COVID-19 dokáže pripútať na lôžko, zanechať dlhodobé následky či dokonca spôsobiť úmrtie. Stačilo niekoľko prvých týždňov pandémie a záujem o životné poistenie ihneď rástol. A hoci Slovensko dobehlo susedné štáty, poistné tu zostáva stále nízke.
Z dostupných údajov predchádzajúcich rokov pripravilo OVB Allfinanz Slovensko porovnanie Slovenska a ďalších štátov v životnom poistení. Slovensko bolo dlho v porovnaní so susedmi z V4 v životnom poistení v pozícii „menšieho brata“, to však už neplatí. Predpísané poistné v Maďarsku a Čechách je približne 1,5-násobné, v Poľsku a Rakúsku približne 5-násobné. Toto porovnanie však „kríva na obe nohy“, keďže nezohľadňuje veľkosť trhu. Ak porovnávame predpis v % HDP, je na tom Slovensko s 1 % porovnateľne s Maďarskom (1,1 %), nasledované Poľskom (0,9 %) a Českom (0,7 %). V tomto porovnaní sa náskok Rakúska z predchádzajúcej štatistiky scvrkol z 500 na 40 %. Dôvod na radosť je však predčasný: priemerný predpis v EÚ je až 4,4 %. Ešte priaznivejšie vychádza štatistika ročného predpisu na hlavu, v ktorom sme na tom jasne lepšie ako naši susedia z V4 (2019: Slovensko 170 EUR, Maďarsko 159 EUR, Česko 147 EUR, Poľsko 130 EUR) a pred nami - aj keď s obrovským odstupom - je len Rakúsko (618 EUR).
Znamená to, že máme dôvod na spokojnosť? „Sme na dobrej ceste, avšak ešte ďaleko od cieľa. 170-eurové ročné poistné na obyvateľa je stále nízke. Problémom je, že ešte stále je mnoho ľudí bez poistnej zmluvy. Zároveň mnoho ľudí má životné poistenie nastavené nedostatočne. Zvlášť alarmujúci je tento stav pri dospelých živiteľoch rodín. Ich poistná ochrana by mala pokrývať všetky hlavné poistné riziká s dostatočnou poistnou sumou, aby boli spolu s rodinami skutočne chránení. To predstavuje mesačné poistné cez 60 eur. Pri mladých ľuďoch bez rodiny stačí pokryť smrť s výrazne nižšou poistnou sumou, čo bežne znamená polovicu z tejto sumy“, upozornila Silvia Miklová. Signály z trhu však ukazujú, že rok 2021 by mohol priniesť silnejší dopyt po životnom poistení a (pravdepodobne) aj rast poistných súm.