Slováci si na dovolenku spravidla nepožičiavajú – buď ju financujú z úspor či bežných výdavkov, alebo nikam necestujú. Podľa prieskumu pre spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika (KRUK) si niekedy na dovolenku požičalo viac než 5 % slovenských domácností. Tri pätiny z týchto pôžičiek tvorili sumy vyššie než 400 eur.
Na dovolenku si požičiavajú skôr muži. Podiel tých, ktorí si berú pôžičku na dovolenku, sa príliš nemení s vekom ani vzdelaním. Najčastejšie si na dovolenku požičiavajú páry v partnerskom súžití s dvomi deťmi (viac než 9 % takýchto rodín) a to rovno spravidla sumu vyššiu než 400 eur. „Veľmi nízky podiel osôb, ktoré si požičiavajú peniaze na letnú dovolenku pozorujeme v našich prieskumoch už niekoľko rokov v rade. Zatiaľčo v roku 2018 by si pôžičku na dovolenku vzali len 3 % z opýtaných domácností, v roku 2019 považovali dovolenku za rozumný dôvod na pôžičku len 2 % mladých ľudí do 30 rokov. Z toho vyplýva, že ak Slováci na dovolenku nemajú nasporené alebo ju nemôžu financovať spolu s bežnými výdavkami, zostanú doma, prípadne zvolia lacnejšiu alternatívu", uviedla Jaroslava Palendalová.
Na dovolenku si požičiavajú častejšie ľudia, ktorí pracujú na zmluvu o dielo či dohodu o vykonaní práce (viac než 8 %) a zamestnanci so zmluvou na dobu neurčitú (viac než 7 %). Zo zamestnancov potom tí, ktorí pracujú v poľnohospodárstve a lesníctve (viac než 11 %) a v priemysle a stavebníctve (necelých 9 %). Pôžičky na účely dovolenky si neberú pracovníci v odbore IT a financií, ani podnikatelia a živnostníci. Menšiu náklonnosť k pôžičkám na dovolenku majú dôchodcovia a študenti. „Ako veľmi problematické vidím naše zistenie, že na dovolenku si často požičiavajú ľudia, ktorí majú ďalšie pôžičky či úvery, pričom niektoré z nich už teraz nedokážu splácať. Každý si samozrejme zaslúži odpočinok na dovolenke, ale obstarať si ju v takejto situácii na dlh je naozaj nerozumné, zvlášť ak hrozí značné riziko, že pôžička na dovolenku sa pridá k ďalším nesplateným dlhom, ktorých kumulácia vedie do dlhovej pasce. Ak sa niekto predsa len ocitne v takejto situácii, základom je vždy komunikácia s veriteľom a realistický pohlaď na vlastné finančné možnosti“, dodala Jaroslava Palendalová.