Štyri z desiatich úmrtí na Slovensku v 1. štvrťroku tohto roka spôsobil koronavírus. Infekcii COVID-19 podľahlo 9,4 tisíca ľudí, čiže 39 % percent z celkového počtu úmrtí zaznamenaných v krajine (zomrelo vyše 24-tisíc osôb). Predbehla aj choroby obehového systému či nádory, ktoré patria dlhodobo k dvom najčastejším príčinám úmrtí na Slovensku.
Vyplýva to z predbežných údajov Štatistického úradu SR o príčinách úmrtí za 1. štvrťrok 2021. Spolu s minuloročnými 4-tisíc obeťami pandémie tak koronavírus ku koncu marca 2021 spôsobil v súhrne na Slovensku úmrtie takmer 13,4 tisíca osôb. „COVID-19 bol najčastejšou príčinou úmrtí v každom z prvých troch mesiacov roka 2021, je to nový fenomén. Počas posledných mesiacov roka 2020 bol ešte na druhom mieste za chorobami obehového systému. Tie na Slovensku dlhodobo dominujú príčinám úmrtí“, upresnila Zuzana Podmanická. Najviac úmrtí v absolútnej hodnote spôsobil koronavírus v januári, kedy mu podľahlo 3,4 tisíca osôb. V dvoch nasledujúcich mesiacoch počet obetí klesal. Druhou najčastejšou príčinou úmrtí v prvom štvrťroku boli choroby obehovej sústavy, podieľali sa na 33 % úmrtí, nasledovali nádory (13 %), choroby dýchacej sústavy (6 %) a choroby tráviacej sústavy (3 %). Týchto päť najčastejších príčin spôsobilo spolu 93 % úmrtí. Príčiny úmrtí sa klasifikujú podľa 22 skupín ochorení Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH).
Z hľadiska vekových kategórií zomrelo v 1. štvrťroku na následky ochorenia COVID-19 najviac ľudí vo veku nad 65 rokov. Seniori v poproduktívnom veku predstavovali takmer osem z desiatich obetí tejto infekcie. Najvýraznejší podiel na celkovom počte obetí vírusu mali starší seniori nad 75 rokov (49 %), nasledovali mladší seniori (30 %). Ľudia v produktívnom veku predstavovali 21 % obetí tohto ochorenia. Následkom koronavírusu podľahli aj 4 deti vo veku do 14 rokov. Nárast počtu zomretých na kardiovaskulárne choroby sa prejavil u ľudí v produktívnom i v poproduktívnom veku. Najvýraznejšie v podskupine mladších seniorov od 65 do 74 rokov, kde zvýšenie voči predošlým rokom dosiahlo 22 %. Pri nádoroch došlo k zníženiu počtu úmrtí v oboch vekových skupinách. Zaujímavosťou tiež je, že v skupine ľudí v produktívnom veku tento pokles predstavoval až štvrtinu z hodnôt predošlých rokov.
Koronavírus najvýznamnejšie zmenil štatistiky úmrtnosti v 1. štvrťroku v Nitrianskom kraji, kde následkom tejto choroby podľahlo až 950 osôb na 100-tisíc obyvateľov kraja. Prvenstvo má tento región aj v absolútnom počte úmrtí na COVID-19 s takmer 1,6 tisíca obeťami. Vývoj počas jednotlivých mesiacov mal tento kraj značne nevyrovnaný: kým v januári spôsobil COVID-19 úmrtie 1,7 tisíca osôb na 100-tisíc obyvateľov, v marci to bolo už len 323 úmrtí na 100-tisíc obyvateľov. Nitriansky kraj bol súčasne lídrom aj v miere úmrtnosti na kardiovaskulárne choroby (783 zomretých na 100-tisíc obyvateľov). Naopak, najpozitívnejší vývoj zaznamenal Žilinský kraj s mierou úmrtnosti na koronavírus v 1. štvrťroku 469 osôb na 100-tisíc obyvateľov, čo je menej ako polovičná hodnota najhoršieho regiónu. Žilinský kraj bol zároveň jediným z ôsmich slovenských regiónov, v ktorom počas prvého štvrťroka zomrelo viac ľudí na choroby obehovej sústavy než na následky ochorenia COVID-19.