Takmer 35 % obyvateľov Slovenska si v roku 2020 nemohlo dovoliť zaplatiť raz ročne týždňovú dovolenku mimo domu. Tento nedostatok pociťovalo takmer 1,9 milióna obyvateľov SR, najmä seniori a viacdetné domácnosti. Pri najväčšom pociťovanom nedostatku, ktorým je schopnosť zaplatiť si týždňovú dovolenku mimo domu raz za rok, majú na Slovensku problém najmä ľudia v Banskobystrickom či v Prešovskom kraji (42 až 45 % obyvateľov), v Bratislavskom kraji uvádzala tento nedostatok len pätina osôb. Zaplatiť si týždennú dovolenku mimo domu je súčasne najväčším problémom pre osamelých seniorov, nemohlo si to dovoliť až 65 % osôb. Týždňová dovolenka mimo domu bola výrazným problémom aj pre domácnosti, kde žijú dvaja dospelí s tromi a viac deťmi. „V dlhodobom horizonte sa však situácia výrazne zlepšovala. Problém uhradiť si týždňovú dovolenku malo pred desiatimi rokmi takmer o 900-tisíc viac ľudí ako v roku 2020“, konštatoval R. Vlačuha.
Druhým najčastejším problémom slovenských domácností a ich obyvateľov boli malé finančné rezervy, respektíve riešenie neočakávaných finančných výdavkov. Neschopnosť čeliť neočakávaným výdavkom vo výške zhruba 370 eur a zaplatiť ich z vlastných zdrojov uvádzalo minulý rok 26 % populácie, čo je vyše 1,4 milióna ľudí. Aj tu došlo k výraznému zlepšeniu, keďže v roku 2019 malo tento problém 30 % obyvateľov a pred desiatimi rokmi to bolo 36 % populácie. V rámci regiónov sa tento problém v roku 2020 najčastejšie vyskytoval u obyvateľov Bratislavského kraja (36 % obyvateľov) a Banskobystrického kraja (31 % obyvateľov). Kým ľudia v Banskobystrickom kraji uvádzali najväčšie problémy aj pri ostatných sledovaných položkách, v Bratislavskom kraji to bolo výlučne len pri tomto probléme a ostatné nedostatky ich zasahovali len minimálne. „Neočakávané výdavky sú najväčším problémom pre neúplne domácnosti s deťmi. Až 58 % percent ľudí žijúcich v takejto domácnosti nedokázalo v roku 2020 čeliť neočakávaným výdavkom. Je to pre nich väčší problém, ako si zaplatiť týždňovú dovolenku mimo domu raz za rok“, doplnil R. Vlačuha.
Tretím najčastejším nedostatkom materiálnej deprivácie na Slovensku je možnosť mať mäsité jedlo aspoň každý druhý deň, čo si v roku 2020 nemohlo dovoliť takmer 634-tisíc Slovákov (skoro 12 % populácie). Najvypuklejší bol tento problém v Banskobystrickom kraji, čo uviedlo 22 % jeho obyvateľov. Naopak, v Bratislavskom či Nitrianskom kraji malo tento problém menej ako 7 % obyvateľov. Z hľadiska jednotlivých typov domácností sa tento nedostatok dotýkal najmä neúplných domácností s deťmi, ale aj osamelých seniorov. Jesť mäsité jedlo každý druhý deň si nemohla dovoliť až štvrtina osôb žijúcich v týchto typoch domácností.
V živote obyvateľov Slovenska sa v roku 2020 prejavovali aj ďalšie tri materiálne nedostatky. V roku 2020 si celkovo 7,7 % Slovákov nemohlo dovoliť automobil a 6,7 % priznalo nedoplatky na hypotékach, pôžičkách či prevádzkových nákladoch spojených s bývaním alebo pravidelnými službami. Súčasne 5,7 % obyvateľov si finančne nemohlo dovoliť udržiavať doma primerané teplo. Ale aj pri týchto troch nedostatkoch sa situácia na Slovensku medziročne zlepšila. K najväčšiemu zlepšeniu situácie došlo pri splácaní hypoték a pôžičiek, keď ešte v roku 2019 priznalo nedoplatky nejakého druhu pri mesačných nákladoch 10,2 % obyvateľov a v roku 2020 to bolo už len 6,7 %. Situácia sa však rôznila podľa regiónov či typov domácností. Najväčší podiel ľudí, ktorých sa dotýkal problém nedoplatkov v roku 2020, mal Košický a Banskobystrický kraj (11 % obyvateľov regiónu). Na druhej strane v Trnavskom kraji to boli len necelé 3 % obyvateľov.
Na Slovensku sa materiálna deprivácia v roku 2020 týkala 12,6 % osôb, čo je necelá osmina Slovákov (677-tisíc obyvateľov). Oproti roku 2019 sa podiel dotknutých osôb znížil o 2,6 percentuálneho bodu. Za ostatnú dekádu klesol počet ľudí ohrozených materiálnou depriváciou výrazne, ešte v roku 2011 uvádzalo aspoň tri nedostatky až 22 % obyvateľov. Súčasne sa vyhodnocuje aj Miera závažnej materiálnej deprivácie (podiel populácie, ktorá priznala 4 z 9 sledovaných nedostatkov). Vlani išlo o 5,9 % obyvateľov SR, čo predstavuje 318-tisíc Slovákov. Je to o polovicu menej ako pri materiálnej deprivácii. Pri oboch mierach materiálnej deprivácie boli na Slovensku zaznamenané výrazné regionálne rozdiely. Kým v Bratislavskom kraji sa v roku 2020 tri a viac nedostatkov týkalo života 6,7 % obyvateľov, v Banskobystrickom kraji to bolo až 20,8 % ľudí. Podobne závažnú materiálnu depriváciu pociťovali len 2 % obyvateľov Bratislavského kraja, ale v Banskobystrickom kraji to bolo skoro sedemnásobne viac, takmer 14 %. Závažná materiálna deprivácia sa najviac vyskytuje tiež v neúplných domácnostiach s deťmi, dotýkala sa 12 % osôb žijúcich v takýchto domácnostiach. Naopak, v úplných domácnostiach s dvoma deťmi boli ohrozené len necelé 3 % obyvateľov.
Predmetom európskeho zisťovania EU SILC 2020, ktorého výsledky zverejnil Štatistický úrad SR, je každoročne celkovo 9 nedostatkov (položiek materiálnej deprivácie), ktoré ponúkajú obraz o počtoch či podiele osôb čeliacich vynútenému nedostatku aspoň v 3 z celkovo 9 položiek finančnej záťaže a vlastníctva predmetov dlhodobej spotreby. Pri všetkých zisťovaných nedostatkoch (položkách) sa situácia medziročne (v porovnaní s rokom 2019) zlepšila. Okrem jednej položky sa zlepšila aj v dlhodobom horizonte. V roku 2020 sa pravidelné zisťovanie o príjmoch a životných podmienkach domácností uskutočnilo medzi prvou a druhou vlnou pandémie koronavírusu a ešte neodráža jej možné negatívne dôsledky.