Globálny prieskum (agentúra OnePoll, 28-tisíc respondentov z 30 krajín) pre Herbalife Nutrition sa zameral na stravovacie návyky ľudí vplyvom pandémie:
- 83 % respondentov malo pocit, že je potrebné zmeniť stravovacie návyky, pričom ako hlavný faktor uvádzali zdravie a chudnutie.
- 43 % respondentov uviedlo, že konzumuje menej mäsa.
- 51 % začalo jesť viac ovocia a zeleniny.
- 46 % sa stalo otvorenejším k myšlienke rastlinnej stravy a možnosti „bezmäsitého mäsa“.
V prvom rade je potrebné odlišovať vegánsku a vegetariánsku stravu: vegetariánska vylučuje najmä mäso, vegánska je prísnejšia, z jedálnička vylučuje okrem mäsa aj všetky živočíšne produkty, vrátane mlieka, vajec či medu. Napriek týmto obmedzeniam prináša viaceré potenciálne výhody. Časopis American Journal of Clinical Nutrition uvádza napríklad tieto:
- Vegánska strava má tendenciu poskytovať viac vlákniny, horčíka, kyseliny listovej, vitamínov C a E, železa a fytochemikálií.
- Vegáni majú tendenciu konzumovať podstatne väčšie množstvo ovocia, strukovín a zeleniny.
- V porovnaní s vegetariánmi majú vegáni tendenciu byť chudší a majú nižší celkový a LDL cholesterol, ako aj mierne nižší krvný tlak.
- Okrem vysokého príjmu ovocia a zeleniny majú vegáni tendenciu tiež prijímať tofu a iné sójové výrobky, ktoré sú veľmi dobrým zdrojom kompletných bielkovín.
- Vzhľadom na povahu stravy majú vegáni sklon venovať väčšiu pozornosť tomu, čo konzumujú. Teda niečo, čo by mal praktizovať každý človek bez ohľadu na to, či je alebo nie je vegán.
Na druhej strane vegánska strava je dosť obmedzujúca, preto môže byť náročné dostať do tela všetky živiny, ktoré potrebuje. Napríklad bez mliečnych výrobkov je potrebné zabezpečiť príjem vápnika a vitamínu D z iných zdrojov. Listová zelenina a tofu je dobrým zdrojom vápnika – rovnako tak aj potraviny obohatené o vápnik, napríklad sójové mlieko alebo pomarančový džús. Veľa alternatív mlieka je tiež obohatených o vitamín D a takisto aj niektoré cereálie. Ďalším dobrým zdrojom vitamínu D sú hríby. Keďže živočíšne bielkoviny dodávajú telu železo, zinok a vitamín B12, bude nutné nájsť alternatívne zdroje týchto živín. Vzhľadom na to, že neexistujú spoľahlivé rastlinné zdroje vitamínu B12, vegáni zvyčajne potrebujú túto živinu získať z obohatených potravín alebo výživových doplnkov. Zinok je na druhej strane v rastlinnom svete dosť rozšírený. Jeho zdrojom je napríklad ovos, fazuľa, orechy, semienka, tofu či tempeh.
Bielkoviny prijímané zo stravy sú zložené z aminokyselín, ktoré telo používa na výrobu ďalších dôležitých bielkovín. Z 21 aminokyselín, ktoré sa vyskytujú v potravinách, je deväť nevyhnutných, pretože si ich telo samé nedokáže vyrobiť a preto ich musí prijímať zo stravy. Živočíšne bielkoviny sú „kompletné“ bielkoviny, pretože obsahujú všetkých deväť esenciálnych aminokyselín. S výnimkou sóje, resp. sójových bôbov, väčšine rastlinných potravín chýba jedna alebo viac esenciálnych aminokyselín, takže sa považujú za neúplné. Je veľmi dôležité, aby vaše telo malo dostatok týchto základných živín. „Aj keď väčšina rastlinných bielkovín nie je úplná, existuje pomerne jednoduchý spôsob, ako to napraviť. Rôzne rastlinné bielkoviny majú rozdielne profily aminokyselín, takže konzumácia rozmanitých vegánskych potravín pomáha zabezpečiť, aby telo získalo všetky základné stavebné látky, ktoré potrebuje. Napríklad esenciálna aminokyselina, ktorá má tendenciu chýbať vo fazuli, hrášku a šošovici, je bohatá v celozrnných potravinách. A naopak, to, čo celozrnným potravinám chýba, môže poskytnúť fazuľa. Fazuľu a celozrnné potraviny nie je potrebné jesť súčasne, často však nájdete tieto „doplnkové bielkoviny“ na vegánskom tanieri – napríklad párovanie ryže s fazuľou alebo misku šošovicovej polievky s chlebom“, dodáva Susan Bowermanová.
