V júli 2020 sa lídri EÚ dohodli vytvoriť 5-miliardový fond na zmiernenie týchto dopadov - pobrexitovú adaptačnú rezervu, z ktorej by sa mala financovať pomoc do roku 2025. Európsky parlament jeho vytvorenie schválil 15. septembra 2021. Členské krajiny EÚ by mali začať dostávať finančné prostriedky v decembri 2021. Z rezervy bude vyčlenená pomoc pre všetky krajiny vrátane Slovenska, no štáty a sektory, ktoré boli brexitom zasiahnuté najviac, dostanú najvyššie čiastky. Na vrchu rebríčka pre prerozdeľovanie peňazí stojí pochopiteľne Írsko, za ním nasledujú Holandsko, Francúzsko, Nemecko a Belgicko. Pri výpočte celkovej sumy pre jednotlivé krajiny sa berú do úvahy tri faktory: dôležitosť obchodu so Spojeným kráľovstvom, hodnota rýb ulovených v jeho hospodárskej zóne a veľkosť populácie, ktorá žije v prímorských regiónoch v jeho blízkosti.
Čo sa bude financovať z tejto rezervy? Nárok na finančnú pomoc budú mať len tie opatrenia, ktoré majú za cieľ zvrátiť negatívne dopady odchodu Spojeného kráľovstva z EÚ. Ide napríklad o nasledovné:
- investície do vytvárania nových pracovných miest, vrátane krátkodobých programov, rekvalifikácie a školení,
- reintegrácia občanov EÚ, ktorí odišli v dôsledku brexitu zo Spojeného kráľovstva,
- podpora pre firmy (predovšetkým malé a stredné podniky), samostatne zárobkovo činné osoby a miestne komunity,
- budovanie colných staníc a zabezpečenie fungovania hraničných, bezpečnostných a fytosanitárnych kontrol,
- certifikačné a licenčné schémy.
Fond pokryje výdavky vzniknuté v období od 1. januára 2020 do 31. decembra 2023. Národné vlády sa budú môcť samy rozhodnúť, koľko finančných prostriedkov pôjde do jednotlivých sektorov. No krajiny, ktoré výrazne závisia na rybolove vo výlučnom hospodárskom priestore Spojeného kráľovstva, musia vyčleniť minimálne sumy pre malé rybárske podniky a regionálne komunity, ktoré sú závislé od rybolovu.
Finančný a bankový sektor, ktorým môžu z brexitu plynúť isté výhody, budú z tejto schémy pomoci vylúčené.