Vyplýva to z prieskumu odbornej verejnosti, ktorú v júni uskutočnilo Združenie výrobcov murovacích materiálov (ZVMM) v spolupráci so Slovenskou komorou stavebných inžinierov (SKSI) na vzorke 284 odborníkov. „Závery prieskumu sa môžu javiť ako prekvapivé vzhľadom na to, akou je ekológia v súčasnosti silnou spoločenskou témou. Ľudia chcú predovšetkým bývať, veľmi nehľadia na to, aké podmienky má dom spĺňať či na jeho funkčnosť, prvoradá je peňaženka“, uviedol Martin Mihál, predseda Združenia výrobcov murovacích materiálov (ZVMM). To, že stavebníkom naozaj záleží na kvalitnej stavbe v energetickej triede A0, ktorá by spĺňala reálne prevádzkové podmienky, si myslí 21 % respondentov. Len dve percentá vyjadrili názor, že ľudia chcú nadštandard – veľmi úsporný ekologický dom, ktorý bude prekračovať požiadavky na energetickú triedu A0.
Veľa stavebníkov stále nevie ani o povinnosti stavať domy v energetickej triede A0 platnej od januára tohto roka. Takmer štvrtina (24 %) projektantov a architektov si myslí, že o platnej legislatíve vie menej ako 40 % stavebníkov, podobné množstvo (26 %) je optimistickejšie a tvrdí, že to ovláda zhruba polovica. Martin Mihál je presvedčený, že existuje nedostatok povedomia o tom, prečo stavať nulové domy: „Štát by mal viac informovať o dôležitosti energetickej úspornosti a tiež o potrebe prihliadať na ekológiu.“ O edukáciu v tomto smere sa dlhodobo snaží aj samotné ZVMM, ktoré v minulosti popularizovalo jednotlivé dotácie na výstavbu takmer nulových domov a vydalo aj on-line publikáciu Ako stavať domy z murovacích materiálov v energetickej triede A0. V súvislosti so zmenou povinnosti stavať domy v energetickej triede A0 namiesto A1 odborníci v prieskume tvrdia, že ľudia pocítili aj rast nákladov na stavbu domu. Tretina odhaduje percentuálne zvýšenie ceny rodinného domu o 15 až 20 %. Ďalšia štvrtina hovorí o ešte väčšom náraste – prevyšujúcom 20 %. Podpredseda ZVMM Gabriel Szöllösi upriamil pozornosť aj na fakt, že medzi odborníkmi prevláda názor, že treba nechať ľudí stavať také domy, na aké majú peniaze.
Väčšina oslovených projektantov a architektov sa domnieva, že požiadavky na energetickú hospodárnosť budov by sa už v žiadnom prípade nemali sprísňovať. So sprísňovaním pravidiel nesúhlasí viac ako polovica (59 %) oslovených odborníkov. Ďalších 38 % si myslí, že ak by sa mali tieto nároky ešte sprísniť, vyžadovalo by si to kompenzáciu vo forme štátnej dotácie. „Aj tieto závery svedčia o potrebe vyššej informovanosti ohľadom zavádzania čoraz prísnejších ekologických noriem, potrebe energetickej hospodárnosti a trvalej udržateľnosti. Stavebníci si totiž lepšie parametre domu automaticky nespájajú s vyššou kvalitou, trvácnosťou či ušetrenými energiami“, uzavrel Gabriel Szöllösi.