Za tzv. udržateľné materiály sa považujú napríklad biobavlna, ľan, konope, lyocell alebo recyklovaný polyester. Podľa GLAMI vlani najviac rástli objednávky oblečenia z udržateľných materiálov v Rumunsku, a to o 420 %. Nasledovalo Grécko, kde množstvo týchto nákupov stúplo o 352 %, Slovensko s nárastom o 343 % je na treťom mieste. V Maďarsku stúpol dopyt po móde z udržateľných materiálov o 257 % a Česko sa umiestnilo na piatom mieste. „Z našich interných analýz vyplýva, že aj napriek finančnej neistote tejto doby považuje 49 % manažérov v módnom e-commerce udržateľnosť za kľúčový trend, ktorý je na vzostupe. To potvrdzujú aj čísla, ktoré máme teraz k dispozícii“, uviedol Denis Duránik. Záujem rastie v Grécku a Rumunsku rýchlejšie preto, že v týchto krajinách téma udržateľnosti módy zarezonovala až v poslednej dobe, kdežto napríklad na Slovensku či v Čechách tento trend trvá už niekoľko rokov. Dáta z prvých štyroch mesiacov tohto roka ukazujú, že tento trend bude pokračovať aj naďalej.
Za udržateľné sú považované materiály, ktorých spôsob výroby aj následné využitie (vrátane obalov) predstavujú pre životné prostredie menšiu záťaž. Takzvané udržateľné výrobky by potom mali byť obnoviteľné, recyklovateľné či aspoň energeticky využiteľné. „Klienti sa čoraz častejšie spontánne zaujímajú o pôvod oblečenia a udržateľnosť zvolených outfitov. Nebránia sa otestovať nové inovatívne materiály či zaradiť do šatníka up-cyklingové kúsky a podporiť aj tvorbu lokálnych dizajnérov. Mojou snahou je naučiť ich rozpoznať kvalitu a nadčasové modely pred prchavým pozlátkom sezónnych módnych výstrelkov tzv. fast fashion značiek“, hovorí o módnych trendoch stylista Alex Lindov. Čo by poradil fanúšikom módy, ktorí chcú znížiť dopad nákupov na životné prostredie? „Investícia do kvality pred kvantitou v štýle minimalizmu, uprednostniť uvedomelé nakupovanie pred spontánnym v kontexte trendov kapsulového šatníka a taktiež sa zaujímať o podmienky výroby a pôvod materiálov produktov“, doplnil A. Lindov.