Európska komisia otvorila cielenú verejnú konzultáciu k navrhovanej revízii usmernení o štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia a energetiky (usmernenia o štátnej pomoci v oblasti energetiky a životného prostredia). Revidované usmernenia sa budú nazývať Usmerneniami o štátnej pomoci v oblasti klímy, energetiky a životného prostredia. Súčasťou sú aj pravidlá zlučiteľnosti týkajúce sa kľúčových oblasti, ako infraštruktúra čistej mobility a biodiverzita, ako aj efektívne využívanie zdrojov v záujme podpory prechodu na obehové hospodárstvo. Zainteresované strany môžu svoje pripomienky predložiť v rámci osemtýždňovej konzultácie, a to do 2. augusta 2021.
Vďaka usmerneniam o štátnej pomoci v oblasti energetiky a životného prostredia môžu členské štáty za určitých podmienok podporovať projekty slúžiace na ochranu životného prostredia (vrátane ochrany klímy a výroby zelenej energie), ako aj opatrenia na zabezpečenie primeranosti výroby energie. Cieľom usmernení je pomôcť členským štátom pri plnení ambicióznych cieľov EÚ v oblasti energetiky a klímy, a to pri čo najnižších nákladoch pre daňovníkov a bez neprimeraných narušení hospodárskej súťaže na jednotnom trhu. Európska komisia uskutočnila hodnotenie aktuálnych usmernení, podľa ktorého súčasné ustanovenia usmernení fungujú dobre, sú na daný účel celkovo vhodné a predstavujú účinný nástroj podpory pri dosahovaní environmentálnych a klimatických cieľov EÚ, pričom zároveň pomáhajú obmedzovať nenáležité deformačné vplyvy na jednotný trh. Z hodnotenia zároveň vyplynula potenciálna potreba určitých cielených úprav vrátane zjednodušenia a aktualizácie niektorých ustanovení, ako aj možná potreba rozšírenia rozsahu pôsobnosti usmernení s cieľom zahrnúť doň nové oblasti, medzi ktoré patrí napríklad čistá mobilita či dekarbonizácia. Ako ďalej vyplynulo z tohto hodnotenia, súčasné pravidlá bude možno potrebné zosúladiť so strategickými prioritami, najmä s prioritami stanovenými v Európskej zelenej dohode, a s ďalšími nedávnymi regulačnými zmenami v oblastiach energetiky a životného prostredia.
V tejto súvislosti sa navrhuje niekoľko zmien súčasných pravidiel, a to:
- Rozšírenie rozsahu pôsobnosti usmernení, tak aby slúžili na podporu v nových oblastiach (napr. čistá mobilita, energetická efektívnosť budov, obehovosť či biodiverzita) a aby sa vzťahovali na všetky technológie nápomocné pri dosahovaní cieľov zelenej dohody, a to vrátane podpory energie z obnoviteľných zdrojov. Na základe revidovaných pravidiel by v zásade bolo možné pokrývať sumy pomoci až do 100 % medzery vo financovaní či zavádzať nové nástroje pomoci, ako sú tzv. rozdielové zmluvy o uhlíku.
- Zvýšenie flexibility a zefektívnenie existujúcich pravidiel vďaka zavedeniu zjednodušeného posudzovania prierezových opatrení, na ktoré sa vzťahuje jeden oddiel usmernení, a vďaka odstráneniu požiadavky súvisiacej s individuálnym notifikovaním veľkých ekologických projektov v rámci schém pomoci, ktoré už schválila Európska komisia.
- Zavedenie ochranných opatrení, ktorých cieľom je zabezpečiť efektívne nasmerovanie pomoci tam, kde je nevyhnutná v záujme zlepšenia ochrany klímy a životného prostredia, a ktorých cieľom je zároveň zabezpečiť, aby sa daná pomoc obmedzovala na potreby súvisiace s dosahovaním stanovených environmentálnych cieľov a aby nenarúšala hospodársku súťaž alebo integritu vnútorného trhu. Napríklad za určitých okolností budú členské štáty zavádzajúce schému podpory musieť viesť konzultácie so zainteresovanými stranami týkajúce sa hlavných prvkov predmetnej podpory.
- Zosúladenie predpisov s príslušnými právnymi predpismi a politikami EÚ v oblasti životného prostredia a energetiky a zabezpečenie ich prepojenosti, a to okrem iného aj postupným rušením dotácií na fosílne palivá (predovšetkým na palivá najviac znečisťujúce životné prostredie), v prípade ktorých je pozitívne posúdenie zo strany Európskej komisie v kontexte pravidiel štátnej pomoci nepravdepodobné vzhľadom na ich významné negatívne vplyvy na životné prostredie. Usmernenia sa budú vzťahovať na opatrenia zahŕňajúce nové investície do projektov súvisiacich so zemným plynom len vtedy, ak sa preukáže ich zlučiteľnosť s klimatickými cieľmi EÚ na roky 2030 a 2050.
Predpokladá sa, že k prijatiu nových usmernení dôjde koncom roka 2021.