Za značkami ako Juro, FunFón a Radosť, ktoré vystupujú ako virtuálni operátori, v skutočnosti stoja priamo prevádzkovatelia mobilných sietí. Nejde o samostatných operátorov, ktorí by mohli za veľkoobchodných podmienok využívať existujúce siete a ponúkať služby koncovým zákazníkom pod vlastnou značkou. V zahraničí týmto spôsobom ponúkajú služby napríklad aj retailové reťazce, dodávatelia energií alebo dokonca futbalové kluby. Slabá konkurencia prispieva k tomu, že Slovensko patrí dlhodobo ku krajinám s najdrahšími službami za mobilné telefonovanie a dáta. Poukazujú na to analýzy Európskej komisie z rokov 2018, 2019 aj 2020, rovnako ako rebríček britského portálu Cable.co.uk. Slovensko sa v tohtoročnom hodnotení ocitlo spomedzi 230 štátov sveta na 161. priečke. Oproti predošlému porovnaniu si tak pohoršilo až o 40. miest a v rámci únie patrí k najdrahším. Priemerná cena za 1 GB dát je na Slovensku podľa Cable.co.uk zhruba 70-krát vyššia ako v Izraeli, ktorý v porovnaní dopadol najlepšie.
Občianska iniciatíva Chcem si vyberať preto spúšťa petíciu za vytvorenie podmienok na vznik virtuálnych operátorov. Cieľom je dosiahnuť na slovenskom trhu rovnaký stav, aký je v drvivej väčšine iných krajín EÚ, kde fungujú desiatky virtuálnych operátorov, a vďaka tomu vzniká aj väčší tlak na koncové ceny služieb. „Výraznejšie otvorenie trhu bezpochyby vytvára tlak na ceny a prispieva k zavádzaniu inovácií, ako sme boli svedkami pred vyše desiatimi rokmi pri liberalizácii trhu s energiami, ktorá zákazníkom umožnila vyberať si spomedzi viacerých distribútorov elektriny a plynu. Žiaľ, v oblasti mobilných služieb sme sa na Slovensku zatiaľ obdobného stavu nedočkali, hoci napríklad vo Veľkej Británii vznikol prvý virtuálny operátor už v roku 1999“, vysvetľuje Michal Rybárik. Petícia bude adresovaná Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, Ministerstvu dopravy a výstavby, Národnej rade Slovenskej republiky a Protimonopolnému úradu. Signatári v nej požiadajú regulačný úrad o intenzívne využívanie jeho kompetencií a možností na zvýšenie hospodárskej súťaže, vrátane vytvárania podmienok pre vstup virtuálnych mobilných operátorov. „Hlavný nástroj, ktorý má úrad vo svojich rukách, je spájať prideľovanie frekvencií pre verejné mobilné siete vždy s podmienkou sprístupnenia siete na veľkoobchodnom princípe, za podmienok umožňujúcich replikovať maloobchodnú ponuku“, dodáva M. Rybárik. Aktuálne by regulačný úrad mohol otvoriť trh pre samostatných virtuálnych mobilných operátorov v súvislosti s výberovým konaním na vydanie povolení pre používanie frekvencií v pásme 3,6 GHz, ku ktorej aktuálne prebieha do konca augusta verejná konzultácia. M. Rybárik upozorňuje, že nové licencie sa prideľujú na čoraz dlhšie obdobia, typicky na 15 až 20 rokov a aukcia na frekvenčné pásmo 3,6 GHz je jedna z posledných, ktoré sa na Slovensku budú konať. Ak regulátor jednu z posledných príležitostí otvoriť trh pre virtuálnych operátorov nevyužije, zakonzervuje súčasný stav na veľmi dlhé obdobie, najmenej do roku 2040.
Iniciatíva Chcem si vyberať, ktorú v kontakte s orgánmi verejnej moci zastupuje Asociácia lokálnych poskytovateľov internetu (ALPI), sa pokúšala o veľkoobchodné sprístupnenie mobilných sietí pre virtuálnych operátorov už minulý rok. Na Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb podala pri prideľovaní 5G licencií hromadnú pripomienku, pod ktorú sa podpísalo niekoľko tisíc ľudí z radov odborníkov aj bežných spotrebiteľov. Úrad pri príprave podmienok aukcie na pridelenie 5G licencií pôvodne zvažoval, že operátorov zaviaže k veľkoobchodnému sprístupneniu sietí pre iných záujemcov. Napokon však napriek verejnému tlaku od zámeru upustil a pripomienku odmietol akceptovať.
