S ohrozením citlivých informácií, akými sú osobné údaje či prístup k účtu na sociálnych sieťach, sa už aspoň raz stretol takmer každý druhý Slovák (47 %). S ohrozením svojich financií má skúsenosť takmer každý tretí (30 %). Najvyššej miere ohrozenia spomedzi porovnávaných vekových skupín čelia Slováci v strednom veku 45 až 55 rokov - viackrát sa s bezpečnostnou hrozbou, spojenou s ohrozením citlivých osobných údajov, stretla tretina (32 %) z nich. Ohrozenie svojich financií opakovane pocítila pätina (19 %) opýtaných v tejto vekovej kategórii.
V prieskume agentúry STEM/MARK pre mBank (on-line populácia SR vo veku nad 15 rokov, marec 2021) potvrdili Slováci so skúsenosťou s ohrozením bezpečnosti v on-line prostredí, že najčastejšou formou bol phishing (61 %). Ide o typ útoku, pri ktorom sa podvodník snaží elektronickou formou (napr. e-mail či SMS) vylákať citlivé informácie ako napríklad heslo, číslo platobnej karty alebo iné podobné informácie, ktoré sa dajú jednoducho zneužiť. Skupina mladých ľudí vo veku od 15 do 25 rokov sa v porovnaní s ľuďmi v strednom veku a seniormi nad 65 rokov stretla s väčším množstvom rôznych typov hrozieb - phishing (47 %), odcudzenie identity či účtu na sociálnej sieti (36%) alebo ich neznáma osoba kontaktovala s cieľom vylákať peniaze (33 %). Respondenti v strednom veku (64 %) a seniori (65 %) sa najčastejšie stretli práve s phishingom. Ak došlo k nejakému ohrozeniu, bola väčšina takýchto pokusov odhalená včas a bez vzniku škody (91%). Alarmujúce je však zistenie, že takmer každý desiaty napadnutý utrpel nejakú škodu – či už došlo k úniku informácií alebo k finančnej ujme. Pri výskyte bezpečnostnej hrozby hľadajú ľudia pomoc najmä v rámci rodiny, priateľov či kolegov (43 %), na banku sa obrátilo 40 % respondentov a na políciu 8 % opýtaných. Každý štvrtý ohrozený (23 %) uviedol, že v čase hrozby nevedel, čo má robiť.
Väčšina Slovákov tvrdí, že sú v on-line prostredí opatrní a väčšinu bezpečnostných zásad dodržiava vyše 80 %. Medzery majú pri blokácii aktuálne nepoužívanej platobnej karty – viac ako polovica opýtaných (53 %) uviedla, že túto možnosť väčšinou alebo nikdy nevyužíva. Blokáciu magnetického prúžka na platobnej karte väčšinou alebo nikdy nevyužíva až 58 % respondentov. Takmer nikde v Európe sa magnetickým prúžkom už neplatí a jeho deaktivácia môže výrazne zvýšiť ochranu pred tzv. skimmingom – skopírovaním údajov z platobnej karty a jej následným zneužitím. Výraznejšie rozdiely v dodržiavaní bezpečnostných zásad z pohľadu vekových kategórií sa preukázali napríklad pri zabezpečení domácej wi-fi siete. Dôsledne zabezpečenú ju má vždy až 91 % mladých oproti napríklad 77 % ľudí v strednom veku či 72 % seniorov. Svoj mobilný telefón si biometriou či heslom vždy dôsledne chráni 82 % mladých ľudí, ale len 46 % seniorov. Ukázalo sa, že mladí ľudia sú oproti seniorom menej opatrní pri používaní verejnej wi-fi siete – do svojho internet bankingu alebo emailu sa cez ňu prihlasuje 29 % mladých a len 20 % seniorov. Až 90 % seniorov vo veku nad 65 rokov si väčšinou alebo vždy nastavuje limit na karte pre výber, platbu v obchode či on-line platbu podľa potreby, u mladých ľudí túto možnosť väčšinou alebo vždy využíva 82 % opýtaných.
Podľa zistení Slováci vedia o parametroch zabezpečujúcich silu prístupových hesiel a využívajú faktory, ktoré túto silu podporujú – to je napríklad používanie číslic v hesle (96 %), dĺžka hesla aspoň 8 znakov (91 %) a kombinácia malých a veľkých písmen (79 %). Na každom účte má iné heslo 64 % opýtaných. Určité rezervy máme napríklad v pravidelnom obmieňaní hesiel (40 %) a vo využívaní špeciálnych znakov (31 %). Z pohľadu vekových kategórií sa ukázali rozdiely pri obmieňaní hesiel - pravidelne si ich mení 42 % mladých, 35 % ľudí v strednom veku a 28 % seniorov. Výsledky prieskumu ukázali aj to, že rozdielne heslo na svojich účtoch má 60 % mladých, 68 % ľudí v strednom veku a 72 % seniorov.