COVID-19: Vplyv na osobné financie pociťuje či očakáva vyše polovica občanov
Tridsaťjeden percent Európanov na konci prvého štvrťroku 2021 uviedlo, že koronavírus už mal vplyv na ich osobný príjem. Ďalších 26 % očakáva, že sa tak stane v budúcnosti. Priemer EÚ - 57 % - tak predstavuje jasnú väčšinu, výsledky sa však v jednotlivých krajinách líšia. Koronakríza už mala vplyv na osobný príjem 40 % slovenských respondentov. Ďalších 29 % vplyv na financie ešte očakáva. Dôsledky pandémie tak pocítilo alebo očakáva 69 % Slovákov. Tridsať percent Slovákov si myslí, že pandémia nebude mať žiadny vplyv na ich financie, oproti priemeru EÚ 42 %.
Vnímanie opatrení: Zdravotné prínosy prevažujú nad ekonomickými škodami
Napriek finančným dopadom pandémie sa väčšina respondentov EÚ (58 %) domnieva, že zdravotné prínosy reštriktívnych opatrení v ich krajine prevažujú nad hospodárskymi škodami, ktoré mohli spôsobiť. S týmto sa stotožňujú respondenti vo väčšine krajín EÚ, čo naznačuje zmenu prístupu v porovnaní s druhou polovicou roku 2020, kedy podľa údajov prieskumu EP vnímala mierna väčšina hospodárske škody ako dôležitejšie. V prípade Slovenska to neplatí - kým 46 % slovenských respondentov si myslí, že prínosy pre zdravie sú väčšie ako ekonomické škody, podľa 51 % ekonomické škody prevažujú nad zdravotnými prínosmi.
Osem z desiatich občanov vie o krokoch EÚ, iba polovica z nich ich schvaľuje
Európania si dobre uvedomujú úsilie Európskej únie v boji proti pandémii COVID-19 a jej dôsledkom: osem z desiatich Európanov, aj slovenských respondentov počulo, videlo alebo čítalo o opatreniach alebo krokoch iniciovaných EÚ v reakcii na pandémiu. Takmer polovica všetkých občanov EÚ (48 %) - a 38 % Slovákov - vie, o aké opatrenia ide. Napriek tejto vysokej úrovni informovanosti iba 48 % občanov (priemer EÚ) tvrdí, že je s opatreniami EÚ spokojných, kým 50 % spokojných nie je. Naopak, u Slovákov spokojnosť s opatreniami EÚ prevažuje nad nespokojnosťou - spokojnosť vyjadrilo 54 % respondentov, kým nespokojnosť 46 %. Mieru solidarity medzi členskými štátmi v boji proti pandémii považuje za uspokojivú 44 % občanov EÚ. Slováci sú pri vnímaní miery solidarity pozitívnejší: 57 % opýtaných je spokojných s prejavenou solidaritou medzi krajinami EÚ.
Napriek rozdielom zostáva podpora EÚ vo všeobecnosti veľmi silná
Pozitívne hodnotenie EÚ je v súčasnosti na jednej z najvyšších úrovní za posledných desať rokov, a to napriek krátkodobým kolísaniam či rozdielom medzi krajinami. Takmer každý druhý občan (EÚ priemer - 48 %) vníma úniu pozitívne. Ďalších 35 % má k EÚ neutrálny postoj, 17 % vyjadruje na úniu negatívny názor. Tento prieskum potvrdzuje nastúpený pozitívny trend, pokiaľ ide o názor na EÚ za posledných desať rokov, ktorý sa posilňuje a zostáva silný napriek pandémii a jej dôsledkom na život európskych občanov. Kombinácia niekedy kritického pohľadu občanov na konkrétne opatrenia zamerané na riešenie krízy s dlhodobým pozitívnym trendom vyjadrenia zásadnej podpory Európskej únii tiež poukazuje na jasnú a aktuálne prítomnu výzvu na reformu EÚ: 70 % respondentov EÚ v prieskume uvádza, že sú všeobecne za EÚ. Ale menej ako štvrtina Európanov (23 %) je za fungovanie EÚ ako doposiaľ (pokles o 4 percentuálne body oproti novembru/decembru 2020). Takmer polovica respondentov (47 %) vyjadrila podporu únii, nie však jej aktuálnej podobe či spôsobu fungovania.
Zdravie, vakcíny a ďalšie krízové kompetencie sú kľúčovými prioritami EÚ
Sedemdesiatštyri percent Európanov (61 % občanov Slovenska) si želá, aby EÚ mala viac právomocí na riešenie kríz, akou je pandémia COVID-19, vrátane 28 % opýtaných, ktorí s týmto postojom úplne súhlasia. EÚ by sa pri riešení pandémie mala podľa respondentov zamerať najmä na zabezpečenie rýchleho prístupu k bezpečným a účinným vakcínam pre všetkých občanov EÚ (39 % priemer EÚ, 38 % Slovákov). Medzi ďalšie priority patrí investovanie väčšieho objemu finančných prostriedkov do vývoja liečby a vakcín (29 % priemer EÚ, rovnako výsledok za Slovensko), vytvorenie európskej stratégie pre riešenie podobných kríz v budúcnosti (28 %, priemer EÚ, 23 % Slovákov) a vytvorenie európskej zdravotnej politiky (25 % priemer EÚ, 22 % občanov Slovenska). Pre Slovákov je však treťou prioritnou oblasťou presadzovanie prísnejších kontrol na vonkajších hraniciach EÚ (29 %).
EP by sa mal zamerať na verejné zdravie, ale aj boj proti chudobe a zmene klímy
Pokiaľ ide o očakávania od Európskeho parlamentu, občania EÚ požadujú, aby nimi zvolení zástupcovia venovali prioritnú pozornosť oblasti verejného zdravia (priemer EÚ - 49 %, očakávania Slovákov 5 1%). Nasleduje boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu (priemer EÚ - 39 %, názor Slovákov - 37 %), opatrenia na podporu hospodárstva a vytváranie nových pracovných miest (priemer EÚ - 39 %, Slovensko - 37 %), ako aj opatrenia proti zmene klímy (34 % priemer EÚ, 28 % - Slovensko). Slováci však ako štvrtú prioritnú oblasť uviedli spravodlivú a udržateľnú poľnohospodársku politiku (29 %).