Situácia v doprave a logistike vyzerá zdanlivo pokojne. Na cestách jazdia prevažne autá so spaľovacím motorom, cestuje sa dopravnými lietadlami nezriedka starými desiatky rokov a železnice, obzvlášť na Slovensku, už nedokážu plnohodnotne splniť nároky 21. storočia. Zmena vystupuje na povrch. Vo veľkej miere ju podnietila aj celosvetová pandémia - digitalizácia nielen urýchľuje a uľahčuje pracovné procesy, ale tiež pomáha pri bezpečnosti v kritických situáciách, kde je potrebné chrániť zdravie zamestnancov.
Nie náhodou sa na všetkých odborných konferenciách hovorí nielen o štvrtej priemyselnej revolúcii, teda koncepte Priemyslu 4.0, ale tiež o Doprave 4.0 alebo Logistike 4.0. Napríklad v skladových prevádzkach sa uplatňuje čoraz častejšie automatizácia a k vyššej efektivite prispieva už aj práca robotov. V nákladnej preprave sa pomocou pokročilých softvérových nástrojov optimalizujú trasy a tiež vyťaženosť vozidiel, na čo sa využíva aj umelá inteligencia. Dokazujú to minuloročné prieskumy, podľa ktorých ju využíva až takmer polovica respondentov vo svojich firmách. Práve inteligentné systémy napomáhajú logistickým spoločnostiam uľahčiť komunikáciu s operátorom, ušetriť palivo aj financie, a prispieť tak k znižovaniu emisií, čo je zaujímavé aj z environmentálneho hľadiska. Pomocou takýchto systémov spoločnosti dokážu znížiť napr. náklady za palivo až o 20 %. Nové trendy v logistike súvisiace s digitalizáciou predikujú, že počet nízko kvalifikovaných pracovníkov by mal ubúdať. Nové technológie priniesli nevídané možnosti, ktoré si v konečnom dôsledku ale aj tak vyžadujú človeka. Na monitorovanir prepravy na ceste alebo železnici napríklad slúžia rôzne kamerové čidlá, senzory aj ďalšie zariadenia, ktoré umožňujú sledovať zásielku od jej vyexpedovania z distribučného centra až po doručenie zákazníkovi, či už je ním firma alebo fyzická osoba. Zabezpečujú kontrolu, či sa s nákladom správne zaobchádza, či je potrebné v prípade špecifických zásielok dodržaný príslušný teplotný režim, či nie je tovar vystavený mechanickým vplyvom alebo nadmernej vlhkosti. „Všetky tieto systémy však potrebujú obsluhu a údržbu, čo znamená, že v konečnom dôsledku by nemuselo dôjsť k prepúšťaniu. Firmy však budú musieť počítať s výraznou rekvalifikáciou svojich pracovníkov a celoživotné vzdelávanie sa stane novým fenoménom novej doby“, hodnotí Marc Trollet.
Frekventovanou témou sú autonómne vozidlá na prepravu tovaru aj osôb bez vodiča. Aj keď potrebné technológie už dnes existujú, stále zostáva nedoriešený celý rad legislatívnych a svojím spôsobom aj etických otázok. Ide napríklad o zodpovednosť za prípadnú nehodu a podobne. A pritom už teraz disponujú nové vozidlá vyrábané v špičkových automobilkách niektorými prvkami autonómneho riadenia, ktoré vodičom uľahčujú jazdu a zvyšujú bezpečnosť cestnej premávky. Na prepravu nákladov po ceste je jednou z inšpiratívnych vízií tzv. platooning. Digitálne prepojené konvoje autonómnych kamiónov, napr. na elektrický pohon, môžu celú oblasť logistiky a dopravy významne posunúť. A nejde o vzdialenú „hudbu budúcnosti“! Platooning už na nemeckých diaľniciach úspešne testovali niektoré lokálne spoločnosti. Takéto výrazne inovatívne projekty nachádzajú aj politickú podporu. Napríklad nemecký spolkový minister dopravy a digitálnej infraštruktúry Andreas Scheuer plne podporuje zavádzanie technológií, akou je platooning, do bežnej premávky. Cieľom by malo byť, aby procesy boli ešte bezpečnejšie, efektívnejšie a šetrnejšie k životnému prostrediu. Je zrejmé, že pre firmy, ktoré poskytujú prepravné a logistické služby, aj pre tie, ktoré ich využívajú, bude nutná oveľa väčšia otvorenosť voči zmenám. Tieto sa týkajú nielen technológií, ale aj procesov a ľudskej práce.