Európska komisia vyzvala sedem členských štátov (Belgicko, Fínsko, Grécko, Chorvátsko, Luxembursko, Maltu a Slovensko), aby do svojich právnych predpisov implementovali nové pravidlá EÚ o tokoch odpadov v súlade s aktualizovanou smernicou z roku 2018 o vozidlách po životnosti, použitých batériách a akumulátoroch a o odpade z elektrických a elektronických zariadení. Účelom je prispievať k udržateľnej výrobe a spotrebe predchádzaním vzniku nového odpadu opätovným používaním týchto materiálov, recykláciou a inými formami využitia a zlepšiť ochranu životného prostredia. Po výzve z októbra 2020 sa EK teraz rozhodla zaslať aj odôvodnené stanovisko. Spomínané krajiny majú dva mesiace na to, aby odpovedali a prijali potrebné opatrenia, inak im hrozí žaloba na Súdnom dvore EÚ.
Komisia tiež žiada Slovensko a 12 ďalších členských štátov, aby vo svojich právnych predpisov implementovali nové pravidlá EÚ o skládkach, čo má byť v súlade so zmenami smernice EÚ z roku 2018 o skládkach odpadov. Smernica zavádza od roku 2030 zníženie skládkovania všetkého odpadu, ktorý je vhodný na recykláciu alebo na energetické zhodnotenie a do roku 2035 má obmedziť podiel komunálneho odpadu na skládkach na desať percent. Po októbrovej výzve v roku 2020 im posiela odôvodnené stanovisko. Ak do dvoch mesiacov naň nezareagujú a neprijmú potrebné opatrenia, môžu byť zažalované na Súdnom dvore EÚ. EK zároveň vyzvala 17 členských štátov EÚ, aby vo svojich právnych predpisoch plne implementovali nové pravidlá EÚ o nakladaní s odpadmi, čo sa týka aj Slovenska. Svoje právne predpisy by mali zosúladiť s pozmenenou smernicou o odpadoch z roku 2018. Tá sprísňuje pravidlá predchádzania vzniku odpadu, stanovuje nové ciele pre recykláciu komunálneho odpadu a špecifikuje, že do roku 2025 musí byť recyklovaných aspoň 55 percent hmotnosti komunálneho odpadu. Na výzvu z októbra 2020 nereagovali a preto postup pokračuje zaslaním odôvodneného stanoviska. Tieto krajiny majú dva mesiace na to, aby odpovedali a prijali potrebné opatrenia, inak im hrozí žaloba na Súdnom dvore EÚ.
Komisia tiež vyzvala 18 členských štátov EÚ vrátane Slovenska, aby chránili životné prostredie pred inváznymi nepôvodnými druhmi v súlade s nariadením EÚ z roku 2014, Európskou zelenou dohodou a európskou stratégiou v oblasti biodiverzity do roku 2030. Ani jeden z týchto 18 štátov nevypracoval, nevykonal a neoznámil EK akčný plán, ktorý by riešil najdôležitejšie spôsoby, ako zabrániť šíreniu inváznych druhov. Po výzve EK majú dotknuté krajiny dva mesiace na to, aby na ňu odpovedali a prijali potrebné opatrenia. Invázne nepôvodné druhy sú rastliny a živočíchy zavlečené človekom do oblastí mimo svoj prirodzený areál výskytu, ktoré sa rýchlo šíria a agresívne vytláčajú pôvodné druhy, čo má závažné environmentálne a ekonomické dôsledky.