Júnová inflácia dosiahla vysoký rast – podľa národného CPI indexu o 2,9 % a podľa zverejneného HICP indexu (harmonizovaný index spotrebiteľských cien podľa Eurostatu) o 2,5 %. V oboch prípadoch ide o najvyššie úrovene od februára 2020, teda ešte z obdobia pred pandémiou. HICP index na rozdiel od CPI indexu neobsahuje imputované nájomné, a práve táto položka zahŕňa aj ceny stavebných materiálov, ktoré sa aktuálne výrazne zvyšujú a tlačia tak nahor aj celkovú infláciu podľa nášho národného CPI indexu.
Pod rast inflácie podľa HICP indexu sa výrazne podpísali hlavne potraviny. Ich ceny boli v predchádzajúcich mesiacoch síce nižšie ako pred rokom, ale medzimesačne rástli, čo indikovalo aj ich prichádzajúci medziročný rast. Pod vyššiu medziročnú infláciu sa podpísala aj drahšia ropa a zvýšenie spotrebnej dane z tabakových výrobkov. V porovnaní s rovnakým obdobím vlaňajška najrýchlejšie rástli podľa HICP indexu ceny v doprave (až o 9,9 %), a to kvôli zdražovaniu ropy na svetovom trhu. Druhý najväčší rast dosiahol v júni alkohol, tabak a tabakové výrobky (o 8,3 %) kvôli zvýšeniu spotrebnej dane z tabaku. K medziročnému zdraženiu došlo v júni v prípade takmer všetkých položiek spotrebného koša. V predchádzajúciich mesiacoch nás lacnejšie vychádzali potraviny, a to v dôsledku bázického efektu. Efekt medziročne lacnejších potravín ale bol len dočasný a aktuálne “vyprchal” a potraviny už boli v júni medziročne drahšie o 1,4 % a medzimesačne o 0,6 %. Lacnejšie nás v medziročnom porovnaní podľa HICP indexu vychádzalo len bývanie (o -2,1 %), keďže táto položka v harmonizovanom indexe neobsahuje ceny stavebných materiálov, ktoré aktuálne výrazne rastú.
Analytička Jana Glasová očakáva, že aj v nasledujúcich mesiacoch bude inflácia dosahovať podobné medziročné tempo rastu. Smerom nahor ju budú tlačiť hlavne vyššie ceny benzínu, agrokomodít a potravín, a podľa národného CPI indexu aj vyššie ceny za bývanie. Tie budú naďalej ovplyvňované rastúcimi cenami stavebných materiálov. Za celý tento rok sa očakáva priemerná CPI inflácia na úrovni okolo 2 % a harmonizovaná HICP inflácia môže byť kvôli odlišnej metodike o niečo nižšia. V druhom polroku bude ešte “karty miešať” hlavne 3. vlna pandémie a jej dopad na ekonomiku, ale aj materiálová kríza vo svete. A ako sa budú vyvíjať ceny potravín? Index cien potravín FAO v júni medzimesačne klesol, čo je prvý pokles po 12 mesiacoch. Pokles spôsobili hlavne nižšie ceny rastlinných olejov, obilnín a čiastočne aj mliečnych výrobkov. Rastú naopak ceny mäsa a cukru. V medziročnom porovnaní je ale samozrejme index FAO výrazne vyšší, až o tretinu. To má dopad aj na rastúce ceny potravín. Predpokladáme, že ceny potravín budú naďalej rásť aj v našich obchodoch. Môžeme pritom identifikovať tri hlavné faktory, ktoré podporujú rast cien potravín. Tým najdôležitejším sú rastúce ceny agrokomodít na svetovom trhu. Druhým faktorom je drahšia ropa, ktorá zvyšuje prepravné náklady. No a do tretice je to pandémia, ktorá v niektorých krajinách (Brazília, severná Amerika, ale aj Ázia) obmedzila produkciu kvôli protipandemickým opatreniam, karanténe a nedostatku pracovnej sily. Index cien potravín FAO odzrakadľuje zvyšujúce sa ceny mäsa. Rastúci dopyt z Číny po bravčovom mäse z Európy vedie k tomu, že ceny bravčového idú nahor. Zdražovanie sa zrejme prejaví aj pri kuracom mäse, pod čo sa podpisuje aj vtáčia chrípka. Očakávame, že sa budú zvyšovať aj ceny chleba a pekárenských výrobkov, a to hlavne kvôli drahším obilninám a očakávanej nižšej úrode. V druhom polroku bude ceny potravín ovplyvňovať nová úroda, a to nielen tá naša, ale aj svetová. Pokiaľ bude dobrá, bude tlačiť ceny nadol.