Nemecký súd zas rozhodol o nezákonnosti kamerového monitorovania 400 zamestnancov pomocou 213 kamier. Nemecký reťazec odôvodňoval svoj krok častými krádežami, no podľa súdu nebola rozlíšená hodnota monitorovaného tovaru ani objasnená jeho rizikovosť a nebolo dostatočne preukázané, že všetky škody vznikli v dôsledku porušenia povinností zamestnancov. Pokutu za monitorovanie zamestnancov kamerami uložili minulý mesiac aj islandský a španielsky dozorný orgán. V oboch prípadoch boli problémom kamery, ktoré zachytávali kancelárie zamestnancov či rekreačné miestnosti. Existuje však viacero foriem kontroly zamestnancov a ani tieto sa nevyhli pozornosti príslušných úradov. Holandský dozorný orgán napríklad uložil pokutu zamestnávateľovi, ktorý viedol register príčin práceneschopnosti zamestnancov, čím spracúval viac zdravotných údajov, ako je zákonom povolené či nevyhnutné. Obdobne bola uložená pokuta cyperskému zamestnávateľovi, ktorý prostredníctvom automatizovaného hodnotiaceho systému monitoroval neprítomnosť chorých zamestnancov. V Nórsku zasa v posledných mesiacoch uložili pokuty spolu v desiatkach tisíc eur za nezákonné nahliadanie do emailovej schránky bývalého zamestnanca po skončení pracovného pomeru aj za nastavenie automatického preposielania emailov zamestnancov na spoločný firemný e-mail bez právneho základu.
Aj na Slovensku sa objavuje čoraz väčší počet prípadov nespokojných zamestnancov, ktorí sa častokrát obracajú s podaniami aj na Úrad na ochranu osobných údajov SR. Zákonník práce síce dovoľuje zaviesť tzv. monitorovacie systémy, avšak tieto musia byť primerané, nevyhnutné a zamestnanci musia byť o nich vopred informovaní, prípadne tieto musia byť prerokované so zástupcami zamestnancov. Zakladateľ občianskeho združenia Pracujúca chudoba Milan Kuruc považuje informovanosť medzi zamestnancami za nulovú. Zamestnanci absolútne netušia, v akom rozsahu a v akej forme má zamestnávateľ nárok na monitoring. Nemajú predstavu, kedy už dochádza k porušovaniu ich práv a už vôbec netušia, na koho a akým spôsobom sa majú obrátiť, aby sa zjednala náprava. „Ak sa zamestnávateľ rozhodne pristúpiť ku kamerovým systémom či monitorovaniu mailovej komunikácie, musí podrobne zdokumentovať kroky, ktoré viedli k rozhodnutiu monitorovať zamestnancov a zvážiť miernejšie opatrenia. Nikdy nie je možné monitorovať všetko, vždy existujú určité mantinely. Je vhodné tieto úvahy zdokumentovať prostredníctvom tzv. balančného testu, ktorý zamestnávateľ potrebuje pri každom monitorovacom mechanizme. Takisto je potrebné zamestnancov informovať podľa Zákonníka práce ako aj podľa GDPR. Na tieto povinnosti zamestnávatelia často zabúdajú, čo sa ukazuje ako problém ak voči nim začne konanie Úrad na ochranu osobných údajov. Veľká časť týchto konaní bola začatá práve na podnet nespokojných zamestnancov. Treba byť pripravený na tieto riziká“, vysvetľuje Jakub Berthoty.
