Z prieskumu verejnej mienky o využívaní roamingových služieb a dopade pandémie (agentúra Focus, máj 2021, vzorka 1000 občanov SR) vyplýva, že roamingové služby využívajú na Slovensku primárne ľudia s vysokoškolským vzdelaním, so stredným a vyšším príjmom, najmä zo západného Slovenska v mladšom a strednom produktívnom veku. Roaming využíva iba 42 % Slovákov, pričom 58 % ľudí tvrdí, že roaming nevyužíva vôbec.
Počas pandémie začalo intenzívnejšie roaming využívať viac seniorov a domácností s viacerými členmi, ale aj ľudia bez osobného príjmu. Celkovo ale možno povedať, že takmer dve tretiny ľudí využívali počas pandémie roaming rovnako ako pred ňou. Až 52 % používa svoj mobilný telefón v zahraničí rovnako, ako keď sú na Slovensku a 26 % z opýtaných ho využíva menej, pretože majú obavy a snažia sa predísť vysokým faktúram. Spolu až 44 % občanov SR nerozumie, čo znamená roaming v rámci EÚ, keďže podľa prieskumu si až 30 % si myslí, že ceny za mobilné služby sú rovnaké všade v zahraničí (nielen v EÚ) a 14 % uviedlo, že nevie, ako to je. Pomerne vysoké je povedomie o tom, že používanie mobilu v rámci EÚ je za rovnaké ceny ako na Slovensku - myslí si to až 73 % opýtaných, pričom 27 % o tom nevie alebo nevie, čo si má o tom myslieť. Až 73% Slovákov jednoznačne potvrdilo, že vedia o možnosti využiť mobilné služby v európskom zahraničí za domáce ceny
Súčasné pravidlá využívania roamingových služieb v európskom zahraničí za domáce ceny čoskoro vypršia a Európsky parlament pripravuje ich revíziu. Tieňovým spravodajcom parlamentu pre roaming je po prvý raz poslanec zo Slovenska - Robert Hajšel, člen výboru ITRE pre priemysel, výskum a energetiku. Napriek pandémií dlhodobo stúpa spotreba dát či už doma alebo počas pobytu v zahraničí a významný vplyv na správanie užívateľov majú aj dynamicky sa rozširujúce nové technológie a zavádzanie 5G sietí, je preto najvyšší čas pristúpiť k revízií pravidiel. Okrem predĺženia platnosti sa plánuje presadiť skvalitnenie poskytovaných služieb, bezplatné sprístupnenie všetkých dostupných núdzových liniek, odstránenie diskriminácie či väčšiu informovanosť občanov v rodnom jazyku počas pobytu v zahraničí o doplnkových linkách pri domácom násilí, ochrane maloletých, zdravotne znevýhodnených a zraniteľných osôb, ale aj informácie o epidemiologickej situácií a obmedzeniach. „Verím, že sa podarí aj zabrániť situáciám, ktoré u mnohých nastali pri nevedomom použití satelitnej siete a následnom šoku pri pohľade na účet po príchode z dovolenky. Diskutovanou je téma nastavenia poklesu tzv. stropov veľkoobchodných cien za dáta, kde napriek oprávneným očakávaniam verejnosti treba brať do úvahy aj fakt, že rapídne zníženie týchto cien automaticky neznamená, že sa to premietne do zníženia cien na účtoch občanov. Hľadáme preto vyhovujúci a udržateľný kompromis, ktorý pri postupnom znižovaní cien a s tým súvisiacim navyšovaním objemu dát, ktoré môžu ľudia použiť, nespôsobí nestabilitu na trhu a prípadné technické výpadky. Práve v prípade menších krajín, ako napríklad Slovensko, by to totiž mohlo spôsobiť aj spomalenie ďalších investícií do infraštruktúry a sietí ďalšej generácie", dodal R. Hajšel.
Keďže súčasné pravidlá čoskoro vypršia, čas nás tlačí a potrebujeme sa dohodnúť do konca roka. Rokovať budeme počas leta a verím, že od jesene začneme tzv. trialógy medzi nami ako zástupcami Európskeho parlamentu, Radou a Komisiou tak, aby naši občania mohli od ďalšieho leta plynule využívať voľné telefonovanie, sms a dáta v zahraničí bez obmedzení a v kvalitnejšej a dostupnejšej podobe.