V prieskume agentúry STEM/MARK pre KRUK Česká a Slovenská republika bezmála 72 % respondentov uvádza, že najviac peňazí v súvislosti so zdravím minie za doplatky liekov a voľne predajné liečivé prípravky. Nasleduje 14 % domácností, pre ktoré sú najväčším nákladom v spojitosti so zdravím poplatky za lekárske výkony nehradené zo zdravotného poistenia (napríklad očkovanie, ošetrenie u zubára atď.), 3 % domácností, ktoré míňajú predovšetkým za zdravotnícke a terapeutické pomôcky. „Okrem relatívne nízkeho zaťaženia nákladmi na lekársku starostlivosť pri absolútnej väčšine slovenských domácností sa ukazuje, že do svojho zdravia investujú Slováci prakticky bez ohľadu na svoj mesačný príjem, socioekonomické postavenie alebo vzdelanie. Nijako prekvapivý nie je rast výdavkov spojených so zdravím spoločne s vekom“, hovorí Jaroslava Palendalová.
Nadštandardné služby, napríklad kúpele, si o niečo viac dopriavajú respondenti starší než 65 rokov a obyvatelia veľkých miest. Zároveň ale muži častejšie ako ženy uvádzajú, že v súvislosti so zdravím žiadne peniaze nemíňajú. Za úkony nehradené zo zdravotného poistenia zasa častejšie míňajú ženy.
„Náš prieskum ukazuje dostupnosť zdravotnej starostlivosti bez zásadného obmedzenia financiami a regionálnych rozdielov. Vďaka robustnému systému zdravotného poistenia Slováci v súvislosti so zdravím doplácajú takmer najmenej peňazí z obyvateľov Európskej únie, pandémia koronavírusu sa tu zatiaľ výrazne neprejavila“, dodáva Jaroslava Palendalová. Podľa údajov Štatistického úradu SR, publikovaných v auguste 2020, Slováci na svoju zdravotnú starostlivosť priplácali v priemere 150 eur ročne. Pokiaľ ide o podiel výdavkov na zdravotnú starostlivosť oproti hrubému domácemu produktu, nachádzala sa Slovenská republika na 23. mieste medzi krajinami EÚ.
