Pokiaľ ide o reakciu na politickej úrovni, deväť z desiatich Európanov (90 %) súhlasí s tým, že emisie skleníkových plynov by sa mali znížiť na minimum, pričom zvyšné emisie by sa mali vykompenzovať tak, aby EÚ dosiahla klimatickú neutralitu do roku 2050. Takmer deväť z desiatich Európanov (87 %) považuje za dôležité, aby si EÚ stanovila ambiciózne ciele na rozsiahlejšie využívanie energie z obnoviteľných zdrojov. Rovnaké percento sa domnieva, že je zásadné, aby EÚ poskytovala podporu na zlepšovanie energetickej efektívnosti.
Väčšina (64 %) občanov EÚ vo svojom každodennom živote už podniká individuálne kroky na boj proti zmene klímy a vedome prijíma udržateľné rozhodnutia. Na otázku, kto je zodpovedný za boj proti zmene klímy, občania zdôraznili potrebu štrukturálnej reformy, ktorá by mala sprevádzať individuálne opatrenia, pričom poukázali na národné vlády (63 %), podniky a priemysel (58 %) a EÚ (57 %). Viac ako osem z desiatich opýtaných Európanov (81 %) súhlasí s tým, že na čistú energiu by sa mala poskytovať väčšia finančná podpora z verejných zdrojov, hoci to vedie k zníženiu dotácií na fosílne palivá. Tri štvrtiny Európanov (75 %) sa domnievajú, že investície do oživenia hospodárstva by sa mali zamerať najmä na nové zelené hospodárstvo.
Takmer osem z desiatich Európanov (78 %) súhlasí s tým, že prijatie opatrení v oblasti klímy povedie k inováciám, ktoré zvýšia konkurencieschopnosť európskych podnikov. Takmer osem z desiatich respondentov (78 %) súhlasí s tým, že podpora odborných znalostí EÚ o čistých technológiách v krajinách mimo EÚ môže pomôcť vytvoriť nové pracovné miesta v EÚ. Sedem z desiatich Európanov (70 %) sa domnieva, že zníženie dovozu fosílnych palív môže byť pre EÚ ekonomicky výhodné. Viac ako sedem z desiatich Európanov (74 %) súhlasí s tým, že náklady na odstránenie škôd spôsobených zmenou klímy sú oveľa vyššie než investície potrebné na zelenú transformáciu.
