním na otázky v prieskume (34%), ponúkaním nápadov a predkladaním návrhov európskym a vnútroštátnym politikom (31%), ako aj účasťou na online konzultáciách prostredníctvom diskusných platforiem (30%).
Viac ako osem z desiatich Európanov (83%) si myslí, že do konferencie by za účelom presadenia nových myšlienok mali byť špecificky zapojení mladí ľudia. Štyria z desiatich opýtaných (40%) sa s týmto tvrdením stotožňujú úplne. Dve tretiny respondentov (66%) sú presvedčené, že projekt EÚ ponúka mladým ľuďom v Európe perspektívu do budúcnosti. Podobný podiel opýtaných (65%) súhlasí s tvrdením, že EÚ predstavuje priestor stability v nepokojnom svete - v porovnaní s prieskumom v roku 2018 však ide o pokles o 11 percentuálnych bodov.
Eurobarometer sa zameral aj na európske voľby a súvisiacu voľbu predsedu Európskej komisie. Výsledky prieskumu naznačujú, že možnosť hlasovať vo voľbách do Európskeho parlamentu za kandidátov na nadnárodných listinách podporuje ako dobrý krok približne dvakrát viac Európanov (42%), ako ju odmieta (19%). Žiadnu preferenciu nevyjadrilo pri tejto otázke 36% respondentov. Viac ako dve tretiny opýtaných podporujú proces voľby predsedu Európskej komisie založený na výbere z vedúcich kandidátov európskych politických strán vo voľbách do Európskeho parlamentu, proti je menej ako štvrtina respondentov (22%). Takýto postup by podľa takmer dvoch tretín opýtaných (64%) priniesol viac transparentnosti do procesu voľby predsedu Európskej komisie, podľa 61% respondentov by však dával zmysel iba v prípade možnosti hlasovať v európskych voľbách za kandidátov z nadnárodných listín. Väčšina opýtaných si tiež myslí, že takýto postup voľby šéfa exekutívy EÚ by posilnil legitimitu Európskej komisie (63%) a predstavoval by významný pokrok pre demokraciu v EÚ (62%).
Osobitný prieskum Eurobarometer s názvom Budúcnosť Európy (EB94.1) prebiehal od 22. októbra do 20. novembra 2020 v 27 členských štátoch EÚ formou osobných rozhovorov, kvôli pandémii bol však v nevyhnutných prípadoch doplnený rozhovormi on_line. Celkovo bolo uskutočnených 27.034 rozhovorov.
