Počet pracovných miest, ktoré priamo alebo nepriamo závisia od exportu mimo EÚ, neustále rastie. Kým v roku 2000 bolo takýchto pracovných miest 21,7 milióna, v roku 2017 sa ich počet vyšplhal na 36 miliónov. Každá miliarda z exportu mimo EÚ udržuje v priemere 13 tisíc pracovných miest. Nejde pritom len o pracovné miesta v samotných vyvážajúcich firmách, ale aj o miesta v podnikoch, ktoré im dodávajú svoje tovary a služby. Rastie tu aj pomer pracovných miest, ktoré si vyžadujú vysokú kvalifikáciu. Pracovné miesta závisiace na exporte sú aj lepšie platené - v priemere o 12% viac. Vďaka exportu zo Slovenska do tretích krajín má na Slovensku prácu 282 tisíc ľudí. Ďalších 122 tisíc pracovných miest existuje vďaka exportu z iných členských krajín mimo EÚ. Dokopy to činí 17 percent všetkých pracovných miest na Slovensku. Vývoz to Slovenska do tretích krajín okrem toho udržuje pri živote 96 tisíc pracovných miest v ostatných krajinách EÚ.
Aj keď liberalizácia medzinárodného obchodu má z celkového hľadiska skôr pozitívne výsledky, na niektoré sektory má veľmi negatívne dopady. Globalizáci zvyšuje konkurenciu medzi firmami na celom svete, čo môže viesť k zatváraniu výrobných prevádzok, presúvaniu výroby do iných krajín a prepúšťaniu zamestnancov, ktorým može trvať veľmi dlho, aby si našli novú prácu. V Európe jej negatívne dopady najviac badať v sektoroch, kde sa nevyžaduje vysoká kvalifikácia, napríklad textilná výroba, obuvnícky a kožiarsky priemysel, výroba kovov alebo iné výrobné odvetvia. Tu najviac hrozí presúvanie výroby do krajín s lacnou pracovnou silou. Presúvanie výroby bolo kedysi viac problémom pre krajiny západnej Európy, dnes mu čelia viac krajiny strednej a východnej Európy, odkiaľ sa výroba presúva do Ázie alebo severnej Afriky. Počas koronakrízy sa ukázalo, aké dôležité je zachovať v EÚ kľúčové sektory, ako je napríklad výroba liekov.
V roku 2006 vytvorila EÚ Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii, z ktorého sa poskytuje pomoc pre ľudí, ktorí prišli o zamestnanie v dôsledku globalizácie. Môžu sa z neho spolufinancovať projekty zamerané na pomoc pri hľadaní práce alebo začatí podnikania pre pracovníkov, ktorí prišli o prácu v dôsledku reštrukturalizácie. Ide napríklad o projekty vrátane týchto opatrení:
- pomoc pri hľadaní práce,
- kariérne poradenstvo,
- vzdelávanie, odborná príprava a rekvalifikácia,
- mentorstvo a školenia,
- podnikanie a založenie podniku.
V roku 2009 bol fond rozšírený na pomoc ľuďom, ktorí prišli o právu v dôsledku veľkých štrukturálnych zmien prameniacich z hospodárske a finančnej krízy. V apríli 2021 sa poslanci dohodli na aktualizácii pravidiel, aby bolo možné fond použiť na pomoc viac ľuďom. Fond EGF sa môže využiť vtedy, ak rozhodnutím jednej spoločnosti príde o prácu viac ako 250 pracovníkov (vrátane dodávateľov a nadväzujúcich výrobcov), alebo ak dôjde k prepusteniu veľkého počtu pracovníkov v špecifickom odvetví či viacerých susediacich regiónoch. Poskytuje aj jednorazové investície vo výške 22 tisíc eur na rozbehnutie podnikania alebo prebratie zamestnancov a takisto aj benefity ako napríklad prídavky na deti, ak si ich rodič hľadá prácu alebo sa zúčastňuje školenia. Od roku 2007 bolo z neho použitých 640 miliónov eur pre 150 tisíc prepustených pracovníkov. Fond už poskytol napríklad 3,35 milióna eur pre zamestnancov zatvoreného callcentra v Taliansku, 6,4 milióna eur pre zamestnancov zbankrotovaných supermarketov v Grécku a 2,6 milióna eur pre 821 bývalých zamestnancov Nokie vo Fínsku.
