piatok 3. septembra 2021

EU: Minimálne mzdy

Veľa pracovníkov v prvej línii pandémie zarábalo v Európskej únii  len minimálne mzdy. Ide napríklad o opatrovateľky, upratovačky, zdravotníckych pracovníkov alebo ľudí, ktorí sa starajú o deti. Takmer 60 percent zamestnancov s minimálnou mzdou v EÚ tvoria ženy. Najvyšší čas na zmenu!

Minimálna mzda je najnižšia odmena, ktorú musia zamestnávatelia vyplatiť svojim zamestnancom za prácu. Napriek tomu, že všetky krajiny EÚ uplatňujú istým spôsobom minimálnu mzdu, vo väčšine členských štátov táto odmena nepokrýva všetky životné náklady. Približne 7 z 10 pracovníkov s minimálnou mzdou v EÚ malo v roku 2018 problém vyžiť.


Minimálne mesačné platy v roku 2020 sa v rámci EÚ veľmi líšia. V Bulharsku je to 312 eur, pričom v Luxembursku až 2.142 eur. Jedným z najdôležitejších faktorov tu je rozdiel životných nákladoch v jednotlivých krajinách.

V Európe existujú dva druhy minimálnych miezd:
  1. Minimálne mzdy stanovené zákonom: upravujú ich stanovy alebo formálne zákony. Takéto pravidlá má väčšina členských štátov, vrátane Slovenska.
  2. Kolektívne dohodnuté minimálne mzdy: V šiestich krajinách EÚ - Rakúsku, Dánsku, Cypre, Fínsku, Taliansku a Švédsku sú mzdy určené prostredníctvom kolektívnych zmlúv medzi odbormi a zamestnávateľmi, v niektorých prípadoch vrátane minimálnych miezd.
Európsky parlament, Rada a Komisia v novembri 2017 spoločne vyhlásili Európsky pilier sociálnych práv, čím stanovili záväzok Európskej únie k spravodlivým mzdám. V októbri 2019 Parlament prostredníctvom prijatého uznesenia vyzval Komisiu, aby navrhla právny nástroj pre spravodlivé minimálne mzdy v EÚ. V správe prijatej v decembri 2020 Parlament zdôraznil, že smernica o spravodlivých mzdách by mala prispieť k odstráneniu chudoby pracujúcich a podporovať kolektívne vyjednávanie.


V roku 2020 Európska komisia predstavila návrh smernice, ktorá by mala dosiahnuť, aby boli minimálne mzdy v EÚ viac primerané. Jej cieľom je nielen ochrana zamestnancov, ale aj vyrovnanie platov medzi mužmi a ženami, posilnenie stimulov k práci a vytvorenie rovnakých podmienok na jednotnom trhu. Návrh Komisie berie do úvahy kompetencie členských štátov a zmluvnú slobodu sociálnych partnerov a nestanovuje úroveň minimálnych miezd. Smernica chce podporovať kolektívne vyjednávanie o mzdách vo všetkých členských štátoch Európy. V prípade krajín so zákonnými minimálnymi mzdami má za cieľ zaistiť, aby boli minimálne mzdy stanovené na adekvátnych úrovniach, pričom sa zohľadnia sociálno-ekonomické podmienky, ako aj regionálne a sektorové rozdiely. Návrhom Komisie sa v Parlamente zaoberá výbor pre zamestnanosť. Hlasovať by o ňom mal v septembri, po čom bude nasledovať hlasovanie v pléne.